Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Otvorený list ministerke Ing. Gabriele Matečnej, alebo potravinová sebestačnosť

30
reakcií
224
prečítaní
Tému 31. júla 2019, 14:45 založil Kasafran.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 14:45 avatar
Otvorený list ministerke Ing. Gabriele Matečnej, alebo potravinová sebestačnosť
31. júla 2019 07:08, Prečítané 633x, nino16

Vážená pani ministerka Ing. Gabriela Matečná,
ako ministerka pôdohospodárstva  musíte mať všetky informácie, dôkazy a argumenty o potravinovej sebestačnosti na Slovensku, aspoň by to tak malo byť.
Inými slovami, mali by ste mať také informácie, ktoré jednoznačne dokazujú, či sme potravinovo sebestační na Slovensku, alebo sme plne odkázaní na dovoz potravín zo zahraničia.

Ste absolventka VŠP v Nitre, takže problematika poľnohospodárstva, by Vám mala byť veľmi blízka. Aspoň si to myslím. Podľa  pracovného zaradenia uvedeného na internete, ste vlastne priamo v poľnohospodárstve /na družstve/ nikdy nepracovala a s riadením výroby v RV, alebo ŽV, nemáte žiadne skúsenosti a prax.
Ja som absolventom tej istej školy ako Vy /agronomická fakulta/  a po skončení školy som išiel pracovať na poľnohospodárske družstvo, kde som pracoval dlhé roky, ako vedúci pracovník.

Píšem to preto, lebo viem ako sa dorábali plodiny v RV, koľko mäsa sa dodávalo na bitúnok, koľko mlieka sa dodávalo do mliekární apod. Inými slovami, dorábali sme, ako bývalá ČSSR dostatok potravín, aby sme boli potravinovo sebestační. A to sme aj boli potravinovo sebestační. Viedli sa presné záznamy, koľko je hektárov (ha) ornej pôdy, na ktorej sa dorábajú plodiny, koľko hospodárskych zvierat sa chová, koľko ha je lúk a pasienkov apod. Tých ukazovateľov je omnoho viac, spomenul som len niektoré.

Preto mi dovoľte požiadať Vás o odpovede na nasledovné otázky, nakoľko na tieto otázky mám právo nie len ja, ale všetci občania Slovenska:
. koľko ha ornej pôdy bolo na Slovensku od začiatku roka 1990?
. koľko ha ornej pôdy sa využívalo na dopestovanie plodín /obilniny/?
. koľko ha ornej pôdy sa sprivatizovalo súkromnými osobami a ako využívajú túto pôdu?
. koľko ornej pôdy sa zalialo betónom na výstavbu automobiliek?
. koľko ha lúk a pasienkov sme mali na Slovensku od roku 1990 a koľko ich má teraz?
. koľko ha ornej pôdy sa v súčastnosti obrába?
. koľko ton obilovín sa dorábalo od roku 1990 a koľko ton obilovín sa dorába dnes?
. koľko ha ornej pôdy je sprivatizovanej a  na koľkých sa nič nepestuje?
. koľko poľnohospodárskych družstiev bolo v roku 1989 a koľko ich je v súčastnosti?
. koľko ha lúk a pasienkov sa obrába  a pod.?

Mohol by som pokračovať, ale to by nateraz stačilo. Toto všetko, okrem iného sa podieľa na potravinovej sebestačnosti. Aké potraviny a v akom množstve sa dovážajú na Slovensko? Pokiaľ sa týka potravín, ktoré občan Slovenska konzumuje, sú omnoho horšie ako napr. v Rakúsku. Osobne som sa presvedčil a dovolím si tvrdiť, že potraviny, ktoré sa predávajú na Slovensku, by si napr. v Rakúsku nikto nekúpil! 
Ak dovolíte pani ministerka, prečo sa na Slovensku predáva chleba na kusy??? Dovolím si dať do pozornosti môj iný článok, ako sa predáva chleba na Slovensku. V jednej televíznej diskusii sa nechal počuť pán Sulík, že keby sme neboli v EÚ, na Slovensku by bol  hladomor! Tak aká je vlastne potravinová sebestačnosť na Slovensku???
 


