Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Otázky okolo križiackych výprav

25
reakcií
6961
prečítaní
Tému 9. augusta 2008, 17:12 založil Krištof.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
16. 09. 2008
14
01. 03. 2011
22
22. 08. 2018
1
02. 12. 2009
70
25. 07. 2012
6
 
 


1.
označiť príspevok

Krištof
   9. 8. 2008, 17:12 avatar
Križiackej výpravy sú často vnímané ako niečo negatívne, deštruktívne a kaziace reputáciu kresťanstva. Netvrdím, že aspoň čosi z toho nie je pravda. Niektorí ľudia však ani poriadne nepoznajú históriu spojenú s križiackymi výpravami. Iní zasa "zabúdajú" na to, čo bolo ich hlavnou príčinou, ako aj na ďalšie súvislosti. Pozrime sa teda na to.

Už prvý Mohamedov (nar. 570, zom. 632) nasledovník kalif Abú Bakr (632 - 634) si podmanil Arábiu a prenikol do Palestíny, ktorú zabral. Potom kalif Umar (634 - 644) postúpil do Damasku a po víťazstve nad byzantským vojskom r. 636 začal so svojimi výbojmi... Roku 638 dobyl aj Jeruzalem... Tvrdí sa, že do r. 750 vyznávači islamu nevyzývali obyvateľstvo podmanených území na prijatie moslimskej viery, vôbec si ho nevynucovali. Potom však nastala vláda dynastie Abbásovcov (750 - 1258) a rozsiahla konverzia - obracanie pôvodného obyvateľstva na islamskú vieru sa stala bežnou záležitosťou. Krajne nedôstojný výraz "neveriaci pes/psi" však poznáme aj z inej moslimskej ríše - z Osmanskej (začala v 13. st., Európu ohrozovala ešte v 17. st., a zdá sa, že posledný zásah jej uštedril až turecký politik M. K. Ataturk v prvej polovici 20. st.). Za arabských Abbásovcov šírenie islamu - často bezohľadné - pokračovalo...

Už od 2. st. konali kresťania púte do Svätej zeme. Na náboženských cestách do vzdialených krajín nachádzali pútnici duchovné osvietenie a povzbudenie. Potom čo rímsky cisár Konštantín I. Veľký prijal kresťanstvo (r. 313) a jeho matka Helena v Jeruzaleme objavila údajný Svätý kríž, počet pútnikov prichádzajúcich do Svätej zeme ešte vzrástol. Vyrástlo tam mnoho kostolov a kláštorov, a to často na miestach staro- a novozákonných udalostí. Jeruzalem bol v myšlienkach a srdciach kresťanov zo všetkých končín vtedajšieho sveta význačným pútnickým miestom. V 7. st. ho zabrali Arabi, ale má sa za to, že kresťania tam prístup nestratili, mohli tam aj naďalej prichádzať...
Tento pokojný stav skončil v r. 1071, keď kočovné kmene Turkov, ktoré prijali islam, porazili Byzantíncov. Cesta do Jeruzalema bola uzavretá a navyše Turci zďaleka neboli tolerantní voči iným náboženstvám a kresťanom prechod cez svoje územie nepovolili. Pre kresťanských pútnikov nastali ťažké časy. Turci ich prepadávali, v lepšom prípade predali do otroctva, v horšom ich týrali a vraždili. Myšlienka ozbrojenej ochrany pútnikov vo Svätej Zemi ožila koncom 11. stor., keď sa byzantský cisár obrátil na pápeža Urbana II. o pomoc, pretože jeho ríša najviac trpela nájazdmi výbojných Turkov. Koncom novembra 1095 sa vo francúzskom Clermonte konalo verejné zasadanie, ktorého účastníci boli oboznámení so sťažnosťami Byzantíncov. Pápež Urban II. vystúpil s odvážnou rečou, ktorá fakticky odštartovala krížové výpravy: "Bezbožný ľud Saracénov už dlhý čas kruto utláča sväté miesta, po ktorých kráčali nohy Pánove a drží veriacich v otroctve a porobe. Ľud, ktorý si ctí pravého Boha, je ponížený… Ozbrojte sa Božou horlivosťou, milovaní bratia, opášte si meče, vyzbrojte sa, buďte synmi Mocného!..."
Treba si jasne uvedomiť, že v tom čase na svete neexistovala žiadna organizácia, ktorá by sa dala prirovnať k OSN, ktorá aj svojimi vojenskými jednotkami bojuje proti neprávosti a snaží sa udržiavať mier vo svete. Treba si uvedomiť, čo bolo pôvodnou príčinou križiackych výprav, ako aj ďalšie súvislosti, výprav, ktoré boli napokon skutočne aj negatívne, deštruktívne...

