Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  láska a vzťahy  téma
kategórie:  

Nevera z druhej strany

68
reakcií
24000
prečítaní
Tému 18. septembra 2007, 10:46 založil bigmatko.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
18. 01. 2010
2
03. 02. 2016
35
24. 05. 2019
41
 
 


1.
označiť príspevok

bigmatko
   18. 9. 2007, 10:46 avatar
preco vsetci kritizuju neveru. mozno existuje niekto kto sa chce podelit o svoj nazor a napisat nieco o tejto teme aj zo strany toho kto je neverny a nie len toho kto je podvedeny. pomyslel niekto aj na to ze nevera moze byt okraslena aj laskou. a co ked clovek v trvalom vztahu zrazu najde niekoho kto je pre neho laskou jeho zivota? je to potom zavrhnutia hodne alebo ako?


52.
označiť príspevok

janislava
   22. 4. 2008, 15:26 avatar
chcem sa ta spytat, aky je tvoj nazor. muz tvrdi, ze je so sucasnym vztahom spokojny ( v druhom manzelstve ). aj tak ju viackrat podviedol a mal asi trikrat inu pocas toho druheho manzelstva inu. je naozaj spokojny v tomto vztahu ? nejde tam o majetok a hlada len sex, alebo nieco co doma nema. vsak taky clovek musi byt nespokojny v tom manzelstve. napriek tomu manzelke zariadil kancelariu, kvoli biznisu. je to cele zvlastne.


54.
označiť príspevok

macka
   3. 6. 2008, 11:38 avatar
moj nazor je kazdy nech sa sprava tak ako mu srdce kaze....drzim ti palce bigamatko


55.
označiť príspevok

anata
   3. 6. 2008, 15:34 avatar
ak si taký slaboch, že sám sebe neveríš a nedokážeš sľúbiť vernosť, aj ju dodržať, tak sa nežeň a nezakladaj si rodinu, lebo pri takom človeku by všetci iba trpeli !


2.
označiť príspevok

claire
   18. 9. 2007, 14:55 avatar
....vies, ak je nevera okraslena aj laskou, a zvlast, ak zijes v trvalom zväzku.....je to na jednej strane mozno najkrajsi pocit na svete, ale na strane druhej jedno obrovske trapenie.....zrazu nevies, co si pocat,nechces ublizit najblizsim, ale tak velmi tuzis zit zivot s tym, kto ta zrazu tak vnutorne naplnil.......Nevera sama o sebe je odsudzovana z moralneho hladiska, no vzdy tu bola a bude a je na kazdom z nas ako sa k nej postavi......no dovolim si povedat, ze je to velka signalka a velky vykricnik ak k nej dojde, pretoze si myslim, ze ak clovek zije v plnohodnotnom vztahu tak nieco take neurobi.....
....Myslim si, ze nikto z nas nevidi za zatvorene dvere toho-ktoreho vztahu,partnerstva,manzelstva ci rodiny......mozme povedat svoj nazor a postoj k niecomu, ale nie niekoho odsudit a zavrhnut....mozno stojis pred velkou dilemou, na razcesti svojho zivotneho pribehu.....ak je to tak, prajem teda vela stastia


3.
označiť príspevok

bigmatko
   19. 9. 2007, 07:48 avatar
celkom si trafila ked pises ze je to na jednej strane najkrajsi pocit a na druhej obrovske trapenie. je tazko rozhodovat sa v takej situacii ked spolu bojuje srdce a rozum, ked spolu superia zdravy usudok a neskortne city a tuzby. je to zlozite clovek si mysli ze vsetko je v poriakdu a zrazu pride nieco co mu obrati svet hore nohami a on sa citi ako v inej dimenzii. zije svoj zivot nadalej ale popritom sniva o inom a je moc stastny ked si ho moze vychutnat aspon na chvilku. tazke je ale ked si uvedomi co vsetko tym moze sposobit a komu vsetkemu moze ublizit. ako rychlo clovek zisti ze rozum na ktory sa spoliehal moze tak lahko vypnut a premoze ho laska, ktora si neda rozkazovat. ako sa s tym potom vyrovna to uz je len na nom. ale skutocne je to tazke aj ked je to krasne!!!


4.
označiť príspevok

claire
   19. 9. 2007, 08:57 avatar
....trafila som, pretoze aby clovek porozumel, obzvlast pri tejto teme.....potrebuje prezit a precitit.....aj ja mam zaväzky, aj mne sa pocit spokojneho a vcelku stastneho zivota jedneho dna zrutil a obratil uplne naruby......pred svojou zivotnou dilemou som stala a stojim dodnes, je tazke zit takto, ked mas pocit, ze clovek, ktory ti skrizil cestu zivota sa "pre teba narodil a rastol"......ano, bojuje srdce, bojuje rozum a so svojim trapenim si prakticky sam.....a pocit, ze sa z toho zblaznis je velky.....


5.
označiť príspevok

bigmatko
   20. 9. 2007, 11:05 avatar
ja so sa uz asi zblaznil. nie je den ked by som na to nemyslel a neprejde pomaly ani minuta aby sa mi neprehanlail hlavou myslienky. skutocne neviem ako to vsetok dopadne a mozno to ani nechcem vediet. viem ze teraz je to krasne av kutiku dufam ze to krasne zostane. nechem mysliet na zle veci ani na to co by bolo keby sa to vsetko prevalilo. osud mi priniesol nieco co som stale niesol co zrejme stále pripravoval pocas mojho zivota. ale preco sa rozhodol ze to vynesie na povrch prave teraz a prave tu. som mu ale aj tak vdacny za vsetko co mi ponukol a za to ze mi ukazal ako mozem znova milovat a milovat tak ako niky uz asi nebudem!


6.
označiť príspevok

claire
   20. 9. 2007, 11:53 avatar
.....osud.....ano, ten sa rad s nami zahrava, aj ked vela veci mozme samozrejme ovplyvnit...asi vsetko ma svoj skryty vyznam a svoj ( pre nas casto nepochopitelny ) cas.....proste aj taky je zivot, skusa a hadze pred nas prekazky....caka, ako sa k danej situacii postavime a zachovame....chvile stastia strieda zmes zmiesanych a neistych pocitov, pozeras do buducna,kde kedysi jasny ciel straca svoje crty a obrysy.....nastupil si do vlaku a cakas, kedy, kde a ci vobec vystupis.....


7.
označiť príspevok

bigmatko
   20. 9. 2007, 19:06 avatar
neviem či chcem vystupit. teraz som presvedceny o tom ze nechem vyjist ani len z kupe a nie este vystupit z vlaku. je mi krasne a som skutocne stastny aj ked to stastie ej podmienene niecim co vacsina ludi mozno odsuduje ale co uz narobim. nechcem pocuvat co si o tom myslia ostatny mozno sa to nakoniec bude musiet skoncit v moj neprospech ale aj keby sa to tak stalo tak budem navzdy vediet koho a preco som miloval a ako mi to prinieslo radost a nadherne pocity. nech si pokojne vsetci odsudzuju neveru. v podstate mozno maju v niecom pravdu. ale v tomto pripade nejde len o obycajnu neveru. mne to meni zivot a meni mi to srdce. to asi neverou nieje.


8.
označiť príspevok

ivula
   21. 9. 2007, 13:54 avatar
no podla mna je pekne ked sa znova zalubis,ale myslim,ze neverou sa to nazyva vzdy ked si jedna osoba mysli,ze ju lubis a ty sa pritom stretavas s niekym inym.... ja neviem,ale aj ked to tebe meni zivot v dobrom tomu druhemu to tiez meni,len skoda ze v zlom... vzdy treba ukoncit jeden vztah a potom zacat druhy... myslim,ze potom to neverou nazyvat nebudem...


9.
označiť príspevok

bigmatko
   21. 9. 2007, 20:14 avatar
hm ono to nie je take jednoduche ako to vyzera ukoncit jeden vztah a zacat druhy. ak by som chcel ukoncit jeden a zostat v tom ktory prinasa lasku mojmu srdcu a mojmu zivotu tak by musela ukoncit vztah aj osoba ktora mi priniesla tu lasku. a to znamena dva znicene vztahy a niekolko ludskych osudov. neviem ci je mozne prerusit nieco co trva v podstate bez vaznejsich problemov len tak a zacat uplne nieco nove. je to zlozite. ja by som strasne chcel zit s laskou ale musim si uvedomit co vsetko by som tym sposobil a to nechcem. nechcem nikomu ublizit. mozes to nazvat neverou. pre mna to je laska aj ked prisla v takejto podobe. je to priam neskutocne. mam za sebou aj obycajnu neveru ale to cloveku nic neprinesie akurat tak ciarky do pomysleneho zosita a s tym si srdce moc nevystaci.


10.
označiť príspevok

Panička
   21. 9. 2007, 20:54 avatar
Ja neveru odsudzujem. je to morálna zrada partnera voči partnerovi v manželskom zväzku.
Som dlho vydatá, neverná som ešte nebola, môj partner je hodne žiarlivý. V mojom živote to je prvý partner, prvá riadna láska obojstranná. Ak by som sa dozvedela /dôkazy/ o jeho nevere, hneď sa rozvediem. Snažím sa "neflirtovať" s inými chlapmi, odolávať zvodom. Riadim sa rozumom--som vo zväzku,i keď nie v cirkevnom.Mám deti. Vždy som túžila mať deti, rodinu, slušného partnera, prácu. Mám t.č. problémy v živote, ale snažím sa ich riešiť "za horúca". Ide to ťažko, vzťahy sa oslabujú, city sú skúšané...Nevera je: podraz partnera,dôkaz, že si ho nevážite tak, akop máte, je to aj ohrozenie života existujúcich detí v rodine--každý rozvod je pre ne veľká trauma......Ich právo je mať oboch rodičov,od oboch dostávať lásku a nie vidieť , ako si navzájom ubližujú po rozvode.....Je to i ohrozenie zdravia podvedeného partnera. / neverný partner môže nachytať dajakú chorobu a nevie o tom, a doma nakazí vedome svojho život. partnera. / Ak ste už bol neverný žene, páčilo by sa V8m to, keby ste dostali Vy napr. AIDS od svojej dlhoročnej partnerky??Určite nie! A pri tom sú to iba krátke okamihy, kedy sa bnechá partner zviesť k takému činu, a tieto okamihy zmenia celý Váš život často na nepoznanie......Ak Ťa to v zväzku manželsokm nebaví, ak máš vážne príčiny na to , ukonči ho,a potom si skús hľadať nového partnera, s ktorým snáď budeš viacej šťastný. To je moja rada. Ale: vo všeobecnosti je každý muž rovnaký a tiež každá žena je rovnaká. Rozumieš mi??Manželstvo je o kompromisoch a podobne.


