Oslavujeme našu víťaznú druhú svetovú vojnu. Ale viete, ako sa to všetko začalo?

HISTORICKÉ OKIENKO: 8. máj je Dňom víťazstva nad fašizmom. Málokto však vie, že Rusko proti nemu bojuje už od 23. augusta 1939, kedy sme s hitlerovským Nemeckom uzatvorili pakt o neútočení.

Nemci to však mali dobre naplánované. Vedeli, že Rusko je spoľahlivým a zodpovedným partnerom, ktorý zmluvy nikdy neporušuje. Preto už týždeň po podpise napadli našich slovanských bratov Poliakov, ktorých sme pochopiteľne nemohli brániť. Druhá svetová vojna sa tak začala bez nás!

Nenechali sme sa však zahanbiť a už o dva týždne sme obsadili aspoň východné Poľsko, ktoré bolo zatiaľ voľné. Vytvorili sme tak z Poliakov účinnú nárazníkovú protifašistickú zónu. Síce sme sa najprv museli zbaviť státisícov nespoľahlivých poliakov, ale následné slobodné voľby potvrdili správnosť našich krokov - východné Poľsko sa samo vyslovilo o pripojenie k Sovietskemu zväzu (podobné šťastie sme mali i o vyše pol storočia neskôr na Kryme, a vlastne všade tam, kde sa nám podarilo usporiadať slobodné voľby).

Vráťme sa však k fašistom. Aby sme mali dostatok času pripraviť sa na úder proti nim, najprv sme museli predstierať priateľstvo. Napríklad už 5 dní po našom obsadení Poľska sme usporiadali spoločné vojenské prehliadky v Brest-Litovsku, Białystoku, Grodnom i Ľvove. Všetci ruskí vojaci dostali rozkaz sa na fašistov usmievať, aj keď ich z duše nenávideli. Práve preto si na všetkých dobových fotografiách môžete všimnúť tie strnulé úsmevy, chladné podania rúk a neosobné objatia.

Ďalšie diverzné akcie, ktoré sme rozbehli za účelom získania dôvery nepriateľa, boli napríklad dodávky ruského obilia (milión šesťsto tisíc ton), ropy (900 tisíc ton), železnej rudy (500 tisíc ton), bavlny (200 tisíc ton) a iného nepotrebného zbožia. Dodávky sme dokonca postupne navyšovali, aby sme sa vyhli akémukoľvek podozreniu. Na oplátku sme od nacistov dostávali všakovaké priemyselné stroje a zariadenia, ktoré sme samozrejme ani raz nepoužili a všetky sme hneď pretavovali na kosáky a kladivá.

Naša protifašistická činnosť bola až tak výrazná, že sa začali objavovať vtipné postrehy o tom, že Hitler vlastne valcuje západnú Európu tankami poháňanými ruskou naftou.

To všetko nám poskytlo dosť času, aby sme vytvorili ďalšie protifašistické nárazníkové zóny. Dohodli sme sa napríklad s Litvou, Lotyšskom, Estónskom, Fínskom a aj s kúskom Rumunska, že ich obsadíme, aby ich už nemohol obsadiť Hitler. Akurát Fínsko náš zámer úplne nepochopilo a začalo sa brániť. Keď sme hladujúcim fínskym mestám začali zhadzovať "bochníky chleba", vzali to ako bombardovanie a namiesto vďaky hádzali späť akési koktejly.

Nakoniec sa všetko vysvetlilo a veci šli ako po masle až do júna 1941. Náš obchod s fašistami prekvital. Kamufláž bola dokonalá. Nikomu by ani len nanapadlo, že sa ich chystáme napadnúť, keď tu zrazu znenazdajky... NAPADLI NÁS ONI! A to napriek stále platnému paktu o neútočení!! A to sme im ešte pár hodín pred útokom poslali vagóny s gumou a obilím (vyše 2100 ton!). Nevďační fašisti, fuj!

Aby sme to skrátili, nakoniec sme vojnu proti fašistom vyhrali a získali ešte aj polovicu Nemecka spolu s celým Poľskom, Maďarskom aj Československom (ktorému sme ešte odkrojili Zakarpatskú Rus). A práve preto sa dnešok po celom svete volá Deň víťazstva nad fašizmom. Rusko totiž vyhralo druhú svetovú vojnu!