Nevyznávajme boha podľa toho, ako by sa nám to najviac páčilo, ale sa snažme ho vyznávať podľa toho, ako by so to páčilo najviac jemu.

Pri samarijskej studni hovorí Ježiš samaritánke: Boh vyhľadáva ľudí, čo si ho ctia v duchu a v pravde.
A teda ak nie som si istý o nejakej pravde o bohu, alebo v súvislosti s tým, ja netvrdím, že to neverím, ako to učí cirkev, ale ja vyznávam a uprednostňujem evanjeliu.
Ak nás cirkev učí, že Ježišova matka Mária bola panna celý život, ja netvrdím, že nebola, ja hovorím, že v evanjeliu nie je napísané, aká bola, alebo dokonca, ak v evanjeliu je napísané, že Ježiš mal bratov a sestry, tak zrejme nebola. V tomto prípade je nad slnko jasné, že cirkev učí niečo, čo nie je pravda, alebo presný opak.
Tak isto, že ježiš je boh, ak v evanjeliu to nikde nie je.
Napriek tomu, že nám ježiš necháva v evanjeliu vetu: Váš otec nech je len jeden a váš učiteľ, nech je len jeden. Samotný Ježiš tým striktne nič nezakazuje a nič nenariaduje, ale to slovko "nech"akoby bola jeho úpenlivá prosba pre tvrdé hlavy.
Je tu ešte mnoho ďaľších dogiem, viac ako tristo, ktoré by si mal v sebe prehodnotiť každý sám pre seba a všetko porovnávať s evanjeliom, aby nám ukázalo, komu by viacej prospelo, či Ježišovi, či satanovi, ak by sme to uverili.
A potom si položme otázku, prečo sme na tomto svete, ak si niekto odpovie, že preto, že uveril Ježišovi a na jeho spasenie, tak, potom si znova zoberme do ruky evanjelium a snažme sa hľadať, čo je najdôležitejšie pri našom spasení? tristo dogiem, alebo jedno evanjelium ? ježiš prišiel na tento svet, aby každý hriech mal možnosť byť odpustený. Teda odpustenie hriechov podľa desatora a podľa evanjelia. A ktoré sú podľa evanjelia?:
Podľa evanjelia je všetko hriech, čo nás vedie smerom od pravdy o spasení, čo nás vedie od toho, aby si nás boh nevyhľadal, lebo ho neuctievame v duchu a v pravde a čo je pravda, predsa evanjelium.
Čokolvek by bolo, čo by správne doplňalo evanjelium a ja si to ani neviem predstaviť, že by niečo také bolo, ale nech, ak by to bolo správne, tak to beriem. Ale ak cirkev učí veci,. ktoré sú proti evanjelium, a jasne vidno na prvý pohľad, že ide o rozpor, teda niečo opačné od evanjelia, nemôžeme sa o to oprieť pri svojom spasení, naopak, mali by sme sa tomu vyhýbať, pretože to je velké riziko, aby sme uverili niečo, prečo nemôžeme byť spasení.
Milosrdenstvo boha je pre človeka nekonečné, ale ak sa rozhodne pozvať na svadbu svojho syna kohokolvek, kto bude stáť na rázcestí, príde sa pozrieť, aby všetci bohatí aj chudobní boli vo svadobnom rúchu.
Pretože tak, ako je dôležité svadobné rúcho pre svadobnú hostinu, tak je dôležité pre každého, kto chce ísť k nemu na svadobnú hostinu, aby ho vyznával v duchu a v pravde.
Teda svadobné rúcho je podmienka ako vyznanie v duchu a v pravde.
Koľkí zostanú vonku a možno budú mať aj honosnejšie rúcha ako svadobné, ale zostali vonku, že nemali na sebe to, čo chce on, lebo čo na tom, že si navymýšľali a vyhotovili oveľa honosnejšie rúcha, ako sú svadobné, ale ak nebudú mať na sebe to, čo chce on, vždy ich vyhodí do tmy, kde bude plač a škrípanie zubov.

Tiež dobrá otázka, čo je svadobné rúcho.
V tomto prípade si myslím, že je to symbol, ktorý vyjadruje postoj, alebo vzťah k niečomu, prípadne vo viere vyjadruje, akým spôsobom, kto vzýva Boha. napríklad, videl som nekonečné zástupy ľudí rôznych národov, rás, ktorí boli oblečení v bielych koše,liach, ktoré si zbielili v krvi baránkovej. Je to uniformita, ktorá tiež jasne poukazuje iným, kto je ten ten človek, čo nosí takú, alebo inú uniformu. Je to uniformita v športe, a armáde, aby bolo jasné, kto za koho kope. Aby sme sa na štadione nemuseli pýtať, za koho, fandí, aby bolo jasné všetkým, komu fandíme a ktoré mužstvo je naše.
A v tomto prípade svadobného rúcha, by rúcho malo vyjadrovať niečo, čo nevyhnutne nutne musí byť v človeku, aby bol hodný pánovej večere. Že je tu množstvo vecí, v ktorých sú ľudia rozdielní, ale toto jedno musia mať všetci. bezpodmienečne, ak sa chcú zúčastniť jeho svatby.
Sú ľudia rôznych rás a národov a nespočetne rôzneho myslenia, ale tí, čo chcú byť spasení, musia mať v sebe niečo jedno jediné, výnimočné.

Inak wolfe, katolíci, ak prijímajú pod obojím, tak nepijú z pohára jeden po druhom, ale kňaz namočí oblátku do vína.

No a Gabriel 2 píšeš, že každý človek má sám na výber, či chce čakať pred nebeskou bránou, alebo ísť svojou cestou.
Mal by si bližšie vysvetliť, kde by si šiel, ak sa ti nebo nezdá pre teba dosť dobré.
Lebo ísť do neba, to neznamenám iba hrabať sa niekam, kde je lepšie, lebo kolkí uteenci si mysleli, že prídu do europy a sú v nebi, ale oni museli ujsť, aby si vôbec zachránili vlastné životy.
Ak príde ježiš Kriastus a zoberie odtiaľto vyvolených, tak ty si predsa nebudeš hádzať peniaz, či ideš, alebo nie, ak teda máš rucho zbielené v krvi baránkovej. Lebo ak nepôjdeš, zostaneš a zahynieš pri zničení všetkého, čo doteraz okolo seba vidíš.