Ohavná a zvrhlá - ateistická/sekulárna etika

Miesto, čas a totožnosť neznáme. Pochopiteľne, išlo o jednu z medzinárodných konferencií na profesionálnej úrovni. Väčšina odborníkov sa poznala. Niekoľko nových členov sa snažilo aspoň budiť dojem znalosti problematiky. Rokovací slovník sa rýchlo ustálil na frekventovaných medzinárodných výrazoch: udržateľný rozvoj, kultúrna diverzita, rovnosť príležitostí, právo voľby, partnerstvo, transparencia, detské práva, reproduk­čné práva.
Do diskusie sa bolo treba vopred prihlásiť a slovo udelili až po odhlasovaní. Nečakané príspevky a pripomienky sa nepripúšťali. Atmosféra mala zvláštny ráz, o istých výrazových spojeniach sa vôbec nediskutovalo, akoby patrili k základnej gramotnosti či prirodzenosti dnešnej kultúry. No nebolo to tak. Naopak, vyvracali doteraz platné spoločenské normy, vychádzali z atypických svedectiev, pričom sa dožadovali samo­zrejmých práv. Dovolávali sa nového štýlu života, novej globálnej etiky.

Nové výrazové zafarbenie
Odborníci zaoberajúci sa súčasnými globálnymi zmenami kultúry zhrnuli znaky tejto novej etiky. Podľa ria­diteľky bruselskej pobočky Inštitútu pre štúdium dynamiky medzikultúrneho dialógu Margueritte Peetersovej, prednášajúcej aj na Lateránskej univerzite, sú pre túto etiku typické nové výrazy, normy, pravidlá, inak usporiadaný rebríček hodnôt i nové výc****é metódy. Nazvali ju postjudeo-kresťanským etickým systémom. Tento nový kultúrny model vznikol po páde Berlínskeho múru a rozšíril sa v celosvetovom meradle tak, že mu podlieha väčšina intelektuálov a politikov, teda ľudí na rozhodujúcich pozíciách, bez toho, aby dôkladne analyzovali pôvod a predvídali jeho dôsledky. Nepôsobí otvorene, ale v skrytých formách. Deklaruje svoje humanistické ciele, no svoj protikresťanský nádych nezakryje. Dômyselne sa preplieta so sociálnym učením Cirkvi, takže kresťan ho ťažko identifikuje. Skúsme nekonšpiratívne, na faktoch, objaviť jeho pôsobenie.
Už sme spomenuli nový jazyk, ktorý používa ustálené novotvary (kvalita života, bezpečný sex, konsenzotvornosť, gender, princíp rovnosti, globálna príslušnosť, holizmus, kultúrna sloboda). Tento nový slovník po­maly, ale isto vylučuje z databázy slová špecificky patriace do židovsko-kresťanskej kultúry: pravda, morálka, prikázanie, hriech, služba, nádej, prirodzenosť, manželstvo, panenstvo. Napríklad výraz „manželstvo“ navrhoval v roku 2004 jeden z francúzskych postmoderných filozofov Jacques Derrida úplne odstrániť z občianskeho zákonníka, čím chcel vyriešiť problémy s právnym statusom homosexuálnych dvojíc. Viaceré takéto „nové návrhy“ sa pro­stredníctvom neutíchajúceho nátlaku menšinových skupín na mlčia­cu väčšinu postupne menili na všeobecné vzory a čoraz väčšmi radikalizovali. Hovoriť verejne o homosexualite ako o neprirodzenosti sa dnes považuje za diskriminujúce. Ten, kto sa ozve, má do činenia so súdnym obvinením, či prinajmenšom spôsobí mediálny škandál. Správa o intolerancii a diskriminácii voči kresťanom v Európe, ktorá vyšla minulý rok vo Viedni, viaceré takéto prípady sumarizuje.