11.
označiť príspevok

ivula
   24. 9. 2007, 12:04 avatar
a myslis,ze takto ten vztah nenicis?nicis ho viac nez si mylsis... ved ak chces lasku po ktorej tuzis tak to sprav a nenic aj ostatnych... nema to zmysel.. tak zena si to casom vsimne,ze nieco nie je v poriadku!chces takto zit nadalej?s tym ze ak by si vkrocil do vztahu ktory ti dava lasku,ze znicis dva vztahy!blbost... budes sa sam ubijat az nakoniec ozaj nebudes vediet ako dalej...


12.
označiť príspevok

bigmatko
   24. 9. 2007, 17:23 avatar
hmmm to su dobre myslienky aj pre man krute. mozno som divny mozno sa budem radsej trapit ako by som mal niekomu ublizit. ja znesiem vela ale dokedy.
pre Panicku: vazim si tvoj nazor a chape ze ked si tolko dlho s jednym partnerom tak si mono ani nechces predstavovat ineho. a hlavne kvoli detom. ja som ale nemyslel prelietavu neveru, pri ktorej sa zvysuje riziko. ja mam na mysli nieco co sa objavi v tvojom zivote ako blesk z jasneho neba a zasiahne ta to priamo do srdca. zasiahne ta to a stane sa to tvojou sucastou a ty sa neches a nemozes toho vzdat lebo aj ked to boli a pali tak zaroven ti to prinasa radost a statsie a pocity na ake si uz zabudol. urcite nechem ospravedlnovat to co robim len chcem aby ste ma pochopili a mozno aj uznali ze take nieco existuje a ze vobec nie je lahke takto zit. tuzit po niekom a zaroven nechecie ublizit inemu. tak tazko sa to vysvetluje, lebo kazdy v tom vidi podraz a neveru a mozno to ani nikdo nepochopi a darmo to budem niekomu niekedy vysvetlovat. je pravda ze pre tych druhych vo vztahu keby sa to dozvedeli budeme naveky podrazaci a vobec ich nebude zaujimat ze sme nasli lasku a stastie a mozno si to budeme vycitat. ale to teraz tak nevnimam ani to tak nechecm vnimat beriem to ako krasny dar ktory by som chcel otvarat kazdy den stale znova a znova!!!!
skuste sa na to pozriet z tejto strany a mozno to trosku pochopite. a každy nie je rovnaky sme si podobny aj zeny su si podone.


13.
označiť príspevok

Panička
   24. 9. 2007, 20:52 avatar
Pre bigmatko: Viem sa vžiť do Tvojich pocitov....
Vraj Ťa tá nová žena /láska/ zasiahla do srdca a pálila a pod.? A Ty si neodolal a v momente si zabudol na svoju manželku, čo Ťa čakala doma???A teraz tá nová žena -láska je pre Teba "krasny dar"???
Nedá sa to logicky pochopiť inak, len tak, že si nezodpovedný podrazák pre Tvoju manželku.....
A pre svadbou /Ty a Tvoja manželka/ si nebol zamilovaný??OPna Ti "nestrelila šíp do srdca??A ten nepálil??? Určite pálil, a preto ste mali sobáš, ano??Tak rýchlo si na to pálenie zabudol? A čo keď Tvoja žena na to stále nezabudla a stále mala to "šťastie a pálenie v sebe"--akože pre Teba, chápeš?? A teraz si ju podrazil. Mal by si byť chlap a povedať jej pravdu, priznať sa, že si bol slaboch, hoc len na chvíľu. Ak to ona nevie, tak si SLABOCH....A stále ním budeš, a pokoja mať nikdy nebudeš.....
Asi si vstupoval do manželstva príliš nezrelý a mladý.......
Alebo si nepochopil, o čom to je. Škoda len, že veľa chlapov to nepochopilo , a trpia najmä deti spoločné........Môžeš sa na to pozerať z hocakej strany, vždy je nevera negatívom v našej spoločnosti.


14.
označiť príspevok

claire
   25. 9. 2007, 17:47 avatar
pre bigmatko.....nie si v tom sam.....prezivam to iste ako ty.........rovnake pocity, myslienkove pochody.........a je mnoho dalsich.......drzim ti prsty, vazne.....


15.
označiť príspevok

ivula
   25. 9. 2007, 20:37 avatar
ja dost suhlasim s panickou... podla mna ma fakt pravdu... je to proste podraz aj ked prezivas cokolvek... pokial by si ten jeden vztah skoncil... nehovorim nic,ale toto-prezivaj co chces,je to NEVERA!!!!!!


16.
označiť príspevok

bigmatko
   26. 9. 2007, 06:37 avatar
tak ste mi dobre nalozili ( panicka a ivula) mozno som sa ozaj nerozvazne ozenil ale s tym nic neurobim a veru nemozem povedat ze zena ma zasiahla sipom do srdca a ani ja som nezasiahol ju to mi uz vela krat povedala. aj to mi povedala ze uz by sa nikdy nevydala keby sa to dalo vratit a ze som bol jej posledna moznost a tak. to je nadlhsie. moje srdiecko prezilo laksu len dva krat. najskor to bola prva a ta bola ako vybuch sopky. potom dlho dlho dlho nic, iba take prazde vztahy, kde islo len o sex alebo uz ani neviem o co, potom prisla manzelka, ale to nikdy medzi nami nebolo o nejakych vasnivych citoch ani na jednej strane. no a ten druhy krat je to prave teraz a nieze vybuchla jedna sopka. mam pocit ze mi vybuchol cely svet !!!!


17.
označiť príspevok

ajuska
   26. 9. 2007, 10:21 avatar
ja Ta chapem stat sa to moze kazdemu... wed me ludia schopni zalubit sa a pokial mas pocit ze tato laska ta naplna viac ako laska k twojej manzelke tak manzelstwo ukonci. w opacnom pripade budete trpiet wsetci traja...ty, manzelka aj priatelka . zotrwawat w nefunkcnom wztahu sa neoplati...ak mate deti zmieria sa s tym wed aj deti vycitia ze medzi rodicmi to neklape tak co je potom pre wsetkych lepsie? drzim ti palce a zi podla toho co citis... 


18.
označiť príspevok

Daffy
   26. 9. 2007, 18:49 avatar
Ahoj bigmatko ... ja ťa absolutne chápem ... neprežívam to z tvojej strany, ale ja som tá "druhá" Mám vzťah so ženatým mužom a viem, že ma miluje ale tiež má rád svoje dieťa. Nemá to ľahké a ja sa neviem vžiť do jeho situácie. Ale ja trpím. Veľmi a je to strašne ťažké keď vieme obaja, že sa milujeme a nemôžeme byť spolu. Ale myslím si, že nie je dobré byť vo vzťahu v ktorom to už nie je dobré a nechať si unikať šťastie pomedzi prsty. Pre paničku ... keď si to nezažila neposudzuj.


40.
označiť príspevok

ajaja
   14. 10. 2007, 17:53 avatar
Zivot je komplikovany... V zivote by mi ani vo sne nenapadlo, ze dopustim, aby som mala vztah so zenatym.. ako tu bolo pisane...boj medzi rozumom a srdcom.. na jednej strane je rozum, ktory vravi, ze by bolo najlepsie vsetko ukoncit.. Na strane druhej...je tu laska, ktoru k nemu citim...mam v hlave, dusi priserny zmatok.. alebo nic neriesit, nechat sa unasat..neviem :(


19.
označiť príspevok

bigmatko
   27. 9. 2007, 06:47 avatar
dakujem za povzbudenie. predsa len nie som sam kto sa dokaze zamotat a zapalit pre lasku. aj ked je to laska ktora prinasa okrem rozjasnenych oci aj tazke a smutne myslienky. pre Ajusku: laska naplna moje srdce a ja som stastny ze to mozem nova prezivat aj keby to bolo naposledy. je vsak skutocne tazke a zlozite zahodit za seba svoj zivot a znasat vsetky problemy ktore by nasledovali. mam z toho obavy. ale obavy mam aj z toho ze pridem o lasku a ze uz ju nikdy neuvidim. je tolko myslienok ako by sme boli spolu stasty a je tolko myslienok ako by sme sa trapili. ale chcem aby som bol s nou!!
Pre Dafy: myslim si ze pre zenu je zlozitejsie aby sa rozhodla bud pre rodinu alebo pre niekoho do koho sa zamylovala. muzi to maju v hlave trosku ine. dokazu sa vracat k rodinam bez vycitiek a pritom niekomu hovorit ze ho miluju. ale nie je pravda ze vsetci su taky. ja som ziarivy priklad. mna to trapi. trapi ma ze niekoho milujem a ze nemozem byt s nim. ked vsak s nim som tak na nic zle nemyslim. aj pre teba to musi byt tazke aj ked asi nemas rodinu. urcite sa ti prehana hlavou co vsetko by pre neho znamenalo keby odisiel od tej svojej. je stale dokola. chvilu ste spolu statsny a potom myslite na to ake starosti s problemy by nastali keby ste sa rozhodli riesit to a zostat spolu. asi sme obaja strateni v laske!!!


20.
označiť príspevok

Daffy
   27. 9. 2007, 07:06 avatar
áno je to pre mňa strašne ťažké ... to máš pravdu, ale myslím si že aj on aj ty by ste určite nemali zahodiť šancu byť šťastnými. Je podľa mňa zbytočné trápiť sa. Lebo skôr či neskôr prídeš o svoju lásku a potom to budeš strašne ľutovať. Veď na rozvode nie je nič zlé. Ľudia sa schádzajú a rozchádzajú ... to je normálne a život ide ďalej. Tak nad tým porozmýšľaj a netráp seba a svoju lásku. Ja som v opačnej situácii, pretože ja nemôžem rozhodovať o našich osudoch ale on a nemôžem ho prinútiť k rozvodu. Takže budem musieť "ujsť" niekde ďaleko a zabudnúť. Ale ty si ten, ktorý to rozhodnúť môže a preto nezahadzuj svoje šťastie. Žijeme len raz.


21.
označiť príspevok

ajuska
   27. 9. 2007, 11:50 avatar
ahoj bigmatko,
je urcite tazke zahodit za seba doterajsi ziwot, ale nemusis w nom pretrhnut wsetky nitky ...a na riesenie problemow ktore wzniknu budete predsa dwaja tak to urcite zwladnete ... je to twoje stastie a twoj ziwot, tak o saozhodni sam, nikto iny to za teba nesprawi. drzim palec a daj wediet ako si to poriesil....


22.
označiť príspevok

abigail
   27. 9. 2007, 13:18 avatar
Ani neviete, ako Ste mi pomohli touto diskusiou, zlatíčka. Prežívam práve najhoršie- najkrajšie obdobie svojho života.Ide asi o to, že je strášne ťažké ublížiť starej láske, zničiť 2 vzťahy, ale mám pocit, že ak niečo neurobím, jednoducho sa zbláznim... Bigmatko, skús tomu dať čas, len čas ukáže či ide o ošiaľ, alebo o skutočnú lásku.Ty riskuješ manželstvo, je to o to ťažšie...Ak už odvtedy ako si sa neverne zaľúbil prešlo veľa času a stále je to v dimenzii pološialenstva, tak choď za svojim cieľom aj cez mŕtvoly! Manželka, ak s ňou ostaneš, bude aj tak pri Tebe nešťastná, lebo to človek cíti, že je nemilovaný a veľmi ho to bolí. Ja som to môjmu vysnívanému objektu ešte nepovedala. Bije sa vo mne totiž hrdosť s láskou. Našťastie. Ale príšerne ma to trápi.No tak mám mu to povedať, či nie? Má právo to vedieť??? Je tu aj strach, že neverná láska nebude opätovaná. Pomôžte mi, ste jediní ľudia, ktorým sa môžem zdôveriť!!!


