Nebeské knihy

Nebeské Knihy
Pod pojmom Nebeské Knihy, Korán označuje posolstvá, ktoré boli poslané jednotlivým poslom v minulosti.

Niektoré z týchto posolstiev sa nám zachovali v písomnej podobe.

Posledným z nich bolo posolstvo, ktoré bolo vnuknuté poslovi Muhammadovi a jeho prostredníctvom ľuďom oznámené. V jednom z veršov Koránu sa píše, že Boh zoslal Pripomenutie, t.j. verše Koránu, ktoré ľuďom pripomínajú Boha a zásady, ktorými sa vo svojom živote majú riadiť, a Boh sa aj postará o to, aby ostalo toto Pripomenutie zachované a nezmenené. Ak si prečítame postup, akým sa Korán dostal až k nám, ako sa v písomnej podobe zachoval od čias posla a proroka Muhammada, potom si uvedomíme, čo uvedené slová znamenajú.

Odporúčam do pozornosti čitateľov poblikáciu „Korán z pohľadu vedy o Koráne“, ktorá je voľne dostupná v rubrike publikácii.

Dnes z Nebeských Kníh máme už len Tóru, Knihu, ktorú židia uznávajú. Evanielium, Knihu, ktorú kresťania uznávajú. A Korán, Knihu, ktorú muslimovia uznávajú.

Muslimovia uznávajú, že všetky tri Knihy pochádzajú od Boha, avšak ľudia obsah, resp. výklad prvých dvoch pozmenili a dali im v niektorých základých otázkach, úplne imý význam, než aký v skutočnosti mali.

Viera v to, že Boh zoslal tieto posolstvá a Nebeské Knihy je ďalším z článkov viery v islame.


odkaz

Ak chceme používať pojem Nebeská kniha tak môžeme aj ďalšie knihy označiť za nebeské, napr. jedno z najhlbších svätých písiem - Bhagavadgítu

Človek sa potrebuje vzdelávať sám o sebe a nie o nejakom bohu.
Konkrétne vďaka spomínaným knihám človek prelial tak neuveriteľne veľa krvy, toľko životov bolo zničených a zahubených pre túto nekonečnú hlúposť, že pociťujem ozajstný hnev, keď čítam podobné hlúposť šíriace príspevky.
Lea Pragmatická, máš rada ľudské zvady a nenávisť?
odkaz

👍: bielamodrá

Kvoli kniham nikto krv neprelieval. Odkial si nabral, ze to bolo kniham, mas aj nejake fakty ( o dokazoch radsej nepisem, lebo to by bolo tazsie zadanie), Knihy su na vzdelanie a poucenie aj tieto Knihy co som uviedla. To, ze pocitujes hnev ja za to nemozem, neviem co ta tak vytocilo na tejto teme.

V mene boha - Lea Pragmatická. Vlastne prečo o náboženstvách vždy najviac kvákajú ľudia, ktorí o nich najmenej vedia?

👍: bielamodrá

Myslis ateistov? Oni dost rozoberaju nabozenstvo, Bibliu aj Boha co neexistuje, ale asi ich to bavi, aj ked ich poznanie je okliestene a jednostranne - vidiet na nom len zle.

Lea Pragmatická človeku stačí tak málo k tomu, aby spáchal najbrutálnejší čin. Napríklad také náboženstvo.
odkaz

No ja neviem, ze by na brutalne cin stacilo malo. Neskumala som brutalne ludske ciny a ich motivy. Na zaklade faktov si dovolim tvrdit, ze najvasich bestialnych zverstiev sa prave dopustali ti co nenavideli nabozenstvo alebo boli chorobne posadnuti prodi zidom, to len tak na dokreslenie:
Dr. Paul Joseph Goebbels (29. října 1897, Rheydt – 1. května 1945, Berlín, sebevražda) byl jeden z nejvyšších nacistických představitelů a válečný zločinec, byl říšským ministrem propagandy (vedl ministerstvo pro lidovou osvětu a propagandu), zmocněnec pro vedení totální války, říšský velitel domobrany a jeden z nejbližších spolupracovníků Adolfa Hitlera. Hitler jej ve své závěti určil svým nástupcem ve funkci říšského kancléře, jímž byl jeden den. Byl znám svým zapáleným, energickým slovním projevem a přesvědčivým antisemitismem.

odkaz

Toto je stráta času.
A fašisti boli veriaci len tak medzi rečou Lea Pragmatická. Vzdelávaj sa, nieje to na škodu.

👍: bielamodrá

Preco mas take sposoby nereagovat k teme ci konkretnemu prispevku? Popieras vseobecne zname fakty.

Vďaka Biblii tej krvi nebolo menej.

