Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Pán Boh sa neozýva. Prečo asi?

45
reakcií
1594
prečítaní
Tému 3. marca 2013, 02:12 založil Antidogmatik.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   3. 3. 2013, 02:12 avatar
Mnohí svätuškári sa tu rozčuľujú, že niektorí z nás, čo píšeme pravdu o Bohu a Ježišovi, ktorá je podložená citátmi z Písma, že by sme nemali vypisovať bláboli o bohu, lebo o ňom nič nevieme. Vraj svoje fantázie môžeme mať, ale podávať ich ako bludy, to považujú za choré. Vravia, že sme vraj obeťami vlastných lží, do ktorých sa zamotávame a máme ešte odvahu písať tie naše bláboly. Pasujú sa na božích vyslancov a tvrdia, že by sme nemali do všetkého zaplietať Boha, (hoci štatisticky je najväčší svetový zabiják) a pod. Je fakt, že jedni z nás ,čo prispievame do fóra Boha aj Krista chvália, iní majú voči nim výhrady. Mnohé diskusie sa zvrhnú na napádania sa protivníkov a používajú sa vulgárne výrazy. Nuž u ateistov je to normálka. Ale vy svätuškár, ktorí tak zbožňujete a chválite svojho debila, ktorý súc všemohúci sa dal pre nás ukrižovať, by ste sa mali chovať distingvovane. A keď vám my ateisti dáme poriadnu na papuľu z ľavej strany, máte nastaviť aj druhú stranu. Ale na to vy zvysoka kašlete. Radšej si otvárate tie vaše nevymáchné papuľe a z toho čo z nich vyjde asi váš Ježiško nemá veľkú radosť. Alebo má? Možno má a možno nemá. Veď sa ešte ani jeden z nich neozval. Prečo asi? Veď v dobe, keď sa pohyboval Pán po Zemi to bol naj zúrivejší, na jjedovatejší a naj trestajúcejší element. Prečo teraz zrazu mlčí, nechá sa urážať prehliada že pracujeme v sobotu v piatok nedodržiavame pôst kradneme, včítane jeho prvého námestníka a pod...
Súhlasí Ónya, mamaleone


3.
označiť príspevok

Fotón
   3. 3. 2013, 03:47

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



9.
označiť príspevok

pomocnik muž
   3. 3. 2013, 11:16 avatar
Celé to ztroskotáva na tom, Antidogmatik, že to, na čom väčšina diskutujúcich opiera, sú len nedokonalé ľudské diela alebo nedokonalí ľudia. Zo strany veriacich je preto nesprávne označovať napríklad katechizmus, bibliu alebo akýkoľvek iný ľudský výrok za Slovo Pána- i keď sa tam dajú nájsť veľké hodnoty - avšak len pre toho, kto ich tam hľadá. A nemôžete posudzovať Toho, kto je pre nás v skutočnosti neviditeľný a nikdy nepochopiteľný - podľa ľudí, ktorí sa k nemu hlásia, pretože ani to ešte nič nehovorí. Pretože nie je rozdielu medzi fanatickými veriacimi v neomylnosť cirkví a fanatickými veriacimi v neomylnosť ľudského rozumu - alebo v neomylnosť vlastného názoru (keď píšu napríklad "o nás, čo píšeme pravdu o B. a Ježišovi". V skutočnosti tú Pravdu nepozná nikto z ľudí - a každý, kto to tvrdí, len podáva dôkaz buď že si o sebe veľa myslí (o vlastnej pýche ktorá však oslepuje), alebo že je iným spôsobom "sfanatizovaný", alebo zastal vo svojom vývoji, lebo už to samotné stačí, že si svoje poznanie nerozširuje.

Nemôžete nijakým spôsobom namietať proti tomu, že pre človeka môže byť len prospešné, keď sa snaží spoznávať zákonitosti, ktoré ho obklopujú a riadia deje okolo neho a častokrát (i keď to odmieta) dokonca aj v ňom - aby ich potom mohol využívať, čo neznamená nič iné, ako ich rešpektovať, pretože mu to v konečnom dôsledku prinesie prospech. A je jedno, ako ich nazýva, či sú to pre neho "Prírodné Zákony", fyzikálne zákony, vesmírne, univerzálne alebo Zákony Stvoriteľa. A to by mal byť ten správny prístup aj pre veriacich, pretože aj Ten, o ktorom sa tu tak často diskutuje, nebude pre človeka nikdy pochopiteľný - iba ak prostredníctvom Jeho Diel ktoré nás obklopujú. S vedomím že človek je oproti tomu veľmi nedokonalý a môže sa mýliť. Každému človeku preto prospeje jedine to, ak sa sám snaží pozorovať javy, ktoré ho ovplyvňujú - najmä ak ide o neviditeľné, vnútorné deje v človeku, ktoré ním potom hýbu a dávajú mu silu, určujú celé jeho myslenie i konanie - aby ich potom mohol správne používať a na tom dozrievať. Pretože sú to deje, ktoré sa nedajú popísať do slov, dajú sa len približne popísať v obrazoch pre toho, kto niečo podobné už raz zažil, alebo v tých obrazoch vidí aspoň priblíženie deja, súvislosti a logiku. V tomto prípade je štúdium názorov iných ľudí len zbytočná strata času, strata energie, pretože ku každému Tvorca hovorí iným spôsobom, jemu vlastným a tým najlepším pre jeho pochopenie. Je to ako keď každého oslovuje niečo iné, či už je to farba, hudba, tón, umelecké dielo alebo nejaké miesto, detail v nádhernom parku či v lese.

Chápete aspoň trochu, čo tým myslím? Každý, kto sa háda o "svojej" pravde, je podobného druhu ako ten, na koho chyby tým chce poukazovať, i keď sa na prvý pohľad zdá, že patria do opačného táboru. Pretože v skutočnosti nie je ani jeden, komu by ten druhý nemohol niečo dať v tom zmysle, že by svoje vnímanie prehodnotil, aby sa naučil POZERAŤ sa na veci zase trochu iným spôsobom, všimnúť si to, čo mu doposiaľ unikalo, hľadať nové súvislosti na základe toho, čo a ako to v sebe práve prežíva. Bolo by to rovnako zbytočné ako hádať sa, ktorá kvetina na lúke je krajšia. Nechať sa inšpirovať a pozrieť sa na niečo nové, čo si tam človek pred tým nevšimol, a prežiť v sebe - "pozri, aj toto je nádherné" - hoci to zase len bude iný pohľad ako toho, kto ho na novú kvetinu upozornil - to je už o niečom úplne inom. Pretože takýmto spôsobom si človek svoj vlastný obzor vnímania môže len rozšíriť.


17.
označiť príspevok

milky945 muž
   3. 3. 2013, 17:28 avatar
Nuž ale pravda je len jedna. Takže tvoj prístup používať a akceptovať rôzne cesty k hľadaniu pravdy (o tom je hlavne tvoj tretí odsek) môže byť nebezpečná a viesť k omylu a k nepravde. V  konečnom dôsledku to síce nevadí, lebo nakoniec každý spozná pravdu, ale je lepšie ju aktívne hľadať priamo a nie zavádzať druhých. Určite by som nedával rovnosť medzi knihami Biblia a Katechizmus, možno tak medzi Katechizmus a Korán.


28.
označiť príspevok

pomocnik muž
   4. 3. 2013, 01:03 avatar
Možno by bolo lepšie dať na jednu rovinu bibliu a korán, katechizmus má veľmi ďaleko od obidvoch, Mikly. Pravda je síce len jedna, avšak vedie k nej mnoho ciest, a ak sa nad tým zamyslíte, je to aj tak dobre, pretože je to zároveň ochrana pred omyľnosťou ľudí. Pretože doposiaľ tomu vždy tak bolo, že ľudia kedysi prinesené poznanie o Pravde časom prispôsobovali, pokrivovali, napokon z toho spravili niečo úplne iné ako na začiatku. Ovládla ich pýcha, robili sa dôležitejšími, stavali seba medzi človeka a Boha - čomu nikdy tak nemalo byť, pretože cesta k Nemu je priamočiara a nepotrebuje prostredníkov spomedzi nedokonalých ľudí. Takže - aj s tým by som s Vami mohol súhlasiť akurát v trochu inom zmysle - Pravdu je lepšie hľadať priamo, a nenechať sa zavádzať inými ľuďmi, ktorí často vyžadujú slepú vieru v ich učenie.

Skutočne živý človek dokáže ihneď rozoznať Pravdu, ak úprimne hľadá a prosí o to v pokore, presne tak, ako vravia slová "Klopte a bude Vám otvorené) - zároveň udávajúcu podmienku aktívneho klopania). Keď si to potom takto zoberiete, nebezpečné je práve to, čo oslabuje túto námahu v hľadaní. Stvoriteľ dal každému všetky predpoklady na to, aby sa naučil vidieť Jeho vôľu aby podľa nej mohol žiť, čo by mu prinieslo pokrok a doviedlo by ho až tam, odkiaľ kedysi prišiel. Musí ich však v sebe rozvinúť vlastným pohybom, teda neprijímať automaticky názory cudzie - navyše nekriticky, ako to od neho vyžadujú tí, ktorí si uvedomujú medzery vo svojich učeniach. Takýmto spôsobom Ježiš nikdy nepôsobil medzi ľuďmi, čo samotné hovorí za veľa.


2.
označiť príspevok

Ranexill muž
   3. 3. 2013, 02:47 avatar
tazky den, co? 