23.
označiť príspevok

Panička
   27. 9. 2007, 13:46 avatar
Pre Daffy: nemám posudzovať, keď som to nezažila??? Ja som sa len zapojila do tejto diskusie na tému : nevera.Máš niečo proti tomu?? Nezažila som to síce, ale žijem medzi ľudmi a všetko vidím, a viem, čo TO JE, ako TO ničí mladé rodiny a manželstvá, a iné veci ......Odsudzujem také ženy, ktoré "rozbíjajú manželstvá- vedome-zvlášť také kde je už dieťa...."Ale niektoré ženy to baví--zvádzať ženatých.....
Pre bigmatka: To som nevedela, že si sa s terajšou ženou nebral z lásky, ale dajako inak.Ale aj tak--Ty sám musíš nájsť riešenie, čo je pre Teba dobré, ale zapoj aj , prosím, mozog, hoci si "strašne zamilovaný!" Vyzerá to, že si mladý, ja som staršia: život nie je prechádzka ružovou záhradou.Denne musíš čeliť problémom a nástrahám......
Ak si nevieš pomôcť, je tu ešte psycholog.....psychiater.....,.


24.
označiť príspevok

Daffy
   27. 9. 2007, 14:51 avatar
Pre Paničku - nie nemyslela som to tak, že si sa nemala zapojiť. To nie, ale aj ja som mala presne taký istý názor ako ty kým som nezažila to čo teraz. Takže asi tak. Ja nechcem a ani nerozbíjam vzťah. Neprišlo to všetko z mojej strany, ale z jeho a srdiečku neviem rozkázať.Dlho som sa tomu bránila, ale jednoducho to bolo silnejšie ako ja.Nikdy som ho nezvádzala a ani teraz to nerobím. Nenútim ho do ničoho a chcem odísť, aby zabudol a aby som aj ja zabudla. Ale nesúhlasím s tým, že ľudia majú byť spolu ak sa neľúbia a nie sú s tým koho ľúbia. Abigail myslím, že človek ktorého ľúbiš by to mal vedieť.


25.
označiť príspevok

claire
   27. 9. 2007, 15:47 avatar
Pre Abigail - ano, suhlasim s Daffy, myslim, ze by to dotycny mal vediet, ked k niekomu nieco citis, a vies, z druhej strany su prinajmensom sympatie, ak nie viac, vtedy pojem hrdost straca uplny vyznam....potrebujes vediet, kde su tvoje hranice, kam sa mas v mysli, fantazii a mozno v skutocnosti uberat.....


26.
označiť príspevok

ivula
   27. 9. 2007, 22:26 avatar
akoze ja tiez nic z toho co som napisala nemyslim zle ani ze by som ti chcela vynadat,vies len skusam sa dostat do koze tvojej zeny... ako by som sa ja citila... ja viem,ze v dnesnej dobe sa berie veeeeelmi malo ludi z lasky no ked ty vies,ze to uz neni to co to bolo alebo proste vies,ze lubis tu druhu tak netrap nikoho a chod do vztahu,ktory chces... aj ked mas male deti,mozno to teraz nebudu chapat no casom... pochopia... ja som prezivala to iste(nmoji rodicia)ked som bola mensia.. tiez som z toh mala divne pocity,prehovarali sme ich aj som surodencami aby sa nerozvadzali no stale to bolo to iste... rozviedli sa az teraz pred nedavnom a teraz viem,ze sme im to nemali zakazovat... proste si neboli sudeny a je to tak lepsie aj ked to bolelo asi kazdeho z nas... takze asi tak...


27.
označiť príspevok

bigmatko
   28. 9. 2007, 06:49 avatar
vitam novych priaznivcov mojej temy!!

nie som uz najmladsi ale na druhej strane mam toho este vela pred sebou. da sa teda povedat ze som mladsi ( to pre panicku) napriek tomu mi vsak zivto pripravil uz vela prekvapeni niektore boli vesele niektore smutne a niektore hrozne. nastastie som nezazil este ziadnu tragediu a dakujem za to vsetkym a vsetkemu ktorym sa dá dakovat.
Abigail - niekedy pomoze namiesto slov aj to ked mu das svoju lasku pocitit, milotou, krasnym pohladom, dotykmi, tym ako sa k nemu správas. ked to medzi vami trva dlhsie tak neverim tomu ze by ti neopätoval tvoju lasku. a mozno ked pockas az sa ti prejavi so svojou laskou on tak to bude lepsie. ludske vztahy su niekdy komplikovane a mozno aj preto som sapokusil otvorit tuto temu a prebudit par nazorov na veci, ktore vacsina ludi odsudzuje aj ked ich nepreziva. chapen aj jednu aj druhu starnu. a zda sa mi ze su tu same zeny okrem mna ze? aj to mozno nieco napoveda o tom ako vnimaju neveru muzi? asi tak ze ju moc nevnimaju a beru ju ako prirodzenu sucast zivota o ktorej sa neoplati ani diskutovat. okrem pripadov kedy sa s nou chvalia pred ostatnymi.

pokial ide o lasku a moje manzelstvo tak sktocne nemozem povedat ci tamniekedy bola taka ta prava laska. ako som uz spomenul tu som zazil len raz a teraz druhy krat. nemam zatial rodinu, ale problem je v tom ze aj keby som sa oslobodil ja tak to nemozem ziadat od svojej lasky, preto ze jej by sa zrutila obrovaska zivotna stavba a ja neviem ako by sme toto zvladli.

je to tazke je to tazke je to tazke

ale je to aj krasne nadherne!!


28.
označiť príspevok

abigail
   28. 9. 2007, 09:54 avatar
Máš pravdu bigmatko, je ťažké zničiť niečo, čo si veľa rokov budoval. Ja tiež na to myslím, ale tiež si uvedomujem, že mám možno šancu byť konečne šťastná a keď tú šancu premeškám, budem dlho ľutovať, že som nezmenila svoj život a že som pre svoje šťastie nič neurobila. Ešte jedno chcem od Teba vedieť. Povedz, myslíš si, že Tvoja manželka je momentálne pri tebe šťastná??? A dokážeš ju urobiť v manželstve šťastnou aj napriek tomu, že už ľúbiš inú ženu? Dokázal by si svoju lásku obetovať kvôli svojim deťom (máš deti nie?)a zostať s manželkou?


29.
označiť príspevok

galadriel
   28. 9. 2007, 10:14 avatar
Kazdy kto skutocne miluje okusi raz okrem toho krasneho, povznasajuceho pocitu aj strasne sklamanie, pochybnosti ,zlost a smutok. A nemusi to sposobit len nevera. Kazdy totiz ublizi tomu druhemu ( chtiac ci nechtiac) pretoze vsetci sme len ludia , ktorí majú rozne vnimanie sveta , pocitov , rozne zivotne postoje. Kadza hadka, nedorozumenie, sklamanie, nevera vztah bud posilni alebo ho odsudi na zanik. Tazko vsak povedat co je horsie, ci trapit cloveka vulgarnym slovom, neuctou, ponizovanim alebo neverou. Nevera sa vytahuje na svetlo bozie castejsie ako ine formy ublizovania. Sama nerozumiem preco.. O nic lepsie mi totiz nepride ignorastvo alebo neucta voci partnerovi. Nevera partnera by mna osobne velmi sklamala, nahnevala, ponizila, rozbila by mi moj svet ale rovnako by ma prinutila zamysliet sa , preco sa tak vobec stalo. Myslim, ze v urcitych situaciach by som neveru dokazala prehltnut, i ked by to vztah urcite poznacilo. Tolerovat vsak neveru,ktora je dlhodoba a nejde v nej len o „sex“ ala aj o city by som naozaj nemohla. Radsej prijmem fakt, ze ma partner niekoho ineho a pokusim sa z toho nejako spamatat a najst stastie u niekoho ineho, ako byt slepa v nefungujucom vztahu a po rokoch sa dozvediet, ze vlastne nie som jedina. Takze si myslim, ze v urcitom okamihu je nutne sa „pochlapit“ a vyrukovat s pravdou von, lebo nielem , ze ublizujes sebe ale predovsetkym ublizujes partnerovi . Ani nie tak tym , ze ho podvadzas, ako tym ze klames a ponizujes. Sme len ludia a zalubit sa do ineho sa moze stat kazdemu z nas , ak sa tak ale stane musime to hrat len na jednu stranu. Nemozme predsa chciet lasku od dvoch a davat ju len jednemu. Ak mame pravo na lasku my, tak ju doprajme aj svojmu partnerovi. Vyhovorky typu: nechem jej to povedat aby som jej neublizil, este som sa nerozhodol, je to tazke, mame deti a pod... su prostym alibizmom a sebectvom. Ovela viac ublizi tahanie za nos ako samotna nevera.


30.
označiť príspevok

sonulique
   29. 9. 2007, 15:35 avatar
OK, pridam aj ja svoj pribeh. Styri roky som zila vo vztahu so zenatym, a este aj o dost starsim muzom. Strasne som sa zamilovala, bola to moja prva a obrovska laska. On sa do mna tiez velmi zalubil, a ja som uz dost skoro vedela, ze svoj zivot chcem stravit s nim. On vsak vravel, ze deti a neviemco su dovodom, aby so svojou mng.zostal. Ja som stale v srdci nosila nadej, ze raz mu dojde, ze chce byt so mnou, so svojou laskou, a nie so zenou, s ktorou si je cudzi, hoci aj maju deti. Ze mu dojde, ze zit vo vztahu bez lasky sa neda. Ale uplynul rok, dva, tri ... a nic. A tak som zostala uplne apaticka, v nic som uz neverila...nevedelasom, co dalej so zivotom, koncila som 4.rocnik na VS. No a ked bol opat cez leto, v r.2006 na dovolenke s nou i s ich uz dospelymi detmi, napisala som mu mail, ze to je pre mna strasne /co sice od zaciatku vedel, hrozne som sa trapila a ze mi je hrozne ked viem ze je s NOU ale ze napriek tomu viem, ze ked sa vrati, zaseto bude po starom a nic sa nezmeni, ze znovu budeme spolu, ale ze je to tazke. No a ked sme sa stretli, spytal sa ma, ze ci by som s nim chcela byvat. Ja som nanho pozerala,ze ci zartuje,ale nezartoval. Povedal, ze sa chce rozviest a ze uz dlhsie nad tym rozmysla,lebo deti su uz velke momentalne dcera 20 a syn 22 a uz dlhsie nechce takto zit. No a veci nabrali spad, po cca 25 rokoch manzelstva sa rozviedol /ale chvala bohu ziadna drama, jeho exka suhlasila, kedze ich vztah bol rozpadnuty davno predtym, nezsom donho vstupila ja, prakticky od narodeni deti, kupil byt pre nu a pre dceru a ked sa cca o mesiac po uprave bytu odstahuju, budeme konecne byvat spolu. Moj pribeh ma stastny koniec, aj vlk je syty, aj ovca cela a ja som po 4 rokoch depresii, samovrazednych myslienok a ziarlivosti konecne znovu stastna. Prajem to iste aj vam...lasky sa nevzdavajte, je to to najdolezitejsie v celom nasom zivote!


