V obnovenej ČSR sa plne mohla obnoviť politická aktivita iba v dvoch z troch hlavných politických smerov predvojnového Slovenska - agrarizmu v Demokratickej strane (DS) (reprezentujúceho hlavne politický luteranizmus) a socializmu v Komunistickej strane Slovenska (KSS).
Tento stav sa ale nemohol dlho udržať, lebo katolíkov - účastníkov odboja, ktorí mohli vystupovať ako politicky spoľahliví aj pre nový režim, nebolo veľa. Preto značná časť katolíckeho obyvateľstva nenachádzala v povojnovej politickej scéne takých politických reprezentantov, s ktorými by sa mohla plne stotožniť. Preto sa už počas povstania snažila ako DS, tak aj KSS, získať do svojich radov reprezentantov katolíkov, s ktorými by sa mohli bývalí voliči HSĽS identifikovať a tak podporovať jednu či druhú povstaleckú stranu.
Tieto snahy o získanie voličstva bývalej ľudovej strany sa prirodzene preniesli aj do povojnovej politickej scény. Tak napríklad prítomnosť niektorých bývalých politikov HSĽS, reprezentujúcich jej umiernené krídlo (Pavol Čarnogurský, Karol Rebro), sa vrcholní komunistickí predstavitelia už vo februári 1945 v Košiciach snažili využiť k ich získaniu do KSS.
Taktiež niektorí ľudácki politici videli lepšie možnosti presadzovania svojej politickej línie infiltrovaním sa v už jestvujúcich stranách.
Veľmi vhodným nástrojom KSS na využitie katolíckej cirkvi resp. náboženstva vo svoj prospech sa na jar 1945 javil Slovanský katolícky výbor, ktorý vznikol z iniciatívy niekoľkých radikálnejších protifašisticky zameraných kňazov. Už krátko po oslobodení východného Slovenska sa tento výbor hlásil do „služieb" nového režimu. Svojimi aktivitami bol značne blízky politickej línii KSS po oslobodení a nie je vylúčené, že na jeho pôsobenie vplývali tiež agenti NKVD. Cieľom výboru bolo vytvorenie pozitívneho vnímania Sovietskeho zväzu cez zdôrazňovanie spoločných cyrilometodských tradícií východných a západných Slovanov, osloboditeľského poslania ZSSR voči Slovanom cez vojnu a akcentovanie bezproblémového dodržiavania náboženskej slobody na území oslobodenom červenou armádou. Hlavnou úlohou Slovanského katolíckeho výboru v politike KSS, okrem vytvárania pozitívneho vzťahu katolíkov k ľudovodemokratickému režimu, bolo tiež vyvolanie akéhosi „obrodného" procesu vnútri katolíckej cirkvi (čiastočne kompromitovanej spoluprácou s bývalým ľudáckym režimom), jej očistenie od „reakčných" elementov a presadenie pokrokovosti v jej radoch. Spolu so Slovanským katolíckym výborom sa na tejto prokomunistickej politike v samotnej katolíckej cirkvi podieľal Dr. Jozef Straka, blízky povojnový spolupracovník Gustáva Husáka aj Ladislava Novomeského, ktorý sa tiež podieľal na viacerých proticirkevných aktivitách nového režimu, prevažne iniciovaných KSS. Okrem Slovanského katolíckeho výboru a jednotlivcov ako Dr. Straka však KSS iba veľmi ťažko hľadala katolíckych kňazov ochotných dať sa do jej služieb a napriek viacerým snahám mala väčšie problémy získať ich pre spoluprácu ako v prípade evanjelických kňazov.
Zdroj:
odkaz