4.
označiť príspevok

elemír muž
   3. 3. 2013, 03:49 avatar
Prečo sa nezýva, ale ako komu. Neviem, čo to máš za logiku, ale ako chceš aby sa ti ozval, ak si iba v tomto tvojom príspevku nakydal naňho hnoja, že by na tom vyrástlo vreco zemiakov, ako môžeš púočítať s tým, že by sa ti ozval niekto z ľudí ? Buď rád, že ťa nechá na pokoji a že ťa netreastá, lebo trestá a vychováva len tých, ktorých potrebuje a potrebuje predovšetkým tých, čo ho uverili. Lenže čo s tebou, lebo ak na neho kydáš, tak musíš veriť, že je. Týmto si sa ho dotkol svojím vlastným spôsobom. A že Boh nie je hociaký tajtrlík a hop trt tralala, o tom budeš presvedčený v čase, ktorý je na to už vpred určený. Netreba byť iba netrpezlivý a na všetko dôjde. To sa môžeš spoľahnúť na beton. Mne sa napríklad ozýva a cítim, že reaguje na každú mujú modlitbu. kedy sisa mu ty naposledy úprimne pomodlil ? Tak čo potom chceš ? Takéto jednoduché nie si schopný stroviť ? Biblia je napísaná tak, že ju chápe 15% tých, čo ju prečítajú, nie si žiadna výnimka. dokonca patríš k 85% väčšine. Už len to je vyjadrenie tvojej inteligencie, že ak si niekto nechá naložiť na papulu, treba mu ešte pridať. Tak zamyslí aspom nad tým, či toto je logika magora, alebo inteligenta. Ak do niekoho kopú na zemi, tak ty si tiež kopneš, bez ohľadu ma to, že by si vedel, o čo sa jedná. Ak na niekoho budú hádzať kamene, tak si tiež hodíš, len tak, či náhodou netrafíš ? Jakým spôsobom sa Boha dotýkaš, takú odmenu od neho dostaneš, lebo už len to, že na neho kydáš, dávaš jasný dôkaz, že si uveril, že je, aký iný význam by potom malo to hnojenie, to by potom z teba robilo idiota. My chválime Boha a vieme prečo, ale vy ho hnojíte a neviete prečo ? O tomto napíš ! Pretože sa ti neozýva ? Skús najprv hľadať chybu, prečo sa neozýva, lenže to u teba neprichádza do úvahy, lebo máš v sebe motor, ktorý ťa ženie iba na hnojenie, nikde inde, A ten čo strčil do teba ten hnojovací motor, ti ešte tak oblbol mozgy, že miesto toho, aby si dokázal využiť z existencie Boha maximum pre svoje šťastie a pre svoj život, on ťa presvedčil, aby si po svojom šťastí skákal, aby sio do neho kopal, aby so ho neustále hnojil - tvoje vlastné šťastie. To si naozaj vo svojom živote nepripustil ani na okamih, že by to mohlo byť naopak ? Určite nie, lebo ti to nedovlí ten, ktorý ťa ovláda, lebo si sa mu vydal tým, že si sa zaradil na opačnú stranu, ako je Boh a proti nemu ani dokonca nemôžeš bojovať, lebe neveríš, že je a že ťa ovláda ako panáčika na motúzoch v bábkovom divadle. To sa potom ani nedá, aby si sa vymanil z otroctva toho, o ktoeom ani neveríš, že existuje. A čo ak on je ten, kto nedovolí, aby ťa Boh trestal, a to tým, že Boh sa o teba nezaujíma, lebo patríš jemu ? To čo robíš je jednoduché a má to tiež aj logiku, ale čiu logiku, božiu, alebo satanovu ? O tomto trošku porozmýšľaj, ak ti to ten druhý vôbec dovolí, lebo po prečítaní tohoto púšťa v tebe ten jeho motor na plné obrátky a ženie ťa do konfliktu, aby ti neostala ani sekunda na podobné úvahy.
Veď ktorý idiot by chcel ísť do pekla, alebo skákať a hnojiť svoje šťastie ? Ale tým, že si povuieš, že je to výmysel magorov a debilov pomätených myslí, toto svoje šťastie nezáchrániš. Naopak, príde čas a príde doba, kedy budeme všetci vidieť, či sme sa správne spoliehali, ale niektorým na poťešenie a niektorým na zaplakanie. Vidíte tresty Ježiša a nevidíte stámilóny mrtvych toho druhého, ktorému aj tak patrí všetko to zlo, čo vidíte na Ježišovi. Na jednej strane napíšeš, že Ježiš nám káže, aby sme nastavili tvár aj na druhý raz a hneď na to napíšeš, že ľudia, ktorí sa takto nechajú biť sú zločinci ????? A ten , čo mláti po papuli, na toho si zabudol ? Áno, lebo on ti obrátil logiku takým spôsobom, aby si veril debiliny a pritom si myslel, aký si ty len majster sveta v inteligencii. Nedokížeč rozlíšiť, že ten čo mláti po papuli robí zle a ten čo drží robí dobre, lebo motor roho druhégo, čo je v tebe ťa núti, aby si si udrel ešte viac, keď je taký debil, že drží, ale čo je najhlavnejšie, ty mu potom ešte zožerieš aj s navijákom, že ten ktorého biješ, je zločinec a ty si vyrcho inteligencie ľudstva, lebo toto je obrátená logika idiotov, prečo je na tomto svete zle. Toto vás usvedčuje a toto je vaše maturitné vysvedčenie, ktoré sa bude od vás pýtať na poslednom súde.
Boh stvoril človeka ako samostanú ľudskú osobnosť zodpovednú za svoje činy a Boh si vyberá ako sudca z tých, čo ho prosia a tých má dosť na to, aby sa zapodieval s tými, čo ho iba hnoja. Aký v tom vidíte význam ?? Aké je v tom logika ? Na jednej strane uveriť, že Boh existuje, ale miesto toho, aby ste opreli o neho svoje šťastie a nádeje, hnojíte na neho ??
Je to logika toho druhého.


5.
označiť príspevok

viluette muž
   3. 3. 2013, 04:35

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



6.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   3. 3. 2013, 09:30 avatar
Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na Zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. Ježiš, Mt. 10/34.
No čo už, keď sem prišiel s mečom, musíme bojovať. Keby bol prišiel s láskou, ako o ňom klamete vy svätuškári, milovali by sme sa. Ale že ste začali jedovato prskať a trepať sprostosti ako je napríklad výraz obrátená logika idiotov, svedčí o tom, že téma je pravdivá.


10.
označiť príspevok

Fotón
   3. 3. 2013, 12:01

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



12.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   3. 3. 2013, 15:28 avatar
Áno, Fotón. Aj ty si myslíš, že hovoríš pravdu. Akú pravdu nám sa nám snaží naznačiť Ježiš, vyplýva z jeho podobenstiev. Jedno z tých charakteristických uvádzam aj s komentárom: najpresvedčivejšie v naznačenej súvislosti pôsobí podobenstvo o rozsievačovi uvedené v Ev. Sv. Matúša 13/3 – 9. Opisuje ako rozsievač vyšiel siať. No ako sial, niektoré semená padali na kraj cesty. Tie pozobali vtáky. Ďalšie osivo popadalo na skaly, iné do tŕnia. Z podobenstva je zrejmé, že len neveľa zrna padlo na úrodnú pôdu. Tým chcel Ježiš povedať, že len málo z jeho slov, ktoré medzi ľuďmi „rozsieva“ prinesie „úrodu“. Rozoberme si toto podobenstvo. Ani ten najhlúpejší roľník by nerozsieval vzácne osivo do neupravenej pôdy. A už vôbec nie na skaly alebo do tŕnia. To by urobil len šialený rozsievač, neschopný uvedomiť si nezmyselnosť svojej práce.
Okrem toho toto podobenstvo nevyjadruje skutočnosť. Kristove slová nie sú citlivé ako vyšľachtené semienka, čo potrebujú neustálu pozornosť roľníka. Je to skôr semeno buriny, ktorá sa uchytí takmer všade. Svedčí o tom počet pokrstených katolíkov, ktorých je v súčasnosti takmer miliarda. (Svetové náboženstvá, vydali Mladé letá v r. 1993 str. 160.) Takže naletel si vlastne šialencovi. No a to jasne svedčí o kvalite tvojich úsudkov.


32.
označiť príspevok

Fotón
   4. 3. 2013, 10:21

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



35.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   4. 3. 2013, 22:14 avatar
Máš pravdu Fotón 32. Ani najmúdrejší roľníci sa nevyhnú tomu, aby im osivo nepadalo na skalnaté miesto. Tí najsprostejší na kamenné miesta samozrejme nesejú a keď idú siať na pole kde sú kamene najskôr ich odstránia. Isteže, že tí najmúdrejší sú veriaci a tí najsprostejší sú neveriaci, lebo neveria, že by im na skale niečo vyrástlo.


7.
označiť príspevok

salbea žena
   3. 3. 2013, 09:35 avatar
je to nebezpecna hra pre cloveka,myslim miesat sa do jeho Kapusty !
cim viac budeme v nej slapat,tym viac bude nicit ludstvo svojim CHem,cim viac budeme silnejsi v mudrosti,tym budeme mat slabsie telesne schranky alias Chram
nasu civilizaciu zdemoluje obycajny virus,o ktorom si myslime Teraz,ze sme HO znicili
hm ..CHYBA !


8.
označiť príspevok

Ónya žena
   3. 3. 2013, 10:26 avatar
je veľa iných múdrych kníh, ktorých myšlienky človeka obohatia, dajú mu rozhľad a poznanie, ..a je na každom individuálne, či svoj vedomostný potenciál ohraničí na Pravdy jednej knihy .alebo nájde logický zmysel v porovnávaní "právd napr. Védy s Bibliou .apod.


11.
označiť príspevok

luciferka
   3. 3. 2013, 13:35 avatar
pravda v biblii je opretá o tvrdenie,že autori boli inšpirovaní bohom.........veď to isté môžme povedať aj autoroch iných diel,ktoré priniesli ľuďom svetlo a poznanie...sokrates,galileo,osho,siddhártha guatama,lao-c´, atď......cesty k jednému sú rôznorodé...srdce vedie po tej pravej pre každého individuálne....


14.
označiť príspevok

Krištof
   3. 3. 2013, 16:11 avatar
"veď to isté môžme povedať aj autoroch iných diel,ktoré priniesli ľuďom svetlo a poznanie...sokrates,galileo,osho,siddhártha guatama,lao-c´, atď. cesty k jednému sú rôznorodé."