Niekoľko faktov z praxe
Napríklad britská adopčná organizácia Catholic Care sa márne pokúšala získať výnimku zo zákonnej úpravy o rovnosti sexuálnej orientácie. Vládne nariadenie od roku 2007 vyžaduje, aby všetky agentúry, ktoré spro­s­tredkúvajú adopciu detí, považovali homosexuálne páry za potenciálnych rodičov. Vtedajší premiér Tony Blair povedal, že v britskej spoločnosti diskriminácia nemá miesto. Odvtedy mnohé katolícke agentúry zatvorilii. Iné zas prerušili vzťah s Cir­kvou, aby mohli ďalej pôsobiť. Podobným absurdným prípadom je kauza nemeckej matky, uväznenej vo februári 2010 na osem dní za to, že si uplatnila výhradu vo svedomí a odmietla poslať svojho syna do školy, ktorá zaviedla sexuálnu výchovu v rozpore s jej svedomím.
Na obranu podobných situácií vzniklo vo Veľkej Británii Kresťanské právne centrum (CLC). Zhromaždilo približne 50 prípadov tých, ktorí sa súdia so zamestnávateľmi, čo nerešpektujú ich vieru. Výkonná riaditeľka centra Andrea Williamsová s potešením vyhlásila, že vyrastá nová generácia právnikov, ktorí chcú brániť kresťanstvo vo verejnej sfére. „CLC nedovolí, aby bolo kresťanstvo vytlačené z verejnej oblasti a umlčané,“ dodáva. Podľa nej sú ľudia s náboženskými názormi diskriminovaní naj­mä pre svoju sexuálnu morálku. Exis­tujú stovky finančných postihov a prenasledovaní čestných ľudí za ich normálne zdravé postoje. V mene „novej kultúry“, ktorá terorizuje všetkých, ktorí sa s ňou nestotožňujú.

Nezvratné zmeny v správaní
Nová sekulárna globálna etika pracuje podľa Peetersovej spôsobom nenápadného posunu významu slov v kľúčovej medzinárodnej terminológii. Napríklad: od reprezentatívnej demokracie k participačnej, od autority k autonómii, od manželstva k partnerstvu, od dobročinnosti k právam, od kultúrnej identity ku kultúrnej diverzite, od univerzálnych hodnôt ku globálnej etike. Uplatnenie nových výrazov v legislatívnej teó­rii a praxi sa čoskoro stalo akčným plánom viacerých inštitúcií a neziskových organizácií medzinárodného dosahu. Zmeny sa však nezvratne dotkli našich každodenných životov, zasiahli oblasť výchovy a vzdelávania, zdravotníctva, obchodu, stali sa prioritou pre medzinárodnú spoluprácu. Takýto nový výrazový sociálny étos sa stal všadeprítomným nadnárodným „náboženstvom“. Zaplavil jazyk rovnako ľavicových či pravicových strán, médií a mimovládnych organizácií, dokonca i tých kresťanských. Pritom obsah novej globálnej etiky nie je neutrálny. Prejavuje sa znakmi dominancie, neznášanlivosti a sofistikovaného uchopovania moci. Má svoju vnútornú dynamiku a štruktúru. Deje sa bez otvorenej konfrontácie a demokratickej diskusie prostredníctvom presadzovania konsenzu, cestou kampaní, konzultácií s „odborníkmi na právo“ a formou manipulatívnej agendy, ktorú nevytvorili vlády jednotlivých krajín, ale úzke skupiny expertov so súkromnými záujmami. Zmeny správania sa uskutočnili vnútri inštitúcií, firiem, univerzít, nemocníc, rodín i v rámci cirkví.