2.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 16:45 avatar
Ak dovolíte pani ministerka, prečo sa na Slovensku predáva chleba na kusy???
Správna otázka!! Mňa by zaujímalo, prečo sa na Slovensku predávajú na kusy - rohlíky, žemle, vianočky, bábovky????
Súhlasí Kasafran, Osvietený


3.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 17:31 avatar
(2) Peter67,
to aj mňa "zaujalo", ale zásah do jeho použitých "argumentov" som si spraviť nedovolil...
Súhlasí peter67


4.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 17:36 avatar
Ahoj Kasafran. Asi strácaš odvahu??
Dal si taký pokratší príspevok, tak som ho zbehol a zaujala ma táto veta. Priznám sa, že neviem, čo touto otázkou mienil p. Ing. lebo, čo ja pamätám, tak sa chlieb vždy na kusy predával.  
Súhlasí Osvietený, Kasafran


9.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 18:01 avatar
(4) Peter67,
ahoj, ale nebuď ako ten kamarát "Smutného muža" z Brna, ktorému pri rozlúčke povedal "A hoj". On ho však nehojil a on mu "upad"...
Autor listu mal možno na mysli, že za socialistickej "totality" sa chlieb predával na kilogramy (1, 2, 3 kg) a nie ako teraz na rôzne gramy (373, 575, 990 gr)


11.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 18:07 avatar
Ja si kupujem chlieb z "našej" pekárne   Aj dnes, stojí presne 1,6 € za kus, neviem či má 900 gr, alebo kilogram, lebo ho vyrábajú v jednej "miere" od počiatku, viem že že niekde v Lidli majú vlastnú "pekáreň", kde dopekávajú mrazený polotovar a stojí o poznanie menej, ale čuduj sa svete, ja starý lakomec ho nekúpim a nekúpim, hoci je lacnejší.  
Súhlasí Kasafran, Osvietený


13.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 18:10 avatar
Toto je ta naša pekáreň
new.z-klas.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


15.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 18:12 avatar
(11) Peter67,
ja tiež dokážem takô dačo, a preto viem oceniť Tvoju vernosť...
Súhlasí peter67


17.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 18:17 avatar
Kasafran v komunizme to bolo jednoduche neexistovali stovky pekární ani výrobkov .
Bol chlieb a rožky v čechách housky tým to zväčša končilo až na zopár malokedy videných výrobkov v mestách nie na dedinách kde bol chlieb na objednávku a stal viac ako hodinovú mzdu .
Dnes stojí chlieb večer vo výpredaji 9 centov
Bežne sa za bolševíka robilo v mestach že ak chlieb zostal pomiešal sa rano s čerstvým s tým že polovica chleba sa ani nevyložila až nevypredali tú tvrdu starinu . Babky to maju zakodovane dodnes v DNA a preto mačkaju v hypermarketoch tie chleby lebo to nechápu .


19.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 18:28 avatar
(17) Osvietený,
ja som už dávnejšie, a to bez ohmatania, zistil, akého pôvodu je DNA, ktorým Ťa natvrdo vybavili rodičia...
Súhlasí Thomas Anderson


20.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 18:30 avatar
židobolševíckým to nebude    
Súhlasí Kasafran


24.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 21:59 avatar
(20) Osvietený,
máš pravdu - taký nie, ale chazarsko-sionistický určite...!


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 17:46 avatar
Súdruh ing by chcel aby do odpadu neputovalo len 50 % potravín ale aspoň 90 %

Aby chlieb nestál večer v obchode 9 centov ale cent

Boli by sme tou onou krajinou sebestačnosti , kde by sme si pestovali ryžu , tresku, kávu , kakao , pomaranče , citrony atd doma na rodnej hrude DDT drevenným pluhom a metrák pšenice by stal týždenný plat a kilo cuku dvojhodinový ako za bolšana kedy bolo všetkoho dostatok a tie šory na čínske kuracie prsia ktoré boli výhradne made in china by zase stáli kvoli dvojdennú mzdu    