Sokrates nemal nejaké ucelené náboženské či spirituálne učenie. Galileo bol kresťan. Osho mal nejaké svoje učenie odlišné od teizmu, pokiaľ viem, teizmus on aj kritizoval. Lao c takisto odlišné, taoizmus je značne odlišný od napr. kresťanstva. Sidharta ani neveril v osobného Boha a pod. Taoizmus alebo buddhizmus majú určité učenia, vďaka ktorým sa podľa ich stúpencov dá dostať k rôznemu cieľu. Budhizmus nehovorí, že k nirváne sa dá dostať cez taoizmus alebo kresťanstvo. Hovorí, že k nirváne sa dá dostať pomocou osemdielnej cesty. Takisto kresťanstvo nehovorí, že k Otcovi sa dá dostať prostredníctvom Budhu. Takže nielen cesty aj ciele sú odlišné. Samozrejme, morálka tam môže byť viac-menej podobná. A hoci ide o duchovné smery, každý je iný, má iné myšlienky, predstavy, prostriedky i ciele. Jeden je určite bližšie k pravde o Bohu ako iné, hoci aj iné môžu obsahovať čiastočne nejaké pravdy. Niekomu z nejakého dôvodu viac vyhovuje to a inému ono učenie. Kto sa však chce priblížiť k pravde o Bohu, mal by tieto veci skúmať. Ako sa hovorí, kto hľadá, nájde. A navzájom sa vo svojej odlišnosti môžu tolerovať. Niečo iné je tzv. náboženský pluralizmus. Ten si myslí, že je lepší, exkluzívnejší ako tie jednotlivé konkrétne učenia. Takto o tom píše filozof Paul Copan.

Náboženský pluralismus představuje exkluzivismus: Pokud někdo věří, že všechna náboženství vedou rovnako ke spasení nebo osvobození, domnívá se, že disponuje schopností náhledu na věc, kterou zastánce konkrétní náboženské tradice postrádá. Věří totiž, že on má pravdu, zatímco stoupenec tradičního náboženství se mýlí. Pluralismus je proto projevem exkluzivismu, protože si přisvojuje „Boží pohled" na věc náboženství. Pokud je náboženské přesvědčení jen kulturně podmíněnou reakcí na Nejvyšší skutečnost, pak je i náboženský pluralismus pouze jednou z těchto kulturně podmíněných reakcí. Přesto se však náboženský pluralista snaží vyvolat dojem, že jeho pohled kulturně podmíněný není. (Chová se jako pozorovatel slepců dotýkajících se slona *, a nikoli, jako by on sám byl jedním ze slepců!) Všechna náboženství jsou výlučná, ne pouze křesťanství (např. Buddha odmítl Védy, hinduistická Písma a jejich víru o věčné duši). Všechna náboženství si přisvojují jistý „Boží pohled" na věc. Zdůrazňovat náboženský prožitek a praktiky, a přitom ignorovat obsah náboženských a naukových pravd znamená vyhýbat se tomu, s čím se musí vyrovnat všechny systémy (ať systémy „náboženství" či „spirituality". Proč bych měl věřit tomu, čemu věřím, když nemám žádný dobrý důvod se domnívat, že je to pravda, a ne lež? Rozumová hodnota víry je daleko důležitější než její zeměpisné zastoupení. Samotná skutečnost, že jsme se narodili v určitém náboženském prostředí, neurčuje pravdivost náboženského pluralismu. (Přemýšlejte o tomto: Co kdybyste vyrůstali v nacistické Německu?) Není mnohem pravděpodobnější, že existují kvalitní důvody k přijetí jednoho věroučného systému a k odmítnutí jiných? Které hledisko je nejsilnější v logickém zdůvodnění věcí? To je otázka zásadní, protože souvisí s faktory objektivními, a ne svévolně proměnitelnými.

* Příběh o šesti slepcích před králem Benaresu v Indii. Každý z nich se dotýká nějaké části slona a každý se snaží slona popsat ze svého omezeného postavení: „Je to sloup", „Je to provaz" atd. Ačkoli se tento obraz snaží ilustrovat to, co si dnes mnozí myslí o náboženství, snadno v jeho pluralistickém pozadí odhalíme jistou ironii a dokonce i protimluvy.


29.
označiť príspevok

luciferka
   4. 3. 2013, 09:17 avatar
krištof......napíš mi jeden jediný príklad kde som absolútne pravdivo :-)) popisovala aký a kto je boh......skritizovať psychológiu cirkvi a popisovať subjektívne kto je boh a aký je,je obrovský rozdiel.....ja som veriaca a rodičia ma viedli v kresťanskej viere...ok v pohode,nezazlievam im nič,robili to s dobrým úmyslom..ale ja som vo vnútri cítila,že toto nie je ono...čím viac som sa chcela podriadiť danej psychológii,tým vačšie depky som mala a prenášalo sa mi toto duchovné bytie do všeobecného života a značne mi to ovplyvňovalo okolnosti a vzťahy...k horšiemu! čím viac som sa snažila byť poslušná kresťanka,tým viac hnevu a agresie vo mne bolo...ako keby kričíš v zavretej komore,že chceš isť von a nik ťa nepočuje...tak som sa cítila..nechcela som ubližovať okoliu, otáčala som hnev proti sebe...a najhoršie bol vymaniť sa z daneho presvedčenia ,,nesmieš veriť sebe a tomu čo cítiš,nesmieš sa riadiť tým čo cítiš a CHCEŠ,musíš sa riadiť cirkvou a čo sa v nej káže,lebo inak pôjdeš do pekla!" toto je ten najvačší hnus kresťanstva,ktorý som mala problém preklenúť a ktorým je nasiaknuté a oberá veriacich o ten najkrajší dar..o SLOBODNÚ vôlu...keď som tomu ,,ukázala prostredník" slobodne som si nahliadla do akejkolvek ideológie...prečo nie? ve´d máme svoj rozum a uvážlivosť,zodpovednosť za seba,tak je to moja vec ako so svojim životom a dušou naložím...veď o bohu sa vraví,že je dokonalosť a láska....takže ak je tak,tak potom moju voľbu rešpektuje a chápe...nie? či už je to tak či onak....riskla som a som šťastná...neubralo mi to z viery ani lásky...práve naopak....a keď sa mi chce,poviem si svetonázor založený na vlastnej skúsenosti kedy chcem,ako chcem a komu chcem, či už s ním niekto súhlasí alebo nie...to už ja akceptujem ako jeho jedinečnosť...čo sa týka záležitosti môjho ,,chcem" a božieho ,,chcem" a s tým spojenej zladenosti ...som prirodzená a sama sebou...veď ak by ma boh chcel mať inú,tak by ma takú stvoril,veď je všemohúci :-PP :-) čiii? :-D


31.
označiť príspevok

havran
   4. 3. 2013, 09:53 avatar
Všetky náboženstvá majú svoje historické a sociálne korene. Stáli pri kolíske formovania kultúry / vo všeobecnom význame/ , no v súčasnej dobe sa stávajú atavizmom v organizme spoločnosti. Dôsledkom toho je aj vznik množstva siekt - teda je to hľadanie cesty. V súčasnosti je tak intenzívna komunikácia a rozvoj spoločenských entít pod tlakom relatívneho prehlbovania rozporov medzi spoločenským vedomím a spoločenským bytím , že tento rozpor klasické cirkvi nedokážu ustáť a nenachádzajú odpovede pre potreby bežného života.
Súhlasí luciferka


34.
označiť príspevok

pomocnik muž
   4. 3. 2013, 12:01 avatar
To je dobre, že ste v sebe našli odvahu ísť a skúšať, ďalej hľadať čo je správne a čo nie Veď aj každé dieťa sa samé učí chodiť, a nebolo by dobré, aby ho celý život nosili na rukách. Prajem Vám, aby ste mali vždy oči otvorené, cítenie prejasnené, a dokázali bezpečne rozoznať, čo všetko z toho, čo k vám z okolia neustále prehovára, je dobré a čo nie. Nech smiete zažívať vnútornú čistú, úprimnú radosť a ľahkosť na duši z každého pokroku, a nech Vás neodradí pocit prázdnoty spojený s niečim, keď sa rozhodujeme pre niečo nesprávne, ale nech sa na tom len poučíte, aby sa Vaše kroky stali čoraz istejšie.Nech dokážete vnímať okolo seba pomoci, ktoré k Vám prehovárajú a vedú Vás A nech máte v sebe dosť odvahy týmito pomocami sa aj riadiť. Nech sa Vaša viera stane postupne presvedčením, a nie len niečim čo je naučené, takže aj v tom naučenom uvidíte zrnká Pravdy, ale aj mnohé nesprávne, o čom budete môcť hovoriť (napríklad so svojimi rodičmi), pomôžete im taktiež na veci pozerať sa iným spôsobom, takže prospech z toho bude vzájomný


33.
označiť príspevok

pomocnik muž
   4. 3. 2013, 11:31 avatar
Krištof, neviem či si to v záplave príspevkov a slov prečítate, ale pokúsim sa to aspoň napísať.Budem reagovať len na jedinú vetu, ktorú ste uviedli:

"Pokud někdo věří, že všechna náboženství vedou rovnako ke spasení nebo osvobození, domnívá se, že disponuje schopností náhledu na věc, kterou zastánce konkrétní náboženské tradice postrádá"

Tak ale nie je vec postavená, ale naopak. Žiadne náboženstvo samotné nevedie ku spáse, pretože všetky náboženstvá, rovnako ako aj filozofické smery, sú len produktom ľudí.

Hlavný problém je v tom, že to, čo sa dnes zachovalo o zakladateľoch spomínaných náboženstiev, nie je zďaleka také, ako tomu bolo na začiatku, a výnimkou nie sú ani kresťanské náboženstvá. Každý sa tu len odvoláva na to, čo hovoril Buddha, Lao-c, Mohamed alebo Ježiš, akí boli, avšak v skutočnosti všetci prívrženci poznajú a hovoria len o tom - čo o zakladateľoch svojich náboženstiev NAPÍSALI INÍ. Navyše, v mnohých prípadoch ide o dedičstvo ústnych podaní (resp. neskôr ručných prepisovaní) z generácie na generáciu.