Och, tieto modne kecy, ze v mene Boha sa prelialo najviac krvi 🙂))

Stalin a jeho masineria, jakobini vo Francuzsku, aj u nas komunizmus...

Ateisti vzdy rozputali najvacsiu totalitu a hrozovladu.

Veľmi detinská reakcia. Keď mohli jedni, tak môžu aj druhí. Gratuľujem ti k úplnej stráte rozumu zarra.
Stále ale nebolo hrôzovlády, ktorá vládla a vraždila takmer dve tisíc rokov.

👍: bielamodrá

TvojOponent ak nemas padne fakty, tak utocis na diskutera. Toto ja nelubim a nepaci sa mi. Az mas chut prejavit svoj hnev a nervy na veriacich nerob to v mojej teme. Zadanie temy je o inom, vysvetluje napr. povod Knih, bud sa drz temy alebo si zaloz svoju, kde budes bezhlavo hromzit a utocit na veriacich.

Veriaci príliš často prejavovali svoj hnev a stálo to nespočet ľudských životov a tomu sa inak, ako hlúposť povedať nedá.

👍: bielamodrá

Citas co pises? Si ako obohrata platna, tebe sa asi aj sniva o tom, ze vsetci veriaci su zli a tebe skodia aj celemu svetu. Ver mi nie je to tak. Nech by som tu zacala pisat aj o vyrobe topanok ty prides a zacnes tam mliet naucene ateisticke mantry - teda protibozenske naucene frazy. Skus ozaj citat temy alebo prispevky a reagovat na nich.

ved presne, krestanska cirkev tu vladla skoro dvetisic rokov

vycita sa jej par desiatok mrtvych inkviziciou, jeden Giordano Bruno a jeden Hus. za 2000 rokov!

co by tu bolo, keby vladnu 2000 rokov ateisti

Krížiacké výpravy v mene kresťanského boha po pol svete.

Co vies o kriziacich vypravach? No hovorit o polovici sveta je dost odvazne.

nemusis pripominat, rytierov by som sam spomenul, to je aj na samostatnu temu

bez tychto rytierov, by sme dnes boli islamske krajiny a vy same zeny co ste tu, by ste nosili burku 😉

podla krestanskeho nastavit druhe lice, ked chceli turci vieden mali sme im nechat aj Rim

Kriziaci a rytieri len ukazali, ake je krestanstvo skvele, ochranili svoju civilizaciu a vydobili respekt moslimov dodnes...

odkaz

citaj a vzdelavaj sa, ovca ...

takych zdrojov na internete je milion :-)

tomu si ver sama, hlupana 🙂

papez sa za par veci z toho ospravedlnil, aj ten je hlupak? LOOOOOOOOOOOOOOOOOL

par desiatok mrtvych inkviziciou, jeden Giordano Bruno a jeden Hus. za 2000 rokov!

co by tu bolo, keby vladnu 2000 rokov ateisti

par desiatok mrtvych?? teraz neviem ci si tak nevzdelany, alebo len taky chladnokrvny klamar - len za obdobie papeza Pavla III

-" Prvý inkvizítor" Diego da Silva úradoval 18 rokov, a za tento pomerne krátky čas dal upáliť 10 220 osôb, 6860 iných, ktoré buď ušli alebo zomreli v priebehu vyšetrovania, bolo spálených len v obraze,

- 96 000 osôb mučených, zbavených majetku, občianskych práv, odsúdených na doživotný žalár! Toľko obetí inkvizície "za 18 rokov! "

veris v schizofreniu ?
vies aka je to nebezpecna choroba ?

Človeku stačí k najpodlejším činom čokoľvek, sebaušľachtilejšia myšlienka sa dá zneužiť ... vraždili ateisti, vraždili veriaci čomukoľvek a v čokoľvek, človeku nie je nič cudzie, ak chce získať moc alebo bohatstvo...

Nadja presne, vzdy o moc alebo peniaze, ta oficialna verzia co sa povie ludu napr. cez media ako vyhlasenie je o inom na oklamanie jednoduchych ludi.

👍: Nadja

Rétoriku si volí človek podľa toho, čo chce dosiahnúť. Ak chce vládnuť bezvercom, nakydá na veriacich a naopak. veriacich je však viac... 🙂Ak chce vládnuť na Slovensku, nakydá na Maďarov... atď. vždy sa nájde nepriateľ, ktorý je zodpovedný za naše problémy... hehe

Suhlasim, tato metoda je stara ako ludstvo same. A este dalsi zvyk - vladnuci zvaluju vinu na predchadzajucich vladnucich. Alebo realnejsi priklad z prac. prostredie - novy zamestnanec zvykne nakydat na predchadzajuceho aky ma bordel a chyby. A tak dokolecka dokola.