Sebestačnosť v mäse spočívala v 60 % dovoze z Mongolska , Argentíny a Číny . Napriek predaju zdochlín v núdzových výsekoch a intenzívnemu dovozu bolo mäsa nedostatok pardon sebestačnosť    


6.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 17:48 avatar
Žiadna krajina na svete nie je potravinovo sebestačná . Nikdy nebola a nikdy nebude


7.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 17:54 avatar
Ani v 16-tom storočí??? Nebola na svete taká krajina?
Súhlasí Kasafran


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 17:59 avatar
Ani v roku raz dva . I v tom čase i v našej krajine fungoval medzinárodný obchod až od mora najmä Talianska a Grécka .
Samozrejme kúpiť si mohol len ten čo na to mal . Až importom plodín z ameriky ako zemiakov , kukurice , fazule , rajčín , papriky atď končil koncom 19 storočia hladomor .

Čo sa týka roku 2019 je poľnohospodárstvo ťažko stratovou záležitosťou neprodukujúcov žiaden zisk iba obrovskú stratu hradenú z vrecák daňových poplatníkov . EU produkuje najvyššie prebytky potravín na svete .

Preto len idiot ako Ondriaš a spol môže merať koľko prasiat sme vypestovali v roku 1989 a koľko dnes    


10.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 18:01 avatar
Edo. v 16- tom storočí sa dovážali potraviny k nám z Talianska/ od mora?? Neverím.
Súhlasí Kasafran


12.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 18:10 avatar
(8) Osvietený,
keď človek s priemerným všeobecným prehľadom číta skoro akúkoľvek Tvoju "argumentáciu", musí ho napadnúť otázka: Kto, alebo čo mu tak stále viac a viac zatemňuje tú jeho inak bystrú myseľ...?
Temnýmyseľ to určite nieje, na toho sa nevyhováraj - on Ti predsa vždy dokáže kamarátsky posvietiť nielen na cestu...


14.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 18:10 avatar
Tak si doštuduj historiu . Nie len potraviny ale i šperky či otroci .
Čo myslíš že tie zlaté plakety v Bojnej 100 rokov pred príchodom vierozvezcov slovania vyklepali a hlaholikou popísali ?
Bol to dovoz z Talianska .
Podobne fungoval obchod i pri potravinách už dlhé roky pred našim letopočtom .
Samozrejme nie v takom širokom spektre ako dnes ale zúženom sušenom mäse rýb , oblinín atd.

Cechy v období ranného novoveku na území Uhorska mali svoje pevné miesto. Existenciu cechov registrujeme asi od 14. storočia, ktoré rozbiehajú éru na viac než polovicu tisícročia. Zmeny spôsobené príchodom cechov prevažne nemeckých kolonistov, tvorili zásadnú zmenu v remeselnej výrobe na území Uhorska. Cechy tvorili organizácie remeselných majstrov. Nakoľko v Európe poznáme tri typy cechovníctva a to anglické, francúzske a nemecké. Ako som už spomenul príchodom nemeckých kolonistov bol u nás presadzovaný tretí typ a to nemecký. Pre tento typ bolo charakteristickou črtou povinné členstvo v cechoch a to pre všetkých remeselných majstrov. Táto črta bola veľmi dôležitá nakoľko každý remeselný majster bol povinný a pevne spojený s členstvom, apropo remeselník, ktorý nebol súčasťou cechu bol nazývaný takzvaný „fušer“, toto slovo registrujeme do dnes a takýto remeselník bol prenasledovaní a po väčšinou aj ponižovaný. Cechy mali rôzne práva prostredníctvom, ktorých sa snažili udržiavať medzi jednotlivými remeselnými majstrami rovnosť, slušnosť, pohreb pri smrti majstra alebo člena jeho rodiny a podobne. Cechy mali právo prijímať nových učňov alebo určovať čas, výšku mzdy a podobne. Problémom nášho cechovníctva bolo, že sa absolútne neangažovali v politickom živote. Ďalšou charakteristickou črtou nášho cechovníctva bolo, že sa združovali okolo oltára daného svätca vo farnosti. Vieme napríklad, že krajčíri okolo oltára sv. Žofie, mäsiari okolo sv. Vavrínca a podobne. Preto tieto cechy sa väčšinou nazývali bratstvá späté podľa svätca okolo, ktorého sa zoskupili. Neskôr sa premenovali jednoducho na cechy podľa zamerania ako napríklad: mäsiarov, krajčírov alebo stolárov. Poslanie cechov nebolo výsostne náboženského charakteru, ich činnosť bola širokospektrálna od hospodárskych úloh, sociálnych a podobne. Každý cech mal spísaný vlastný štatút ako napríklad v Prešove už v roku 1451 kožušníci, 1475 kováči, zámočníci, ale aj debnári a podobne.