Áno, na začiatku to prinesené viacerými zakladateľmi náboženských smerov mohlo byť skutočne jednotné, časť tej istej Pravdy, v čase, keď to ešte nebolo pokladané za náboženstvo - i keď forma podania (t.j. zaobalenia do pozemsky nedokonalých slov a obrazov) bola vždy rôzna, zodpovedajúc vtedajším rôznym pomerom, skúsenostiam a zmýšľaniu vtedajších ľudí. Existuje množstvo dôkazov o hodnote toho, čo bolo vtedy prinesené, nechcem to tu uvádzať, a teda aj v tom, čo sa dnes zachovalo po tisícročiach - sa nachádzajú zrnká Pravdy, ale sú to len zrnká! Napriek tomu sú tieto zrnká natoľko silné, že majú schopnosť osloviť milióny ľudí. Paralela s nacistickým Nemeckom je za vlasy pritiahnutá, tam sa už veľmi rýchlo ukázalo, aké ovocie to prinieslo, nemôžete to preto porovnávať z pôvodnými zakladateľmi niektorých náboženstiev, kde aj po tisícročia môžete nájsť hodnoty, i keď značne premiešané a zriedené. Je však VÝLUČNE NA KAŽDOM JEDNOTLIVCOVI, aby spomínané zrnká rozpoznal, pozbieral, aby mu vytvorili mozaiku, čoraz čistejší a nepokrivenejší obraz o Pravde, pretože čím čistejší si tento obraz v sebe podrží, tým viacej môže k nemu prúdiť z jeho skutočného Zdroja, na ktorý sa všetky náboženstvá len odvolávajú, ale z ktorého nemôžu čerpať práve preto, že sú viazaní vlastným náboženstvom ako celkom, od ktorého majú zakázané sa odchýliť - ak viete čo tým myslím - pod hrozbou odpadlíka alebo inoverca. Ale tak tomu nie je! Preto všetky náboženstvá len obmedzujú, spútavajú pobyb voľného ducha, slobodnú vôľu človeka, nútia ho uveriť aj zjavným nezmyslom - ktoré sa prirodzene priečia vnútru človeka na začiatku a je potrebná výchova od detstva alebo dlhé presvedčovanie zo všetkých strán, aby vlastné svedomie, vlastného ducha - potlačil, spútal či uspal, čo však nemôže viesť ku spáse ale naopak - pretože sa tým všetkým postupne stáva vlažným! Ako kresťan MUSÍTE VEDIEŤ, O ČOM HOVORÍM! Spolu so žiarivými zrnkami Pravdy sú tak človeku podsúvané kamene, čo by od začiatku nebolo až také zlé, pretože tak, ako je pre človeka zrejmá žiarivosť Pravdy, rovnako dokáže rozoznať aj chladný kameň - pokiaľ svoje cítenie udržuje bdelé, nepotláča ho! Napríklad kresťanské cirkvi vyžadujú slepú poslušnosť vo viere pod hrozbou straty (zjavne nezaslúženého) miesta v Raji, alebo, inými slovami - nadradeného postavenia voči "inovercom", ktorí "nemajú osobného Ježiša" ktorý "miesto nich" trpel. Akoby vôbec niečo také mohlo byť v očiach Spravodlivého, Vznešeného Boha - možné! A v časoch, keď moc kresťanskej cirkvi medzi ľuďmi vrcholila, túto poslušnosť vyžadovala dokonca násilím, najprv pod hrozbou ohovárania, prenasledovania, neskôr aj smrti. To všetko - pre iný názor! Len preto, že tento názor sa im zdal nebezpečný v tom, že ukazoval ich vlastné slabosti, medzery vo výkladoch, čo oslabovalo ich vplyv, ich postavenie, ohrozovalo ich samotných! Pred tým všetkým nemôžete zatvárať svoje oči! A tak tomu bolo na Zemi vždy, jednoducho zakaždým, keď určité náboženstvo získalo vplyv medzi ľuďmi, a bolo už vo fáze, že seba postavilo na miesto výlučných "sprostredkovateľov Pravdy", a potom prišiel niekto, kto skutočne hlásal v tom pokrok, snažil sa veci napraviť - tak nielenže kňazi tohoto náboženstva nedokázali spoznať pravdivosť novo prineseného (resp. to spoznali, ale bránili sa tomu o to úpornejšie) - ale sprostredkovateľa ešte aj prenasledovali! Dosť o tom Ježiš hovoril v podobenstvách. Nakoniec i jeho samého čakal podobný osud. Chcel priniesť Pravdu Židom - a hoci ich kňazi ho už dlho očakávali - miesto radostného prijatia ho začali prenasledovať pre odlišný názor, až to nakoniec dohnali až k vražde.

To všetko - sa nedá len tak obísť. A nie je to tak, ako vravel Vami uvádzaný citát. Kto hľadá široko - ďaleko okolo seba, aj pod hrozbou, že v očiach svojho okolia (náboženskej obce) sa stane odpadlíkom - najčastejšie si nemyslí, že len on má pravdu, lebo ju hľadá. Môže to aj znamenať, že nie je natoľko vlažný ako tisíce ľudí okolo neho, čo vlastný názor ani nemajú, lebo im ho diktuje "uznávané" okolie, tradície, výchova či zvyk, nejaká autorita. Avšak tá autorita, čo sa odvažuje takto diktovať a tvrdiť o sebe, že len ona má pravdu - o tej platí mnohonásobne, čo uvádzate.Tá si o sebe myslí, že jedine ona pravdu má (zatímco stoupenci iných náboženství se mýlí" , a to je nebezpečné. Ale - koniec-koncov, to, že "stoupenci všetkých ostatných smerov se mýlí" si myslí každý pevný prívrženec akéhokoľvek náboženského smeru, ktorý prijíma tento smer nekriticky, v domnení, že je jediný správny, a iné mu poskytnú´t čo nemá.

Stav živenia vnútra, ktorý je žiaľ - u mnohých ľudí len chvíľkový - pozná aj mnohý kresťan, v čase, keď aj on bol niečim oslovený - teda kresťanstvom, a dokázal sa vymaniť z doterajšieho smerovania (najčastejšie z ateizmu), a častokrát sa aj musel bráni´t vplyvu jeho pôvodného okolia. Nakoniec sa aj jeho okolie zmenilo, našiel si nových priateľov, podobne zmýšľajúcich - napríklad v rôznych zboroch. jeho krok bol vtedy obrovský, pretože sa nechal osloviť nejakým zrnkom Pravdy. Postupne však mu už náboženstvo nemohlo dávať nič nové, zisťoval, že nie zo všetkým sa dokáže stotožniť, bojoval s tým, alebo sa nechal natoľko uniesť minulým prežitím, že prestal žiť v prítomnosti. Mohol postupne chladnúť, jeho radostnosť sa vytrácala, alebo nechal na seba pôsobiť len lepkavo-príjemný pocit nezaslúženej spásy, ktorá však je len zdanlivá, a nechce sa ho doteraz pustiť. Mohol by však naplno využiť v sebe všetky zrnká Pravdy v kresťanstve, a nájsť iné, s tým doplňujúce, čo by bolo pre neho ďaleko lepšie. Bol by vďačný za svoju doterajšiu cestu, a osvietenie, ktoré ho pôvodne tak zmenilo, by mohol zažívať znovu a znovu, stále zrelší, bližšie ku svojej skutočnej spáse, pretože by jeho vnútro bolo neustálym pohybom udržované živé. Koniec-koncov - tým, že by sa znovu nebál učiniť odvážny krok do nového neznáma - napriek novému okoliu, ktoré ho názorovo teraz drží EŠTE PEVNEJŠIE - by to aj dokázal, a mohlo by sa mu dostať ďalších pomocí, ďalších zrniek Pravdy, ku ktorým je každý z nás starostlivo vedený. To my sa len snažíme vždy niekde zastať, čo ale správne nikdy nie je, lebo duchovná lenivosť nám hrozí neustále.
Súhlasí luciferka


39.
označiť príspevok

Krištof
   5. 3. 2013, 18:49 avatar
33. Pomocník, už len to, že si tu protirečíš. Okrem toho si zle vysvetľuješ to, na čo si reagoval z môjho príspevku. A to preto, aby si tu presadzoval určitý svoj názor. Resp. určitý názor, s ktorým si sa stotožnil. Tvoje citácie budem dávať do uvodzoviek a tak na ne reagovať.

"Žiadne náboženstvo samotné nevedie ku spáse, pretože všetky náboženstvá, rovnako ako aj filozofické smery, sú len produktom ľudí."

To je len tvoj názor, ktorý nemáš ako dokázať. Kresťanstvo vedie k určitej spáse resp. vykúpeniu, k večnému životu, tj. zjednoteniu s Duchom Božím, k poznaniu Boha. Čítaj, čo píšem - nie k spáse ako napr. nejakej morálke. Ježiš hovorí v Jn 17, 3: "A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista." Teda večný život ako poznanie Otca a Syna. Alebo: "Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého... Aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal." Teda zjednotenie ľudí medzi sebou a s Otcom a Synom v Duchu. Rozumej, spása tu nie je nejaká morálka alebo dodržiavanie nejakých Zákonov Stvorenia. Aby sme si to trocha zadefinovali. Inak budeš ty vravieť o koze a ja o voze, ľudovo povedané. Nemôžem zato, že niekomu sa toto nepozdáva, že mu viac vyhovuje čiastočne kresťanstvo, plus reikarnácia, plus Zákony Stvorenia, plus Nirvána, plus... ďalšie veci, aby tam boli všetky "zrnká" a celá tvoja "mozaika"... Ide zrejme o postmoderný ezoterický guláš. Dobrú chuť ti k nemu želám. Len mi to neprezentuj ako jedinú Pravdu.

Okrem toho vo všeobecnosti aj iné náboženstvá alebo duchovné prúdy tvrdia, že vedú k určitému cieľu, "spáse", ale inej než kresťanstvo. Napr. v budhizme je to nirvána, nie osobný Boh. Opäť tam medzi budhistov nemôžeš prísť s nepodloženým tvrdením, že budhistická osemdielna cesta nevedie k "spáse" nirváne, lebo... pomocníkovi sa to nepáči, on radšej konzumuje postmoderný guláš so všetkými zrnkami, tzv. mozaiku. Podľa moslima je základ - "mozaika" - v islame. Vidíš ten rozdiel medzi tvojím základom - postmoderným gulášom - a základom islamu? To neznamená, že napr. kresťan si nemôže preštudovať napr. budhizmus alebo iné veci. Môže a aj sa mu tam nejaké veci môžu pozdávať. Ale nebude sa tváriť, že môže zobrať zo všetkého nejaké zrnká, základ toho odmietnuť ako falošný, a uvariť si z nich svoj duchovný guláš. Tým by už vlastne ani nebol kresťanom.

"Hlavný problém je v tom, že to, čo sa dnes zachovalo o zakladateľoch spomínaných náboženstiev, nie je zďaleka také, ako tomu bolo na začiatku, a výnimkou nie sú ani kresťanské náboženstvá."

