a este rozhovor s nim
1. Otázka: Tvrdíte vo videu, že banky vytvárajú peniaze zo vzduchu. Na základe akého zákona, vyhlášky tak konajú? Nie je to zločin? Predsa „tlačenie“ nekrytých peňazí priamo spôsobí infláciu a okráda tak občanov sporiacich si napr. na dôchodok.
Odpoveď R.I. Komerčné banky postupujú v súlade so zákonom. Ich konečnou inštanciou je centrálna banka, v našom prípade ECB. Tá považuje nízku infláciu za užitočnú. Z tohto dôvodu umožňuje pomocou svojich nariadení bankovému sektoru, aby násobil svoje úvery. Svetové bankovníctvo je totižto založené na myšlienke frakčného bankovníctva, kde vklady, ktoré do banky dáme, môžu banky využiť na poskytnutie ďalších úverov. Tento systém sa označuje tiež ako podvodné bankovníctvo, keď banky požičiavajú peniaze, ktoré nie sú ich. V starých dobrých časoch platilo, že banka môže požičať iba vlastné peniaze, vlastný kapitál. To však už dávno neplatí a teraz banky môžu požičiavať veľké násobky svojho kapitálu. Znamená to, že iba 1% úverov je krytých skutočnými peniazmi, zvyšok sú peniaze vytvorené zo vzduchu komerčnými bankami.
2. Kedy ste Vy osobne dospeli k názoru, že banky vytvárajú peniaze zo vzduchu? Je táto informácia súčasťou učebných osnov?
R.I.Táto informácia sa bežne vyučuje už v prvom ročníku na ekonomických vysokých školách. Bežne sa prezentuje akoT veľmi užitočná črta moderného bankovníctva, pretože podnikatelia tak môžu dostať mnohonásobne viac úverov, ako by dostali, keby boli všetky úvery kryté peniazmi. Hovorí sa tak, že bankovníctvo tak dokáže zvyšovať ekonomický blahobyt. Obávam sa však, že súčasná kríza ukazuje, že opak je pravdou a podvodné bankovníctvo dokáže iba na dlhú doby vytvárať ilúziu blahobytu, nie blahobyt skutočný. Treba si však pri porozumení fungovania bankového sektora uvedomiť, že celý tento zle nastavený systém má na svedomí štát. Politici potrebujú rýchly ekonomický rast a to im masívne úvery dlhodobo umožňovali. Potrebujú podporiť túto prax a tak odmeňujú teórie na štátom dotovaných školách o tom, ako je súčasné bankovníctvo užitočné. A komerčné banky nakoniec nie sú ničím iným iba vykonávateľom štátnej hospodárskej politiky. Stačí, keď si uvedomíme, že bankovníctvo je najregulovanejší ekonomický segment, a zrazu vieme odkiaľ fúka. Táto symbióza štátu, bánk a hospodárskych teoretikov zabezpečuje, prečo máme tento systém tak dlho a prečo sa každému zdá normálny.
3. Tvrdíte, že banke stačí držať 2% a môže požičať 500 násobok. Aký zákon hovorí o povinnej istine 2%? Kto im to dovolil?
R.I.Momentálne stačí banke držať iba 1% zo všetkých vkladov, ktoré má, čiže bankový sektor môže v úveroch požičať až 100-násobok peňazí, ktoré v ekonomike sú. Dovoľuje im to centrálna banka, ktorá zároveň tvorí pravidlá hry, aby brzdila alebo podporovala ekonomiku. Posledných niekoľko rokov ju iba podporuje a to nalievaním biliónov euro do systému. Centrálna banka tak neustále zvyšuje tempo rastu peňazí v ekonomike. bežne platí, že tieto peniaze sa násobia v bankovej sfére pomocou nových úverov, čo sa nazýva multiplikačný efekt. Konečne sa tak môže stať, že za každé euro, ktoré posunie centrálna banka do systému, komerčné banky vytvoria až 100-násobok úverov. Celé to má teraz v rukách centrálna banka. Momentálne má však obrovský problém, keďže nevie donúti komerčné banky požičiavať.