Napokon treba povedať, že kresťanstvo a islam sa v súčasnosti musia snažiť - a verím že sa aj snažia - o vzájomnú toleranciu. Spolu so židovstvom (judaizmom) majú korene aj v Starom zákone... V islame, ako aj v kresťanstve, sú pozitívne prvky, na ktoré treba dávať dôraz; verím, že islam je skôr pozitívnym ako negatívnym náboženstvom, hoci sa v minulosti i v súčastnosti zneužíval, zneužíva... Nejde o to, kto má pravdu, či kresťanstvo alebo islam; ide iba o to, kto je ku pravde bližšie a kto je od pravdy ďalej.


3.
označiť príspevok

fajer
   10. 8. 2008, 06:33 avatar
všetky náboženstvá hlásajú,že po smrti pôjdeme do neba,čo tak zrušiť náboženstvá a spraviť si raj na zemi už za života.


4.
označiť príspevok

senzana
   10. 8. 2008, 07:22 avatar
človek má mať vieru v sebe nezávisle od toho, čo náboženstvá hlásajú  


7.
označiť príspevok

ranexil muž
   10. 8. 2008, 09:54 avatar
Senzana niekedy tresknes od veci ale niektore veci ako tato,su prejav hlbokeho poznania.Preco tolko rozporov?


5.
označiť príspevok

janyjany
   10. 8. 2008, 09:43 avatar
Fajer - v tom vedomí, v ktorom sa nachádza bežný človek, nie je možné vytvoriť raj.


6.
označiť príspevok

ranexil muž
   10. 8. 2008, 09:46 avatar
Fajer toto bol povodny ucel krestanstva,ale dopadlo to tak ako to dopadlo-že až po smrti pojdeme do neba.


8.
označiť príspevok

janyjany
   10. 8. 2008, 10:45 avatar
Ranexil - skús hľadať odpovede na otázky - kto si, prečo tu si, kam ideš, aký je zmysel všetkého diania - očisťuj svoju dušu, aby si mohol vidieť jasnejšie. Potom sa s takýmito povrchnosťami asi stotožňovať nebudeš.


10.
označiť príspevok

ranexil muž
   10. 8. 2008, 10:49 avatar
Janyjany na rozdiel od drvivej vacsiny to kto som viem,ocistovat možem to co je spinave,a viem aj naco som tu a dokonca aj dokedy.Ked to budes vediet aj ty tak prestanes verit slovam tisíchlaveho draka odeteho v menach mnohych bohov,prestanes brat jeho šat ako jediny možný odev a budes chodit nahy aby si vedel co znamena cista duša.


11.
označiť príspevok

janyjany
   10. 8. 2008, 11:05 avatar
Ranexil - toto si napísal - Ludia sa pýtaju preco zlo?Nuž preto,ho Boh robí aby sa v neho verilo,
Tu hovoríš slová tisíchlavého draka.
Ranexil - úplne jednoduché veci Ti unikajú ako napr. keď si tvrdil, že vášeň je dôležitá. Nevieš, čo to znamená mať čistú dušu. Nie je to v skutočnosti pre Teba len prázdne slovo?


2.
označiť príspevok

salbea žena
   9. 8. 2008, 19:36 avatar
Aby som pochopila tie vypravy,musela by som cítit uprimnu lasku k Spasitelovi.... 