Nedaj sa vysmiať. Veď aj ty čerpáš z toho, vyberáš si z toho svoje zrnká do mozaiky. A hádam ty určuješ, ktoré časti sú zachované presne a ktoré sú falošné? Na základe akých dôkazov teda môžeš tvrdiť, že to, čo si odtiaľ vyberáš ty, je to pôvodné učenie, a to, čo tebe nevyhovuje, je vraj falošné?

"čo o zakladateľoch svojich náboženstiev NAPÍSALI INÍ."

A čo má byť? O Sokratesovi tiež písali iní. A teraz ako si máme myslieť, že v podstate klamali? Keď ťa niekto dobre pozná a niečo o tebe napíše, musí to byť zlé, klamné? Vôbec nie. Okrem toho aj ty čerpáš z toho, čo napísali napr. o Ježišovi jeho učeníci.

"Áno, na začiatku to prinesené viacerými zakladateľmi náboženských smerov mohlo byť skutočne jednotné, časť tej istej Pravdy, v čase, keď to ešte nebolo pokladané za náboženstvo - i keď forma podania (t.j. zaobalenia do pozemsky nedokonalých slov a obrazov) bola vždy rôzna"

To je opäť len tvoj subjektívny názor, možno v súlade s nejakou ezoterickou náukou, "mozaikou". Každé to učenie je jedinečné a viac-menej odlišné od ostatných. Mám na mysli napr. hinduizmus, budhizmus, taoizmus, kresťanstvo, islam, bahaizmus a iné. Odlišný od nich je aj tvoj "mozaikový" názor. Tvoj duchovný guláš - pluralizmus - je len ďalšou jedinečnou koncepciou medzi mnohými. Nechápeš to? Robíš si s tým nárok na to, že to je jediná Pravda a ostatné smery považuješ za nepravdivé, falošné, pomýlené. Pekná "pokora", len čo je pravda. Oponuješ iným učeniam tým svojím učením. Samozrejme, nejaké podobnosti medzi tými smermi môžu byť, ok. Ide predsa celkovo o duchovnú oblasť. Morálka tam môže byť tiež viac-menej podobná. Takisto platí, že stúpenci jednotlivých učení môžu navzájom tolerovať tie ostatné učenia.

"Paralela s nacistickým Nemeckom je za vlasy pritiahnutá, tam sa už veľmi rýchlo ukázalo, aké ovocie to prinieslo, nemôžete to preto porovnávať z pôvodnými zakladateľmi niektorých náboženstiev"

Len si to nepochopil. Copan tam hovorí o tom, že pravda nie je závislá na tom, v ktorom náboženskom či ideologickom prostredí sa človek narodil, žije. Ak by to bolo napr. v nacistickom Nemecku, čo je tiež určitá ideológia, učenie, a preto by sa stal nacistom, tak to neznamená, že je to v súlade s pravdou a etikou. To je poznámka k tomu, že priemerných ľudí ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijú. Ale pravda od toho nie je závislá. Napokon, ak by bola pravda v kresťanstve, tak kresťania môžu byť ako menšina v prostredí, kde dominuje iné učenie, napr. budhizmus (ako v Thajsku).

"tým viacej môže k nemu prúdiť z jeho skutočného Zdroja, ktorý sa všetky náboženstvá len odvolávajú, ale z ktorého nemôžu čerpať práve preto, že sú viazaní vlastným náboženstvom ako celkom, od ktorého majú zakázané sa odchýliť"

Ale veď sú rozličné koncepcie Boha, Zdroja. Iná je v panteizme ako hinduizmus, iná v monoteizme, iná v islame a iná v kresťanstve. Môžu tam byť podobnosti, ale aj významné rozdiely. Kresťania napr. s judaistami môžu spolupracovať, môžu sa tolerovať, ale nebudú sa tváriť, že nie sú medzi ich učeniami významné rozdiely.
Veď povedz niečo konkrétne o tom Zdroji. A mysli na to, že ak začneš hovoriť - nebodaj si vymýšľať - niečo iné ako známe náboženstvá, tak to bude len ďalšia koncepcia, náuka. Nemôžeš tieto koncepcie všetky zmiešať dokopy bez toho, že by si popieral ich jedinečnosť, ich poznanie, ich detaily a pod. Ak tebe nejde o tie jedinečnosti, "detaily", je to len tvoja vec. Možno to ponímaš tak všeobecne filozoficky - Boh ako Zdroj skutočnosti. Ale to je málo. Aké má ešte vlastnosti, čo urobil a pod.?

"ak viete čo tým myslím - pod hrozbou odpadlíka alebo inoverca"

Hehe, ak nie si judaista, tak si z pohľadu judaizmu inoverec. A čo má byť? Mal by si si uvedomiť jednu vec, že napr. aj ja som z pohľadu tvojho názoru - "mozaiky" - inovercom. Mám sa teraz začať na teba sťažovať? Ako to, že ty uctievaš duchovnú mozaiku, a ja, ktorý sa od teba odlišujem, musím byť kvôli tebe našťastným inovercom?! Hehe, och, veď inovercov rôznych je plno. Je možné, že inoverec sa stane napr. kresťanom v budúcnosti. Ale inoverec nemôže chcieť, aby sa mu kresťanstvo prispôsobilo, alebo aby sa prispôsobilo "všetkému a niečomu".

"Preto všetky náboženstvá len obmedzujú, spútavajú pobyb voľného ducha, slobodnú vôľu človeka, nútia ho uveriť aj zjavným nezmyslom - ktoré sa prirodzene priečia vnútru človeka"

Môjmu duchu sa však prieči tvoj guláš. A čo mám robiť, začať ťa obviňovať, že tým obmedzuješ môjho ducha? Ja ťa skôr tolerujem.

"na začiatku a je potrebná výchova od detstva alebo dlhé presvedčovanie zo všetkých strán, aby vlastné svedomie, vlastného ducha - potlačil, spútal či uspal, čo však nemôže viesť ku spáse ale naopak - pretože sa tým všetkým postupne stáva vlažným!"

Ja som nebol vychovávaný ako kresťan, stal som sa ním slobodne ako 27 ročný. Chápeš? Uvedom si aj to, že utláčať by bolo možné aj tvojou duchovnou zmesou. Keby si tým niekoho od detstva nasilu presviedčal a odmietal jeho námietky atď. Dokonca aj keď je niekto vychovávaný ako kresťan od detstva, nemusí ho to utláčať, keď je vychávaný s láskou. Môže sa z neho raz stať napr. človek činný v cirkvi, šťastný, alebo napr. psychológ, vedec a pod. Veď takých prípadov je veľa. Samozrejme, že sa stáva, že niekto je vychovávaný príliš prísne, bez lásky, alebo nejako pomýlene, nasilu ho k niečomu nútia a pod. To je zlé. Takú formu je treba odmietnuť a ísť inou cestou resp. nájsť inú formu.
Druhá vec je to, že nie každý sa v danom čase - napr. v mladosti - rovnako hodí ku kresťanstvu. Sú rôzne typy ľudí. Niekedy nie je na vine výchova či dané náboženstvo, ale pýcha, spupnosť alebo iné negatívum toho "vychovávaného" človeka. Preto treba rozlišovať, kde je chyba, či v zlej výchove alebo inde, teda čo prípadne treba napraviť.

"Napríklad kresťanské cirkvi vyžadujú slepú poslušnosť vo viere pod hrozbou straty (zjavne nezaslúženého) miesta v Raji, alebo, inými slovami - nadradeného postavenia voči "inovercom", ktorí "nemajú osobného Ježiša" ktorý "miesto nich" trpel."

Tá koncepcia, že sa niekto dostane po smrti do raja vďaka Kristovi, nie je správna. Môžeme sa dostať do neba aj vďaka Božej milosti, ktorý je tu každopádne hlavným činiteľom. Nie je povinný pustiť do neba žiadneho človeka, ktorý si namýšľa, aký je samospravodlivý, morálny a pod. Na druhej strane naše skutky a spôsob života majú dôležitý význam. Kristova obeta má ten význam, že na tomto svete sa duchovne zjednocujeme s Bohom. Náš život s ním nezačína až po telesnej smrti, ale už v pozemskom živote. Vďaka Kristovej obeti sa stávame "chrámom Božieho Ducha". Boli sme odlúčení od určitého vzťahu s ním a takto sa s ním zjednocujeme. O význame skutkov hovorí Kristus napr. v Matúšovi 25, 31-46.

"Kto hľadá široko - ďaleko okolo seba, aj pod hrozbou, že v očiach svojho okolia (náboženskej obce) sa stane odpadlíkom - najčastejšie si nemyslí, že len on má pravdu, lebo ju hľadá."

Otázka je, ako ju hľadá. Môže si vytvárať svoju subjektívnu pravdu. To, že je niekto odpadlík predsa neznamená, že je bližšie k pravde. Ja som hľadal pravdu a našiel som ju v zásade v kresťanstve. Samozrejme, je to aj vďaka Božej milosti.

"Tá si o sebe myslí, že jedine ona pravdu má (zatímco stoupenci iných náboženství se mýlí" , a to je nebezpečné."

Ale veď aj ty si myslíš, že máš pravdu a stúpenci napr. tradičného kresťanstva sa mýlia. Je to teda nebezpečné? Nie, ak vieš tých iných tolerovať, ak dokážeš tolerovať takpovediac inú farbu.

"Mohol postupne chladnúť, jeho radostnosť sa vytrácala, alebo nechal na seba pôsobiť len lepkavo-príjemný pocit nezaslúženej spásy, ktorá však je len zdanlivá, a nechce sa ho doteraz pustiť."

To je nezmysel, pretože viem o mnohých kresťanoch, ktorí vôbec nie sú vlažní, skôr sú "plní ohňa Ducha Svätého". Aj ich skutky tomu zodpovedajú, sú menej hriešni, nekradnú, robia dobré skutky atď. Na druhej strane nemusia byť všetci zapálení ako fanatici.


43.
označiť príspevok

pomocnik muž
   6. 3. 2013, 11:38 avatar
Ďakujem za reakciu, Krištof. Sú veci, s ktorými s Vami súhlasím, a veci, s ktorými nie. A reagovať na každú vetu by bola zrejme nekonečná strata času pre nás oboch. Chcem preto zhrnúť aspoň do pár jednoduchých bodov, čo som sa snažil napísať, berte to aj ako podnet na Vašu reakciu.

