Bojujte za Európu, inak ju zničia! Výzva intelektuálov a Nobelistov, vrátane Kunderu
Najvýznamnejší európski spisovatelia a intelektuáli napísali túto výzvu. Prinášame vám ju v plnom znení. Podpísali ju napríklad Milan Kundera, Svetlana Alexijevičová, Orhan Pamuk, Elfriede Jelinek, Salman Rushdie či Bernard-Henri Lévy.
Kontinent čelí najväčšej výzve od 30.-tych rokov. Vyzývame európskych vlastencov na odpor voči útoku nacionalistov, píše 30 osobností pre francúzsky Liberatión. Výzvu sme preložili z anglickej verzie pre The Guardian:
Myšlienka Európy je ohrozená. Zo všetkých strán prichádza kritika, urážky a útek od ústrednej myšlienky.
“Dosť bolo budovania Európy!” - tak znie tento krik. Vráťme sa radšej k našej “národnej duši!” Znovuobjavme našu “stratenú identitu!” Toto je agenda, ktorú šíria populistické sily zaplavujúce kontinent. Neprekáža im, že abstraktné pojmy ako “duša” alebo “identita” často existujú len v predstavách demagógov.
Európa je napádaná falošnými prorokmi, opitými hnevom a v delíriu z príležitosti dostať sa do svetla reflektorov.
Opustili ju dvaja veľkí spojenci, ktorí ju v minulom storočí dvakrát zachránili pred samovraždou; jeden spoza Lamanšského kanála, druhý spoza Atlantiku. Kontinent je zraniteľný čoraz drzejším zasahovaním zo strany súčasného obyvateľa Kremľa.
Idea Európy sa nám rozpadá pred očami.
V tejto zhubnej atmosfére nás v máji čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Ak sa nič nezmení, ak nepríde nič, čo by zvrátilo túto rastúcu, vzdúvajúcu sa, neodbytnú vlnu; ak sa neobjaví nový duch odporu voči nej, tieto voľby sľubujú najväčšiu katastrofu, akú sme doteraz poznali. Prinesú víťazstvo ničiteľov.
Pre tých, ktorí stále veria myšlienkam Erazma, Goetheho, Danteho a Komenského, to bude potupná porážka. Zvíťazí politika pohŕdania inteligenciou a kultúrou. Nastanú explózie xenofóbie a antisemitizmu. Postihne nás katastrofa.
My, dole podpísaní, sme medzi tými, ktorí odmietajú rezignovať a prijať túto katastrofu.
Považujeme sa za európskych vlastencov (skupinu, ktorá je početnejšia, než si ľudia myslia, no často aj príliš tichá a rezignovaná), ktorí rozumejú, čo je v stávke. Trištvrte storočia po porážke fašizmu a 30 rokov po páde Berlínskeho múru je tu nový zápas o civilizáciu.
Máme vieru vo veľkú myšlienku, ktorú sme zdedili, a o ktorej sme presvedčení, že bola jedinou myšlienkou dostatočne silnou na to, aby pozdvihla európsky ľud, aby prekonal seba a minulosť plnú vojen. Sme presvedčení, že zostáva tou silou, ktorá je dostatočne čestná na to, aby odvrátila nové znaky totalitarizmu, ktoré so sebou prinášajú utrpenie temných čias.
To, o čo ide, nám zakazuje vzdať sa.
Preto prichádzame s touto výzvou, ktorá vás pozýva pridať sa k novej vlne.
Preto tento apel konať v predvečer volieb, ktoré odmietame nechať hrobárom európskej myšlienky.
Preto vyzývame znovu zdvihnúť pochodeň Európy, ktorá napriek jej chybám, lapsusom a občasnej zbabelosti, zostáva majákom pre každého slobodného muža a ženu na tejto planéte.
Naša generácia to pochopila zle. Ako nasledovníci Garibaldiho v 19.stom storočí, ktorí opakovali mantru “Italia se fará de sé” (Taliansko to dokáže samo), verili sme, že kontinent sa spojí sám, bez toho, aby bolo nutné za to bojovať, alebo na tom pracovať. Povedali sme si, že toto je “smerovanie histórie.”
Od tohto starého presvedčenia sa musíme jasne odtrhnúť. Nemáme na výber. Musíme bojovať za myšlienku Európy, alebo ju uvidíme zmiznúť medzi vlnami populizmu.
V reakcii na nacionalistický a identitársky útok musíme znovu objaviť ducha aktivizmu, alebo akceptovať, že nás obklopí a zahltí hnev a nenávisť.
Naliehavo musíme biť na poplach proti týmto podpaľačom duše a ducha, ktorí od Paríža po Rím, so zastávkami v Barcelone, Budapešti, Drážďanoch, Viedni a Varšave, chcú z našich slobôd urobiť vatru.
V tejto čudnej porážke ”Európy” objavujúcej sa na horizonte, tejto novej kríze európskeho svedomia, ktorá sľubuje zničenie všetkého, čo naše spoločnosti urobilo veľkými, čestnými a prosperujúcimi, je výzva väčšia než všetko od 30.-tych rokov: výzva pre liberálnu demokraciu a jej hodnoty.
Pre francúzke noviny Liberatión napísali: Filozof Bernard-Henri Lévy a spisovatelia Milan Kundera, Salman Rushdie, Elfriede Jelinek a Orhan Pamuk.
Podpísaní: Vassilis Alexakis (Atény), Svetlana Alexijevičová (Minsk), Anne Applebaum (Varšava), Jens Christian Gr?ndahl (Kodaň), David Grossman (Jeruzalem), Ágnes Heller (Budapešť), Isma?l Kadaré (Tirana), György Konrád (Debrecín), António Lobo Antunes (Lisabon), Claudio Magris (Terst), Ian McEwan (Londýn), Adam Michnik (Varšava), Herta Müller (Berlín), Ludmila Oulitska?a (Moskva), Rob Riemen (Amsterdam), Fernando Savater (San Sebastián), Roberto Saviano (Neapol), Eugenio Scalfari (Rím), Simon Schama (Londýn), Peter Schneider (Berlín), Abdulah Sidran (Sarajevo), Le?la Slimani (Paríž), Colm Tóibín (Dublin), Mario Vargas Llosa (Madrid), Adam Zagajewski (Krakow)
odkaz