12.
označiť príspevok

Krištof
   11. 8. 2008, 18:37 avatar
salbea, áno, láska k Spasiteľovi, to može byť ako diamant, ktorý vznikal hlboko v zemi pod silnými tlakmi, a teraz je z neho drahokam. Ten sa dá potom vybrusovať na briliant. Láska je zmyslom všetkého bytia. Boh je láska, najvzácnejší prapôvodný diamant. My sme stvorení na jeho obraz, ale sme pôvodne skôr ako "polotovar", ktorý treba ešte dotvárať do výslednej podoby. Alebo sa z tohto "nehotového materiálu" môže stať nepodarok. Taký len vyhodiť na smetisko, čo s ním.


13.
označiť príspevok

salbea žena
   11. 8. 2008, 18:42 avatar
ja som teraz na krizovatke a neviem ktorym smerom -ja rozmyslam- naozaj 


14.
označiť príspevok

Krištof
   11. 8. 2008, 18:52 avatar
Tak ťa môžem povzbudiť k tomu, aby si išla cestou drahokamu.   Ale podľa svojich možností.


15.
označiť príspevok

salbea žena
   11. 8. 2008, 18:54 avatar
budem sledovat tvoje prispevky,akurat som sa zacitala..teraz mam viac casu.d


16.
označiť príspevok

Krištof
   11. 8. 2008, 18:56 avatar
až na to, že ja sem veľmi nechodievam a neprispievam, iba sem-tam  


9.
označiť príspevok

salbea žena
   10. 8. 2008, 10:48 avatar
stale ma odtlacate-utacovatelia 


17.
označiť príspevok

Kasafran
   11. 8. 2008, 22:49 avatar
Krištof,
odporúčam Ti prečítať si historický román Križiaci od Henryka Sienkiewicza, v ktorom zachytáva obdobie boja Poliakov proti nemeckým križiakom v 15. storočí.

Ďalej považujem za vhodné, aj pre ďalších účastníkov tohto diskusného fóra, uviesť časť popisu križiacvkych "aktivít" od autora Jaromíra Novaka:

Z hľadiska zámeru dobyť a udržať Svätú zem v rukách kresťanov boli križiacke výpravy neúspešné. A hoci spôsobili dodnes neprekonaný rozkol medzi kresťanskou a islamskou civilizáciou, pre Európu mali aj blahodarný účinok.
Jeruzalem, po arabsky al-Kuds, bol až do obdobia križiackych výprav mestom tolerancie. Arabi, ktorí vládli nad Jeruzalemom, tolerovali kresťanov aj Židov. Po prvej križiackej výprave, keď franské vojská okupovali územia, ktoré nikdy nepatrili Európanom, a po ďalších krvavých výpravách križiackych rytierov na Blízky východ sa vzťahy medzi islamskou a európskou civilizáciou nadobro zhoršili. Jeruzalem sa stal oveľa agresívnejším mestom, než býval pred križiakmi, hoci sultán Saladin sa po dobytí Jeruzalema na počudovanie kresťanov zo Západu správal oveľa kresťanskejšie než križiaci, keď ako osloboditelia vnikli do mesta. Križiaci neprenasledovali a nevraždili iba Saracénov (antické a stredoveké označenie Arabov), ale aj Židov, a dokonca aj miestnych kresťanov.