4. Ak si požičiam 1000 EUR s úrokom 10% p.a. a splatím ho do roka, tak banka, ktorá mala 20 EUR získala 980 EUR plus 100 EUR úroky. Hovoríte, že banky z tohto úroku -100 EUR- žijú. Kto profituje z týchto 980 EUR? Má z toho niečo štát?
R.I.Toto nie je celkom tak. Pri multiplikačnom efekte nie je správne hovoriť iba o jednej banke, ale o celom bankovom sektore. Pre každú jednotlivú banku musí platiť, že môže požičať iba tie peniaze, ktoré má. Nemôže si peniaze vymyslieť. Zato, akonáhle prídu do bankového sektora nové peniaze, tie požičia banka niekomu, ktorý ich vloží do druhej banky, tá ich opäť požičia.. a takto to funguje až dovtedy, kým 1 nové euro nevytvorí 100 euro úverov. A samozrejme, za takéto niečo majú banky okamžite zisk 10 euro. Zisk z ničoho, iba z toho, že vytvorili úvery. Najviac však na celom mechanizme profituje štát, keďže pôvodné peniaze tlačí on sám a samozrejme má zisk z rastúcej inflácie. Preto ešte raz zopakujem, že spojenie komerčných bánk a štátu je symbiózou na úkor skutočnej ekonomiky.
5. Čo bráni nám dvom aby sme založili banku? Ja môžem vložiť 10000 EUR. Ak rovnakú čiastku vložíte Vy, z 20000 EUR namultiplikujeme miliony EUR. Ak je nutné vyššie základné imanie, asi nebude problém požičať si akúkoľvek čiastku a tú potom namultiplikovať podľa pravidiel na miliardy. / Som ochotný multiplikovať aj vo svojom osobnom voľneJ./
R.I. Založiť komerčnú banku je v prvom rade extrémne kapitálovo náročné. A opäť len zopakujem, že samotné banky nemultilipujú peniaze, vždy je to iba celý bankový sektor. Takže v konečnom dôsledku sa obávam, že by sme boli stratoví, pretože aj v tomto sektore platí, že zisk neprichádza zadarmo, konkurencia je obrovská. A na to aby ste boli ziskoví potrebujete know-how. Banky sú však neproduktívne v tom zmysle, že pokiaľ sa presiahne úverová nasýtenosť, tak ako je to teraz, z ekonomiky pomocou úrokov neproduktívne odčerpávajú zdroje a ekonomika živorí.
6. Prečo toto všetko nerobí štát a nepožičia sám sebe? My, štát si požičiavame od akýchsi „Trhov“, ktoré pravdepodobne vytvorili peniaze zo vzduchu a my to platíme. Vyzerá to na dokonalý zločin. Alebo sa mýlim?
R.I.Trhy sú ten najdokonalejší ľudský objav. Trhy rozhodujú o tom, čo sa bude vyrábať a za akú cenu. Trhy sú v podstate zhlukom názorov a preferencií miliónov subjektov. Problémom sú však finančné trhy, ktoré sú od základov manipulované politikmi, ktorí rozhodujú o tom, koľko sa bude požičiavať a za akú cenu. Preto nefungujú správne a mnohých, najmä drobných sporiteľov ožobračujú. Podľa môjho názoru je to dokonalý zločin. A navyše hĺbka súčasnej finančnej krízy ukazuje, že tento zločin sa nebude páchať už príliš dlho...
7. Kto to sú tie „Trhy“? Viete kto ich vlastní?
R.I. Konšpirátori by povedali, že tí, ktorí vlastnia finančné trhy, vlastnia aj politikov. Klbko sa opäť zmotáva. Neviem však, čo je na tom pravdy...
odkaz
