Albert Einstein raz zaskočil obecenstvo, keď oznámil, že “je mi ľúto, že som sa narodil ako Žid.” Ľudia boli šokovaní. Ako mohol tento veľký muž vyhlásiť takú divnú vec? Einstein však pokračoval s potmehúdskym úsmevom: “pretože som tak prišiel o privilégium stať sa Židom z vlastného rozhodnutia.”
A rabín desiatej generácie ja som sa nerozhodol stať Židom, bolo to moje právo od narodenia. Avšak s múdrosťou veku a s perspektívou svetských skúseností som dospel k poznaniu, že mi moja identita poskytuje vzácne božie dary, ktoré by sme nikdy nemali považovať za samozrejmosť. Tu je päť najväčších požehnaní Žida:
1. Naše jedinečné poslanie
Sedel som na letisku v Dallase a čítal som si stránky Talmudu pripadajúce na ten deň, keď sa pri mojom sedadle pristavil postarší kňaz, jednoznačne identifikovateľný podľa goliera a opýtal sa ma: “Prepáčte mi, že Vás vyrušujem. Vidím, že čítate hebrejskú knihu a že máte na hlave klobúk. Nie ste náhodou rabín?”
Keď som mu odpovedal, že veru som rabín, pokračoval: “Dúfam, že sa Vám to nebude zdať divné, ale po celý svoj život som dúfal, že jedného dňa stretnem rabína. Viete, i keď som kňaz, vždy som cítil, že Židia sú ľud Písma a že majú obzvlášť blízky vzťah s Bohom. Ste vyvolený boží národ a Vy ako rabín ste jedným z duchovných vodcov národa. Vždy som túžil požiadať rabína o požehnanie. Bolo by teraz možné požiadať Vás, aby ste ma poctili touto láskavosťou?”
Nedokážem slovami opísať, ako som bol touto požiadavkou pohnutý. Dal som mu kňazské požehnanie z Tóry a prečítal som mu to v pôvodnej hebrejčine. Dojalo ho to k slzám. Pri všetkej pokore som pochopil, že to pre neho bolo pojítko k pôvodnej Tóre. Nech nás už rozdeľujú akékoľvek teologické otázky - a veru je ich mnoho - jasne rozpoznal jedinečnú roľu judaizmu, ktorý má slovami Izajáša slúžiť ako “svetlo národom”. Židia sú priamymi potomkami Abraháma, Izáka a Jakuba, národa, ktorý stál pri úpätí horí Sinaj a obdržal Tóru, aby ju odovzdával z generácie na generáciu. Židia boli “vyvolení” nie aby hlásali nadradenosť ale aby prijali zodpovednosť za šírenie božích odkazov pre zvyšok ľudstva.
Abrahámovi, prvému Židovi, povedal Boh: “Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, urobím tvoje meno veľkým a stane sa z teba požehnanie” (kniha Genesis 12:2). Nielen Abrahamovi potomkovia budú požehnaní, oni sami sa stanú požehnaním - zdrojom božského duchovna, dobra a svätosti tu na zemi. Môže byť niečo vzácnejšie ako byť súčasťou národa, ktorý bol poverený touto úlohou?
2. Tóra
Prejavom špeciálnej účty, ktorú iní pociťujú voči Židom ako ľudu Písma je aj otázka, ktorú mi často kladú: Čo na to vraví judaizmus? Z troch veľkých náboženstiev - judaizmu, kresťanstva a islamu - je naše to najstaršie. Naše učenia a tradície siahajú najďalej do minulosti.
Podľa Midraš, prv ako Boh dal Tóru židovskému národu, opýtal sa všetky ostatné národy sveta, či by ju boli ochotné prijať. Každý z nich sa najprv pýtal na jej obsah, predtým, ako sa rozhodnú prijať záväzok. Keď zistili, že jedno či viaceré z prikázaní by im zabránili pokračovať v spôsobe života ktorý je v protiklade s božími etickými pravidlami, odmietli. Iba Židia bez zaváhania odovzdali svoje životy Božej vôli. Židia neboli ani tak vyvolení, ako voliaci národ, ľud, pre ktorý morálka nie je definovaná iba osobným vkusom, či šťastím podľa samoúčelného hesla “čokoľvek mi robí dobre v tejto chvíli.”
Byť Židom znamená poddať sa božiemu právu s pevným presvedčením že náš Stvoriteľ bol natoľko zhovievavý, že nám dodal akúsi používateľskú príručku k tomu, ako žiť dobrý život - život, ktorý nám pri hľadaní svätosti zaručí veľké šťastie. A byť Židom znamená každý deň prehlásiť: “Aký úžasný je náš údel a aký skvelý je náš osud”, pretože máme privilégium počuť Boha ako k nám priamo prehovára cez Tóru ktorú nám dal pri hore Sinaj.
