Osemnásta kapitola NEBUĎ NEVERIACI, ALE VERIACI

Hovorí Pán:
1 Chráň sa zvedavo a neužitočne si lámať hlavu nad tajomstvom tejto nevyspytateľnej
Sviatosti; inak stroskotáš v priepasti pochybností.

2 «Kto chce vyskúmať majestát Boha, toho oslepí jeho veleba» (Prísl 25, 27).

3 Boh je schopný urobiť viac, než môže človek porozumieť.

4 Nábožne a pokorne hľadať pravdu je dobré; ale pritom sa vždy treba dať ochotne poučiť
a riadiť sa osvedčeným učením Otcov .

5 Blažená prostota srdca, čo sa nepúšťa na neschodné cesty sporných otázok, lež kráča
po rovnom a pevnom chodníku Božích prikázaní!

6 Mnohí stratili svoje spojenie s Bohom preto, že chceli vyskúmať, čo je pre nich príliš
vysoké.

7 Od teba sa vyžaduje viera a bezúhonný život, nie vysoké poznanie a hlboká znalosť
Božích tajomstiev.

8 Keď často nerozumieš a nechápeš, čo je pod tebou, ako by si mohol pochopiť to, čo je
nad tebou?

9 Podrob sa Bohu a svoj rozum podriaď viere; potom dostaneš toľko svetla poznania,
koľko ti bude osožné a potrebné.

10 Niektorých ľudí sužujú ťažké pokušenia proti viere a Sviatosti; to však nie je ich vina,
skôr to treba pripísať zlému duchu.

11 Nestaraj sa o to, nepúšťaj sa do škriepok so svojimi myšlienkami a nepokúšaj sa
odpovedať na pochybnosti, ktoré ti vnuká diabol.

12 Ver Božiemu Slovu, jeho svätým a prorokom, potom utečie od teba naničhodný zvodca.

13 Božiemu služobníkovi neraz mnoho osoží znášať takéto pokušenia.

14. Lebo diabol nepokúša hriešnikov a neveriacich, ktorých už má bezpečne v moci, ale
pokúša nábožných veriacich a znepokojuje ich všelijakým spôsobom.

15. Zachovaj si preto skromnú a neochvejnú vieru a pristupuj k Sviatosti s pokornou úctou.

16 A čokoľvek nemôžeš pochopiť, to spokojne zver všemohúcemu Bohu.

17 Boh ťa nesklame; sklame sa ten, kto príliš dôveruje sebe.

18 Boh je s tými, čo majú úprimné srdce, zjavuje sa pokorným, jednoduchých uschopňuje
chápať, čistým dušiam otvára rozum; ale pyšným a zvedavým odopiera svoju milosť.

19 Ľudský um je slabý a možno ho oklamať; pravá viera však sa nemôže mýliť.

20 Každý rozum a rozumné skúmanie má nasledovať vieru, nie predchádzať ju, ani
oslabovať.

21 Lebo v tejto najsvätejšej a najvznešenejšej Sviatosti viera a láska mimoriadne vynikajú
a účinkujú tajomným spôsobom.

22 Boh je večný, nekonečný. Vo svojej bezhraničnej všemohúcnosti robí veľké,
nevyspytateľné zázraky na nebi i na zemi. Jeho zázračné diela nemožno vyskúmať.

23 Keby ľudský rozum mohol ľahko pochopiť Božie diela, nemohli by sme ich nazývať ani
zázračnými, ani nevýslovnými.

A: Podrob sa Bohu.

V skutočnosti sa nábožný človiečik podrobí kléru [kňazom].

Kňazi nerozkazujú, ale požívajú úctu všetkých veriacich