31.
označiť príspevok

sonulique
   29. 9. 2007, 22:53 avatar
zabiatko, kasli na jasnovidku a riad sa sama sebou. Ja som tiez mala jasno v jedinej veci - ze toho mojho milujem a napriek tomu ze v tom vztahu trpim, teda trpela som, ze aj ked mi rozum kaze opustit ho, nedokazem to a skratka budem s nim. No co, zalubena som az po usi este stale a ja som ten typ citovo velmi staly, verny a takmer zavisly od ludi, ktorych lubim = nielen od neho, ale aj od rodiny, priatelov a ich lasky. Na zaciatku mi hovorieval: viem ti dat vela, ale nie perspektivu do buducnosti. No, asi ani on neratal s tym, ze nas vztah bude taky silny, aby bol kvoli nemu nielen schopny, ale aj ochotny zmenit cely svoj zivot. A ako velmi rodinne zalozeny clovek, ze to priznal svojim detom a ja ze som sa kvoli nemu prestahovala zo zapadu na vychod je mi teraz priam neuveritelne :-) Inak u nas je to o to pikantnejsie, ze ja som vlastne rovesnicka jeho deti...ehm, teda uz to davno nie su deti,ale on ich tak stale vola :-). Joj ludia, ale som si teraz pri tych vasich pribehoch pospominala,ako som 4 roky trpela ako tyrane zviera...ked som bola s nim, bolo dobre, ale akonahle sme sa rozlucili, bola som najnestastnejsia osoba na svete. Poviem vam, vyrieste si to nejako. Nestoji za to udrziavat rodinu pokope umelo kvoli detom a zostat trcat v manzelstve bez lasky...fakt nie. Mne to bolo jasne dost skoro, tomu mojmu to doslo o dost neskor. Ale aspon ze vobec :-). A povedal mi, ze vraj "muzom to trva dlhsie," teda prist na take veci, ze co je doleźite. V nasom pripade bolo asi dobre, ze som nanho netlacila. A aj ked mi sem-tam napadlo,ze by som o tom mohla povedat jeho zene, nikdy som to neurobila. Vedela som, ze chcem, aby to urobil ON SAM lebo bude chciet a tiez som vedela, ze takym cinom by som ho stratila...


32.
označiť príspevok

bigmatko
   2. 10. 2007, 06:50 avatar
mrzia ma moje dlhsie odmlky ale mam problem s netom a dufam ze sa to coskoro zmeni lebo vam chcem toho tolkopovedat najma novym pritomnym. su to zaujimave a silne pribehy, ktore si za obet vzali nespocetne vela hodin trapenia a snivania a myslienok a vycitiek a neviem coho este. nie som sam!!!

deti nemame! je mi to luto ale viac napisat nemozem!! zatial z technickych pricin.
ja sa vsak znova rozpisem aby mohla diskusia pokracovat!!


33.
označiť príspevok

Panička
   4. 10. 2007, 09:22 avatar
Pre bigmatka: Píšeš, že nemáš vo vzťahu deti....Zrejme i to je príčina toho, že v Tvojom manželskom zväzku nie je dosť citov.......že ste sa odcudzili......Ale si myslím, že ak nemáte tendenciu to riešiť-buď sa liečiť, alebo si dieťa adoptovať a žiť v riadnej rodine, mal i by ste sa zákonne rozísť /rozvod/ a každý ísť svojou cestou. Možno aj tá Tvoja manželka už má dajakého muža, určite to vycítila z Tvojho správania sa a zariadila sa tak isto. Nie??
pre žabiatko:
V Tvojom vzťahu manžels. je to typická nevera....Proste si si našla iného, nahradil Ti tie chýbajúce doma city s manželom. Taklže: mali ste problémy, neriešili ste to O.K.,nechali toplávať, a....odcudzili ste sa citmi.......Tam už je iba krok k nevere. Mám pravdu???
Čo sa týka toho rozprávania vo vzťahu,že: veľmi Ťa ľubim a pod. a mužovi sa to nepáčilo, mal on pravdu. City a láska sa majú prejavovať druhému partnerovi viac "intimit-ne", činmi a chovaním a nie veľa rozprávaním.....Ja som to nikdy nehovorila.
Ale-nájdu sa medzi mužmi možno i výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, neviem.


34.
označiť príspevok

ajuska
   4. 10. 2007, 10:21 avatar
city a laska panicka sa prejavuju nielen cinmi, chovanim ale aj slowne. mozno je chyba ze si to nikdy nehoworila....kazdemu dobre padne ked mu partner powie ako ho ma rad. tebe to nechybalo?


35.
označiť príspevok

Panička
   5. 10. 2007, 11:29 avatar
Pre Ajusku a žabiatko:
Zaujímavé príspevky, ja tie slová nehovorím, lebo necítim tú potrebu,sa tak prejavovať voči partnerovi. Používam iné praktiky. Ani rodičia mi v dospelosti už nevraveli, že ma "ľúbia." A ja som vedela, že aj bez tých slov ma mali radi a spoliehali sa na mňa, že budem O.K. a budeme nadalej dobre vychádzať. Mám neoplnoleté dieťa, tomu to hovorím, aj pusu vždy odo mňa dostane, ale dospelému to nehovorím...,.
A že čo budem robiť, ak náhodou teraz sa k môjmu mužovi slovne dajaká "prihovára,".Nič--ak budem mať nejaké "dôkazy riadnej nevery " jeho, potom budem konať. A to som už napísla, ako. Keď odíde jeden, príde druhý......Som realista. Mám na to dôvody.


36.
označiť príspevok

Panička
   5. 10. 2007, 11:30 avatar
Pre Ajusku a žabiatko:
Zaujímavé príspevky, ja tie slová nehovorím, lebo necítim tú potrebu,sa tak prejavovať voči partnerovi. Používam iné praktiky. Ani rodičia mi v dospelosti už nevraveli, že ma "ľúbia." A ja som vedela, že aj bez tých slov ma mali radi a spoliehali sa na mňa, že budem O.K. a budeme nadalej dobre vychádzať. Mám neoplnoleté dieťa, tomu to hovorím, aj pusu vždy odo mňa dostane, ale dospelému to nehovorím...,.
A že čo budem robiť, ak náhodou teraz sa k môjmu mužovi slovne dajaká "prihovára,".Nič--ak budem mať nejaké "dôkazy riadnej nevery " jeho, potom budem konať. A to som už napísla, ako. Keď odíde jeden, príde druhý......Som realista. Mám na to dôvody.


37.
označiť príspevok

bigmatko
   6. 10. 2007, 21:11 avatar
ahoj!!

pre zabiatko aj ked neskoro ale predsa: pytala si sa ako nasam skutocnost ze moja laska odchadza odo mna do svojho zivota a je s manezelom. toto je vec ktoru nemozes riesit lebo by ta uplne pohltila. nevnimaj ho ako niekoho kto od teba odchadza k inej zene. vnimaj ho ako niekoho kto prichadza k tebe. ja nemozem mysliet na to ze moja laska sa miluje so mnou a zaroven aj s muzom. dolezite su city. viem ze sa lubime a cenim si kazdu chvilku aj ked trva len par minut, ktoru mozeme byt spolu. a to co je medzi tym je nas normalny zivot. ked sme spolu je svet aj zivot len o nasej laske. aj ked sa potom trapime ze ako a ci to vobec riesit. ci to jednoducho nenechat plynut. nechat plynut tie krasne chvile ked mozeme a mozete byt spolu. a vsetky ostatne sa tesit na dalsiu spolocnu chvilku. prezivam to vsetko velmi silno. aj ked sa stale striedaju krasne pocity a myslienky so smutnymi a komplikovanymi.
pre panicku: nemame deti lebo nechceme nie preto ze nemozeme mat. aj ked to nechceme vychadza zo strany zeny tak casto ze potom nechcem ani ja. je to zlozite. a musim povedat ze nesuhlasim uplne s tym ze sa nemusia prejavovat city krasnymi slovami. ja milujem krasne slova slova lasky. rad vravim lubim ta ked to tak citim. inak to nema zmysel. aj ked sa to da celkom lahko povedat aj bez toho aby to bolo v srdci. neviem ake ine praktiky sa pouzivaju namiesto toho aby si niekomu povedala ze ho lubis. mne osobne to chyba. ale je pravda ze dlhsi vzath ochladi pociatocnu vasen, najma ked pridu spolocne problemy a potom slova lubim ta nezneju tak dolezito mozno preto ze aj jeden aj druhy sa akosi spoliehaju na to ze ten druhy ich lubi. ked som vsak so svojov laskou tak citim ako ten krasny cit plava mojim telom mojim srdcom a mojou dusov. ked jej vravim ze ju lubim tak sa mi chvie telo a ona citi ako velmi ju chcem! a to je to krasne a to je to preco sme spolu taky stasty ajked nase stastie nam prinasa aj tolko problemov, ktore vobec neviem ako sa vyriesia. nechcem nad tym premyslat lebo uz tak casto sme to rooberali. chcem skratka byt snou a nemysliet na problemy.


