O UČENÍ PRAVDY

Najčítanejšia kniha po Biblii

Tomáš Kempenský

Tretia kapitola
O UČENÍ PRAVDY

1 Šťastný, koho poučuje Pravda o sebe a nie podobenstvami a pominuteľnými hlasmi, ale
aká je.

2 Náš rozum a naše zmysly nás často klamú a málo vidia.

3 Čo osoží hlboké mudrovanie o skrytých a nejasných veciach, pre ktorých neznalosť
nebudeme pri súde ani obvinení?

4 Koľká to nemúdrosť, že nedbáme o užitočné a potrebné veci a zháňame sa po márnych
a hriešnych.

5 Máme oči a nevidíme.

6 A čo nám je po rodoch a druhoch tvorstva ?

7 Komu hovorí večné Slovo, tomu sa netreba starať o všelijaké učené mienky"

8 Z jedného Slova povstalo všetko, a všetko hlása opäť to jedno Slovo, ktoré je «od
počiatku» (Jn 8,25) a stále sa nám prihovára.

9 Bez neho nikto nič nerozumie a o ničom nesúdi správne.

10 Komu je toto Jedno všetkým, kto všetko vzťahuje k tomuto Jednému a všetko vidí v
tomto jednom, ten môže mať srdce ustálené a v Bohu požívať trvalý pokoj.

11 Ó, Pravda, Bože! Zjednoť ma so sebou večnou láskou!

12 Často sa mi protiví mnoho čítať a počúvať; v tebe je všetko, čo chcem a po čom túžim.

13 Nech umĺknu všetci učenci, nech stíchnu pred tebou i všetky stvorenia; ty sám hovor ku
mne.

14 Čím väčšmi niekto dosiahne súlad v sebe a čím jednoduchšie je jeho vnútro, tým viac a
tým vyššie veci chápe bez námahy, lebo dostáva svetlo rozumu zhora.

15 Čistý, jednoduchý a pevný duch nie je roztržitý, i keď podniká mnohé práce, lebo koná
všetko na slávu Božiu, a nepodlieha samoláske, v ničom nehľadá seba.

16 Čo ti viac prekáža a čo ťa väčšmi obťažuje ako neumŕtvená žiadosť tvojho srdca?

17 Dobrý a nábožný človek usporiada každé svoje dielo najprv vo svojom vnútri, a len
potom ho uskutočňuje.

18 A nedá sa svojím dielom zvádzať k túžbam hriešnej náklonnosti, ale ho podrobuje
rozvážnemu súdu zdravého rozumu.

19 Kto podstupuje ťažšie boje ako ten, kto sa usiluje premôcť samého seba?

20 A to by malo byť našou úlohou: premáhať samých seba, zo dňa na deň
nadobúdať nad sebou väčšiu moc, a tak sa zdokonaľovať.

21 V tomto živote je každá dokonalosť spojená s nejakou nedokonalosťou; a každé naše
rozumovanie je zastreté akousi mrákavou.

22 Pokorné poznávanie seba je istejšou cestou k Bohu než hlboké vedecké skúmanie.

23 Nemáme zavrhovať vedomosť alebo akúkoľvek prostú znalosť veci, ktorá sama osebe
je dobrá a Bohom daná, ale vždy treba dať prednosť dobrému svedomiu a čnostnému
životu.

24 Ale pretože mnohí sa väčšmi usilujú mnoho vedieť, než dobre žiť, často blúdia a
neprinášajú takmer nijaké ovocie alebo len nepatrné.

25 Keby toľkú usilovnosť vynakladali na vykorenenie hriechov a na zakorenenie čností ako
na učené hádky, nebolo by toľko zla a pohoršenia medzi rudom a toľko nezriadeností v
spoločenstvách.

26 Iste, keď príde súdny deň, nebudú sa nás spytovať, čo sme čítali, ale čo sme robili, nie
ako pekne sme hovorili, lež ako nábožne sme žili.

27 Povedz mi, kde sú teraz všetci tí páni a učitelia, ktorých si dobre poznal, kým ešte žili a
leskli sa svojou vedou?

28 Ich miesta už majú iní, a neviem, či si niekedy na nich spomenú.

29 Kým žili, zdalo sa, že sú čímsi, a teraz sa o nich mlčí.

30 á, ako rýchlo sa pominie svetská sláva!

31 Kiežby sa ich život bol zhodoval s ich vedomosťami! Vtedy by sa boli dobre učili a
správne rozumeli tomu, čo sa učili.

32 Koľkí hynú v tomto veku pre márne vedomosti, pretože malú starosť venujú službe
Bohu!

33 A pretože volia radšej byť veľkí než pokorní, na márnosť vychádza všetko ich myslenie.

34 Naozaj veľký je len ten, kto má veľkú lásku.

35 Naozaj veľký je, kto sa cíti malý a za nič pokladá vrchol slávy sveta.

36 Naozaj múdry je, kto všetko pozemské «pokladá za odpadky, aby získal Krista» (Flp
3,8).

37 A naozaj dobre poučený je, kto plní vôľu Božiu a svojej vôle sa zrieka.

Hneď prvá veta je táranina: koho poučuje Pravda o sebe.

Pravda nepoučuje o sebe nič. Pravda je ľudský výrok, ľudský názor, ľuďmi vyslovená veta, pri ktorej sa tá veta v opise zhoduje so skutočnosťou.

Pozri: Pravda je zhoda akéhokoľvek tvrdenia so skutočnosťou, alebo (hlavne v prípade matematiky) s inými tvrdeniami týkajúcimi sa tých istých vecí. Pravdivosť tvrdenia o jave znamená, že toto tvrdenie vyjadruje do značnej miery skutočné vlastnosti tohoto javu. Najsilnejším argumentom v prospech pravdivosti teórie je jej schopnosť veľmi presne predpovedať javy, ktoré sa v budúcnosti stanú. Prakticky každé pravdivé tvrdenie hovorí aj o budúcnosti. odkaz

👍: Osvietený