V 16. storočí mala remeselná výroba dosť nepriaznivé podmienky na rozvoj. Proces sťahovania a presúvania remeselnej výroby do stredísk obchodu, ktorými boli veľké slobodné mestá ako napríklad Bratislava, Trnava, Banská Bystrica či Prešov a Košice, Bardejov registrujeme aj presun remeselnej výroby aj mimo slobodných miest ako bolo napríklad Štítnik 1448. Ako som už spomenul remeselná výroba nemala príliš priaznivé podmienky na rozvoj. Z východu nás svojimi častými ozbrojenými výpadmi ohrozovali Turci a neustále sa vyskytujúca morová epidémia či akákoľvek živelná pohroma tvorila nemalé prekážky. Výnimkou neboli ani dosť časté zbojnícke výpady spojené s častými povstaniami šľachty proti Viedni. Zlom nastal po vyhlásení mieru a skončení povstaní v 18. storočí. Morové epidémie ustupovali a obyvateľstvo za priaznivých podmienok masívne zvyšovalo populáciu. Tento prudký obrat priaznivo vplýval na rozvoj remeselnej výroby. Prudko sa rozvíja obchod a to nie len na území Slovenska, ale prekvitá aj obchod na území Maďarska či dokonca Rumunska. Remeselníci dokázali zásobovať prakticky Slovenské územie, ale aj územie Uhorska. Tento prudký rozvoj znamenal prudký nárast životnej úrovne, teda sociálny význam, ale aj hospodársky a hlavne zlomový bod pre cechy. V 16. a 17. storočí kedy sa cechy rozvíjajú hlavne pod taktovkou nemeckých kolonistov, dôkazom sú pre nás štruktúry jazyka v jednotlivých cechoch podľa národnosti majstrov. V 15. storočí výlučne cechy nemecké, v začiatkom 16. storočia už aj slovenské a latinské, v 17 storočí maďarské. Začiatkom 18. storočia sa počet majstrov znížil o polovicu, veľa dielní bolo zatvorených alebo len s limitovanou výrobou. Remeselná výroba prechádza do rúk domáceho obyvateľstva. Tým, že sa cechovníctvo rozšírilo medzi ľudí nevznikali veľké obchodné centrá, ale naopak veľa malých centier. Najväčším obchodným centrom sa stala Bratislava, no každá oblasť mala svoje špecifiká. Základným faktorom pre rozvoj remesla na Slovensku a to hlavne na západe Slovenska bola husto obývaná časť, ktorá mala vysokú kúpyschopnosť tovarov nie len, ktoré sa vyrábali priamo na trhoch alebo v danom regióne, ale dopyt aj po tovaroch so stredného a východného Slovenska. Jedným z takýchto typických slovenských stredísk bola Stupava neďaleko Bratislavy. Ďalej napr. slobodné mestá ako Modra, Pezinok, Trnava patrili k najvýznamnejším remeselným strediskám na celom území, nie len na západnom Slovensku. Vyvíjalo sa tu aj vinohradníctvo a Trnava bola ešte známa živým obchodným stykom. A taktiež bola v 16. – 17. storočí najvýznamnejším strediskom obchodu s vlnou a súknom v celom Uhorsku. Na dolnom Považí to boli mestá ako Hlohovec, Vrbové, Sereď. Šintava či Šaľa nad Váhom, smerom na východ to bola napr. Nitra. Významná v 16. - 17. storočí bola aj oblasť od Vavrína a Žiliny po Nové Mesto nad Váhom a Čachtice. Tiež sa tu vyrábalo súkno, koža, hlinený riad a dubové sudy. Známe je napr. žilinské alebo púchovské súkno. Typickou črtou v tejto oblasti bola remeselná výroba rozvinutá aj na dedine. Najväčším strediskom bola Žilina. Od konca 16. storočia bola rozvinutá remeselná výroba aj na Hornej Nitre, kde sa vyrábalo súkno. Centrá v tejto oblasti boli Prievidza, Nitrianske Pravno a Bánovce. V okolí Komárna a Nových Zámkov neexistovala takmer žiadna remeselná činnosť na dedine. V Komárne sa nachádzali cechy ševcov, krajčírov, tkáčov, čižmárov, sedlárov, mäsiarov, pekárov a podobne. Stredné Slovensko bolo významnou oblasťou, kde bola známa banská činnosť, ktorá na inom mieste Slovenska známa nebola. Obzvlášť známe boli mestá Kremnica, Banská Bystrica a Banská Štiavnica. V Kremnici sa nachádzali cechy zlatníkov, povrazníkov, nožiarov, puškárov i kordovaníkov, čo boli pomerne zriedkavé remeslá. Na južnom Slovensku bolo rozvinuté garbiarstvo, súkenníctvo a kováčstvo, ktoré umožnila rozvinutá ťažba železa a jeho zhutňovanie. Významné remeselnícke mestá boli Levoča a Košice. Napr. v Košiciach sa spracúvali kovy – zlatníci, zvonolejári, puškári, medikovači, mečiari, ostrohári a podobne. Ďalšie významné mestá východného Slovenska boli Prešov, Bardejov, Kežmarok, Spišská Nová Ves a Rožňava. V Prešove bolo na konci 17. storočia vyše 25 cechov – olejníci, povrazníci, zlatníci, rukavičkári, nožiari, hrebenári, medikovači, garbiari. Ostatné časti Slovenska ako napríklad Orava, Liptov alebo iné časti aj východného Slovenska, ktoré boli menej rozvinuté nemali dostatočnú kúpyschopnosť domáceho obyvateľstva.