Európa spoznala nulu
Sedem križiackych výprav v 11. až 13. storočí malo väčší vplyv na politiku, ekonomiku, kultúru a životný štýl Európy než na územie, kde sa výboje odohrávali. Výpravy upevnili mocenské pomery v Európe. Masová účasť na nich vyriešila preľudnenosť európskych krajín a odsunula nespokojných šľachticov aj s ich armádami dostatočne ďaleko, aby monarchom neprekážali pri upevňovaní kráľovskej moci. Príprava výbojov viedla aj k medzinárodnej spolupráci predtým rozhádaných a medzi sebou bojujúcich kráľovstiev. Presun veľkých armád, ich financovanie či prenájom lodí podporili najmä ekonomiku stredomorských miest, kde sa zakladali prvé európske peňažné ústavy a otvorili sa aj obchodné kontakty medzi Západom a Východom. Európania sa ocitli v priamom kontakte s islamskou civilizáciou, vtedy na vrchole jej rozvoja. Spoznali a prebrali výhody veterného mlyna, zdokonalili výrobu skla, spôsob prerábania kovov a tkania textílií. Očaril ich luxusný štýl orientálcov, ktorí používali hodváb a tkané koberce. Európska šľachta aj vďaka tomu začala meniť svoj životný štýl a čoraz väčšmi používala luxus z Východu. Aj európski vedci získali. Dostali sa k prekladom arabského matematika al-Chvárizmího, vďaka čomu sa rozšírili európske číslice platné dodnes – aj o pojem nuly, v Európe dovtedy nepoznaný. Poznatky z arabskej medicíny či astronómie v Európe viedli k prudkému rozmachu prírodných vied a filozofie, neskôr k humanizmu a renesancii a tematika križiackych výprav spestrila európsku literatúru.

Smrdiaci dobyvatelia
Najväčší kultúrny vplyv, ktorý po sebe na dobývaných územiach zanechali križiaci, boli hrady a pevnosti. Niektoré pretrvali dodnes. Z dobre opevnených hradov i málopočetné armády rytierov dokázali kontrolovať veľké územia. Západoeurópania priniesli so sebou aj mravy, ktoré tamojšie vládnuce vrstvy preberali. Kultúrne a civilizačné obohacovanie však prebiehalo skôr naopak, keď dobyvatelia zo Západu preberali orientálne zvyky. Napríklad umývanie rúk pred jedlom. Podľa dobových kronikárov boli obyvatelia Orientu zaskočení nielen nevzdelanosťou či nekultúrnosťou Európanov, ale aj ich nehygienickosťou. Európski „boží bojovníci“ jednoducho smrdeli. Neumývali sa, nekúpali, neholili, a ani výkaly po sebe nezahrabávali do zeme či piesku (ako domáci). To bolo dôležité najmä vo vojenských táboroch, kde sa tak šíril smrad a bojovníci sa potkýnali o všadeprítomné fekálie. Mnohí križiaci zahynuli ešte pred bojom so Saracénmi na choroby a epidémie spôsobené nedostatkom hygieny. Križiaci, čo sa vrátili domov, prichádzali nielen otrasení krutosťou vraždenia a plienenia, ale tiež obohatení o nové poznatky. Aj gastronomické. V Európe sa vďaka presunom armád na Východ udomácnili nové plodiny a druhy ovocia: ryža, melóny, marhule, citróny, cukrová trstina, bavlna, pohánka...

Viera proti viere
Okrem prvej výpravy (1096 – 1099), keď križiaci na polstoročie dobyli Jeruzalem, najúspešnejšou bola piata (1228 – 1229), keď nástupca sultána Saladina sa dohodol s nemeckým cisárom Fridrichom II., ktorý do Svätej zeme priplával s veľkou flotilou lodí. Jeruzalem naposledy patril dobyvateľom. Ale iba pätnásť rokov. Potom križiaci kontrolu nad mestom s Božím hrobom definitívne stratili. Križiacke výpravy boli finančne náročné, snahy ich organizátorov neustále narážali na otázku peňazí. Iba náboženský zápal nestačil. Európania doplácali na to, že nemali jednotné velenie a jedného vodcu, ktorý by výboje koordinoval, kým ich súperi boli disciplinovanejší a presvedčení o svojom džiháde, svätej vojne. Stálo tu nielen náboženstvo proti náboženstvu (Jeruzalem je pre moslimov tretie najsvätejšie miesto), ale aj stratégia proti stratégii a veliteľ proti veliteľovi. Európania doplatili práve na nejednotnosť názorov a viac ráz sa dopustili osudných taktických chýb, ktoré znamenali ich porážku.