Nerobím si nárok na Pravdu. Písal som o tom, že žiadny človek ju nemôže celú obsiahnuť ani pochopiť, a kto to o sebe tvrdí, dáva tým o sebe dôkaz, že sa mýli.Prekvapuje ma preto, že to proti mne používate ako argument. Človek môže poznať len mnoho "právd" z malým p vo veciach, ktoré sa ho dotýkajú - napríklad - keď nechá na slnku mrkvu, tak vyschne, keď zaseje pšenicu, nevyrastie mu zo zrna raž, keď spôsobuje neprávom iným utrpenie, musí počítať s tým, že sa mu raz jeho utrpenie vráti. Môžete s jednotlivými "pravdami" so mnou protirečiť aj nemusíte, je to vec Vašej osobnej skúsenosti. Avšak Pravdu o Bohu - nemôže pochopiť nikto z nás. Náboženstvo je v tomto zmysle pokus ľudí o vykonštruovanie náuky o tom, o zaobalenie do slov - ktoré však preto vždy musí zlyhať vo svojej informačnej hodnote, za akú ju ľudia považujú.

Snáď to lepšie pochopíte v nasledujúcom obraze. Ako príklad som vo svojich príspevkoch uvádzal snahu o popísanie prežívania povznášajúcej, nadpozemsky vznešenej krásy. Tento pojem vo Vás môže niečo vyvolať, ak ste to niekedy zažili. Je to jeden z mnohých aspektov, čo sa blíži k pojmu "božské" - ale len veľmi vzdialene blíži. Ak ste niečo také povznášajúce raz zažili, skúste to dať do slov, aby Vás iný pochopil. To sa vôbec nedá. Každý človek by ten istý zjav popísal inými slovami. Predstavte si teraz, čo by inému prospelo, ak by začal študovať takéto popisy iných - prospelo v zmysle rozvíjania vlastného zmyslu pre krásu? (t.j. vlastného približovania sa k pojmu "božské" - v tomto jedinom aspekte. Prospelo by mu to jedine v tom prípade, ak by sám začal krásu okolo seba hľadať, všímať si. Avšak to, čo by uvidel, by už nebolo presne to, čo popisoval jeho učiteľ. Ľudia však zvyknú robiť to, že vyzdvihujú len tie slová, čo popísal učiteľ ako jedine správne, a to aj po tisícročiach. A pokiaľ sa niekto snaží krásu hľadať v popisoch iného tiež inšpirovaného krásou, pozerajú sa na neho zvysoka, pretože si myslia, že jedine ten jeho popis je Pravdou. Pozemské náboženstvá sú takými popismi. A to ešte veľmi zriedenými, najčastejšie (ako napríklad aj v prípade kresťanských náboženstiev) z druhej ruky. Navyše, postupne, ako prichádzali ďalší "konzervanti popisu", napriek tomu, že sa za konzervantov mohli pokladať, robili paradoxne to, že nad každým slovom s pôvodného popisu bádali, rozoberali ho do ďalších popisov a konštrukcií v snahe poskytnúť iným návod, ako sa má krása chápať. Z času na čas prišli jednotlivci, ktorí mali skutočne rozvinutý zmysel pre krásu, a rozprávali o nej z vlastných prežití. Samozrejme, "konzervanti popisu" videli, že sa to nepodobá na ich vycibrený systém výkladov. A keď ľudia videli rozdiel v tomto akoby pre nich čerstvom závane oproti tomu skostnatelému, čo sa im doteraz ponúkalo, boli tým oslovení, niektorým to pootváralo oči - alebo prospelo už len v tom, že zistili, že krása je aj okolo nich, nielen v tom jednom popise, že ju môžu aj samy spoznávať. Konzervantom sa to samozrejme nepáčilo, bojovali proti nim - áno, keď inakšie nešlo, i tými najškaredšími spôsobmi - čím len dokazovali, ako na tom sú s ich skutočným vnímaním krásy, a ako na tom potom musia byť aj tie ich vlastné, nimi prepracované výklady pôvodných zriedených popisov.

Verím, že teraz viac pochopíte, čo som myslel tými zrnkami Pravdy. Môže Vám to tiež pripadať ako guláš, a môžete vyzdvihovať ten jediný, tisíckrát menený popis ľudských výkladov niektorých vybraných (a na začiatku konzervantmi aj cenzurovaných) spisov evanjelistov snažiacich sa v spomienkach zachytiť ICH SUBJEKTÍVNE SPOMIENKY na Ježiša, ktorý SVOJOU OSOBNOSŤOU, svojim spôsobom nazerania na VTEDAJŠIE problémy, svojimi KONKRÉTNYMI radami určenými konkrétnym ľuďom - oslovil tak mnohých. Nemyslíte si, že ak by Ježiš chcel napísať všeobecne platné rady pre všetky generácie - tak by to sám napísal, ako kedysi Mojžiš vyryl do kamenných dosiek Desatoro?

Ak požadujete dôkazy (čo ma tiež prekvapuje, pretože takto sa zväčša správajú ateisti), alebo tomu neveríte, skúste niekomu niečo vysvetliť (napríklad niečo, čo Vás vo vnútri oslovilo, napríklad môžeme ostať aj u vnímaní krásy) - a potom mu povedzte, nech to pretlmočí ďalšiemu, ten zase ďalšiemu, a tak ďalej. Potom si vypočujte posledný článok reťaze, ako prezentuje Vaše slová.


45.
označiť príspevok

Krištof
   7. 3. 2013, 16:54 avatar
43. Pomocník, máš taký subjektívny, individulistický prístup k tomu. Je to tvoja vec, no takto sa naozaj ťažko - ak vôbec - možno dostať k objektívnejšej všeobecnejšej pravde. Uprednostňujem subjektívno-objektívny prístup. Z pohľadu pravdy nejde o niekoho subjektívny individuálny zážitok "božskej krásy" a jeho vyjadrenie slovami. Ide o to, čím bol ovplyvnení ten zážitok, akým objektom alebo akou príčinou. Napríklad ľudia majú viac-menej zhodné estetické pocity alebo zážitky z prezerania si obrazov na určitej výstave. Môžu zdieľať svoje pocity a chápať sa navzájom. Keď som na výstave obrazov s kamarátkou, s ktorou sa nám výstava páči, nemusím vedieť presne, ako to prežíva ona, akými slovami to opíše. Prežívame to podobne a slová môžeme použiť rovnaké, podobné alebo úplne iné. Ale v každom prípade si dobre rozumieme. A teraz všeobecnejšie: ľudia môžu mať v podstate zhodné skúsenosti a zážitky pri zhodných podnetoch, príčinách toho.

Niekto však môže mať svoj subjektívny individuálny zážitok "božskej krásy", ktorý s ním nikto nemôže zdieľať. Nikto pred ním a po ňom už to tak nezažil. Jediné, čo z toho pre človeka vyplýva (okrem "krásneho zážitku", je to, že možno existuje nejaké duchovno. Nič určité. Avšak iný človek môže mať taký zážitok, ktorý je zjavne objektívejší, pravdivejší, lebo s tým má skúsenosť všeobecne veľa ľudí a to i v priebehu dejín. Už dávno pred ním podobné zjavenie, poznanie, stav mohli mať iní ľudia. Taká skúsenosť nemusí byť len subjektívna a individuálna, lež môže byť objektívna, reálna. Tam je potom v súlade to subjektívne a individuálne s tým objektívnym, reálnym. Možno vieš, že je podstatný rozdiel medzi čisto subjektívnou vecou a subjektívno-objektívnou.

Ako si človek môže svoju vieru overovať, aby bola vierohodná? Ako niekto určité zjavenie môže považovať za duchovný dôkaz a opodstatnenie pre vieru? Možno aj rozumovými indíciami a porovnávaním, vyhodnocovaním; skúsenosťami iných, iní ľudia tiež môžu mať skúsenosť s tým vnuknutím, tak sa to dá s nimi porovnať, overiť; komunikáciou; Bibliou, Biblia je o niečom takom, písaná z inšpirácie Duchom sv., dá sa to individuálne zjavenie porovnať s tým čo je v nej; ďalším vnuknutím, ďalšie vnuknutie, ktoré je v súlade s tým predošlým, to môže tiež potvrdiť; skúmaním či to prináša nejaké teoretické a praktické pozitívne výsledky, etické, ľudské...

Avšak pri jednotlivých tradičných náboženstvách nejde len o určité zážitky, ktoré by sa nedali sprostredkovať, ale hlavne o určité učenie, "vierouku", ktorú môžu daní stúpenci poznať a spolu vyznávať. Napr. pri budhizme je to názor, že život je utrpenie, príčinou je nevedomosť a túžba a "spásu", nirvánu možno dosiahnuť určitými spôsobmi myslenia a konania. V islame je to učenie o Alahovi, že treba dávať almužnu, navštíviť Mekku a pod.

Aj ty tu uvádzať isté tvrdenia, s ktorými si zrejme nárokuješ na pravdu. Tak aj príspevok 43. obsahuje rôzne tvrdenia a názory, ako to je, alebo vraj ako to nemôže byť a pod. Napr.: "Avšak Pravdu o Bohu - nemôže pochopiť nikto z nás. Náboženstvo je v tomto zmysle pokus ľudí o vykonštruovanie náuky o tom, o zaobalenie do slov - ktoré však preto vždy musí zlyhať vo svojej informačnej hodnote, za akú ju ľudia považujú." To je v podstate tvrdenie, ktoré si nárokuje na to, že je pravdivé. Okrem toho tam máš vyjadrené aj iné tvrdenia, s ktorými si zrejme nárokuješ na pravdivosť a ktoré sa týkajú tvojej duchovnej koncepcie. Vlastne tu prezentuješ aj svoj duchovný svetonázor, s ktorým si robíš nárok na to, že je pravdivý aj pre ostatných (hoci ostatní môžu mať iný individuálny zážitok).

"Písal som o tom, že žiadny človek ju nemôže celú obsiahnuť ani pochopiť, a kto to o sebe tvrdí, dáva tým o sebe dôkaz, že sa mýli."

To je len tvoj názor. Možno si ty zatiaľ neobsiahol a nepochopil pravdu. Prečo by Boh alebo Kristus nemohol priniesť človeku "pravdu, ktorá ho oslobodí"? Prečo by človek nemohol pochopiť pravdu prinesenú od Boha? Prečo by nemohol byť spasený? Človek nepotrebuje poznať všetku pravdu, stačí mu to, čo je v jeho možnostiach, čo ho uvedie do patričného vzťahu s Bohom a pod.

