Nový svet

Apoštol Peter o tom hovorí: „...ktorého (Ježiša) však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Boh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.“ (Sk 3,21) Kľúčovým výrazom v tomto verši je napravenie. Grécke slovo znamená: obnovenie (apokatastasis). Toto bolo kľúčové slovo v prvej cirkvi. Dnes sa používa už menej, hoci je podstatou celého kresťanstva: Boh sa rozhodol, že človeka, vesmír, všetko, čo je vo viditeľnom svete, aj mimo neho, stvorí znova. Nový svet vystrieda starý. V knihe Zjavenia čítame to isté vyjadrenie: „A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé.“ (Zj 21,5)

Originálny text vyjadruje znovustvorenie minimálne tromi slovami: prvé je už spomínané obnovenie. To znamená, že veci sa dostanú do pôvodného stavu podľa prvotného zámeru. Druhý výraz je znovuzrodenie, na ktorý používa originálny text dva výrazy. Tým sa teraz nebudeme podrobnejšie zaoberať. Podstatou je to, že v centre Božieho plánu stojí znovustvorenie. Pojem znovustvorenia sa nezačal používať prvý raz v Novej zmluve, ale už skôr. V dobe, keď sa človek aj svet dostali do područia hriechu a smrti, bola nevyhnutnosť tohto pojmu zrejmá. Boh už na začiatku histórie cez adamovskú rasu, ktorá bola poškvrnená zlom, zjavil, že svet bude mať koniec v Ním určenom čase. Boh vtedy rozbehol predprípravu stvorenia nového sveta. V tomto svetle je potrebné pozerať sa na všetko, čo hovorí Biblia. Len tak tomu možno porozumieť. Môžeme k tomu zahrnúť spasenie, zázraky, znamenia. Toto patrí k plánu nového stvorenia. Vyjadruje to, že súčasný svet je pre Boha neprijateľný. Musí pominúť, pretože uráža Božiu všemohúcnosť, právny poriadok a stojí proti Božej vôli a proti plánu spasenia ľudstva. S tým súvisí každý morálny a duchovný prvok v Biblii. Boh nás chce cez svoje zjavené slovo presvedčiť, aby sme sa neupínali na pominuteľný svet. Teda, Boh dal človeku spôsob záchrany - možnosť stať sa občanom nového sveta - cez svojho Syna, Ježiša Krista vo vzkriesení a cez Pánovu milosť.

Svet je nepriateľom Boha
Odpor voči Bohu je hlavnou príčinou úpadku súčasného sveta. Je v rozpore s Bohom nielen v osobnom zmysle, ale aj s jeho vlastníctvom, s každou Jeho charakteristikou. Preto sa Boh prejavuje len skrze oddelenie dobra a zla a zničenie predošlého. Vie sa podeliť o svoju prirodzenosť, vybudovať svoju prítomnosť, lebo svet funguje proti Božiemu plánu. Súčasný svet nie je schopný odzrkadľovať Božie vlastnosti a Jeho prirodzenosť. Tento stav je pre Boha neudržateľný, lebo On je Všemohúci - pre Neho, ako Stvoriteľa, je tento svet nepodarkom.


„Niet Ho tu, vstal z mŕtvych.“
Rovnako Nová aj Stará zmluva poukazujú na tento svet ako na porušený, degenerovaný ako na dočasný, ten, ktorý sa odvrátil od Boha a stojí pod Satanovým vedením. Aj napriek viditeľným skutočnostiam, tento svet nie je pod ľudským riadením, ako to pôvodne zariadil Boh. Tento plán pochádzajúci od Stvoriteľa sa nepodaril. Následkom pádu (kvôli hriechu) sa tento svet podriadil neviditeľným, zlým, temným duchovným bytostiam, a až do dnešného dňa duchovné bytosti riadia, usmerňujú rozhodujúcu väčšinu ľudí. Biblia nehovorí o ľuďoch ako niektorí filozofi, že ľudia sú slobodní, ale ako o otrokoch, ktorí boli stvorení pre slobodu, ale ju stratili a dostali sa do závislosti, zajatia temných síl. Tieto sily ich neustále vedú do takých stavov a skutkov, ktoré spôsobujú ľuďom aj Bohu veľmi veľké škody. Sväté Písmo na viacerých miestach nazýva Satana „kniežaťom tohoto sveta“ (Ján 14,30), ba aj „bohom tohoto sveta“ (2Kor 4,4). Samozrejme, táto mocenská situácia je pre Boha neprijateľná.