38.
označiť príspevok

Mlynec
   7. 10. 2007, 00:26 avatar
Zdravím všetkých,
popísali ste už toho dosť.Ťažká téma,každý má na to svoj názor.Panička je dosť zásadový človek,ale podľa mňa mala by byť opatrnejšia vo svojich zásadách,nikdy nevie čo sa postaví do cesty práve jej.Ktovie,či by sa tak rýchlo rozviedla,ako píše,keby jej manžel jednorázovo
zahol iba tak pre zmenu.Otázka je,či by to vôbec zistila. Rozhodne musím ale súhlasiť,že tam,
kde sa mužovi stane,že sa zrazu zaľúbi do inej,niečo proste neklape. Nejde to dokopy. Najväčší problém mužov je,že po určitej dlhej dobe vzájomného spolužitia nastane viac či menej určitý stupeň odcudzenia.Z vlastnej skúsenosti viem,že napríklad keď prídu malé deti,
ženy im venujú svoju celú lásku,na muža sa dostáva menej a potom to začne škrípať. No, aby
som bol úprimný,tak muž má na tom najväčšiu zásluhu. Viem ale aj o takých prípadoch,že ženy pri malých deťoch ani nepomyslia na sex,a potom sa čudujú,že muži akosi nechodia načas domov a že si užívajú kdesi inde. Potom začína veľký kolotoč stereotypu, starostí, nedorozumení,atď... Výsledok je ,že manželstvo je naoko akože v poriadku ,ale fakticky nefunkčné .Buď nastanú veľké nezhody a hádky,alebo si začne každý robiť čo chce po svojom.
Všetko má ale svoju príčinu.A za hlavnú pokladám,že muž si prestane svoju ženu vážiť. Neváži si ju ako svoju ženu,ani ako matku svojich detí,ani ako priateľku. Z tejto cesty býva
veľmi ťažký návrat .Niekedy to už nejde vôbec. Sú ale udalosti v živote,ktoré Vám majú niečo napovedať,napr. nehoda na aute,potom ďalšia nehoda,a keď sa nepreberiete,tak príde ťažká
choroba toho najbližšieho človeka. No a to je posledné zvonenie.Príčina a následok.Vtedy ste už teda hore,plne vnímate všetko svoje konanie,aj iných.Musíte prebrať svoje životné hodnoty,teda čo je pre Vás naozaj dôležité. Zrazu je Vám všetko nad slnko jasnejšie.Napr. že je krásne tráviť čas so svojimi deťmi,dajme tomu len tak na ulici sa korčuľovať,alebo si kopať loptu,hrať hokej,alebo iba tak sedieť s nimi večer pri telke a pozerať kreslenú rozprávku,čo by Vás predtým ni nenapadlo.A zrazu ani nepotrebujete byť s kámošmi na pive po tenise,po futbale,alebo po hokeji. Ten čas totiž rýchlo beží,a ten nestrávený s rodinou už nikto späť nepretočí. Ja som tu cestu našiel a hlavne som si začal vážiť manželku a prežívam
s ňou akokeby druhú mladosť.Je to krásne.
Ale späť.V otázke nevery je každá dobrá rada nad zlato.A vôbec čo je to dobrá rada ?
Po tom,čo som vyššie popísal,sa dívam na svet tak trochu inak.Povedal by som bez zbytočných okuliarov,či už ružových alebo čiernych. Jedna rada predsa: v otázkach citov sa treba naučiť používať intuíciu. Ženy to vedia síce lepšie,ale potom nechajú tú naozajstnú intuitívnu myšlienku zdeformovať svojim strachom,úzkosťou,alebo iným komplexom. Intuícia totiž prichádza nečakane a trvá zlomok sekundy. Ako keď zrazu stojíte na križovatke a neviete či máte ísť doľava alebo doprava.Keď začnete o tom rozmýšľať,to už je intuícia preč. Keď sa ale bez zjavnej príčiny pohnete niektorým smerom a potom Vás to napadne,že prečo ste išli tam,tak to by mala byť intuícia a nie je treba ďalej špekulovať,či to bolo dobré rouhodnutie. 
To som sa teda rozkecal.Zatiaľ sa majte.


39.
označiť príspevok

bigmatko
   9. 10. 2007, 14:07 avatar
som sice vekom trosicku vzdialeny od vasich zivotov ale city, laska a tuzby su zda sa rovnake v kazdom veku. mlynec pise zaujimave veci a neda sa nesuhlasit. aj ja casto pucuvam ze cloveku sa vsetko raz vrati skor alebo neskor. nemozem a ani nechcem vsak hladiet na vsetky svoje terajsie ciny ako na nieco za co budem musiet raz pykat. tomu neverim. je to vsetko tak krasne ze toho nasledkom nemoze byt trest. vsetko zle co sa mi prihodilo a prihodi pride samo od seba a urcite nazalezi na tom co som spravil alebo co robim. som pozitivny clovek a to je moja zachrana. aj ked sa vo svojom vztahu stretavam s velkou dvakou negativizmu a pesimizmu tak ja osobne som akosi proti tomu odolny. smejem sa aj ked druhy vnimaju svet cierno. smejem sa a vsetko sa mi zda jednoduchsie. neriesim v hlave veci ktore tam nepatria a ktore zatazuju moj terajsi vztah s manzelkou. nedokazem to ani pochopit ako moze ona stale mysliet na tak komplikovane a zlozite problemy. ja teraz zijem v inom svete. dostal som sa do sveta lasky a vsetko ostatne sa mi zda malicherne a drobne. ked mozem byt so svojou laskou tak som najstatsnejsi clovek na svete aj ked v duchu viem ze byt s nou nebude mozne. ja som moc nepremyslal ked som sa zenil. myslel som si ze to vsetko bude v pohode. nepocital som s tym ze pridu take nezhody a ze sa tak moc prejavia nase spolocne rozdiely. to vsak nieje pricinou toho ze som tak moc tuzil po laske. necakal som to ani som to nehladal. jednoducho sme sa stretli a prislo to a je to tu. casto hlavne ked nie sme spolu tak rozmyslame nad tym preco to robime a zeby sme nemali a ze ubliujeme rodinam. ja teda nemam rodinu, iba manzelku, ale moja laska ma svoju rodinu a ja jej trapenie precitujem s nou. neviem ako by to vsetko malo prebiehat, neviem ako by sa citila keby odišla od manžela a nechala sa so mnou unasat prudom lasky. mozno by to potom uz nedokazala. ja skutocne neviem.
zabiatko preziva rovnako tazky vztah a urcite dlhsi. ja si to neviem predstavit zeby som mal tolko rokov zit takto. ale neviem si ani predstavit ze by sa tento tajny vztah plny lasky skoncil. to mozno radsej budem zit stale v tajnostiach a milovat zenu svojho srdca. opakujem sa ale je to skutocne komplikovane, tieto ciny lasky a jej vrtochy.


41.
označiť príspevok

Kasafran
   16. 10. 2007, 23:09 avatar
Bigmatko,
myslím si, že by ste už mohli a mali obidvaja so svojou láskou vystúpiť z "ilegality" a podrobiť ju verejnej skúške. Doterajší stav vás môže čím ďalej-tým viac buď len frustrovať, alebo skôr-neskôr vyrásť z detinského "tajnostárstva" a prerásť až do odcudzenia.
Odporúčam vám obidvom, aby ste svoj krásny vzťah podrobili spoločnej analýze so zameraním na jeho perspektívu. Ak zistíte, že váš vzťah je skutočne silný a perspektívny, potom by bolo od vás voči všetkým dotknutým osobám čestnejšie taktne výjsť "s pravdou von". Nebudete predsa ani prví, ani poslední, čo tak spravili/spravia a život , napriek všetkému, predsa pôjde ďalej...


42.
označiť príspevok

Panička
   1. 11. 2007, 18:37 avatar
Mlynec----
po dlhšom čase odpovedám: Čo by som robila, keby môj muž len tak , pre zmenu zahol? No, ak by som sa to dozvedela od niekoho a mala aj dôkazy, ja by som tiež len tak, pre zmenu dala rozvodovú žiadosť, a našla si iného--pre zmenu. Čo Ty nato?? Takí ste Vy muži--nectiť a nevážiť si svoje ženy, zabavať sa s inými???A že ženy, keď sa im n arodia deti, nemajú čas na mužov*? NIE JE TO TAK, ALE TEN MUž SI MUSí UVEDOMIť, žE Tá LáSKA, KTORá MU BOLA MANžELKOU DáVANá , BUDE ZRATU LEN POLOVIčNá, LEBO POLKA IDE PRE DIEťA. a žENA-MATKA


43.
označiť príspevok

Panička
   12. 11. 2007, 11:24 avatar
Prepáčte, ale nastala tu chyba, neuverejnilo mi to celý text.
----matka je zodpovedná zy vývin toho dieťaťa väčšou mierou, preto ten pocit muža, že je "odsúvaný" od partnerky. Že ho ona už neľubi......


44.
označiť príspevok

milenka
   21. 12. 2007, 14:52 avatar
ahojte...
citala som vsetko co ste tu naisali a chcela by som sa vsetkym na ich nazory podakovat...
sice mam voci niektorym vyhrady a hlavne Panicka podla mna ani netusi o com hovori pretoze keby tusila tak nemoze nieco take napisat...
uz nejaku dobu chodim s muzom, ktory je cerstvo zenaty - cerstvo znamena 3 mesiace. So svojou zenou chodi uz 9 rokov a tak...
Netusim preco sme sa dali dokopy a co sa vlastne stalo ale viem, ze som velmi velmi velmi velmi stastna. Niekedy ma vsak prepadnu myslienky a otazky, ze naco mi je to dobre, ked on sa potom vrati aj tak aj tak ku svojej manzelke a ja ostanem sama. Deti zatial nemaju ale predpokladam ze kazdu chvilku sa dozviem ze jeho manzelka je tehotna... Vtedy sa pojdem asi poriadne opit a ... Neviem co spravim ale viem, ze teraz som stastna a zajra netusim co bude takze to nechcem riesit. Je to spravne?


45.
označiť príspevok

Boris muž
   21. 12. 2007, 17:08 avatar
Dobre som sa pobavil na tvojich prispevkoch bigmatko    
Moj osobny nazor: Bigmatko nieje taky big ako sa zda, ale je to este mlady, neskuseny chalan a to co povazuje za neopisatelnu lasku je bezne vzplanutie (vraj je to chemia a ja tomu verim aspon ten prvy pol rok) ktore je z pravidla trvajuce max pol roka v ojedinelych pripadoch dlhsie no vacsinou kratsie. Az po tej danej dobe sa vobec da zacat hovorit o laske. Ked jeden druheho spozna.. spriateli sa s jeho nedostatkami, zisti ake su jeho priority zasady atd. az potom sa zacnu utvarat iste kompromisy a ak sa v tejto dobe stale dvaja maju k sebe potom sa uz da hovorit o laske. Ako som napisal to predtym.. su len dojmy a ma to na svedomy chemia - feromony ak to chcete uplne presne a vedecki  

Inak pokladam aj ja neveru za slabost. Slabost jedinca drzat sa svojho rozumu (ktory ho robi clovekom) a podlieha animalnemu pudu cim sa vlastne degraduje na nemenovanu uroven  

Ak sa jedna o neveru chronicku, tak dany clovek asi nikdy v zivote nespozna to prave stastie a opojenie laskou.. inymi slovami - je to materialisticly chudak.

Nevera v pokrocilom veku a este k tomu v manzelstve je dla mna totalna hlupost a par by sa mal o tom seriozne porozpravat (co je dost nezvycajny jav v dnesnych manzelstvach   ) a kazdy nech si ide svojou cestou OFICIALNE a nie za niecim chrbtom. Inak sa jedna opat len o uz spomynanu slabost.