Postupom času ako remeslo prekvitalo začína sa dostávať do popredia nový modernejší druh a tým boli manufaktúry. Vznik manufaktúr korenil v nedostatočnom zásobovaní a uspokojovaní dopytu obyvateľstva po rozličných druhoch tovaru. U nás začínajú manufaktúry vznikať až začiatkom druhej štvrtiny 18. storočia, pričom v krajinách na západ, juhozápad a severozápad manufaktúry fungovali už niekoľko desaťročí. Do roku 1725 sa u nás zaradzuje začiatok manufaktúrneho obdobia ľahkého priemyslu. V Banskej Bystrici vznikla jedna z prvých manufaktúr na Slovensku, a to manufaktúra na súkno, ktorú založil tamojší mešťan a obchodník Teofil Sterz s dvoma spoločníkmi. V roku 1736 vznikol najväčší manufaktúrny podnik na území Slovenska, a to šaštínska kortúna, ktorú založil rímsko-nemecký cisár František Lotrinský. Odbyt bol najmä vo Viedni a Rakúsku. Svoje predajne mali vo Viedni, Linci, Kremsi, Prahe, Brne, Pešti, Bratislave a Neapoli. Známe sú aj štyri manufaktúry v Bratislave – na pančuchy, na písmenká do tlačiarne, na priadzu drahých kovov a na voskové fakle. Významný krok v rozvoji manufaktúr na území Slovenska bol v druhej polovici 18. storočia, keď si Mária Terézia po strate Sliezska uvedomila potrebu a nevyhnutnosť rozvoja priemyslu, obzvlášť textilného. 11. júna 1749 vydala dekrét o potrebe rozvíjať manufaktúry v západných častiach ríše. Neskôr, 5. marca 1765 vydala dekrét o rozvoji manufaktúr aj v celom Uhorsku. Najvýznamnejšie manufaktúry dostávali rôzne bezúročné pôžičky, oslobodenie od platenia daní, ubytovania vojska, zverbovania zamestnancov do armády, ako aj povolenia zamestnávať odborníkov, ktorí neboli katolíci. Mária Terézia podporovala aj príchod obchodníkov zo západnej časti ríše do hospodársky zaostalejšieho Uhorska.