Pozadie vzniku globálnej etiky
Peetersovej cenný rozbor tejto tichej etickej revolúcie sa neobmedzuje iba na opis znakov. Skúma aj historické pozadie. Vracia sa do obdobia studenej vojny v 50. a 60. rokoch minulého storočia, keď boli Európania pripravení na pozitívne zmeny. Túžili po zmierení, slobode, rozvoji, solidarite, úprimnom dialógu medzi kultúrami, po pozdvihnutí žien. Nové princípy globálnej etiky zdanlivo odpovedali na tieto očakávania, no v konečnom dôsledku nepriniesli rozvoj, naopak, rozložili dovtedajšie stmeľujúce sociálne väzby. Organizácia Spojených národov sa predstavila svetu ako jediná sila schopná udržať globalizáciu v humánnom duchu. Stala sa akousi univerzálnou morálnou autoritou. Argumentovala globálnymi problémami, ktoré si vyžadujú nielen globálne riešenie, ale aj globálne hodnoty, ktoré však môže navrhnúť a uplatňovať iba ona.
Prostredníctvom nevídanej série medzivládnych konferencií sa OSN usilovala vytvoriť nové integrované spoločenstvo s globalizovanou kultúrou. Spomeňme si na konferencie o vzdelaní a výchove (Jomtien, 1990), o deťoch (New York, 1990), o životnom prostredí (Rio de Janeiro, 1992), o ľudských právach (Viedeň, 1993), o populácii (Káhira, 1994), sociálnom rozvoji (Kodaň, 1995), o ženách (Peking, 1995), o bývaní (Istanbul, 1996), o bezpečnosti potravín (Rím, 1996). Konferencie nadväzujúce na seba umožnili včleniť nové paradigmy do medzinárodnej agendy. Potom nastala fáza implementácie – uplatnenia v praxi –, a to bez spätného kladenia otázok. Po celom svete vznikla sieť partnerských organizácií, ktoré formou decentralizácie a regionálnej politiky vtiahli nové princípy až na lokálnu úroveň a do mentality obyvateľov. Keďže OSN je medzivládna organizácia, globálny konsenzus odrážal vôľu vlád, ktoré údajne reprezentujú vôľu ľudí. Tieto globálne normy však boli vytvorené niekoľkými „expertmi“ na základe ideologických postojov. Vlády nezvolali demokratické diskusie, ale uprednostnili technickú expertízu na základe „skúseností z terénu“ od mimovládnych organizácií, bez toho, aby stav spoločnosti podrobili hlbším antropologickým skúmaniam.

Modus globálneho konsenzu
Kým sa vlády zamestnávali studenou vojnou a sovietskym režimom, západné sekulárne „mimovládky“ (NGO) od 60. rokov minulého storočia pracovali na svojom expertnom systéme. Stali sa prvým partnerom Sekretariátu OSN a jeho orgánov. Spojenie OSN-NGO vytvorilo dojem rovnocennosti partnerov vlád či mimovládnych organizácií. Princíp demokratického zastúpenia sa tak zmenil na partnerské zastúpenie. Legitímna morálna autorita sa prerozdelila z volených vlád na nevolené záujmové skupiny, často veľmi okrajové a radikálne. Globálny konsenzus sa stal hlavným činiteľom. Predpokladal vtiahnutie všetkých skupín obyvateľov, autorít, spoločenstiev do siete globálnej etiky.

Sloboda od všetkého
Aký je obsah tejto radikálnej agendy globálnej etiky? Peetersová vyme­núva niekoľko zreteľných čŕt: pravda a realita nemajú objektívny základ, všetko závisí od ich interpretácie; indivíduum má suverénnu moc, slobodu a právo vybrať si (right to choose); neúmerný význam sa pripisuje rozdielom a rozmanitosti – kultúrnej a sexuálnej – v mene oslobodenia sa od stereotypov; hlása sa sloboda od všetkých zväzkov a noriem (sémantických, morálnych, tradičných, náboženských, hierarchických). Kým Všeobecná deklarácia práv hovorí o ľudskej dôstojnosti danej každému človeku, globálna etika tvrdí, že je potrebné ju najprv rozpoznať a na základe nej stanoviť ľudské právo. Oslobodenie od noriem (i náboženských) legitimizuje možnosť dopustiť sa aj vnú­torne ťažkého zla (potratu), praktizovať homosexuálne úkony, žiť voľnú lásku, tolerovať akékoľ­vek odlišné názory, napomáhať eu­tanáziu – to všetko v mene globál­ne platnej etiky. Sloboda od sémantických noriem dovoľuje voľ­ne meniť, predefinovať či znejasňovať pojmy. Argumentuje tzv. holistickým porozumením, ktoré zahŕňa všetky možné významy. Reprodukčné práva už nemajú na mysli počať a vychovať die­ťa, ale možnosť zničiť jeho život v prenatálnom období, materstvo v jazyku agendy znamená vybrať si neplodnosť, výraz pohlavie (gen­der) umožňuje zameniť sociál­ne roly muža a ženy, oslabiť silu ich sexuálnej príťažlivosti, dôležitej pre tvorivosť a rozvoj ľudstva.
Globálna etika udala aj novú hierarchiu hodnôt. Potešenie postavila nad lásku, kvalitu života nad jeho posvätnosť, ženské práva nad materstvo, etiku nad morálku, právo voľ­by nad prirodzený zákon vpísaný do srdca človeka.