A nevera medzi mladymi ludmi..prave dospievajucimi.. spoznavajucimi svoje telo a telo partnera-rov   to vlastne ani nieje nevera. Asi sa teraz mnohi z vas citia ukryvdene, ale je to len moj nazor.
Mam 29 rokov - pomerne dost kratkodobych vstahov za sebou a momentalne jeden uz skoro 5 rokov trvajuci. Nikdy som nepodviedol ani jedneho partnera aj ked som uz chcel, tak som vopred existujuci vstah ukoncil co nieve zalezitost vobec prijemna, ale tak som si do dnes zachoval svoju tvar sam pred sebou  

vela stastia v najzlozitejsej zalezitosti nasej existencie  


46.
označiť príspevok

Barbara
   30. 12. 2007, 23:31 avatar
Zdravím všetkých,ktorí sa tu delia o svoje názory,pocity a myšlienky.Borisovi gratulujem(ale úprimne) k tomu,že nepozná tu slabosť,ktorá oberá človeka o zdraví rozum,Paničku si vážim pre jej zásadovosť a vás,čo sa trápite držím palce,aby to dobre dopadlo a držím si ich aj sebe.Pred pár mesiacmi som bola ako Panička.Nevedela som pochopiť,ako môže niekto zradiť,byť neverní a zvlášť kde sú deti.Bola som tak zásadová,že s mojim manželom som nemala predmanželský sex a bol mojím prvým a bol by aj posledný,keby...Neviem prečo som to urobila,ako som mohla,ale urobila.Mám pomer tiež so ženatým mužom,nie je to veľká láska,ale je nám spolu dobre.Hanbím sa ,mám výčitky svedomia,ale na druhej strane nachádzam v tom nemravnom a nelegálnom vzťahu niečo,čo mi už dlhšie chýbalo.Ani nie tak tu chémiu,ako niečo,čo mi dávu silu do života,ale zároveň ničí moju dušu.Neviem,ako ďalej,byť verná a nešťastná alebo šťastná potvora.


47.
označiť príspevok

korinna
   28. 1. 2008, 14:16 avatar
Barbara, to ako by som napisala ja....ak sem niekedy prides,mohla by si mi napisat na mail,mala by som ho mat v profile...rada sa s tebou porozpravam.


50.
označiť príspevok

Jasmina
   28. 2. 2008, 16:35 avatar
Ahoj Korinna,nebola som tu už dlhší čas,zabudla som heslo preto ti píšem pod iným menom.Bola by som rada,keby sme sa mohli porozprávať alebo si popísať.Ak budeš chcieť a mať čas napíš mi na e-mailovú adresu andromeda34@azet.sk. Barbara


48.
označiť príspevok

Tominka
   28. 2. 2008, 12:38 avatar
ahojte... tak pripájam sa k tejto strane...
Panička - raz sa popáliš...
neveru poznám z oboch strán. viem, ako to bolí, ked niekto niekoho podvedie...
najprv ma podviedol manžel... vrátil sa, odpustila som mu. Odvtedy mi je akosi jedno, či ma podvádza alebo nie. Beriem to už inak. Hlavne, že sa o nás stará, že sa venuje synovi, mne, že to beží normálne...
A ja? Ja ho podvádzam už 4 mesiace... A viete čo? vôbec nemám vyčitky svedomia. Je to krásne. Môj milenec je tiež ženatý a tiež má dieťa. A snažím sa, aby môj manžel nič nezistil.. Zatiaľ sa mi to darí.. I keď ten vnútorný boj je vo mne strašne veľký. Nechcem prísť o manžela, ale chcela by som byť aj s tým druhým... Nie je to ľahké...


64.
označiť príspevok

sedmikraska žena
   31. 8. 2008, 14:14 avatar
tu ja ale vidim to, ze si sa mu chcela takto pomstit, prinajmensom vyrovnat. Takto to casto dopada, ked ludia vstupuju do manzelstva nevybureny 


49.
označiť príspevok

Tominka
   28. 2. 2008, 12:41 avatar
apropo, tiež som bývala zásadová... môj muž bol mojím prvým... a vždy som hovorila, že ked ma chlap podvedie, tak ho vyrazím a že ja nikdy nepodvediem..
Aha ho.. chlap ma podviedol a prosila som ho, aby sa vrátil.. a teraz? Teraz robím to druhé "nikdy" :-)


51.
označiť príspevok

zahradnik09
   7. 3. 2008, 10:35 avatar
odpustit ci neodpustit neveru?Som asi zasadovy nikdy by som si nepomyslel ze sa to raz moze stat aj mne.Manzelka sa chce ku mne vratit no neviem ci jej mozem verit ,je to velmi tazke jeden den mi povie ze ma lubi a na druhy den si uz pise s inym co by ste spravili vy?Mam ju rad chcel by som jej dat druhu sancu ale bojim sa sklamania.Neviem ci jej este mozno verit?Teraz ma prosi o odpustenie a chce to dat znovu do kopy aby to fungovalo ako predtym mame syna ze aspon koli nemu ale co ak zas?...Inac mam ju rad z mojej strany nieje co riesit takze-zeny da sa vam este verit?


53.
označiť príspevok

mamina
   6. 5. 2008, 10:19 avatar
Dobrý deň,
detailne som prečítala články ktoré sa týkajú nevery. Ja som sa vydávala z lásky a svojho manžela som hlboko milovala. Potom sa nám narodila dcéra, ktorá nebola zdravá, čo prinieslo samo o sebe množstvo problémov, ktoré sme riešili. Bohužiaľ so svojim manželom som si zobrala aj jeho rodinu, presnejšie jeho mamu, ktorá nám zasahovala do života. Manžel toto všetko toleroval a urobil so seba pštrosa. So svojim mužom som splodila ešte syna, ktorý je zdravý a veľmi šikovný. Postupom času mi začalo konanie môjho muža vadiť, niekoľkokrát som sa s ním o tom snažila rozprávať no bezvýsledne. Nastávali u nás hádky a krik. Manžel nebol schopný nič dodržať a nič splniť. Nevzdelával sa a stagnoval, pričom vedel ako mi na vzdelaní záleží. Brala som si síce vysokoškoláka, ale samotná vysoká škola bez ďaľšej práce na sebe nič neznamená. Ja mám tiež vysokú školu a neustále na sebe pracujem.Manžel mi nikdy nebol oporou, celú rodinu som tiahla ja a to od vzdelávania postihnutej dcéry a cvičenia s ňou až po plány čo s ňu ďalej. Bola som unavená a rozladená, vznikali hádky a nedorozumenia a do toho ešte šikanovanie mojej svokry. No a jedného rána som sa zobudila, pozrela vedľa seba a zistila že človek ktorý leží vedľa mňa je mi absolútne cudzí. Manželstvo však fungovalo ďaľšie štyri roky, až na to že posledné dva roky som s manželom takmer nespávala. Samozrejme že ma manžel neustále obviňoval že mám iných mužov, kontroloval mi telefón, pracovnú aj súkromnú poštu. Život s ním sa stal neznesiteĺný. Podotýkam že počas celého manželstva som mu bola verná, na milencov som jednoducho nemala čas nakoľko som bola v jednom kole. Dcéra, práca a bežná prevádzka rodiny. V decembri 2006 som mu oznámila že sa chcem rozviesť a že ho už neľúbim a takto žiť nechcem. Plne som si uvedomovala že mám dve deti a že môj muž nie je zlý otec. V takejto atmosfére som žila až do septembra 2008, kedy som sa citovo zblížila s kolegom s ktorým som pracovala 4 roky a dosť som ho poznala. V novembri 2007 manžel po jednej hádke sa zbalil a odišiel. Vtedy som sa dozvedela že sa stýka s jednou ženou, s ktorou sa zoznámil na internete. Mne naďalej hovoril ako ma miluje, čo ja v tomto prípade považujem za jeho veľké kriváctvo, pretože ja keď milujem tak milujem len jedného človeka a ostatní mi môžu byť ukradnutí. Po odchode manžela som považovala svoje manželstvo za uzavreté a začala som chodiť s kolegom, ktorý je mimochodom slobodný a ktorý má moje deti veľmi rád. V januári 2008 som podala žiadosť o rozvod a v marci nás rozviedli. To čo som si užila počas rozvodu, toho príkoria, osočovania a nadávok nebudem rozpisovať. Bývalý manžel jednoducho neuniesol to, že som zmenila svoj život. Momentálne žijem s kolegom ako partnerka. Ľubim ho a veľmi si ho vážim, je to typ človeka ktorý mi vyhovuje. S deťmi mi pomáha, podieľa sa na chode domácnosti tak finančne ako aj samotnou prevádzkou.
Svoj krok neľutujem a nikdy ľutovať nebudem. Jediné čo ľutujem, že som sa nerozviedla skôr a brala som ohľad na deti. Avšak tieto deti museli znášať krik , hádky a nesúlad v rodine. A nemám ružové okuliare, niečo už mám za sebou a vidím terajšie chyby svojho partnera. Sú však pre mňa znesiteĺné, veď aj ja ich mám a navzájom si ich musíme vedieť tolerovať.
Ja doporučujem na základe mojich skúseností odísť z nefungujúceho vzťahu aj keď sú tam deti a začať žiť iný život. Každý máme právo na lásku.


56.
označiť príspevok

anata
   3. 6. 2008, 15:40 avatar
súhlasím s Tebou - aj ja by som tak urobila, len neviem, či by som mala také šťastie na partnera, ako si mala Ty so svojim kolegom  


65.
označiť príspevok

sedmikraska žena
   31. 8. 2008, 14:19 avatar
mamina, jediny rozumny prispevok. Som tiez nazoru, ze treba narovinu povedatpartnerovi, ze uz to nema vyznam a ukoncit to.