Základom režijného hospodárenia šľachty na Slovensku bolo takzvané majerské hospodárenie, to znamená obrábanie pôdy, pestovanie obilnín a chov dobytka na vlastnej zemepanskej réžii. Do jeho štruktúry sa postupne začleňoval aj rozvoj jednotlivých odvetví poľnohospodárskej výroby, ako napríklad rybnikárstvo a chov oviec, v južných oblastiach aj produkcia vína. S majerským hospodárením sa stretávame na začiatku druhej polovice 16. storočia. Ako som už spomínal neustále povstania šľachty spôsobili to, že veľká časť pôdy bola neobrábaná a dosť často sa vnucovala poddaným za vysoký poplatok, ktorý sa poväčšine nedokázal vyprodukovať. Preto sa šľachta rozhodla zhromaždiť túto pôdu a pričleniť ju k najúrodnejším statkom, kde ju poddaný museli tak či tak obrábať a to vlastnými nástrojmi. Postupom času nároky šľachty rástli a začala odoberať pôdu poddaným, ktorú im pred tým vnucovala. Kumulovaním tejto pôdy do majerov získala šachta nemalé finančné prostriedky na výstavbu rôznych panských domov či kaštielov. Výnosným sa stal aj obchod s obilím a dobytkom. Tento spôsob hospodárenia bol geniálny v princípe spojenia nevyužívanej pôdy a nútenej práce poddaných. Tento spôsob hospodárenia sa šíril ďalej na východ a postupom času sa zdokonaľovali aj techniky hospodárenia. Prínosom sa stalo hnojenie pôdy maštaľným hnojom, čo viedlo k zvýšeniu chovateľstva oviec, kráv a iného dobytka. Tento celkový rozvoj prechodom na majerské hospodárenie prispel k zvýšeniu produkcie, ale aj k zvýšeniu počtu pracovníkov, ktorý mali povinnosť zo zákona z roku 1514 pracovať na pánskom 52 dní so záprahom alebo 102 dní bez záprahu teda pešo. Ak sa v okolí dediny nenachádzal žiadny majer, zemepán nútil poddaných vykúpiť sa z roboty a to tým spôsobom, že odvádzali ročnú daň za konský záprah samozrejme popri iným poplatkom a daniam, ktoré už odvádzali. Výšku dane si určoval každý statok individuálne a to s ohľadom na populáciu žijúcu v danej dedine. Okrem povinnosti platiť daň mali aj povinnosti ako zúčastniť sa na boji proti Turkom, každý poddaný roľník mal byť vyzbrojení podľa zákona z roku 1545. Tým pádom celý proti Turecký odboj ležal na pleciach poddaných.

Ekonomika sa zakladala na úzkom spojení výroby a monopolného zemepanského obchodu. Do tejto ekonomiky boli zapojené nielen vlastné majerské hospodárstva šľachty, ale aj územia celých panstiev a hospodárstva poddaných. Od polovice 16. storočia sa dostávajú na Slovensku do politického i hospodárskeho popredia šľachtické rodiny, ktoré vyrástli priamo z obchodu alebo priemyselného podnikania. Boli nimi napríklad Thurzovci, Esterházyovci, Thökölyovci, Pálffyovci. Predstavitelia týchto rodov boli nezriedka aj organizátormi vojenskej obrany a hlavnými veliteľmi vojsk, ktoré zásobovali poľnohospodárskymi produktmi vyrobenými na ich vlastných rozsiahlych statkoch.
referaty.centrum.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