Jedným z najťažších hriechov sveta je odmietnutie Božieho Syna, Ježiša Krista. Svet Ho nenávidel a zabil (Ján 1,5;9-11). Svet neprijal svetlo a týmto dokazuje, že nechápe vlastný význam, ani tie ciele, ktoré Boh vytýčil dejinám a jednotlivcom.

Z toho vyplýva, že Biblia vidí svet v hriešnom stave, o čom apoštol Ján hovorí: „Ide do zahynutia.“ Svet je v období hriechu a smrti, je plný nespravodlivosti, bolesti, utrpenia, choroby a smrti. Toto je v protiklade so znakmi Božej vlády - a skutočne je v protiklade aj so základnými záujmami ľudí. Boh pripravil pre ľudí lepší svet.

Základom Univerza je osoba
Sväté Písmo hovorí o novom svete, že ľudstvo ho nevie naplniť. Len slobodný človek je schopný založiť nový svet, ktorý je očistený od vyššie spomínaných znakov. Je dokázateľne nezávislý od vlády smrti a hriechu, a navyše je osobou, ktorá stojí nad nimi. V priebehu histórie žil len jeden človek s týmito vlastnosťami, a to Nazaretský Ježiš Kristus, ktorého prirodzenosť nebola podriadená hriechu a jeho následkom, ale je plný života, čo presne potvrdzuje jeho vzkriesenie z mŕtvych. Preto centrálnym odkazom Evanjelia je, že Boh v Nazaretskom Ježišovi Kristovi stvorí nový svet - nový svet príde v Ňom. Nový svet je osobocentrický. Nebude založený na fyzikálnych zákonoch.

Základy súčasného svetového systému nepredstavujú fyzikálne zákony, ale neviditeľný svet podľa židovsko-kresťanského svetonázoru. Prírodovedecký svetonázor vysvetľuje svet podľa princípov prírodných zákonov, kým my dávame do popredia osobu, tvrdíme, že všetko je z Boha. Všetko má pôvod v jednej osobe, ktorá nemá počiatok - je večná. „Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.“ (Ján 1,3) Všetko bolo stvorené podľa Neho, teda On stanovil aj ciele. Videnie skutočnosti v Biblii je osobocentrické: o všetkom tvrdí, že pochádza od Otca, a v centre celého Univerza stojí Pomazaný, Kristus, od Otca pochádzajúca nadprirodzená bytosť. Otec cez Slovo a Ducha určil formy, spôsoby, na základe ktorých sa uskutočňujú procesy v prírode. Vie kedykoľvek zmeniť tieto formy „techniky“. Keď Boh zmení chod prírodných zákonov, stanovený poriadok života a viditeľne koná veci, ktoré sú s ním v rozpore, vtedy hovoríme o zázraku. Boh Biblie je Bohom zázrakov - toto je Jeho neoddeliteľná, podstatná charakteristika. Keby Boh nebol Bohom zázrakov, tak by nebol Bohom - to by potom znamenalo, že svet by bol väčší ako On. Biblia zjavuje Boha zázrakov, preto musíme svet vidieť stále v podriadenej pozícii, ktorý má Pána, má Hospodára, a má Stvoriteľom určený cieľ.

Keby Boh nerobil zázraky, nebol by Bohom, lebo by to znamenalo, že svet je väčší než On
Rovnako určuje ciele aj dejinám. Boh nesmeruje ku cieľom, ktoré mu vnucujú politické strany, hospodárski alebo iní predstavitelia spoločnosti. Dejiny majú transcendentný zmysel. Táto zvláštnosť dejín sa prejavuje predovšetkým v kritických, osudných situáciách, čo sa prejavilo už aj v minulosti. Dejiny preto nemôžeme pochopiť bez teológie. O svete vieme podať vedecké poznatky, skúmať ho, ale neoddeliteľnosť dejín od Neho dokážeme vnímať len idealistickým spôsobom, z nadprirodzeného hľadiska, skrze vieru.