57.
označiť príspevok

krabot
   30. 6. 2008, 21:11 avatar
napišem tu svoj príbeh, samozrejme viem, že to bude interpretácia iba z jednej strany.
Celé to začalo tým, že ma v podstate vyhodili z roboty. Najhoršie bolo, že som mal otvorenú živnosť a musel som rýchlo konať, pretože platiť všetky odvody nebola sranda. Vzápätí som vyhral konkurz a mohol som nastúpiť do práce, bola to v podstate veľká firma a ponúkli dobrý plat. Ibaže. pri rozhovore s majiteľom som to celé posral.Nakoniec mi povedal, že ma nebude prosiť na kolenách a bolo. V tom čase som mal jedného chlapca, krásneho a živého. S manželkou sme žili normálne. Akurát nám to neklapalo v sexe, pretože ja som chcel stále a ona iba raz za čas. jedndoucho sme sa v tomto smere stretli zle. Potom som celý rok hľadal prácu a nič. Akoby som odohnal svoju šťastenu. Niekedy v lete mi známa ponúkla zaujímavú prácu, ktorú som ihneď odmietol, pretože išlo o dosť špecifickú robotu. Mimo okruh mojich skúseností a vlastne aj oblasti, čo som vyštudoval na výške. Urazila sa. O niekoľko mesiacov ma začala znova lámať, pridala sa aj moja žena. A tlačili a tilačili. Vytrvalo som odmietal. Nakoniec, tamsa dostali ľudia iba po známosti, takže sa mi veľmi do toho nechcelo. Prišla jeseň a ja som nakoniec privolil. Učil som sa asi mesiac a šiel na test. Nebol som najhorší ale skončil som v jedenom odbroe piaty a v druhom druhý. Vôbec som sa tomu nečudoval, no potešilo am to, že nie som až taký blbý. Znopva som hľadal prácu, keď mi asi o tri týždne zavolali, že ten prvý to odmietol. Ku koncu roka som nastúpil na miesto. Umiestnili ma do kancelárie s dvoma ženami. jedna mala pod tridsať druhá cez tridsať tak ako ja. Hádate správne. Ke´dže mladšia slečna začala ako ja, bola tam iba o mesiac dlhšie,v podstate sme boli na jednej lodi. Keď som ju prvákrát videl, vôbec sa mi nepáčila. Bol som šťastný, že mám robotu a celé sa to točilo okolo toho. Ibaže. Postupom času sme zistili, že máme veľa spoločného. Hlavne humor. Po týždni sme sa smiali a smiali, bolo to neuveriteľné. Už teraz viem, prečo považujú smiech za hriech. Mali sme rovnaké názory na kopu vecí, počúvali sme rovnakú hudbu, rovnaké názorz na ľudí, život, módu, politiku, mse obaja strelený,jednoducho ťažko opísať ako veľmi sme sa za dva mesiace zblížili, pričom sme si to vôbec neuvedomili. Kolegovia nás začali podozrievať, že sa poznáme už veľmi dlho. Tým, že som bol ženatý, moja slečna vždy vtipkovala o tom, že ženatého nikdy. Nikdy v živote ani keby liezol po stenách. Moje priezvisko sa začína tak ako jej. Má vytetované znamenie na svojom tele v akom som sa narodil.Neviem akým zázrakom nás všade posielali spolu. Stále. Na vianočnom večierku sme sa zabávali. Jednoducho pohoda.
Medzi nami je rozdiel desať rokov.
Na tretí deň som sa zobudil a prvé čo ma napadlo bola moja slečna. V ten deň mi to ešte nedošlo. Až neskôr. Zamiloval som sa po uši. Totálne. Ibaže som nechcel vyzerať ako idiot a tak som čušal a cvičil a schudol


58.
označiť príspevok

Pohodka
   30. 6. 2008, 21:21 avatar
S tou slečnou má to ešte pokračovanie, alebo končí pri schudnutí ?  


59.
označiť príspevok

krabot
   1. 7. 2008, 07:50 avatar
pokračujem.
a schudol desať kíl, zároveň som akoby omladol, všetci boli prekvapený a začali rozmýšľať, že čo sa asi stalo. Vymenil som celý šatník a ďalej čušal a cvičil. Určite som sa zmenil, pretože ak sa stane niečo podobné, na osobe to zanechá zmeny. Ale nikomu som nič nepovedal, pretože som v tom nevidel budúcnosť. Dokonca som urobil svojej žene druhé dieťa, teraz si myslíte, že som idiot, -to dieťa sme aj plánovali - v nádejí, že ma to zmení, že zabudnem. Stále som si myslel, že je to iba letná láska a treba počkať, potom to celé odíde a budem pokojný. Ibaže pokiaľ máte prázdne srdce, je tu vždy možnosť, že sa vám tam niekto nasťahuje.
Nakoniec, moja slečna o tom basolútne nevedala. Samozrejme sme sa ďalej smiali a uťahovali jeden z druhého, ibaže pokiaľ teraz začala rozprávať o tom, že som ženatý, alebo niečo o láske,už to malo iný rozmer. Pozeral som na ňu tak ako vždy a vnútri som zomieral a stále čušal.
Doteraz som určite konal podľa predstáv väčšiny.
Jasne, veď som bol ženatý chlap s deťmi.
Niekto nado mnou už skonštatoval aké je to krásne milovať.
Dám mu za pravdu. Je to úžasný pocit. Niečo krásne. Aj keď som sa v podstate trápil, pretože z jej strany to bolo čisté priateľstvo a nič viac. Ráno som sa zobúdzal s jej menom na perách, celý deň som myslel na ňu, triasol som sa keď som ju nevidel, nepočul, nevedel kde je a čo robí. Všade som ju videl, cítil som jej vôňu, všetky veci ktorých sa predtým dotkla, mi ju pripomínali.Rozum hovoril jedno, city druhé.
Po troch mesiacoch sme začali komunikovať cez sms, pretože nás služobné povinnosti rozdelili. Trvalo to dva týždne. Na moje prekvapenie z dvojzmyselných sms sme prišli na to, že niečo k sebe cítime. A začali sme padať do toho hlbšie a hlbšie. Vtedy som si povedal, že prečo sa to deje, keď je to celé zbytočné, nemá to budúcnosť a mi toľko riskujeme iba kvôli tomu aby sme boli spolu pol hodinu, desať minút.Keby sa to hocikto dozvedel, boli by z toho problémy.
Nikto by to predsa nepochopil.
Sprvu sme to neriešili, boli sme spolu, koľko sme len mohli, vôbec nás to nenapadlo, že celý náš flirtík má aj inú stranu.Potom sme začali uvažovať.Teda v rámci možností nášho opantania.Hovorili sme o budúcnosti, o problémoch o desaťročnom rozdiele a tak.
Povedal som, že ak bude šťastná ona, budem šťastný aj ja, a nemusí byť práve so mnou. Nech ide do záväzku so slobodným, pretože takto je iba stále druhá.Ak by sme mali byť spolu, moje záväzky bude musieť riešiť samozrejme aj ona.
Ibaže nedokázala povedať nie.
Nie je jednoduché popísať ako veľmi sme sa zblížili. Chémia fungovala v každom detaile.A toho som sa bál.Prišli predstavy aké by to bolo krásne keby sme boli spolu navždy. Ibaže ja som začal mať silné pochybnosti.Veď som už raz takéto niečo zažil a teraz to chcem ukončiť.Som normálny ak jeden vzťah skončím a začnem ďalší?Môžem ja hovoriť o tom, že ten je už do konca života?Veď si nasieram do úst.A začal som mať obavy, čo som vlastne za človeka.
Pochopil som, že som o dosť skúsenejší, čo s týka života, vzťahov, toho čo vlastne na partnerovy hľadám a čo očakávam.Veľa vecí dostalo iný rozmer.Takisto som pochopil, že šialená zamilovanosť prerástla vo vážny vzťah.
Teraz sme v štádiu, že rozmýšľame čo ďalej.Možno nájdem silu a poviem, že je koniec, odoženiem moju slečnu a všetko sa vráti do starých koľají.Ibaže cítim, že už nič nebude také ako predtým.


60.
označiť príspevok

Pohodka
   1. 7. 2008, 13:29 avatar
Ako vidím, je aj pokračovanie. Ked čakáš radu, tak žial ja ti neporadím. Nebola som v obdobnej situácii. Môžem ti povedať len svoj názor. Slečna neovlýva charakterom, nakolko na začiatku povedala, že zo ženatým by si nezačala, ani keby sa po stene škrabal.Nemusel si sa ani po stene šrabať, stačila chémia   Daj si odpoved na otázku, kde bude tá slečná, až bude po chémii u teba  


61.
označiť príspevok

cervenicka
   18. 8. 2008, 20:41 avatar
náhodne som objavila túto tému....čo povedať...mám 6 ročný vzťah so ženatým mužom...keď sme sa do seba zbláznili bola som tiež ešte vydatá....ja som to neuniesla, priznala sa a rozviedla...on síce po 3 rokoch odišiel tiež od ženy a boli sme spolu, lenže po pol roku som si našla lem list na rozlúčku...nezvládol to...chýbala mu rodina...po 4 mesiacoch sa chcel zas ku mne vrátiť a kedže som ho stále milovala a aj stále milujem(nechápem ako môžem po tom všetkom čo mi urobil, ale je to tak)tak som ho prijala späť....ďalšia rana prišla zas za pol roka, ďalší list na rozlúčku....viem, že ma miluje a ja jeho tiež...lenže on je slaboch a nikdy nedokáže prekonať tú veľkú túžbu po rodine a pritom má už dospelé deti....takže chápem všetko..je to veľmi ťažké a nie všeti to dokážu...myslím, že ženy skôr odpustia ako muži...stretávame sa stále napriek všetkému utrpeniu, ktoré mi spôsobil a ktoré mám stále vo svojom srdci...nedokážem sa ho vzdať, ale uvedomujem si aj to, že život mi uteká a ja nedám žiadnému inému mužovi šancu urobiť ma ešte šťastnou.....


62.
označiť príspevok

Juliana3 žena
   18. 8. 2008, 20:55 avatar
Mala by si prehodnotiť svoje názory a zodpovedať si na otázku či má to význam? Netráp ho a netlač na ňho. Musí sa sám rozhodnuť. Nedokázala by som čakať, kým mi opäť ujde za svojou rodinou.
 


