Krajná pravica (taktiež extrémna pravica, ultrapravica) je zaužívaný politický pojem pre označenie politických ideológií a aktivít s krajne vyhroteným nacionalistickým postojom, zameraný proti demokracii, pluralizmu, ktorý principiálne odmieta diskusiu a prejavuje sa útokom na systém základných ľudských práv a slobôd s dominantnou črtou odmietania základných hodnôt, noriem a spôsobov správania platných v danej spoločnosti[1]. Je prezentovaný prevažne presadzovaním ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu, neonacizmu – fungujúcich na princípe a ideológii národného socializmu. Protipólom pravicového extrémizmu je extrémizmus ľavicový.
Pravicový extrémizmus je charakteristický nasledujúcimi prvkami
je antipluralistický a podnecuje strach pred spoločenskou rôznorodosťou
odmieta myšlienku ľudských práv, hlavne ľudskej dôstojnosti ako i práva na slobodu a rovnosť
uprednostňuje autoritatívny vodcovský štát, a preto je antidemokratický
je antiparlamentaristický, pretože odmieta súťaženie politických strán a preferuje homogénne národné spoločenstvo
je antiinštitucionálny, odmieta deľbu moci
je verejne alebo skryto rasistický a/alebo antisemitský
vo všeobecnosti je nepriateľský voči cudzincom, odmieta „iných“ alebo „cudzích“, ako i tých, ktorí sa za týchto ľudí zasadzujú
je vypäto nacionalistický a nepriateľský voči ostatným štátom
podporuje revizionizmus, v ktorom bagatelizuje význam nacistického štátu alebo ho dáva za príklad, či relativizuje a popiera holokaust
je náchylný páchať násilie, vo vlastných radoch toleruje neonacistov a vojenské násilie
znevažuje všetkých, ktorí sa odkláňajú od noriem, ktoré stanovili samotní extrémisti, ako napr. homosexuáli, postihnutí ľudia, etnické menšiny alebo politicky inak zmýšľajúci ľudia
odkaz