"evanjelistov snažiacich sa v spomienkach zachytiť ICH SUBJEKTÍVNE SPOMIENKY na Ježiša, ktorý SVOJOU OSOBNOSŤOU, svojim spôsobom nazerania na VTEDAJŠIE problémy, svojimi KONKRÉTNYMI radami určenými konkrétnym ľuďom - oslovil tak mnohých."

To je opäť len tvoj názor. Išlo o poznanie tých ľudí, ktoré hlavne bolo podporované zoslaným Duchom Pravdy, ktorý im to učenie pripomenul. A tieto veci spoznali zhodne aj neskoršie generácie ľudí, aj na nich prišiel ten istý Duch, takže sa obrátili či znovuzrodili. To nebolo napr. v budhizme alebo v islame. Pripúšťam, že aj v iných duchovných učeniach u daného pôvodného učiteľa, napr. Budhu došlo k nejakému duchovnému zjaveniu, no skôr obmedzenému. Nirvána však nie je vzťah k Bohu. Islam zas nemá nijakého zjednocujúceho Ducha sv. Tam sa ešte len čaká na "Mahdiho", teda na akéhosi Krista. Podobne v judaizme.

V porovnaní so zvyklosťami tej doby boli Ježišove slová písomne zaznamenané veľmi skoro - na sklonku života Ježišových učeníkov, teda ešte počas života očitých svedkov. Preto neobstojí argument, že nasledujúce generácie Ježišove slová pozmenili. Ježiš svoje evanjelium hlásal a vedel, že "jeho slová nepominú". A tak sa aj stalo, nepominuli. Okrem toho je trápny ten argument, lebo daný kritik tým naznačuje, že ak by to učenie bolo zachované v podstate v pôvodnom stave, tak by už nemal v tomto smere ako argumentovať. Je dokázané, že Starý i Nový zákon sa zachoval v podstate v pôvodnom stave. Pozri napr. spis Izaiáša nájdený v 20. stor. a zhodný s dovtedy používanými verziami, alebo spisy Nového zákona z 2., 3., 4. stor. a takisto medzi sebou zhodnými. Keď si však ako skeptik, ktorému treba predkladať k tomu dôkazy, nemám problém dať odkaz na príslušné zdroje od historikov a pod. Okrem toho si treba uvedomiť, že tí ľudia od začiatku a celý čas to učenie mali zakotvené vo svojom každodennom živote, v "kultúre", obradoch, zvykoch, piesňach, napr. známy obrad večera Pánova. Takže tak to nemohli zabudnúť alebo zmeniť.


46.
označiť príspevok

Krištof
   7. 3. 2013, 20:11 avatar
Ešte by som doplnil, pomocník, že ty tvrdíš, že človek nemôže pochopiť pravdu o Bohu, no sám prezentuješ svoju pravdu o Bohu. (Takže sa predsa len dá pochopiť?) Pretože aj to je nejaké "učenie" o Bohu: že sa občas v dejinách objavil niekto, učiteľ, ktorý lepšie chápal pravdu, totiž časť pravdy a ukázal ju ľuďom. Potom sa zas inde objavil iný učiteľ a pochopil, ukázal inú časť pravdy, potom zas ďalší inú časť atď. Samozrejme, že toto je špecifický názor, o ktorom nehovorí žiadne tradičné náboženstvo a žiadny z jeho zakladateľov. No je to ucelená duchovná koncepcia, ktorú tu ty prezentuješ ako pravdu. Teda tí rôzni učitelia mali len časť svojej pravdy, ale ty tu prezentuješ celú "pravdu" - akoby z nadhľadu. Napr. aj Budha si myslel, že našiel celú pravdu o živote, aj budhisti si myslia, že pravda je v podstate v budhizme. Budha nebol nejaký postmoderný pluralista. Ty sa vlastne od Budhu v tom nelíšiš, lebo ako Budha a budhisti si myslia, že Pravda je v budhizme, ty si myslíš, že je v tom "guláši", expresívne povedané :-P


15.
označiť príspevok

hobit muž
   3. 3. 2013, 16:58 avatar
vynimocnostou biblii su jej proroctva , napr: izaiasovo proroctvo o pade babylona 200 rokov predtim,
vznika otazka odkial mohol izaias vedeiet 200rokov predtim podrobny opis toho ako bude babylon zniceny ,
mnohy historici nechceli ani uznat ze izaias bol skor napisany ,a zvitok izaiasa pripisovali az po pade babylona, avsak neskor vatsina musela uznat ze izaias bol napisany cca 730 pnl.,
mne stoho vychadza ze biblia je inspirovana bohom


30.
označiť príspevok

luciferka
   4. 3. 2013, 09:30 avatar
hobit...veď ja ti to neberiem...ale píšem o tom,že božská inšpirácia sa môže prejaviť skrze kohokoľvek mimo biblie...čo ja viem napr. nostradámus...tiež mal videnia a predpovede,popisal hitlera a zbrane o ktorých sa v jeho dobe ani nesnívalo,priniesol ľuďom dosť nového v oblasti medicíny a cirkev ho značne prenasledovala...inými slovami...nejde mi o presadenie správnosti toho či onoho...len ma nebaví ten mocenský boj pár ĽUDÍ, ktorý sa skrývajú za svätú tvár a zneužívajú ľudskú vieru a dôveru....


13.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   3. 3. 2013, 15:41 avatar
Máš pravdu luciferka, lenže niektorí svätuškári si nárokujú byť Ježišovými učeníkmi. Preto sa držia rady sv. Lukáša v 14/26, kde odkazuje tým, čo chcú nasledovať Krista ako jeho učeníci Ježišovu požiadavku:
„Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.“


16.
označiť príspevok

Ranexill muž
   3. 3. 2013, 17:03 avatar
A tu by ti zacali vykladat, ze On( jezis) to tak nemyslel...ale a najdu x veci, rpeco je on ten dobry.


18.
označiť príspevok

gabor muž
   3. 3. 2013, 17:40 avatar
Porusenie 4 prikazania--------a protirecnenie TORI


19.
označiť príspevok

gabor muž
   3. 3. 2013, 17:42 avatar
Antidogmatik
odpoved patrila tebe ano porusenie 4 prikazanie a protirecnene Tori
Súhlasí Antidogmatik, Ranexill


20.
označiť príspevok

Krištof
   3. 3. 2013, 18:22 avatar
Antidogmatik opakuje tieto veci dokola ako obohranú platňu. Už tu o tom bola neraz reč. Pozri Ježišovo učenie v Matúšovi: "Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi... Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. ... Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. ... Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec."
Lk 10, 5-6: "Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám."

A v Lukášovi 14,26 o tej "nenávisti"? 27. verš: "Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom." Z Ježišovho učenia vyplýva, že nejde o to, aby doslova nenávideli svojich príbuzných, lež skôr o to, že ich majú milovať menej ako Ježiša a učeníctvo. O Jakobovi je tiež napísané, že "nenávidel" Leu a miloval Ráchel, čo znamenalo, že Leu miloval menej ako jej sestru Ráchel. (Gn 29, 30-33) Ježiš tým zdôraznil, že stať sa učeníkom je vážna zodpovednosť. Keby učeník miloval viac svoju dušu alebo matku ako Ježiša, nemusel by zvládnuť "niesť" svoj kríž a mohol by odpadnúť od služby evanjelia, bol by ľahšie zlákaný inými ľuďmi a vecami. Byť jeho učeníkom nesie so sebou možnosť ťažkostí a prenasledovania. Bez toho, aby učeník "niesol svoj kríž", by tie ťažkosti nezvládol. Zrejme je rozdiel medzi obyčajným veriacim a takýmto učeníkom.

Erich Fromm, 1950: "Pokým je človek viazaný primárnymi putami k matke, otcovi, rodine, cíti sa v bezpečí a pod ochranou... Nestáva sa plne ľudskou bytosťou, nerozvíja svoje schopnosti premýšľať a milovať. Žije v závislosti... Všetka jeho duševná a citová činnosť sa orientuje na autoritu jeho primárnej skupiny... Incestne orientovaná osoba je schopná pociťovať blízkosť len k tým, ktorých pozná. Nedokáže si vytvoriť blízky vzťah s "cudzím" človekom, to znamená s inou ľudskou bytosťou ako takou... Keď Ježiš povedal, že prišiel "rozdeliť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou" (Mt 10,35), nechcel tým učiť nenávisti k rodičom, ale snažil sa čo najdrastickejšie a najjednoznačnejšie vyjadriť presvedčenie, že ak sa má človek stať sám sebou, musí sa vymaniť z incestných pút a získať samostatnosť."
Iná interpretácia môže byť taká, že pre pravdu a lásku, ktorú Ježiš prináša, sa rozdelia aj rodinní príslušníci, aby niektorí z nich založili novú rodinu alebo spoločenstvo Božieho kráľovstva.


22.
označiť príspevok

gabor muž
   3. 3. 2013, 19:55 avatar
Kristov
Ak poznas dobre historiu Jakoba tak poznas dobre ze ked aj leu nenavidel ako pises ----ale v posteli mu bola dobra aj jej sluska a dokonca jej narobil viac deti ako milujucej RACHEL.Ak nekoho nenavidis citis k nej otpor a sa ti hnusi.Ty dokazes sexovat z nekym ak tu ze nu nenavidis? +ak vedes tento kmen a mas na viber.A nehovoriac ako Lea a rachel sa klanali inemu Bohu ako Jakom.


21.
označiť príspevok

gabor muž
   3. 3. 2013, 19:42 avatar
Antidogmatik
odpoved patrila tebe ano porusenie 4 prikazanie a protirecnene Tori


23.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   3. 3. 2013, 20:31 avatar
Ano gabor, súhlasím, možno sa preto na neho tatko nasral a nechal ho ukrižovať. Tento Kristov výrok je zaujímavý aj z hľadiska tvrdenia, že existuje takzvaná svätá trojica. Jeden vraví cti otca svojho a druhy požaduje svojho otca nenávidieť. To vyzerá na ťažkú psychickú poruchu kresťanských božstiev. Keby sme boli ako niektorí veľkohubí svätuškári vymysleli by sme si aj čo o tom povedal duch svätý.