Dôležitou je skutočnosť, že Boh je Bohom zázrakov. Znamená to, že On stvoril svet, ale je od neho nezávislý. Do sveta zasahuje tak, ako chce a kedy chce. Jeho zásahy sa dejú podľa plánu, a nie chaotickým, spontánnym, improvizovaným spôsobom. Preto Boh už pred stvorením pripravil plán na opätovné stvorenie tohto sveta. Súčasťou je aj plán spasenia a fyzická obnova sveta, stvorenie nového neba a novej zeme.

Tu by som chcel poznamenať, že svet súčasnosti a minulosti, nie je jedinou možnosťou pre Stvoriteľa. Môže existovať viacero svetov, a je pravdepodobné, že aj pred súčasným stvorením existovalo viacero svetov. Ani náš viditeľný svet nebude konečným, napriek tomu, že to ľudia „pozerajúci sa zdola“ tak vidia: v čom žijeme, je jeden večný svet. Jedná sa len o klamlivý pocit. V skutočnosti tento svet je podriadený Všemohúcemu Bohu. On zjavil, že svet sa stal živou formou zla, obnoviť ho možno len jediným spôsobom: v Jeho svätom Synovi, v Nazaretskom Ježišovi Kristovi. Prvou a najdôležitejšou udalosťou založenia nového sveta bola smrť Nazaretského Ježiša Krista a Jeho vzkriesenie.

Pánova smrť poukazuje na koniec adamovskej prirodzenosti a tohoto sveta. Jeho vzkriesenie odkazuje na prameň nového života a nového sveta, čo položilo pre stvorenie nový Boží fundament.

Dramatické napätie týchto dní vyplýva z toho, že Božia práca vystúpi z duchovnej sféry, a pohltí viditeľný svet. Jedinečnou fantáziou návratu (parúziou) Ježiša Krista bude nasledovné: vo viditeľnom svete sa stane zrejmým to, čo je teraz pochopiteľné a uchopiteľné len vo svete viery. Božia práca sa teda na zemi neznivočí, neobmedzí, ba naopak ešte viac sa rozšíri a dosiahne plnosť. Kto to vidí inak, ten sa veľmi mýli. Netreba sa pozerať na Božiu prácu na základe pocitov jednotlivca, ani vtedy, keď určité osoby utrpia prehru, porážku, ocitnú sa v kríze, alebo upadnú do apostázie. Môžeme povedať, že Boží plán na zemi sa slávne uskutoční.

Naplnenie Božieho plánu na zemi vždy sprevádzali protirečenia. Najviditeľnejšie sa to prejavilo vždy vtedy, keď s tým ľudia vôbec nepočítali. Boh prekvapí ľudí vo veľmi zlom, diabolskom čase, a zjaví svoju nadprirodzenú moc a silu. Preto netreba upadnúť do pochybností, ani vtedy, keď sa zo sveta stratia v plnej miere (aspoň na pohľad to tak vyzerá) biblické duchovné morálne normy a hodnoty. Ani to nech nás neoklame! Svet a jeho dejiny sú v dobrých rukách. Nad Satanovou vládou je už vybudovaná vyššia - Božia vláda. Boh podľa svojho plánu, v stanovenom čase zasiahne do ríše temnoty, aby sa vysporiadal s jeho vládou, aby vytvoril úžasnú, úplne novú budúcnosť. Súčasní kresťania musia byť ľuďmi pozerajúcimi sa dopredu a pripravujúcimi sa na nové stvorenie. V blízkej budúcnosti sa dostaneme k mimoriadne dôležitej zastávke znovustvorenia, ktoré budú sprevádzať ohromujúcejšie udalosti, ako všetky doterajšie zásahy Boha v dejinách. Preto musíme dobre poznať pravdy v prorockých knihách a v knihe Zjavenia.