16.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 18:16 avatar
Edo. Šperky sú predmetom potravinovej sebestačnosti? Potiažne otroci.
Nemyslím, na nejaké koreniny, alebo príchute orientálneho/afrického pôvodu.
Prosta ja chápem potravinovú sebestačnosť ako na jar zasiať, na jeseň zožať a vydržať až do jari a nehladovať.
Nejaký artičok nie je potravinou potrebnou na prežitie.
Toto je potravinová sebestačnosť.
Predpokladám, že prérijní indiáni pred príchodom bielej verbeže nesolili bizónie mäso a trieskali ho dole k Inkom, ktorí im dali zaň kukuricu.
Možno mi napíšeš, že oni nemali štát a ja sa opäť mýlim, lebo reč je o štátoch.  
Súhlasí Kasafran


18.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 18:24 avatar
Biela verbež sa dostala i do ameriky ale u nás to nebolo iné . I nás pľudroviali mongolske vpady či turecke a podobne pred tým XY kmeňov zanechalo uzemie v europe na popol .

Ano chápem čo chceš napísať že potravinova sebestačnosť je výhradne dopestujem oblile kus masa vajíčko zemiak a mám .
Prežijem

Ale je rok 2019 a všetky krajiny obchodujú medzi sebou i tie najchudobnejšie orientovane na poľnohospodárstvo.

Ak Bulhar nevyrobí auto neznamená to že nie je sebestačný ved sme občania EU

Neviem čo by slovačisko dosiahol tým že vypestuje toľko pšenice koľko ani nezožere ?
To by sme mohli hovoriť že sme nesebestačná krajina v automatických pračkách , televízoroch , chladničkách ba i umývadlách atd


21.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 18:40 avatar
Neviem čo by slovačisko dosiahol tým že vypestuje toľko pšenice koľko ani nezožere ?
Edo, ale niekto na svete musí toto dopestovať, aby iní mali čo žrať!!!!
Podobne je to s autami. Načo Slováčisko vyrobí milón áut ročne?? Veď ani toľko ciest nemáme.  


25.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 22:11 avatar
Samozrejme že vždy sa niekto nájde čo tú pšenicu vypestuje dokonca v nadprodukcii ako v EU . Vypestovať je ľahko . Ale otazka je na čo ???
Vypestovať pšenicu zo ziskom nie je možné . 90 % ceny pšenice tvoria dotácie podobne ako ten chlieb čo 9 centov stojí nestojí 9 centov ale minimálne 3 €
Čim viac ho vyhodíme tým viac doplatia danoví poplatníci polnohospodárom . Čim viac vypestujeme tým bude strata väčšia . Ano keby neexistovali dotácie bola by situacia ina.


22.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 18:52 avatar
(22) Peter67,
snaž sa byť trošku viac asertívnejší - veď keď dopestujem viacnásobné množstvo pšenice, ako je naša spotreba - môžeme začať s jej naturálnou výmenou pri obnove nielen svojho zastaralého osobného i súkromného automobilového, ale aj motocyklového parku. A konečne tak môžeme byť aspoň v niečom in...


23.
označiť príspevok

peter67 muž
   31. 7. 2019, 18:58 avatar
Kasafran. Ja nie som poľnohospodárom, ale čalúnnikom. Vozový park moc neobmieňam, ale rozširujem. 
Kto by to o mne povedal tri autá a tri skútre, V 4 člennej rodine?    


26.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 22:13 avatar
súdruh a komu by si tú pšenicu predával hups vymienal za tie motorky ?    
Peter a ty vyrobíš sedačku a zaplatia ti 4 skutre a jeden elektrický bike ako to kasafran namenežoval ?  


27.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 22:15 avatar
(23) Peter67,
nejde o to, či si poľnohospodárom, ale ide o to, či vieš ako ten Oto prišiel o to vedomie toho, čo bolo generačne pred ním. Myslíš si, že ja Ti nedoprajem? Ak je to tak, potom sa radikálne mýliš, pretože ako dôkaz Ti dávam priamy pokyn, aby si svoj motopark rozšíril ešte o jedno auto a jeden motocykel...!
Dúfam, že si uvedomuješ moju nápaditosť, ktorou prajem dosiahnutie ideálnej individuálnej samostatnosti a nezávislej motorovnováhy každému členovi Tvojej rodiny...


