Kedze tu vsetci robia copy&paste dam aj ja jeden, sice pol roka stare, ale neva
V roku 2017 si svet pripomenie 500 rokov od výročia reformácie. Martin Luther pribil v roku 1517 na kostol vo Wittenbergu svojich 95 reformačných téz. Posledný októbrový deň slávia každoročne protestanti ako „Deň reformácie“.
Do švédskeho mesta Lund sa 31. októbra chystá pápež František. Spolu s arcibiskupkou Upsaly Antje Jackelénovou sa zúčastní na ekumenickej bohoslužbe. Najvyššia predstaviteľka švédskej luterskej cirkvi, ku ktorej sa hlási až 67 % Švédov, vyjadrila radosť nad tým, že výročie reformácie si katolíci a luteráni pripomenú po prvý raz spoločne
Luteráni a katolíci oslavujúci reformáciu
Oficiálne oslavy sú naplánované na budúci rok. Katolíci na nich nebudú chýbať. Nemeckí biskupi pred časom predstavili príručku „Reformácia z ekumenickej perspektívy“. Martina Luthera v nej označujú za „učiteľa viery, svedka evanjelia a svedka Ježiša Krista“.
Pripomínajú, že „reformátori nechceli založiť novú cirkev, ale premeniť tú, ktorej boli členmi, čo sa im v rámci možností podarilo, aj keď sa to nezaobišlo bez chýb a zlých rozhodnutí“.
A pripájajú aj ďalšie výroky o tom, že „katolíci a luteráni sú údy jedného Kristovho tela a napriek rozdeleniu musia usilovať o plnú katolicitu (všeobecnosť) cirkvi“.
Podľa vydanej príručky, majú vo viere toľko spoločného, že by mali byť za to vďační a túto vďaku môžu vyjadriť práve oslavami reformácie na budúci rok.
Prvým pápežom, ktorý sa modlil v luteránskom kostole bol pápež Ján Pavol II. Stalo sa tak 11. decembra 1983 v Ríme. Po ňom sa v rovnakom kostole modlili tiež pápeži Benedikt XVI. a František.
Luther chcel očistiť cirkev
Martin Luther žil v dobe, kedy rímski biskupi umierali na pohlavné choroby. Mali manželky aj konkubíny. Pápežské paláce obývali podľa chuti ich milenky a milenci. Obyčajne z tohto sveta neodchádzali prirodzenou smrťou, ale úkladnými vraždami.
Pápež Lev X., ktorý bol od siedmych rokov cirkevným hodnostárom a v trinástich sa stal kardinálom (!) exkomunikoval Luthera v roku 1521. Hlavným dôvodom jeho ostentatívnej kritiky cirkvi bola dlhodobá korupcia, nemravný život a ožobračovanie ľudí prostredníctvom odpustkov.
Bývalá hlava nemeckých katolíkov, kardinál Joseph Hoffner napísal: „Druhý vatikánsky koncil vidí, že cirkev je povolaná k trvalej reformácii.“ Táto myšlienka sa opakuje hneď vo viacerých koncilových dokumentoch, ktoré zdôrazňujú „potrebu vnútorného obrátenia, bez ktorého skutočný ekumenizmus nie je možný“.
Vzájomné úsilie katolíkov a protestantov kráčať cestou neustálej obnovy je pokračovaním sľubnej nádeje s ktorou prišiel pred 500 rokmi Martin Luther. Po piatych storočiach mu porozumeli i katolíci. Jasným dôkazom sú plánované oslavy reformácie. Napokon, aj vďaka nej zvolal pápež Pavol III. v roku 1545 Tridentský koncil. V mnohých oblastiach nastavil vnútornú reformu ako odpoveď na kritiku Martina Luthera. Ten zomrel o rok neskôr v roku 1546.
odkaz