24.
označiť príspevok

elemír muž
   3. 3. 2013, 23:10 avatar
1. Neprišiel som priniesť na zem pokoj........ to je presne to, čo tu prežívame. Priniesol som ohe) a neviem sa dočkať kedy zahorí, ale s tým súvisí aj, že dvaja budú mlieť múku, jeden bude vzatý a druhý zostane, dvaja budú ležať na lôžku a jeden bude vzatrý a zostane. To je vlastne to miešanie veiacích a neveriacích a a oheň, ktorý zosiela Ježiš je pravda, ktorej sa obidve strany nevedia dovolať. Napríklad pravda antidogmatika a napríklad Krištofa. Obaja sa bijú za svoju pravdu, ale ohe) Ježiša jasne rozhodne, ktorá pravda v tomto ohni zhorí am ktorá zvíťazí. Toto sú predsa podobenstvá o nás a o tom, ktorá pravda nakoniec bude ohňm spálená a ktorá prepálená na ešte lepšiu a čistejšiu ako zlato.
2.Luciferka : O čo je opretá biblia: Predsa o nás o veriacích, lebo dni, keď praktizujeme vieru sú neporovnateľne iné a lepšie. A to nie pre autusgesciu, alebo dkonca endorfíny, to treba zaiť a kto to nezažije, nemúže pochopiť a nemal by písať o tom, čo nechápe. Zvlášť ak neznesie poradiť.


25.
označiť príspevok

elemír muž
   3. 3. 2013, 23:34 avatar
Podobenstvo o rozsievačovi je o tom, že Boh necháva spolu žiť veiacích aj neveriacich, nedovolil svojim sluhom, aby išli trhať kúkol, aby sa pri tom neublížilo ani jednému veriacemu. A to je práve ten klam ateistov, že si myslia, že sa nič nedeje. Vlastne áno, nič sa nedeje, až pokiaľ nepríde žatva, spolu pekne rastie kúkoľ aj pčenica a teda spolu si tu žijeme veriaci aj neveriaci a v žatve sa rozhodne, čo pôjde do sýpky a čo do ohňa. Keď chcel abrahám zachrániť Sodomu a gomoru pred katastrofou, vyjednával, že čo ak nby tam bolo aspom 10 veriacic. Koľko mohla mať vteda Sododoma a Gomora dokopy obyvateľov a ké percento by bolo 10 obyvateľov z oboch miest ? A boh kôli týmto desiatim bol ochotný odvrátiť katastofu. Dnešní neveriací však obvinili Boha ako masového vraha, keď dal zabiť desaťtisíce ľudí za to, že tvorili tlupy mužov, ktorí hromadne znásilňovali a znásilnením umučili k smrti viac ako desaťtisíce ľudí ? Aká je smrť, ak už má prísť a nedá sa odvrátiť, niekoľkosekundová v prípade katasttrofy a aká je smrť umučenia znásilnením, koľko taký človek musí trpieť, a akú dobu ? A pritom Boh iba chcel chrániť svojích ľudí ! Koľko vojem bolo o tom, že bol cieľ ochrániť nevinných ľudí pred brutalitou debilov ??? Viď naposledy II. svetová vojná. A teda važení ateisti aj vraždy druhej vojny tiež pripisujete bohu ?
Dnes bolo evanjelium o vežičke v Siloe a o neúrodnom fogovníku. Ježiš hovorí, že Vy si myslíte, že tí, čo boli zabití v Siloe boli väčší hriešnici ako vy, vôbec nie, ale ak nebudete konať pokánie zomriete rovnako ako oni. Hneď na to sa hovorí o figovníku, ktorý nerodí a pán ho káže zahradníkovi vyťať. A záhradník hgo prosí, pozhovej ešte rok, okopem ho a pohnojím a ak na rok neprinesie úrodu, potom ho vytnem.Mne ten záhradník pripomína Matku božiu, ktorá prosí pána ešte aj za tých,ktorých sa už rozhodol zahubiť, lebo sú nepotrební, ako ten neúrodný figovník, ale Matka Božia vyprosuje ešte pre nich šancu, by dokonca milosť aspom na rok.Ako nádherne sa to hodí na tietro bláznivé roky, čo teraz žijeme. Čo keby sa ateisti zamysleli nad touto ponúknutou šancou od Našej Pani a miesto hnojenia by začali prinášať úrodu ????? Šanca platí len rok !!


26.
označiť príspevok

elemír muž
   3. 3. 2013, 23:46 avatar
Práve v týchto podobenstvách, ktoré neveriaci nemajú čím pochopiť, dáva Boh jasne najavo, koľko hriešnikov je ochotný trpieť, len aby sa neublížilo jednému veriacemu. Takto si váži Boh každého veriaceho, takže ako sa potom asi zachová k tým, pred ktorými musel takýmto krutým spôsobom ochraňovať svojích veriacich. Vidíte, čo pre nás robí a vy sa divíte, prečo mu veríme ????


27.
označiť príspevok

Ranexill muž
   3. 3. 2013, 23:51 avatar
Prečo stale uvazujete takto? Stale Boh hento, Boh toto ..a stale Boh chce toto, boh vie hento, Boh trpi hriesnikov Boh sa stara o hento a o toto.

Pozna niekto z Vas Boha?
Stzretol si ho ty Elemir?...alebo niekto iný?
Prestante uz konecne spominat meno bozie nadarmo, bved tak vas to ucili, ci nie?
Súhlasí Antidogmatik


36.
označiť príspevok

elemír muž
   4. 3. 2013, 23:35 avatar
Tristo razy som tu napísal, že boha poznám podľa toho, ako reaguje na moje praktizovanie viery a dednodenne ma presvieča, že sa nemodlím do bútľavej vrby a ak sa pýtaš, že či som sa ním stretol, predsa denno denne. A to, čo mňa učili, som už dávno zabudol, ja som si vybudoval vlastný systém, ktorý funguje, ktorý vy nemôžete pochopiť, pokiaľ nebudete mať na svoje modlitby podobnú odozvu ako majú veriací. Nehľadajte dôkazy, či boh existuje, alebo nie, hľadajte modlitby a iné činnosti, ktorými sa ho dotknete a na ktoré vám odpovie. Nie každému je to dané, ale každý sa predsa môže pokúsiť.


37.
označiť príspevok

Ranexill muž
   4. 3. 2013, 23:40 avatar
Ale Boh nereaguje, a tz ho yarucene nevnimas. Vlastne nik. To co robis, ked si ovplzvnenz, je jeho prejav v tebe klanajuci ta jemu samemu. On takz je, miluje iba sam seba.


38.
označiť príspevok

Nadja žena
   4. 3. 2013, 23:43 avatar
My predsa vôbec netušíme, čo Boh miluje  
Len si radi navrávame, že miluje nás, cítime sa potom dôležitejší ))


40.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   5. 3. 2013, 20:10 avatar
Je tu niekoľko názorov o spasení. Môžem vám zodpovedne dokázať, že žiadny kresťan nebude spasený, pretože nedodržiava podmienky spasenia stanovené božími zákonmi. Tu je napríklad podmienka, ktorú kresťania nedodržiavajú .Keď sa žalárnik v Skutkoch Sv. apoštolov 16/30 a nasl. opýtal Pavla a Sílasa, čo má urobiť, aby bol spasený povedali mu, aby uveril v pána Ježiša Krista. Potom bude spasený on aj jeho dom. Keďže prejavil záujem pokrstili jeho aj jeho rodinu.
Potiaľ by bolo všetko v súlade s cirkevným učením ak pominieme, že v predchádzajúcej kapitole v 1 sa vraví: „...ak sa neobrežete podľa obyčaje Mojžišovej, nemôžete byť spasení.“
Strážca v žalári možno obrezaný bol, ale čo vy? Ste aj vy obrezaný? Že nie? Alebo ste žena? (Z Písma nevyplýva pre ženy povinnosť obriezky.) A myslíte, že budete aj napriek tomu spasení? Nie nebudete spasení pokiaľ sa nedáte obrezať. To je ale nádherná hovadina v božom zákone, čo? A nie je prvá ani posledná.


41.
označiť príspevok

elemír muž
   5. 3. 2013, 21:22 avatar
Ano, nemá to nikto z nás isté, to je pravda, ale musíš uznať, že naše šance sú oveľa väčšie, ako vaše. Boh nespasí človeka, že by bol dobrý, ale spasí ho preto, že je on dobrý. A na koho bude lepší, či na tých čo ho hnojja, alebo na tých, čo sa ho boja ? Aj učeníci sa pýtali Krista: Kto potom môže byť spasený? Ježiš odpovedal, bohu je možné všetko. Je možné odpustiť neodpustiteľné a neodpustiť odpustiteľné, ale nakoniec aj táto logika nebude obrátená, lebo boh vie to, čo nevie človek a teda nesúdi podľa toho, čo o vás vedia susedia ale pod+a toho, čo vie o vás on a teda mnohokrát by ste boli prekvapení, akí v skutočnosti sú ľudia, ktorých ste vy odsúdili. Aký ľudia v skutočnosti sú babky v čiernych suknich v kostoloch, že boh nerozdáva inteligenciu podľa toho, kto nosá rifle a kto čierne sukne. Toto sú zatemnené mozgy, ktoré súdia človeka podľa toho, aké ma rifle a keď nemá oblečené to, čo si vy myslíte, že by mal mať oblečené, tak je podľa vás idiot ?????


42.
označiť príspevok

Vlado muž
   5. 3. 2013, 21:26 avatar
Som zvedavý, ako sa ten tvoj boh vysporiada s pôvodným obyvateľstvom Ameriky pred objavením Ameriky Európanmi. To je veľké množstvo ľudí.


44.
označiť príspevok

elemír muž
   6. 3. 2013, 12:21 avatar
CHA-cha Vladko, určite to už má dávno vyriešené, nečakal na to, kedy mu to ty pripomenieš, ibaže nebo nerobí pravidelné tlačovky o tom, kto prišiel do neba a do pekla. Dokonca aj po smrti na kríži zostúpil Ježiš do podsvetia a všetci ,ktorí boli dobrí a spravosliví, počuli jeho hlas. A zrejme aj Amerika bol Ježišov problém a nie boží, teda čo sa tohoto týka.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Buď činný vždy, keď je to možné, a odpočívaj vždy, keď je to potrebné.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(289 857 bytes in 0,383 seconds)