Križiacka výprava detí
Dôležitosť viery a náboženský zápal, ktorý sprevádzal všetky križiacke výpravy, zohral hlavnú úlohu aj pri takzvanej križiackej výprave detí (1212). Je to jedna z najsmutnejších kapitol histórie týchto podujatí. Po prvých štyroch výpravách, ktoré nič nezmenili a najmä štvrtá prehĺbila rozkol medzi katolíckou a pravoslávnou vierou (počas nej križiaci obsadili a vyplienili Konštantinopol), boli Európania sklamaní a unavení. A zrazu sa stalo niečo nevídané. V Nemecku, Taliansku a vo Francúzsku sa začali zhromažďovať tisícky detí. Bez zbraní, ale s vierou, lebo ako blesk sa šírila myšlienka, že Boh na oslobodenie Svätej zeme nepoužije krvilačných bojovníkov, ale nevinné deti, pred ktorými sa rozostúpi more ako pred Mojžišom a nepriateľ pokorne skloní hlavu. Túto neorganizovanú armádu detí, ku ktorým sa však pridávali mnohí dospelí, viedol dvanásťročný Štefan, ktorý hlásal, že ich dovedie do Svätej zeme. Dorazili do Marseille (niektorí až do Janova), ale Stredozemné more sa nerozostúpilo. Situáciu zneužili miestni obchodníci, keď sa ponúkli, že ich prepravia do Palestíny. Tisícky detí boli predané do otroctva, zneužité či zavraždené. Nasledovali ešte tri oficiálne výpravy. Piata s čiastočným úspechom, ale posledné dve boli fiaskom. Arabi v Egypte zajali francúzskeho kráľa Ľudovíta IX., ktorý pri ďalšom pokuse zomrel na mor pri brehoch Tuniska. Meranie síl Západu a Východu pribrzdilo rozpínavosť moslimov smerom do Európy, ale pôvodný cieľ ochrániť Svätú zem sa nepodarilo naplniť.

Autor: JAROMÍR NOVAK


18.
označiť príspevok

Kasafran
   11. 8. 2008, 22:51 avatar
Pokračovanie:

Arabi v Egypte zajali francúzskeho kráľa Ľudovíta IX., ktorý pri ďalšom pokuse zomrel na mor pri brehoch Tuniska. Meranie síl Západu a Východu pribrzdilo rozpínavosť moslimov smerom do Európy, ale pôvodný cieľ ochrániť Svätú zem sa nepodarilo naplniť.

Autor: JAROMÍR NOVAK


20.
označiť príspevok

someone
   11. 8. 2008, 23:32 avatar
najlepsie ked sa k tomu vyjadruje nejaky novinar, J. Novak..


23.
označiť príspevok

Krištof
   12. 8. 2008, 12:26 avatar
Kasafran,
zdá sa, že Jaromír Novák je naozaj novinár, ako uvádza tu someone. Počítam že o týchto veciach treba hovoriť predovšetkým na úrovni historikov a nie možno zaujatých novinárov; aj keď aj historik može byť aspoň čiastočne zaujatý, preto treba preštudovať viac odborných zdrojov... Nevyznieva hodnoverne to, že križiaci absolútne nedodržiavali hygienu, že vykonávali "potrebu" kdesi priamo v táboroch na zem, "a ani to nezahrabali"... Možno to o nich písali moslimskí znepriatelení autori. Samozrejme, žili v ťažkých podmienkach, ale azda toľko rozumu i vychovania mali... Mám z toho celkovo dojem, že Novák píše hlavne tie negatívne veci, o tých pozitívnych sa buď len stručne zmieni alebo ich ani nespomenie...