63.
označiť príspevok

sondula
   25. 8. 2008, 13:16 avatar
Zaujala ma téma a rôzne názory na "neveru", ktoré sú tu interpretované v príbehoch alebo názoroch. Nechcem rozdávať múdre rady - každý si je strojcom svojho osudu sám. Môj príbeh šťastne nezačína a šťastne ani nekončí... po smrti manžela som zostala sama so svojim ročným synčekom. Nastúpila som do práce - musela som aj keď sa mi ťažko odchádzalo od svojho syna / každá matka si chce to matersvo vychutnať/, ale bolo to najlepšie riešenie aké som vtedy mohla urobiť. Raz z práce som HO stretla - TOHO kto mi vlial do života smiech, radosť, lásku ....všetko čo odišlo so stratou mažela. Bol to manželov kolega - ženatý. Poznala som celú rodinu. Jeho ženu i deti. Začali sme sa stratávať. Zo začiatku to boli náhodné stretnutia, potom Sms-ky, telefonáty.... Až raz prišla jedna Sms -ka od NEHO, v ktorej sa mi prznal, že ma ľúbi a nie ako kamošku. Svoju lásku som mu opätovala aj keď hrýzlo ma svedomie / má ženu, deti , čo ak sa to niekto dozvie /. Chodili sme spolu rok. Bolo to nádherné aj keď utrápené. Trápila som sa keď sme neboli spolu a tešila som sa na každé stretnutie. Prenasledovali ma výčitky /jeho rodina/ ale nevedela som sa ho vzdať. Smial sa dokedy to takto s ním vydržím...tajne sa stretávať, tajne chodiť na výlety, tajne sa držať za ruky, tajne sa ľúbiť, milovať. Nepochopí ten kto nezažil! Aj keď ja som vlastne nikoho nepodvádzala...cítila som sa voči jeho žene previnilo. Svoje pocity som mu pár krát rozprávala - utešoval ma tým, že ich manželstvo už nefunguje a sú spolu len kvôli deťom. Jeho žena ho už neľúbi, chcela sa s ním rozviesť, ale nevie si predstaviť ako by potom chodila po dedine...a že sa len hádajú, nespia spolu, manželka ho upodozrieva z nevery aj keď nebol dôvod... Ja som sa ponad všetko povzniesla... Nejako to nezvládol ON. Myslel si, že nevydržím a ujdem z tohto vzťahu ako prvá. Nežiadala som od neho rozvod, stretávali sme sa len keď mohol ON, prispôsobovala som sa vo všetkom. Ľúbila som ho a viem, že aj on mňa / myslím si to /, ale neviem čo sa stalo. Začala som podľa jeho tvrdenia - zvyšovať svoje nároky.Jedného dňa mi napísal, že už sa so mnou nechce stretnúť a že končí. Tak ako vzťah začal Sms-kou tak ho aj ukončil. Sms-kou! Podľa mňa slabošské. Vyčítala som mu, že takto sa to nerobí. Naivne som si myslela, že si vyžobrem aspoň jedno stretnutie kedy ho zas uvidím. Bola som zaľúbená, nahnevaná a hlavne sklamaná, sklamaná, sklamaná. ...a vlastne nič som z tohto vzťahu do budúcnosti ani neočakávala. Hneď na začiatku mi bolo jasné, že sa nerozvedie. ...ale srdiečku nerozkážeš a v tomto prípade išiel rozum bokom. Nadávala som sama sebe, nenávidela som ho a zároveň ľúbila. Zostali sme kamaráti cez telefón - ON chcel zostať kamarátom a teraz som pochopila prečo. Volával mi aj po rozchode každý deň / nemala som brať ten telefón, nemala som odpovedať na SMS-ky a mala som na neho úplne zabudnúť/ Nedalo sa!!! Raz ráno ma počkal a....odpustila som mu.Láska bola silnejšia a ja som bola zasa šťastná. Pokračovali sme v našom krásnom, tajnom ľúbení a stretávaní sa, ale tentokrát som ho upozornila, že ak sa so mnou zahráva už kamarátmi nezostaneme. Ubezpečoval ma, že ma ľúbi a nemohol bezomňa vydržať.Počas nášho rozchodu (10 dní) o všetkom premýšľal a trápil sa. Veľmi som mu chýbala.... No a po ročnom chodení prišiel ďalší rozchod. Ďalšia rana pod pás od NEHO. A dôvod...? Taký istý ako prvý krát a že vraj sa pri mne dusí, že ho ubíjam a že to už nevydrží. Doteraz neviem prečo! "Najedol sa" ...a nevydržala som to dusenie v sebe ani ja. Všetko som povedala jeho manželke.Možno som konala unáhlene, ale vtedy bol ON pre mňa niekto kto mi veľmi ublížil. Cítila som sa ako použitá hračka ktorú už zas odkopol . ...a dôvod prečo bol so mnou aj druhý krát?. Možno ma ľúbil ale viac mal strach, že sa to odomňa dozvie jeho žena / v tom som si istá /. Viem, že som ublížila aj ja - jeho rodine,čo ma veľmi mrzí. Nedosiahla som vlastne nič a nič a nikoho som vtedy už vlastne ani nechcela. Hlavne nie muža, ktorý ma v tej chvílke pravdy nazval kurv., rozbíjačkou rodiny, tvrdil, že som za ním doliezala, že som štetka, že som si to všetko vymyslela, len aby som mohla rozoštvať jeho a jeho manželku, ktorú veľmi ľúbi, že keď ma stretne rozbije mi ústa, vrazí mi nož do chrbta. Všetko zapieral, ale iné som ani nečakala, takže ma v tomto nesklamal. Svoju manželku ľúbil tak, že ju pred svadbou aj po svadbe dokázal podvádzať / nie so mnou /. Dokázal si za peniaze kupovať ženu.... a je toho viac s čím sa mi priznal. ...že vraj hladal lásku ktorú doma nemá. Oplzlo mi vynadala aj jeho žena a poslala ma na liečenie. Že som šialená a s takou ako ja by sa jej muž ani nerozprával nie to ešte niečo mal. Chcela dôkaz manželovej nevery, lebo jej manžel je len dobrý človek...a že žiadny dôkaz aj tak nemám. Dôkaz som jej dala a nie jeden! Či som jej otvorila oči mi je už jedno! Možno sa vám budem zdať bez citu a tvrdá, ale v živote som si toho pretrpela viac...viac bolesti a smútku ako radosti. Občas stretnem TOHO ktorého som tak milovala. V srdiečku už nemám nič. Nič k nemu necítim. Ba cítim - nenávisť! A keď ho vidím neskláňam hlavu ako ON .
Pri tej "hodine pravdy" sa otvorili oči mne. Čo som bola pre NEHO!


66.
označiť príspevok

sedmikraska žena
   31. 8. 2008, 14:40 avatar
myslim, ze toto by cakalo viacej tych podvodnikov co sa skryvaju za svoje deti a manzelstvo v ktorom ,,aj tak uz manzela ku nemiluju"


67.
označiť príspevok

túžiaca
   5. 9. 2008, 18:20 avatar
Ahojte fórumáci, konečne nebudem osamelá v svojich pocitoch. Som zvedavá na Vaše názory. Vydávala som sa z lásky po dlhoročnom vzťahu , máme pokojný domov a dve fantastické deti. S mužom máme kamarátsky vzťah. Sme spolu viac ako 15 rokov a nikdy som ho nepodviedla. Pred dvoma rokmi sa mi život obrátil naruby. Bolo to v čase nesmierneho pracovného vypätia , keď som bola nútená odložiť všetky city bokom , kedy deti boli viac u babiek ako doma a kedy domácnosť fungovala na 10 % o manželstve ani nehovorím. Toto obdobie malo trvať asi 4 mesiace a potom malo byť všetko v najlepšom poriadku. Ale nebolo to tak. V čase citového vákua mi stačil jeden pohľad na kolegu , ktorého poznám 10 rokov a je o 15 rokov starší a ja som si uvedomila, že som sa osudovo zaľúbila. Skúsila som s ním 2-3 krát flirtovať, ale nakoľko si nič nevšimol, románik sa nekonal. Nasledovalo obdobie jedného roka, v ktorom som sa nesmierne trápila, túžila som po ňom a myslela som len na sex s ním . Nesmierne sa mi zvýšilo libido a zo zúfalstva som občas zviedla svojho muža, i keď som k nemu získala odpor. Nenávidela som sa za to, že netúžim byť so svojimi deťmi cez víkend , lebo svoj objekt tri dni neuvidím. Snažila som si hľadať zaujímavú prácu, snažila som si rozšíriť okruh známych a robiť veci nevšedné, aby som zabudla. Pomohlo to len trocha. začala som flirtovať s inými mužmi.
Zmenila som imidž , schudla so, dala som si chirurgicky upraviť poprsie. Zabudla som však až vtedy , keď som sa pri náhodnej spoločensko pracovnej príležitosti bozkávala s druhým veľmi príjemným mužom. Po tejto skúsenosti som si uvedomila, že som milá k deťom, k mužovi, že som veselšia a že ma dokonca začal trocha baviť aj manželský sex. Skúsila som to znova s iným a zmenil sa mi svetonázor . Zistila som , že toto je pre mňa cesta . Svojho muža už asi nemilujem. Keď si predstavím, že ma čaká s ním 40 rokov spoločného života a že už nikdy nezažijem to , čo sa dá zažiť len v romantickom vzťahu , je mi strašne. Ešte som neverná nebola, ale mám predstavu s ktorým mužom a kedy sa chcem milovať a túžim si nájsť aj dlhodobého milenca. Viem, že budem doma oveľa lepšia, ak sa tak stane. Lebo som nesmierne citovo aj fyzicky frustrovaná a nešťastná. Ak sa tieto nevery odhalia, budem niesť plnú zodpovednosť za to, čo bude ďalej , ale inú cestu pre seba nepoznám . Dúfam, že ma pochopíte a budete mi držať palce.


68.
označiť príspevok

silueta
   5. 9. 2008, 18:25 avatar
každý si je strojcom svojho šťastia  


69.
označiť príspevok

orthos
   24. 9. 2008, 20:40 avatar
rad by som sa vsetkych tych ktory podvadzaju a hovoria o velkej laske a hlavne o tom co im novy vztah /je to iba a vzdy bude iba nevera a podvod na zivotnom partnerovi ak neukoncili seriozne svoj aktualny vztah/ prinasa, ze im prinasa to co im v manzelstve chybalo atd .. podla mna bla bla ...
co ste davali do toho vztahu vy?
davali ste dostatok energie a kompromisov a lasky aby vam to bolo opatovane?
Mozete mi povedat co ste spravili vy pre to aby v tom vztahu nebola ta nuda a davali ste dost aby sa vam dost aj vracalo ked vam to tak chyba?

A PS: zazil som byt aj ja neverny a velku lasku, a som aj ten podvadzany pre jej velku lasku ktoremu sa to manzelstvo rozpadlo. kvoli jej velkej laske.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 22:50,  List Blahovi a nátlak USA na slovenských politikov Branislav Fábry: 23. septembra 2019...
dnes, 22:49,  To je preto, aby tam neliezli takí ako ty a všetko nezničili. *21
dnes, 22:46,  No skoro, ale pomaly ho dobieham. *13*13*13
dnes, 22:45,  Jednoducho, si lepší ako Chuck Norris.*39
dnes, 22:44,  Uč sa národnej hrdosti, trubko. *21
dnes, 22:44,  Nesplietam, len ťa upozorňujem na úskalia tvojej chorej mysle. S tým právom na život...
dnes, 22:44,  Ešte ako zygota nie, ale už ako embryo som vedel hrať na gitare. *03*03
dnes, 22:42,  Môžeš si s ním podať ruky, je rovnako pomýlený ako ty. *21
dnes, 22:42,  293. lemmy práveze rešpektuje slobodnú volbu zien, či sa rozhodnú pre alebo proti *39 to ty...
dnes, 22:42,  Vari si už zabudol, že keď jeden muž oplodnil jednu ženu, že ako zygota si nemal mozog, a...
dnes, 22:40,  Uz splietas.
dnes, 22:40,  A mne pripomínaš fanatika, ktorý si neuvedomuje svoje následky. Nie si schopný zabezpečiť...
dnes, 22:40,  287. teóma ja nemienim riešit tvoje p*čoviny, zijeme v 21 storočí , hádam kazdá zena...
dnes, 22:39,  Dokáž to !!!!!!!
dnes, 22:39,  Nie, pretože oplodnené vajíčko nemá ešte mozog a necíti, lebo nemá ešte vyvinutú...
dnes, 22:38,  Tvojim prejavom mi zacinas pripominat Hitlera. On tiez rad rozhodoval o inych ludskych zivotoch a...
dnes, 22:38,  Len aby z toho neobvinili Kotlebovcov do pičachuja tu. *13*13
dnes, 22:37,  Čaputová, žena s prasacím ksichtom, je ďalšia opica, čo naletela takzvaným expertom....
dnes, 22:37,  To je fakt, že život vzniká oplodnením vajíčka. A čo? Tvoje právo na život je absurdné,...
dnes, 22:35,  Opakujem. Medzi zakladne ludske prava patri pravo na zivot. Zivot vznika pocatim.
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Žiadny učený z neba nespadol, ale hlupákov akoby zhadzovali.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(211 829 bytes in 0,412 seconds)