Nebudeme len veriť, ale aj uvidíme

V súčasnom svete je všetko pominuteľné. Pred Bohom je to nevyhovujúce
Ako sme povedali, starý svet sa dostal pod vládu hriechu a smrti, treba sem zahrnúť aj fyzický svet. Skazenosti bola podriadená aj viditeľná skutočnosť, a preto sa nemôže rovnať s Božím kráľovstvom. Apoštol Pavol hovorí o tomto chorom, neporiadnom svete nasledovné: „Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích. Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil, v nádeji, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích. Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí ako v pôrode až doteraz.“ (Rim 8,19-22)

Nie je náhoda, že ako sa blíži Bohom stanovený čas, vo svete sa objavuje disharmónia. Kresťania sa teda musia pozerať na svet kreatívnym a pružným spôsobom. Tí ľudia, ktorí si nevedia predstaviť iný svet okrem existujúceho, nedokážu veriť a narastajúca svetová kríza im vnucuje pochybnosti. Podstatou viery je, že si viem predstaviť - samozrejme nie subjektívne, ale na základe Božieho zjavenia - úplne iný, spravodlivejší, dokonalejší svet.

Mimochodom, tu začína ozajstné kresťanstvo. Kým ľudia chcú svoje spasenie, šťastie atď. uskutočniť len v tomto svete, potom ešte nie sú plnohodnotní kresťania. Preto apoštol Pavol hovorí, že by sme boli najúbohejší ľudia, keby sme sa nádejali na Boha len v tomto svete. My sa nespoliehame na Boha preto, aby bol náš osud lepší v tomto svete, ako tí, ktorí v Neho neveria, ale preto, aby nám dal podiel v novom svete. Dnes tu nie som preto, lebo chcem žiť lepšie ako priemerný človek, ale preto, lebo chcem existovať vo svete, kde smrť a hriech neriadia všedné dni, kde vládne spravodlivosť, večný život, šťastie, kde je každý spokojný a zdravý, kde uvidím nielen spravodlivých a svätých ľudí, ale aj iné nadprirodzené bytosti. Bohom stvorený svet v jeho úžasnom bohatstve, anjelov, cherubov a iné, ľudským slovom nevypovedateľné, bytosti. A v neposlednom rade by som chcel ráno vstávať - hoci tam nebude noc - a vidieť nebeského Otca, Jeho Syna, Ježiša Krista, ktorý za mňa zomrel, a vidieť Tešiteľa, Svätého Ducha. Nechcem v Nich len veriť, ale chcem ich aj stále vidieť. Biblia hovorí, že raz bude taký svet, v ktorom nebudem len veriť, ale Ho aj uvidím. Uvidím Toho, v koho som predtým veril. Teraz Ho každé ráno pozdravujem skrze vieru, poďakujem nebeskému Otcovi, že žijem - ale sústredím sa na nádej, lebo ak by som myslel len na súčasný svet, aj keby som mal veľkú vieru v Boha, moje srdce a duša sa naplnia horkosťou. Lebo toto nie je práve najlepší svet. Musí existovať niečo lepšie, kam chcem patriť. Sväté Písmo učí: áno, namiesto tohoto zlého viditeľného sveta existuje jeden neviditeľný, dobrý svet, ktorý pripravil Boh. Jeho zakladateľom je Ježiš Kristus, ktorého On priviedol do sveta. Vzkriesením Ježiša Nazaretského bol položený základný kameň, na ktorom sa vybuduje nový svet. Základom dnešného sveta je Adamova smrť, základom nového sveta je vzkriesenie Ježiša Krista a večný život.

Ak je ľudská smrť základom sveta a my sme k tomuto svetu natoľko pripútaní - predstavme si, aký úžasný bude svet, ktorého základom nie je smrť, ale vzkriesenie, čiže kvalitný, úplný prúd, prejav života! Každý kresťan by mal úprimne veriť, že nový svet vyhovuje dokonalej Božej vôli a dokonalému Božiemu plánu a obnoví tento zhnitý svet. Zavŕšenie nášho osudu sa nestane vo viditeľnom svete: dnešok je len prípravou pre skutočný osud. Neupadni preto do pochybností, keď v prvej časti neskončíš svoju bežeckú dráhu bezpodmienečne ako víťaz (prirodzene, nemyslím tým morálny a duchovný význam) v tomto živote, lebo to nie je tvoj konečný cieľ! Po terajšom živote bude nasledovať také jestvovanie, ktoré získaš len v Ježišovi Kristovi, a bude to tvoj skutočný a dokonalý život.

