tak googlujem, aha čo som našla:
Veľká hospodárska kríza mala mnohé negatívne dopady nielen z hľadiska hospodárstva. V dôsletku nej milióny ľudí trpelo a umieralo na hlad a priamo, alebo nepriamo zapríčinila vznik najkrvavejších kapitol dejín ľudstva, čiže zrod fenoménu Hitler a následne 2. svetovú vojnu.
1.1 Veľká hospodárska kríza
Veľkú hospodársku krízu vyvolal finančný kolaps v Spojených štátoch. Znižujúca sa výroba, hromadná nezamestnanosť a chudoba charakterizovali začiatky 30-tych rokov. Po zničujúcej 1. svetovej vojne Európa len s neistotou vstávala na nohy. Toto obdobie, a to hlavne v Nemecku, charakterizovala obrovská inflácia. Do konca 20-tych rokov sa hospodársky stav zdal byť stabilný. Hospodársky rast jednotlivých krajín bol nesúmerný a krajiny ako Veľká Británia, alebo Nemecko boli odkázané na pôžičky USA. Práve preto, aby mohli vyrovnať svoje dlhy z vojny. Spojené štáty vojna nijak nezasiahla, a preto bol jej rozvoj najväčší. Priemyselná výroba, vývoz a aj mzdy nepretržite rástli a zdalo sa, že tento vývoj je nezastaviteľný. ?
Americký optimizmus sa odzrkadľoval hlavne na NY burze. Indexy cenných papierov nepretržite rástli. 100 tisíce maklérov považovalo obchod s cennými papiermi za lacný spôsob zárobku. Zákony burzy dovoľovali nákup krytý cennými papiermi, k čomu nebola potrebná hotovosť. Klient dáva do záruky cenné papiere pre ten prípad, ak by nevedel zaplatiť. Takto vzniklo mnoho firiem, z nich dcérske, ale len na jeden základný kapitál. 28. A 29. augusta sa tento rast zrýchľoval, až hodnoty cenných papierov dosiahli hviezdne výšky. V septembri 1929 ceny začali klesať. Na burze vypukla panika. ?
1.2 Čierny štvrtok
24. október 1929 sa do histórie zapísal ako ,, čierny štvrtok “. Vo veľkej vlne predaja zmenilo majiteľa asi 12 mil. cenných papierov. A toto bol len začiatok. Ceny klesali a to len zvyšovalo predaj. Tí, ktorí boli krytí cennými papiermi, nevedeli platiť a za radom krachovali. A nielen jednotlivci, ale aj spoločnosti (hlavne tie dcérske). Predaj sa zastavil, ale ceny ešte asi 3 roky klesali. Bane, fabriky, obchody, priamo, alebo nepriamo pocítili tento krach. Mnohé z nich zatvorili a to hlavne bane. Obchodné spoločnosti začali vymáhať dlhy. Strata dôvery postihla hlavne banky. Nával ľudí a následný výber peňazí zruinoval asi 5000 bánk. Nezamestnanosť obyvateľstva začala rapídne rásť, to priamo pôsobilo na znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva a to vyvolalo ďalšie zatváranie. Bol to ako začarovaný kruh. Nezamestnanosť zasiahla asi 13 mil. ľudí. Väčšina žila na životnom minime a z mnohých sa stali bezdomovci. Tento stav trval roky. Po roku 1931 sa kríza rozšírila aj na Európu. ?
1.3 Kríza v Európe
V máji rakúska banka Kreditanstahl zbankrotovala a toto spôsobil kolaps v celej strednej Európe. Kríza postihla najviac Nemecko, lebo stále bolo závislé na pôžičkách USA. Tu sa nezamestnanosť zvýšila na 6 mil. Kríza zasiahla aj VB, Francúzsko a aj Taliansko. Najmenej, a dá sa povedať, že vôbec nezasiahla ZSSR. Dôsledkom krízy v Európe, bol znížený obchod a to hlavne s kávou, cukrom a trstinou, čo spôsobilo zbedačenie výrobných krajín počnúc Brazíliou až po Japonsko. Takýmto spôsobom hospodárska kríza zasiahla celý svet.
Dôležitú úlohu v hospodárskej kríze hrala aj zmena politickej orientácie na začiatku 30-tych rokov vo svete. Vo VB nastalo oslabenie Strany práce. Tá bola nútená vstúpiť do koalície s liberálmi a konzervatívcami a následne vytvorili Národnú vládu. Jej prvé kroky boli zníženie podpory a mzdy pracujúcich vo verejnom sektore. Snaha o záchranu libry bola neúspešná a preto boli nútení zísť z cesty stability. Museli sa vzdať voľného obchodu. Pre ochranu domáceho priemyslu museli zaviesť clo na mnohé dovozené výrobky. Mnoho krajín prevzalo túto politiku (politika protekcionizmu). Toto spôsobilo vo svetovom meradle zníženie obchodu a brzdenie rozvoja. V Nemecku táto kríza a z nej prameniaca nespokojnosť pomohla Adolfovi Hitlerovi dostať sa na vedúcu pozíciu. Hitler, pravdepodobne celkom náhodou, nasledoval takú istú politiku, ktorú vo VB navrhol John Keynes ( vtedy neúspešne ). Podľa tejto politiky by štát nemal šetriť, ale míňať. Mali by rozbehnúť veľké projekty, ktoré zabezpečia zamestnanosť a toto by viedlo postupne k ozdravovaniu hospodárstva. Nacisti míňali hlavne na zbrojenie a stavanie ciest a to potvrdilo Keynessov predpoklad: nezamestnanosť zmizla a na Hitlera hľadeli, ako na národného hrdinu. ?
1.4 Lepšie časy
V USA už ľudia zunovali predpovede Hoovera, že hospodársky rast je už za dverami a vo voľbách za prezidenta zvolili Franklina D. Roosevelta. On zaviedol nové hospodárske reformy : ,,New Deal“ – nová dohoda. Táto reforma bola na vzor Keynesa. Naštartoval veľké vládne investície, ktoré narazili na veľký odpor a preto boli len čiastočne úspešné. Celkové hospodárske znovuzrodenie nastalo až v roku 1939, keď pre blízkosť vojny zbrojný priemysel dal každému prácu. ?
odkaz
