Nemá mnoho významu usilovať sa o múdrosť.

Nemá mnoho významu usilovať sa o múdrosť.
-----------------------------------------------------
12 Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.

13 A svojou mysľou som sa dal na to,
že múdro preskúmam a vystopujem všetko,
čo sa deje pod nebom.
To trápne zamestnanie uložil Boh Adamovým synom,
aby sa ním umárali.

14 Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, -
ale to všetko je márnosť a honba za vetrom!

15 Krivé sa nedá urobiť rovným
a čoho niet, to nemožno počítať.

16 Povedal som si v srdci:
„Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti,
moja myseľ videla mnoho múdrosti a vedomosti.“

17 Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť
a tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo a pochabosť.
Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom.

18 Lebo čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti;
a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť.

Kazateľ1

Odmyslím si tie táraniny, a vyjadrím sa len k vete: Nemá mnoho významu usilovať sa o múdrosť.

Pokiaľ niekto túži byť hlupákom, nech mu potom nevadí, ak ho pri nákupe okradnú. Inak, má mnoho významov usilovať sa o múdrosť. Byť múdrym totiž znamená nakupovať rozumne. Hlupák kupuje aj nepotrebné veci. Kupuje ich len preto, lebo mu nákup robí radosť, a kúpi aj úplne zbytočnosti. A potom sa mu doma povaľujú, a zavadzajú, kým ich zasa nevyhodí. Oplatí sa byť múdrym, pretože sa tak ľahšie človek uplatní v práci, len tak ľahko ho niekto neoklame, a pre mnohé iné javy sa oplatí byť múdrym. Len to netreba preháňať, a netreba byť namysleným. Medzi múdrym a namysleným nie je rozdiel len v tom, ako tie slová vyzerajú napísané. Múdry človek aj vie, kedy je užitočné, či správne byť aj skromným.

Aj preto, a pre mnohé iné, sa oplatí byť múdrym.

Pomály sa dnes rozbieham, (už zajtra sa to zmení) reku pozriem do df a vidím - klasika...hluboké nedorozumění...a z neho vychádzajúce "neštandardnosti".
Skúsim im trochu odporovať..."neštandardnostiam".
Moja hypotéza je jednoduchá - čo tým "kcel" básnik povedať?

...Čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti;
a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť...

toto na prvý pohľad zvádza k "velebeniu" bezmyšlienkovitého šťastia zvierat.

------------------------------------
Kazateľ bol kráľom v Jeruzaleme. Zdá sa že sa tam "trošku vyznal".
12
text



Dávalo mu zmysel preskúmať trápne zamestnanie ktoré uložil Boh Adamovým synom.

13
text



Toto je Kazateľov záver, hypotéza, otázka, ktorú analyzuje v ďalšom? Osobne mi to príde ako hypotéza s ktorou podstupuje toto skúmanie.
14
...čo sa deje pod slnkom, to všetko je márnosť a honba za vetrom!...



Toto je typický štýl práce pisateľov Písma.
čo krivé?
žeby vťahy ktorými sa realizue ono trápne zamestnanie ktoré uložil Boh Adamovým synom ?
ale hlavne, čo autor myslí tým ...čoho niet?
Na prvý pohľad je to tzv. prázdna veta, na druhý pohľad - hodil by sa kľúč na dešifrovanie.
čo autor myslí tým ...čoho niet?

Lezú mi na nervy, títo pánbožkári.
Povedia ti: "Poď sa napiť",
a podajú ti deravý pohár s nápojom.
Kým si ho priložíš k ústam, nápoj z pohára vytečie.
Dojemné.
A hlavne ako tajuplne a významne sa pri tom tvária, pánbožkári...najdôležitejšie je vybudovať v "plebse" pocit vlastnej nenahraditeľnosti.

Vrátim sa k téme.
čo autor myslí tým ...čoho niet?
Niečo, čo existuje.
Veď ...to, čoho niet "kcel" spočítať.

Ak by to neexistovalo, nemalo by zmysel o tom hovoriť.
A ono to existuje tak že ...toho niet...
Ako to (čoho niet) existuje?
Odpoveď je jednoduchá.
Existuje to tak, že ho niet, (celkom určite pre účel spočítania).
Teda ako môže niečo existovať tak, že nám sa to javý tak, že toho niet?
Odpoveď je jednoduchá (zdá sa, že je zašifrovaná v texte: - vietor).