3.Pokrok
Thomas Cahill, Ír hlboko ohúrený prínosom Židov a judaizmu ľudstvu, napísal medzinárodný bestseller s názvom “Dar Židov: ako kmeň púštnych nomádov zmenil spôsob akým všetci zmýšľajú a cítia”. V knihe pripisuje Židom zásluhu nielen na monoteizme a myšlienke osobného vzťahu k Bohu, pripomína nám, že práve tieto koncepty viedli k chápaniu, že máme osobnú zodpovednosť za seba a za svoje vzťahy s našimi susedmi ako aj k účte voči dejinám ako takým. Korene toho, čo považujeme za západné vnímanie individuality, osobnej zodpovednosti, svedomia a ručenia za seba a za svet - všetko toto, tvrdí Cahill, sa dá vystopovať k monoteizmu Židov.
Potom dospeje k tomu, že pravdepodobne najhodnotnejší dar, ktorý judaizmus dal svetu je myšlienka pokroku. Pred vznikom judaizmu, vysvetľuje Cahill, ľudia verili, že život je uzavretý kruh. Narodíme sa. Umrieme. Príde ďalšia generácia a zopakuje proces. Život nemá smerovanie, len sa opakuje. Až pri Abrahamovi a božích príkazoch “odíď zo svojej zeme, zo svojho rodiska a zo zeme svojho otca, do zeme, ktorú ti ukážem” spoznávame myšlienku života ako cesty objavovania.
Abraham, ako Cahill objasňuje, nie je len prvým Židom. Je prvým Bádateľom, prvým človečom, ktorý sa cielene vydal smerom k neznámemu. Myšlienka života ako procesu či postupnosti vytvorila samotnú ideu dejín, rozdielu medzi prítomnosťou a minulosťou a pohybu smerom k naplneniu osudu.
To je myšlienka stojaca za židovským princípom tikkun olam - zdokonaľovania sveta. Máme povinnosť stať sa partnermi Boha v dokončení stvorenia. Je to úžasná úloha a obrovská zodpovednosť - zároveň však aj cenný dar, ktorý dáva našim životom zmysel a cieľ.
4.Optimizmus
Byť Židom znamená uvedomovať si, že svet ešte nedosiahol svoj nebesky nariadený koniec. Boh má s nami plány, ktoré sa časom naplnia. Nech to trvá akokoľvek dlho, Židia zostávajú veční optimisti. Napriek všetkým hrôzam dejín a holokaustu ostatného storočia sme nikdy nestratili vieru v prorocký sľub príchodu Mesiáša - času, kedy národ nepozdvihne meč proti národu a mier zavládne na celej zemi.
Golda Meir to povedala takto: “Židia si nemôžu dovoliť luxus pesimizmu.” Ben Gurion nám pripomenul, že v Izraeli “na to, aby ste boli realisti, musíte veriť v zázraky.” A Maimonides zahrnul vieru v mesiášske vykúpenie na konci dní medzi trinásť kľúčových princípov našej viery.
Židia sa dávno naučili hľadieť ďaleko za akékoľvek problémy dneška v plnej viere v prorokmi sľúbenú skvelú budúcnosť. To nútilo Židov byť neustále optimistami. Tak ako bolo stvorenie sprevádzané božím ohodnotením “a bolo to dobré”, aj Židia hľadia na každodenný život cez rovnakú božskú perspektívu. Aj keď to momentálne nedokážeme pochopiť, nejakým spôsobom to všetko smeruje k niečomu dobrému.
Tento dar optimizmu je to, čo premieňa v našich životoch bolesť na nádej, ťažkosť na výzvu, problémy na sebadôveru v horších časoch - v skratke je to kľúč k zasvätenému a zmysluplnému životu.
5.Dar iných
Náboženstvo je definované aj iným než našou vierou vo Všemohúceho. Prejavuje sa a overuje sa kvalitou našich vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. To je dôvod, prečo bolo desatoro prikázaní odovzdaných na dvoch samostatných tabuliach. Prvých päť prikázaní sa týka vzťahu medzi človekom a Bohom, ďalších päť je o vzťahu medzi ľuďmi. Spolu predstavujú dvojitý svet ľudskej zodpovednosti.
Je to neuveriteľne myšlienka. Všetci sme rodina. Máme spoločného nebeského otca. Keď pomáhame iným, robíme Boha šťastným. Keď ich ignorujeme alebo im ubližujeme, Boh vzlyká a my nezvládame svoju zodpovednosť. Najväčšia bolesť je cítiť sa osamelý, najväčšia starosť je nemať nikoho, s kým by sme zdieľali našu životnú cestu.
Veľký rabín Hillel si trúfol identifikovať ako najdôležitejší verš Biblie ten, ktorý nám prikazuje milovať blížneho svojho ako seba samého. Byť Židom znamená vedieť, že nikdy nie sme sami. Vedieť, že sme vždy v modlitbách ostatných, pretože každá modlitba je písaná v množnom a nie jednotnom čísle. Znamená to vedieť, že každý z nás je súčasťou väčšej, starostlivej komunity.
Každý z týchto darov by bol dostatočný na to, aby si zaslúžil našu vďačnosť - dajeinu. O koľko viac musíme ďakovať za to, že sme ich obdržali všetky. Čo sú podľa vás ďalšie významné dary vyplývajúce zo židovstva? Napíšte nám.
(s láskavým dovolením aish.com preložil Daniel Levický Archleb)
odkaz