Nezmiešateľné etické roviny
Kým v minulosti bolo jednoduché nepriateľa určiť na základe jeho brutál­nych metód, represívneho politického systému, väznenia a zabíjania, v postmodernom čase je zlo skryté, vnútorné, zaliečavé, rozptýlené, tiché, ale o to zákernejšie a roz­šírenej­šie.
Odkryť stratégiu novej etiky je dôležité nie preto, aby nás to viedlo k depresii, ani aby sme si zakryli oči pred jej pôsobením a označili ju za smiešnu konšpiráciu. Ona je prítomná nezávisle od nášho názoru. Pre­sviedčajú nás o nej jej znaky, spôsoby, metódy. Potrebujeme ju však dôkladne odlíšiť od kresťanskej etiky, od Božej „holistickej“ spásy, ako hovorí Peetersová. Oddeliť obnovu kresťanskej identity a novú evanjelizáciu od ambivalentnej sekulárnej humanistickej agendy. Zmiešavať tieto dve roviny by mohlo viesť k morálnemu zmätku samých kresťanov a k erózii základov ich viery.

odkaz

"pravda a realita nemajú objektívny základ, všetko závisí od ich interpretácie" - strawman
"indivíduum má suverénnu moc, slobodu a právo vybrať si (right to choose)" - strawman
"hlása sa sloboda od všetkých zväzkov a noriem (sémantických, morálnych, tradičných, náboženských, hierarchických)" - strawman
"sloboda od sémantických noriem dovoľuje voľ­ne meniť, predefinovať či znejasňovať pojmy" - strawman
"sila sexuálnej príťažlivosti dôležitá pre tvorivosť a rozvoj ľudstva" - WTF?
"prirodzený zákon vpísaný do srdca človeka" - WTF?

Cely tvoj prispevok je WTF aj FTD aj S.

Strawman - to som Ti už vysvetlil, čo znamená.
WTF = cca.: "čo to, do pekla, je/znamená?"

aha, idem hladat

co je strawman? doteraz som (asi mylne) myslela, ze je to vtedy, ked ti niekto ide vyvracat tvrdenie, ktore si nepovedal a tvari sa, ako keby ano.

👍: ruwolf

Áno, nemýliš sa.

Ale prečo si teraz myslíš, že sa mýliš?

Re: 1 Lea

Akceptujem, že nie každý musí sa stotožňovať s názorom humanistu (ateistu), ale čo už ty vyvádzaš, tak je to prejav diagnózy. Kopíruješ siahodlhé články, ktoré nikto celé nečíta, si gejzírom nenávisti, píšeš pamflety a správaš sa priam hystericky. Nie každý veriaci musí byť v jadre zlým človekom, tak ako nie každý humanista (ateista) je morálny ideál. Poznám sprostých ateistov, ale i slušných veriacich. Ľudia sú rôzni, obývame spoločne našu vlasť Slovenskú republiku, spoločne (bez výnimky svetonázoru) sa nás dotýkajú problémy, ktoré nám dennodenne podkladajú pod nohy politici. Nekazme si život hlbokými urážkami. Život je veľmi krátky a dosť komplikovaný nato, aby sme ho si my sami navzájom ešte viac znepríjemňovali.

Romanov robim to co robia ateisti na DF. Nech uz prestanu a nech pochopia, to co si napisal v poslednej vete.

Nerobíš.
Nevieš používať vlastný rozum poctivo.

ideologický balast-dristy

Ako sa dá postaviť etika nad morálku, čo to znamená?

V "múdrostiach" tzv. kresťanov nehľadaj zmysel - žiaden tam zväčša nie je.