Má vietor hranice?
Má ohraničenie, ktoré nám umožňuje spočítať koľko kusov je toho vetra?
Odpoveď na otázku čo autor myslí tým ...čoho niet, sa zdá byť ukrytá v povahe toho, čo nemá hranice.

Čo existuje tak, že je určené aj bez určenia?
Čo existuje aj bez hraníc?
Čo iné ak nie to, čo existuje ako jediné svojho druhu?

čo existuje ako jediné svojho druhu?
čo je v našom svete jedinečné a neopakovateľné, stále vo svojich vlastnostiach a všadeprítomné ako vždy celé a neporušené?

Predsa Nič!
🙂)))

...Jááááj....
ale som Vám pomohol čo?
🙂)))

Naschvál.
Ja vám to poviem a tým Vám zabijem možnosť pre život, pre vlastné úvahy.
Moje nič môže znamenať takýto môj zámer: - sám skús zvažovať určité okolnosti a sám uvidíš aké ti to prinesie výsledky.
NIč nie je dopredu určené a zaručené, ale aspoň za pokus to stojí.
Možno...
🙂
Uvidíme....

15
Krivé sa nedá urobiť rovným a čoho niet, to nemožno počítať.



Toto sa môže vnímať aj ako otázka, na ktorej konci by bolo možno treba domaľovať otáznik:
"Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti ?"
Mám predpoklady nato, aby som zachytil pravé podstaty vecí, alebo mi hrozí, že sam budem brodiť len v prejavoch týchto podstát?
16
Povedal som si v srdci:
„Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti,
moja myseľ videla mnoho múdrosti a vedomosti.“



Tu prichádzam k názoru, že naši "milí" pánbožkári urobili dieru do pohára s nápojom, ktorý nám podáva
Kazateľ - kráľ v Jeruzaleme.
Milí pánbožkári, pokušenie ste mali silné a aj času bolo za tých cca 2000 rokov viac ako dosť, čo?
Chudák Kazateľ.
Ak mal čistý úmysel, čo mu nepopieram, v hrobe sa nezastaví, a jeho otáčky nadobudli šialené rozmery.
17 Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť
a tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo a pochabosť.
Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom.



Blahoželám Vám vy darebáci! Tí čo ste v Písme poprekrúcali Kazateľov odkaz...
To čo už je za múdrosť, ktorá zväčšuje aj bolesť?
Alebo múdrosť, alebo bolesť.
To dokopy nejde!
Je len jediná múdrosť - zachovávať svoje vlastné bytie.
Bolesťou?
🙂

Zachovávam svoje vlastné bytie, keď zarobím veľké "lóve" a za ne si nakúpim šaty a potraviny? Pekne sa oblečiem a napráskam sa fajnotín?
Ozaj koľko potravín musím zjesť, aby som sa dožil zajtrajšieho dňa?
A mám si radšej obliecť rifle, alebo "menčestráky"?
🙂
Dá sa mi moje bytie zachovávať aj inak?
Efektívnejšie?
18 Lebo čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti;
a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť.
...

🙂

ivo

no jo, ale to ti Adamovi synovia dodrbali v tom Jeruzaleme

Rains, čo konkrétne máš na mysli?

mno lea, palestinci a zidia maju spolocnych predkov..su teda jednej krvi, ale biju sa jak male deti. Tisic rokov sa vedu boje o toto mesto, tisic rokov v tom regione nie je pokoj..je to normalne? co je take extra na tom meste?
najlepsie by bolo cely Jeruzalem zbombardovat a zaorat a bude konecne pokoj na strednom vychode.

Vojny boli, sú a budú, s Jeruzalemom alebo bez. Dôvody sa nájdu alebo ako vždy vymyslia.

najviac vojen sa viedlo kvoli tomu mestu..a vojny by nemuseli absolutne byt..z toho dovodu vznikla institucia OSN...aby neboli uz ziadne vojny a spory sa riesilimierovou cestou na jej pode..ale skutocnost je ina. OSN je bezzuba organizacia a zbytocny moloch co zerie len peniaze, ktore by sa dali vyuzit inde.

Mnoho medzinárodných inštitúcií je takých, zase určite majú aj určité pozitíva, na ktoré netreba zabúdať.