Neuznávam novoty v Katolíckej Cirkvi

Mnohé zavedené zmeny v Cirkvi druhý vatikánsky koncil vôbec nenariadil. Práve opak je pravda.
Konštitúcia o posvätnej liturgii druhého vatikánskeho koncilu, Sacrosantum Concilium, je vo svojej podstate veľmi konzervatívny dokument.
Napr. navrhuje zachovať latinčinu v liturgii, gregoriánske spevy cez bohoslužbu, k modernej hudbe sa stavia veľmi zdržanlivo a povoľuje ju len so súhlasom biskupa. Ani dobre známy zvyk slávenia omše tvárou k ľudu nenájdete v dokumentoch koncilu.
Dnes je latinčina takmer zabudnutá a gregoriánsku hudbu počuť len veľmi príležitostne.

Moderné kostoly odstraňujú Krista z centra chrámu, budujú bohostánok naboku a doslova odsúvajú Krista do úzadia.
Vždy v celých dejinách bol oltár so svätostánkom v strede podľa vzoru Jeruzalemského chrámu. Tak ako bola kedysi v centre vo svätyni archa zmluvy, ktorá v sebe obsahovala mannu, chlieb z neba, ktorým kŕmil Boh izraelitov počas putovania na púšti, tak bol svätostánok, ktorý obsahoval Krista (chlieb večného života) ozdobený sviecami a kvetmi ako to najsvätejšie v chráme.

Všetky tieto novoty však prišli až po koncile často krát z pochybných zdrojov.
Napriek tomu, že koncil súčasné zmeny nenariaďoval, mnohí kňazi sa od 70. rokov vydali do dobrodružstva experimentovania. Vymýšľali kreatívne „vylepšenia“ liturgie: vyhadzovali z kostolov kazateľnice, zábradlia a presúvali oltáre. Vraj koncil im to požehnal...

Benedikt XVI. pred svojím odchodom napísal na túto tému ostrú kritiku.
Varoval Cirkev, že to, čo sa zaviedlo do praxe po koncile a čo aj chápu častokrát kňazi, že od nich požaduje duch doby koncilu, je do značnej miery lož. Používa silné slová ako „koncil vytvorený médiami“. Pod rúškom "ducha" koncilu sa mohlo robiť skoro čokoľvek. Mnohí teológovia pritom šírili falošné učenie o novom začiatku pre Cirkev - tzv. „Nové Turíce“, ktoré koncil mal byť.

odkaz

Toto je pravá katolícka liturgia:
Dokonalosť, nádhera, majestátnosť, gregoriánska hudba, krásne rúcha, vznešený oltár...

Klein, keby si prišiel s tým, že Cirkev odmietla božstvo Ježiša, alebo niečo podobné.

Ale toto?

V tomto by som problém nevidel, t.j. v zavedení národných jazykov ako liturgických, veď Boh nie je viazaný ľudskou rečou, problém nevidím ani v slúžení Sv.omše tvárou k ľudu. Premiestňovanie Bohostánku je vec už vážnejšia, ale nikdy som nebol v kostole, ktorý by nemal Bohostánok umiestnený vpredu pri oltári.

Problém je skôr v duchovnej rovine, v strate viery. Je mnoho katolíkov, ktorí vieru nežijú. Viera je pre nich len informatívna a nie performatívna. Potom v rozhovore s nimi môžeme badať silný odklon od katolíckej náuky, hoci ich v Nedeľu vidíme v kostole. Jozef Ratzinger už v 60. rokoch hovoril o Cirkvi, že je Cirkev pohanov, azda preto, že videl obrovský duchovný úpadok západných krajín. Problémom nebol koncil, veď na ňom časť kléru chcelo priviesť Cirkev do vyššieho štádia duchovnej vyzretosti, to znamená, že odpoveďou na zmenu doby mala byť vyššia teologická sféra, ktorá vytvorí predpoklad na hlbšie vniknutie do zjavených právd, a tak sa zaistí silnejšia viera, ktorá bude schopná čeliť modernej dobe. To sa však nestalo a neskôr aj Jozef Ratzinger priznal, že azda uvažovali v príliš vysokých teologických sférach a to až tak, že iná časť kléru považovala závery koncilu za modernizmus a zradu predošlého smerovania Cirkvi. Vytvorila sa aj ďalšia skupina, ktorá chcela záverom koncilu prisúdiť nový - liberálny ráz , zmena paradigmy, ktorá nastaví kurz Cirkvi k voľnejšiemu chápaniu právd viery.

Nejasnosť koncilu sa nepodarilo v nasledujúcich rokoch dať na správnu mieru, a tak jeho závery si začali biskupské konferencie viac menej aplikovať po svojom. Výsledok nie je dobrý, vidíme to napr. v Nemeckej cirkvi, kde hrozí ďalšia schizma ale toto všetko je len produktom času, ktorý žijeme.

Kedy v historii NEBOLI apokalyptické časy?

9. Časť teológov síce vyznáva myšlienku, že obsah Jánovej apokalypsy sa nedá vztiahnuť iba na bezprostredný čas pred Ježišovým príchodom, ale časť teológov hovorí opak. Ja som zástanca prostrednej cesty, že Jánova apokalypsa a eschatologické rozpravy Krista môžeme z časti interpretovať na každú historickú dobu, ale zároveň najviac vypovedajú o čase pred parúziou.

Veď len ťažko by sme mohli vysvetliť obrazy dvoch šeliem, ktoré zasahujú celý svet ešte pred tým, ako nastúpil globalizmus.

Zdá sa, že apokalypsa by sa mohla týkať doby, v ktorej boli kresťania prenasledovaní, Nera totiž považovali za šelmu a cisára Domitiana za jeho akusi inkarnaciu, číselná hodnota písmien - 666 - by tiež mohla znamenať meno Nero.
Podľa mňa však ktorákoľvek doba by vedela označiť dve šelmy, vrcholilo to však okolo r. 1000 po Kristovi, lebo tento čas je v Biblii spomenutý...