Nevine stretnutie s Bohom

Moja babka sa modlievala často, pred spaním, ráno a niekedy aj cez deň. Mala svoju "ošarpanú" modlitebnú knižku, ktorej listy boli tisíce krát otáčané. A niektoré dokonca chýbali, napriek tomu modlitebná knižka mala svoju dôstojnosť a vyhradené miesto na nočnom stolíku.


Na tom, že sa babka modlievala, by nebolo nič zvláštneho. robili tak mnohé babky. Fascinujúce na tom pre mňa bolo to, že babka mala hemiplégiu od svojich 37 rokov. Prišla o svoje prvé dieťa tesne pred pôrodom. A na staré kolená, dedkova choroba ju dostala opäť do kolien, pretože o 9 rokov skôr zabúchal na nebeskú bránu. Tieto roky boli pre ňu ťažké a ja som jej utierala slzy. A napriek tomuto ťažkému osudu, moja babka hovorila o bohu vždy s láskou, bez strachu, bez horkosti, ako keby bola tým najpožehnanejším človekom.


A tak som mala 6 či 7 rokov, ležala som v dedkovej posteli, kým on bol v práci. Mali sme zhasnuté svetlá a s babkou sme sa ešte rozprávali. Ona sa práve domodlila, niekedy som opakovala otčenáš po nej. Potom mi babka rozprávala príbeh o tom ako sa Ježiško narodil v maštali. Ako Mária a Jozef putovali a nikto im neposkytol nocľah. Nenašli iné miesto ako maštaľ a tak sa tam utiahli. Babka mala dojatý hlas a potom sme si zaželali dobrú noc.

A tak som ležala v posteli a predstavovala si, ako Mária a Jozef sa snažia nájsť nocľah, ale všade ich odmietli. Ich ustarostené tváre boli zreteľne pred mojimi detskými očami a moje srdce sa naplnilo súcitom a bola som ochotná poskytnúť im svoju teplú postieľku, keby zaklopali na naše dvere. A tak ten večer som precítila krivdu a lásku, tak ako to vedia len deti. Božia prítomnosť, jeho blízkosť a realita bola hmatateľná v ten večer. Bola som totiž blízko Bohu a ten pocit si pamätám aj dnes, po 25 rokoch. Ten pocit sa zabudnúť nedá. Akoby Boh moju ponuku, teplej postele počul a prijal.

Až o dekádu neskôr, pri čítaní Biblei som naďabila na verš zo Zjavenia Jána 3:20

" Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby nie­kto počul môj hlas a ot­voril by dvere, voj­dem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.…



Matúš 18:2-3

2 A Ježiš pri­volajúc si dieťa po­stavil ho dopro­stred­ku medzi nich…
On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich
3 a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.…




Ako agnostik so stovkami pochybnosti a zatvrdnutým srdcom, spochybňujem každé tvrdenie a múdrosť, ktoré mi skríži cestu. Ale autentickosť a sila zážitku onoho večera zatiaľ odolala 25 ročnému spochybňovaniu. A ostáva pre mňa jedným z najsilnejších mystických zážitkov. Zážitkom blízkosti Boha.


Čítajte viac: odkaz

👍: veriaci

je to tvoj osobný pribeh?

Však tam dal odkaz.

moja babka, bola niečo podobne, staáe nam hovorila o Bohu, s takou láskou...akurat ,že ja som sa s nou vždy pohádal, možno sto krat som jej hovoril,"ale babka, chod do frasa s tym tvojím Bohom...dnes po rokoch, ked som mal tu skusenosť so živym Bohom viem, že mala pravdu a nikdy nezabudnem na jej láskave oči...

👍: lahoda

Akurat, ze to nebola skusenost s Bohom...

no vypada to že ty to vieš aka je to skusenosť ked tak vravíš

Tvoj Boh nie je moj Boh, aj ked je iba jeden...

no ved povedz svoju skusennost regulus

Tak mi povedz nieco Bozske, co si sa dozvedel od Neho (a nie je to v Biblii)...

N/A

ruwolf, teba keby švajstnul Boh po chrbte s dajakou lopatou, aj tak by si neveril že to bol Boh, aj keby ťa narovnalo.

Aha, takze nevies...

A videl by toho nevidiaceho boha?

*oprava: neviditeľného

Veď vraj boha nemožno vidieť. Či ako?

taky skeptik , keby aj videl, aj tak by neveril, vyhovaral by sa na lopatu, aj to by si nebol s tým istý.

Vy azda verite v lopatu??

Vidíš, a takí hlupáci ako Romanov a Vladko sa tupo smiali, keď som sa vyjadril, že mám provizórny postoj k náboženstvám.

Mne keby sa ukázal boh, tak by som nemal žiadne ťažkosti uznať jeho existenciu. Odmietam len uznávať ľudí, ktorí tvrdia, že také čosi existuje, pričom z ich rečí je jasné, že oni tomu tiež len veria ako ostatní.

Pre mňa sú boh aj Snehulienka na rovnakej dôkaznej úrovni. Aj k Snehulienke viem zaujať provizórny postoj. Keď sa nejako presvedčím, že existuje, zmením svoj názor. Ja viem zmeniť svoje názory, ak tie nové sa ukážu ako pravdivejšie, správnejšie, lepšie. Tomu sa hovorí: mať provizórny postoj. Len hlupáci to nechápu.

nie nieje ale paci sa my, preto som ho tu nalepil

👍: veriaci

niet nad emotivny zazitok.

samozrejme ze nemuselo ist o stretnutie z Bohom, tu ide o tu pointu

ak sa stretneš s Bohom, da ti nové srdce, namiesto kamenného, mäsite a vpiše doň svoj zakon. Budes to poznať ty aj okolie.

👍: lahoda

každý duchovný zážitok vedie k poznaniu ..povznáša..))

👍: lahoda