Ja som chcel poukázať aj na to, čo bolo prvotnou príčinou idey a realizovania križiackých výprav. História hovorí, že prakticky hneď po Mohamedovi sa začali arabské vojenské výboje (potom i turecké): "Historické výboje Arabov súvisia hlavne so šírením islamu." Vieme, že táto mohutná expanzia sa šírila aj na Východ (napr. India) a Západ (Španielsko), do severnej Afriky... Tam, kde prišli, šírili islam v protiklade s tým, čo tam bolo dovtedy, napr. v sever. Afrike bolo kresťanstvo, ktoré práve islamisti (z)likvidovali. Podobne v Španielsku. Moslimskí Mauri (Arabi) ho v 8. stor. skoro celé dobyli, prevažovalo na ňom ich náboženstvo. Potom začali kresťanskí vládcovia s tzv. reconquistiou - znovudobývaním, pričom španielske územie získlali znova do konca 15. stor. V súvise s kresťanskými aktivitami sa hovorí ako o "protiútoku v 11. storočí"; teda v podstate ako o obrane a pod., nešlo prvotne o expanziu, rozširovanie sa ako u Arabov a Turkov... O tom som písal v úvodnom príspevku, išlo o protireakciu, obranu... Samozrejme, bola to vojna, bolo v nej veľa možno až nadbytočnej krutosti; ale začali s tým križiaci? Východ a cestu na Východ mali Arabi a Turci... boli tam ich kalifáty a sultanáty a ktovie čo, podobne ako to od istého času bolo aj v Španielsku a v sever. Afrike. Arabi sa šírili tiež na Blízky východ, do Palestíny, Jeruzalema...

Je zrejme faktom i to, že niektoré križiacke armády boli Saracénmi nemilosrdne pobité na hlavu. Arabov bývalo omnoho viac. Aj keď je známe i to, že kresťanskí ritieri vyhrávali bitky aj nad veľkými presilami. Napokon po mnohých a mnohých rokoch bojov boli križiaci vytlačení, avšak - "Saladin bol nútený uzavrieť prímerie r. 1191 s anglickým kráľom Richardom I. Levie srdce." Za druhé, tieto výpravy mali svoje významy, napr. obmezili expanziu Arabov a islamu, potom aj osmanských Turkov, ktorí prenikali do Európi: zabrali napr. Balkánsky poloostrov (Bulharsko, Macedónsko, Grécko, Srbsko...).

Arabi sa šírili aj do Indie, ktorú - hoci bola budhistická a hinduistická - islamizovali. V Indii prebrali, prevzali aj tzv. arbské číslice a nulu...
Je zaujímavé, ako veľmi údajne Arabi podporili kultúru a dokonca renesanciu v Európe. A prečo nebola renesancia v Arabskom svete? A prečo nebola renesancia alebo reformácia v Osmanskej ríši? Treba si uvedomiť, k čomu sa tzv. renesnční humanisti hlásili, totiž k odkazu antického Grécka a Ríma. Boli medzi nimi aj kresťania - napr. Erazmus Rotterdamský či Michelangelo Buonaroti. (Z ďalších "renesančníkov" spomeňme hoci Leonarda Da Vinci, Raffaela Santi či W. Shakespeara.) Ale veď nikto netvrdí, že Arabi boli len zlí a hlúpi, iste boli aj dobrí a múdri. A aj samotný islam nemusí byť negatívny. Ale - je tu jedno ale...

Treba povedať tiež to, že to boli práve kresťanské vojská a kresťanskí ritieri na čele s kresťanskými panovníkmi, ktorí bránili Európu pred hrozbou Osmanov. A to vlastne Európu ako takú, jej hodnoty, ľudí atď. Vieme, čo narobili Osmani napr. v Uhorsku (!)... Ako obliehali Viedeň... Takže by sme im - "križiakom" - mali byť vlastne vďační. Neprevažovali vari pozitíva nad negatívami (vzhľadom na všetko)?


