Nikdy nepodceňujme silu okamihu.

Raz, keď som bol nováčikom na strednej škole, uvidel som chalana z
našej triedy, ktorý išiel zo školy. Volal sa Kyle. Vyzeralo to, že nesie
domov všetky učebnice. Myslel som si: kto by odnášal v piatok všetky
knižky? Musí to byť pekný somár. Ja som mal rozplánovaný víkend - sobota párty
a futbalový zápas s priateľmi na nedeľu. Pokrčil som plecami a išiel
som ďalej. Ako som tak išiel uvidel som bandu chalanov, čo utekali jeho
smerom. Bežali priamo na neho. Vytrhli mu z ruky knižky, podrazili nohy tak,
že pristal v blate. Jeho okuliare odleteli a videl som ich dopadnúť do
trávy niekoľko metrov od neho. Pozrel sa na mňa a ja som uvidel ten
strašný smútok v jeho očiach. Trhalo mi to srdce. Pribehol som mu na pomoc. Podal som
mu okuliare a povedal som: tí chalani sú hajzli, nevedia sa normálne
správať. Pozrel sa na mňa a povedal: ďakujem. A na jeho tvári sa objavil úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, čo prejavujú skutočnú vďačnosť. Pomohol som mu zobrať knižky a opýtal sa, kde býva. Ukázalo sa, že neďaleko mňa. Pýtal som
sa< prečo som ho nikdy predtým nestretol. Že vraj chodil na súkromnú školu. Nikdy predtým by som sa nedal dokopy s
chalanom zo súkromnej školy. Niesol som mu pár knižiek a celou cestou sme sa rozprávali. Ukázalo sa, že
je fajn chalan. Pýtal som sa, či si chce zahrať futbal s mojimi priateľmi. Povedal, že áno. Celý víkend sme boli spolu vonku a ja som spoznal Kylea viac a obľúbil som si ho. Aj moji priatelia si ho obľúbili. V pondelok ráno tu bol
Kyle s kopou knižiek späť. Zastavil som ho so smiechom a povedal, že bude mať dobré svaly z tých kníh. Len sa usmial a polovicu knižiek mi naložil. Behom štyroch rokov sme sa stali najlepšími priateľmi. Posledný rok sme rozmýšľali o nejakej vysokej škole. Kyle sa rozhodol pre Georgetown a ja pôjdem na Duke. Vedel som, že budeme navždy priateľmi a tie míle
nebudú žiadnym problémom. On chcel byť lekárom a ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo futbalu. Kyle bol premiantom triedy, takže si musel pripraviť príhovor na záverečnú slávnosť školy. Naťahoval som ho, že si
zamachruje, ale bol som rád, že to nemusím byť ja - tam hore a rozprávať.
Záverečný deň prišiel.
Videl som Kylea, vyzeral perfektne. Bol jeden z tých chalanov, ktorý dospel a našiel sa behom rokov na High School. Zosilnel a veľmi mu svedčali okuliare. Mal viac dievčat ako ja, všetky ho milovali až som niekedy žiarlil. Dnes bol ten deň "D". Videl som, aký je nervózny z príhovoru, tak som išiel za ním, potľapkal som ho po pleci a povedal: hej, chlape, budeš dobrý! Pozrel sa na mňa tým vďačným pohľadom, aký som videl v deň, keď sme sa zoznámili, usmial sa a povedal: ďakujem. Začiatok príhovoru mal za sebou, odkašľal si a pokračoval: je záver školy a čas, aby sme poďakovali všetkým, čo nám pomohli počas týchto ťažkých rokov. Rodičom, učiteľom, súrodencom, možno trénerovi, ale hlavne priateľom. Som
tu, aby som vám všetkým, ktorí ste niekoho priatelia, povedal, že byť niekomu priateľom, to je ten najväčší dar, ktorý môžete niekomu dať, Poviem vám príbeh. Pozrel som sa neveriaco na svojho priateľa, keď začal rozprávať o dni,
keď sme sa prvýkrát stretli. Plánoval, že cez víkend spácha samovraždu.
Hovoril o tom, ako si pobral všetky učebnice, aby jeho mama s tým nemala neskôr starosti a niesol si veci domov. S vážnosťou sa pozrel na mňa a usmial sa.
Ďakujem Bohu, stretol som priateľa. Ten ma zachránil od môjho nevysloveného rozhodnutia. Počul som zdesenie v dave, keď ten príjemný a populárny chalan nám povedal všetko o svojom najslabšom životnom okamihu. Videl som jeho
mamu, otca, ako sa na mňa pozerajú s vďačnosťou v očiach. Dnes si
uvedomujem hĺbku svojho činu. Nikdy nepodceňujme silu okamihu. Jedným jediným gestom
môžeme zmeniť život človeka. Niekedy k lepšiemu a niekedy aj k horšiemu.

👍: Pegas

Taký pekný príbeh a nikto nič?

By ma zaujímalo, či by sme takéto silné okamihy mohli zažiť aj vo virtualite ...aby nám niekto "zachránil" život, či dušu slovom, písmenkom, vetou ....Je to možné?

však...diskutéri majú omnoho zaujímavejšiu debatku...🙂))
riešia svoje duše

zabudla som dodať...te čierné.)
pekné ich neoslovia

Sinaji, v júni na ňu idem, bude u nás koncertovať, nepridáš sa? :-) Porozmýšľaj ...
odkaz

Toto chcem vidieť na živo ....

jasne, mysli na mňa 🙂

má úžasný hlasový fond..

Ok, ozvem sa.
Dobrú :-)
odkaz

ok, aj tebe.)

Pekne si to napisal a pripomenul si mi pribeh s jednym chalanom ked som trenoval europsky fotbal,tiez sa volal Kyle a krival a chcel byt brankarom.Nemal som odvahu mu povedat ze nie a stal sa jednotkou v nasom muzstve a pozdejsie som prehovoril trenera na strednej,aby ho zobral aspon do B-ecka,myslim ze jeho rodicia musia na mna spominat v dobrom.

👍: Ranexill