Preto apoštol Pavol hovorí, že sa naučil uspokojiť sa s málom. Veľa vytrpel, nedostatok, bitku, výsmech - lebo vedel, že príde nový svet, v ktorom získa úplný život, v ňom sa videl na kráľovskom mieste. O tomto svete mal veľmi nízku mienku: napísal, že preňho tento svet zomrel, a aj on pre svet. Vo svete sa chcel obracať len na Božiu milosť, aby sme spoznali zasľúbenia a nádej spojenú s novým svetom – ale o tomto svete si nerobil žiadnu ilúziu. Vedel veľmi dobre, že je ničotný, spôsobuje bolesť. Jeho hybnou silou sú skazené túžby ľudskej prirodzenosti, ktoré sú pred Bohom hriechom. Pravdu zamenili za lož, nie je v nej život, len smrť, preto každý skončí na cintoríne – a skôr než sa to stane, stojí to priveľa peňazí, energie a času, aby svoje telo udržali v dobrom stave. To nie je normálne ani dokonalé, ale proti poriadku. Boh nás takto nestvoril, naše poslanie nie je pre tento svet!

Nezvykaj si na život na základe svojich skúseností! Ver v to, čo hovorí Boh! Boh je k nám oveľa lepší, ako si myslíme, alebo ako sme my sami k sebe, je oveľa veľkorysejší. Má pre nás lepší svet – dokonalý a nádherný. Toto pred nás predstavil Ježiš Kristus svojím vzkriesením a vstúpením do svojej slávy. A tak nám otvoril nebeské dvere, poslal Tešiteľa, silu nového sveta, ponorením do Ducha. Samotný nový svet ešte neprišiel, ale z jeho sily sme už niečo dostali: „…ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha a ochutnali dobré slovo Božie a rôzne moci budúceho veku…“ (Žid.6,4-5) Čo sme urobili? Ochutnali sme. Aj dnes ochutnávame silu budúceho sveta, lenže budúci svet tu ešte nie je, ale čakáme naň.


Choroby a smrť nie sú podľa Božieho poriadku
Biblia hovorí na viacerých miestach o budúcom svete. Napríklad, keď Ježiš hovorí o rúhaní sa Svätému Duchu, vraví, že menovaný hriech nebude odpustený hriešnikom v tomto ani v budúcom veku (Mat 12,32). V inom prípade, keď dokončil svoje podobenstvo v spojení s bohatým mládencom, poukázal, že učeníci, ktorí opustia všetko pre Ježiša a nasledujú Ho, získajú večný život.

V týchto častiach Písma Ježiš objasnil, že terajší vek sveta nie je samotný svet. Príde nový vek, aión, ktorý nám dá Boh. Ježiš prišiel preto, aby nám dal život, no svet ho ešte neprevzal. Keď ho prevezme, tak sa zmení. Príroda nebude stonať, a vzdychať tak ako dnes, keď ju počuť pod vplyvom jarma hniloby. Nielen ľudí trápi momentálne počasie, ale aj prírodu. Dôvodom trápenia je jarmo hniloby, ktoré čoraz viac tlačí na prírodu a človeka, čiže na celý viditeľný svet. Nie náhodou o utrpení prírody hovoria nielen veriaci, ale aj politici s iným svetonázorom, aj vedci. Nevedia, čo z toho vyplynie, ale Biblia hovorí, že sa to musí stať, lebo stret starého a nového sveta je, žiaľ, taký, ba ešte horší - bude produkovať dramatické javy. Ale ak toto obdobie prežijeme s Božou milosťou, tak získame miesto v úžasnom, novom svete.