19.
označiť príspevok

Mortiis
   11. 8. 2008, 23:23 avatar
V r. 1095, ked vystupil papez Urban II. sa odstartovalo tazenie proti Jeruzalemu, ktore malo cielavedomy vyznam pre cirkev, nadobudnut prostriedky k rastu a vyvoju. Bola to politika mocnych, skryvajucich sa za ciny svojich predchodcov a moci pana, ktory bol predstierany ako obraz nadeje. Medzi tym tu bolo superenie o moc a prestiz medzi cirkvou, ktoru viedol papez a panovnikmi vtedajsich mocnosti ako bola svata risa rimska, anglicke kralovstvo, francuzsko (alebo zapadofranska risa)...Vyhlasila sa reconquista a vyznamni panovnici ako Fridrich Barbarosa, Richard Levie Srdce dobyjali pre cirkev uzemia "svatej zeme". Vzniklo mnozstvo rytierskych radov, najslavnejsi boli templarski rytieri, ktori za svoje zasluhy boli skaredo odstraneni, pretoze sa tesili bohatstvu a priazne a tieto privilegia by mohli ohrozit ludi na najvyssom poste a takisto sa dalo zneuzit v prospech zla.
Kazdopadne tazko je sudit moslimov alebo krestanov, su to ludia rovnako stvoreni, ale nie rovnako veriaci, aj ked Boh ten ci onen je vzdy len zamienka pre dosiahnutie urciteho cielu.


21.
označiť príspevok

someone
   11. 8. 2008, 23:33 avatar
dalsi odbornik na...


24.
označiť príspevok

Krištof
   12. 8. 2008, 12:33 avatar
Mortiis, no neviem... Významní rytieri boli hlavne Johaniti, známi ako Maltézski rytieri


26.
označiť príspevok

Mortiis
   12. 8. 2008, 13:01 avatar
Pisal som najznamejsi, nie najvyznamnejsi... iba som sa snazil prispiet, aby sa dalo co porovnavat, kazdy si dokaze dejiny vykladat podla seba a este z roznych pramenov.


22.
označiť príspevok

someone
   11. 8. 2008, 23:54 avatar
profesor Madden
www.tajomstva.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


25.
označiť príspevok

Krištof
   12. 8. 2008, 12:35 avatar
someone, prečítal som si, vďaka...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 18:14,  Omtrík, ty si z nás najmenší rasista, preto si dovolím ti pripomenúť: Opakujem,...
dnes, 18:13,  Slovensko si oddýchne od týchto zločincov.*13*13*13*13 Ozaj výborná správa.*03
dnes, 18:12,  hlasaj, mufko ťa bude za to ľubiť
dnes, 18:11,  proti zločinu sa ma bojovať......ale nie ako rasista , ale ako človek..... motorkárske motto...
dnes, 18:11,  (8) Osvietený, a odvtedy, ako si sa pri zbieraní šupiek z pomarančov pošmykol na banánovej...
dnes, 18:10,  PO NOSE nebude? *03*03*03*03
dnes, 18:10,  Pochopil a hlásam ďalej. Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate stejna, ak nie...
dnes, 18:09,  Edo. Si pamätám, že z koša som chodil ku kontajnerom tak max. 2 x za týždeň. Mlieko sa...
dnes, 18:06,  dobre si to pochopil.....
dnes, 18:04,  Ani proti zločinu sa už nemusí bojovať. Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate...
dnes, 18:03,  Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate stejna, ak nie nižšia a migrácia s tým nemá...
dnes, 18:01,  Jas mám krásny záber , síce hodne škaredý......motorkarske motto
dnes, 17:59,  myliš sa vtaku jarabaku. Liberali nemaju proti komu bojovať, su totižto tolerantní.....to...
dnes, 17:58,  liberalkovia *13*13*13 slniečkar a pravdolaskar *39*39*39*39*39*39*39
dnes, 17:55,  (30) Boris, ja som si s kamarátom pripil naopak - s čajom v rume. Skús to tiež, viac Ťa to...
dnes, 17:55,  A ceeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeečka *13*13*13
dnes, 17:54,  Tak papier bola cennosť v bolševizme sme zbierali všetko aj šupky z pomarančov , bazu ,...
dnes, 17:53,  Ale na tvoje nadávanie nemá nik a to sa pasuješ za veriaceho človeka !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!...
dnes, 17:52,  spravaniu myslíš?.....ved to prave ty, nadavaš tu ako pomätený v poslednej dobe.....
dnes, 17:51,  havran premýšlam čo Briti pochopili , ale nejako mi vychádza že až po tom ako sa...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Snažte sa naozaj žiť, nielen existovať.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(103 113 bytes in 0,542 seconds)