28.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 22:29 avatar
generačne si pamätam okopavanie repy motyčkou , zotročovanie detí pri zbere zemiakov , jahôd , hrozna , broskýň , jablk atd končiac chmelom . Ako v Čine


29.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 22:44 avatar
(28) Osvietený,
keďže si až takým "slávnym" generačným pamätníkom zotročovania slovenských detí pri zbere zemiakov a ovocných plodín,
navrhnem starostovi dedinky Haluzice, aby Ti ako nielen svojmu zástupcovi, ale hrdinskému pamätníkovi haluzickej školskej totality pod vedením Tvojej matky, dal spraviť a na múr obecného úradu umiestniť bustu Eduarda Žákoviča, člena rôznych tajných i verejných antislovanských spolkov...


30.
označiť príspevok

Osvietený muž
   31. 7. 2019, 22:56 avatar
Moja matka samozrejme nebola riaditeľkou za bolševizmu . Takú ulohu mohli zveriť iba komunistovi a také nič sme v rodine našťastie nemali    .
Busty by mali robiť hrdinom nie zločincom ako Bilakovi . Ja sa na hrdinu necítim ani bustu .Ty náš tajný spolok dezinfowebov    


31.
označiť príspevok

Kasafran
   31. 7. 2019, 23:27 avatar
(30) Osvietený,
vieš o tom, že bratia Slovákov - Moraváci i Česi zvyknú ľudí Tvojho typu a charakteru výstižne pomenovať/prirovnať/charakterizovať takto: "Mají IQ jako tykve"? Tykev = tekvica...
"
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 08:27,  Čo sa ešte týka tej "vraždy" Ježiša, z pohľadu tých, čo to robili (najmä...
dnes, 05:26,  16. Ano shsgara....mudro... Telo= Slovo Krv= skutok..elimír...
dnes, 01:31,  15,...Elemír,....Biblia nepodporuje kanibalizmus. To slovo je odvodené od slov...
dnes, 00:57,  22,....ale tak robia inde,...tam kde vymysleli ,že Boh je všadeprítomný! NIE JE !!!...
dnes, 00:44,  Kisku mladí voliť nechcú - https://www.facebook.com/139060432783052/videos/2734038439960598/ :)
dnes, 00:43,  2,..... Tam sa píše: "budeme sa zodpovedať"! To v kontexte s inými časťami...
dnes, 00:43,  Edo nomenklatúrny káder KSČ bol Kiska :)
dnes, 00:42,  Edo chudáka Kisku stredoškoláci nechcú voliť a nechcú -...
dnes, 00:42,  presne ako píšeš hokejis je chujko súdruh Radačovský bol nomenklaturny kader KSČ v...
dnes, 00:27,  Lebo Česka verejnost je klamana politikmi ktorí nedodržiavaju pravidlá Česko malo meniť...
dnes, 00:23,  Šag to Thomas keby chceli ale nechcú dodržiavať pravidla a tak je lepšie povedať voličom...
dnes, 00:14,  to je kamarat nesudcu sudruha harabina *13*13*13
dnes, 00:13,  Prieskum renomných agentur ktoré maju svoju metodiku svoje výsledky Focus , AKO . Median...
dnes, 00:08,  v dobe internetu je hociaké moratôrium trapas :) a velky prešlap pre autorov tohto nezmyslu ;)...
dnes, 00:05,  56. omg samí odborníci *13*13*13*13 v papučiach *39
dnes, 00:03,  44. to je tvoja parketa ty stary buzerant ;)
včera, 23:55,  To je smiešne, tie pravidlá sú iba formalita, keby Česi chceli, už dávno by to mali...
včera, 23:52,  Mezi českou veřejností nadále převládá odmítavý postoj k přijetí eura. Proti evropské...
včera, 23:50,  tak pasce *13*13*13*13*13*13*13*13*13*13*13*13 ONI pascu*13*13*13*13*13*13*13*13
včera, 23:48,  Česko by malo dodržiavať pravidlá ale nedodržiava preto klamu politici ludí bubakom euro...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Zdraví majú tisíc prianí, chorí iba jedno.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(126 086 bytes in 0,442 seconds)