Kľúč moderného kresťanstva
Proroci nás dopredu informovali v starozmluvných Písmach o tom, že Boh stvorí nový svet: „Hľa, predpovedané veci prvé prišli, a nové ja oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vypučia.“ (Iz 42,9) Prorok vyjavil, že starý svet sa dostane do svojho telosu. Grécke slovo telos znamená koniec, ale aj cieľ, „vrchol-cieľ“ - (keď niečo dosiahne vrchol svojej bežeckej dráhy, a potom skončí). Prorok podobne ako Nová zmluva tvrdí, že tento svet má svoj vrchol, ktorý stanovil Boh, a keď sa svet dostane do tohto bodu, tak ukončí svoju púť. Vzkriesenie je rozhodujúcou, nezvrátiteľnou udalosťou, ktorou Boh urobil zjavným, že tento svet bude mať koniec. Preto máme čakať nový svet a nemáme sa zaoberať tým starým - alebo len z určitého pragmatického hľadiska. Nesmieme si zamilovať tento svet, ako to mnohí robia. Inak sa človek stane Božím nepriateľom a nedokáže prijať veľké pravdy.

Prorok hovorí v 43. kapitole od 18. verša: „Nespomínajte na drievne veci a na dávne nedbajte. Hľa, učiním nové, teraz vypučí. A či neviete o tom? Áno, učiním cestu na púšti a rieky na pustine.“ Izaiáš aj tu uisťuje Izraelcov a súčasne aj kresťanov, aby rozmýšľali o novom svete, pripravili sa naň a nezaoberali sa tým starým, lebo z Božieho hľadiska je rozhodnuté, že staré skončí. Kým kresťanstvo žilo v nádeji na budúcnosť, bolo dynamické a silné, porozumenie budúcnosti vždy dokázalo dynamizovať. Aj Židia v Izraeli dnes hľadia na budúcnosť a to ich posilňuje v ťažkých časoch. Veria, že Boh zachráni Izrael a bude nový Izrael. Územia, mestá a veci, ktoré im Boh zasľúbil, ktoré sú mimoriadne dôležité pre existenciu a naplnenie povolania Izraela, im Všemohúci dá, aj keby svet proti tomu urobil čokoľvek.

Ani počas vyhnanstva nebolo židovstvo natoľko dynamické. Mali jedinú predstavu budúcnosti: počas modlitby sa obrátili smerom k Jeruzalemu s túžbou vrátiť sa späť. Dnes sa to naplnilo - treba myslieť dopredu. V rámci židovstva vedia niesť fakľu nádeje tí, ktorí sa nesústreďujú na návrat, ale hľadia dopredu, na Mesiáša, skrze ktorého vznikne večný, kvitnúci, silný Izrael.

Len ľudia, ktorí pozornosť upriamujú do budúcnosti, a nerojčia nad minulosťou bez Boha, majú v súčasnosti schopnosť prijať nové veci. Nedá sa odtiaľ čerpať sila. Pre kresťanov je dôležité obrátiť pozornosť na smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, lebo On je obeťou nášho zmierenia, a je to historický fakt. Táto udalosť bude v plnom zmysle ukazovať pravdu, keď sa pozrieme dopredu na návrat Ježiša Krista. Takto pochopíme, že On sa vráti preto, lebo zomrel, vstal z mŕtvych a žije večne - a pri svojom návrate uskutoční každé zasľúbenie o novom stvorení.

1,....Nový svet sa týka len tých židov,ktorí prijali Krista.
Nejaké obrátenie národa nehrozí. To,na čo narážaš ,je "duchovný Izrael",...nie doslovný,telesný!
A "Apokatastáza",....je blud ktorý už bol dávno zavrhnutý takmer každým.
Znovustvorenie je fakt,....ale musíš do toho zahrnúť aj také texty ako:....."Naozaj, keby neboli tie dni skrátené, nezachránilo by sa žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“ Mat. 24:21, 22: (Takže nejaké „telo“, niekto z ľudstva, prežije.)

Prísl. 2:21, 22........: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“

Žalm 37:29, 34: ......„Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy. Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“