👍: Nadja

chce ziskat moc a bohatstvo..asi preto,bo tymto sposobom spoznava clovek svet

Luci, akým? Akým spôsobom človek spoznáva svet cez moc a bohatstvo? Mocní a bohatí najlepšie poznajú svet? 🙂

je to sila chciet spoznat moc a bohatstvo za kazdu cenu,ze az
ta sila je zotrvacna uz od pociatku spoznat svet akymkolvek sposobom zotrvacnosti napr.vyvrazdovania sa ,len neviem odkial pochadza zdroj
ty si tu mudra,ty to vies,vsak

takze sposobom chcenia

Asi myslíš vôľu, s tým sa dá súhlasiť... 🙂
Nie som múdra, neviem nič... zotrvačnosť je zvyk?

pozeram anjelov a demonov a tak ma napada,ze ta zotrvacnost je pravdepodobne vysledkom nie zvyku,ale prepokladu byt presnym problemom vsetkeho

dla mna vsetky tesiticke knihy su tu preto,aby vykazovali pravdepodobnost vzniku predpokladu problemov a tym moznost pomocou myslienok zakrivit posobenim hmoty v pritomnosti priestorocas tak a to len preto,aby Boh mohol byt vzdy pritomny pomocou hmoty,ved naco by chcel tak velmi pismo a atrament a knihy zapisane myslienkami schizofrenikov,kotri pocuju Bozi hlas ?!
takze sa vdaka cloveku tu vytvara akasi jama,v ktorej si Boh k sebe kotula nase ciny a myslienky,nieco ako ked si hrame s gulickami

takze nasimi cinmi a pohybmi tu vytvaramne akusi energiu na udrziavanie tej jamy

ked orzmyslam teisticky,kokos je to na hlavu
neuveritelne mnozstvo sposobov fantazirovania o pravde

teizmus je nebezpecna hra s ohnom
idem radsej pozerat film,uz nechcem premyslat ako teistka,citim sa normalne ako magor

len nabozenstvo robi ludi ludmi

vsetky civilizacie: nasa ci cinska ci egyptska boli nabozenske

ateisti vzdy vydrzali vladnut par desatroci
ateisti nevedia budovat, len znicit

nikdy v dejinach neexistovala ateisticka civilizacia

Zarra perfektne.

dik

a vies preco ?

Ateisti nie sú ľudia?
Vlastne nie všetky náboženstvá sú teistické, takže by bolo dobré ujasniť definíciu človeka...

Nadja aj ateisti su ludia.

Lenže súhlasíš so zarrou, že "len nabozenstvo robi ludi ludmi" 🙂
Ako to ide dokopy? Jedno vyvracia druhé...

zarra, ty si ucebnicovy priklad zatemneho mozgu, sry
apr, boli to vzdy odpadlici od vieri, cize ateisti antikristi, ktori priniesli pokrok. ludia s pokrokovym myslenim bzw

Elec ty nevies pisat, bez toho, aby si urazala? Prvy pokrok a rozvoj poznatkov vznikol v klastoroch - tam je pociatok vedy, cize vdaka nabozenstvu a cirkvi tu mame pokrok. Potom uz veda zacala posobit osobitne.

lea kludne ma mozes nazvat aj ****ou, ako to mas rada, a naopak, cirkev vzdy branila v pokroku

Elec, tomu vzdy predchadzalo, ze si ma nazvala lesbou a ine vabne privlastky. Nie nebranila ozaj opytaj sa tych co vedia o vzniku vedy, poznaju jej pociatky. Okrem toho ty si veriaca, tak preco tie reci?

veriaca, ale nie krestanka

judaizmus ci islam alebo ine?

Lea sakra, ako môžeš takú do oči bijúcu hlúposť napísať. Prvý pokrok prišiel ochočením ohňa. To bolo ešte pred "neolitickou revolúciou" - ako by povedal Childe.

Enemy pockaj podlozim to relevatnym odkazom, nevycucala som si to z prsta.

tak podloz, ale moc tomu potom nerozumiem, o aky pokrok sa konkretne jedna. Ak pokrok v etike a moralke, tak dajme tomu, ale aj to je diskutabilne, dokonca aj na pomery stredoveku. Ja som myslel pokrok vo všeobecnosti.

Ani v etike neprišiel pokrok skokovo, ale pomaly... veď ešte pred Chamurappiho zákoníkom boli staršie, z ktorých vychádzal, ale chamurappiho boli dostupné ako prvé pre každého, kto vedel čítať... na rozdiel od Biblie...

Za čo vďačíme mníchom
Číslo 2/2005 · Thomas E. Woods, Jr. · Čítanosť článku: 9471


Keď kardinál Joseph Ratzinger koncom apríla prijal meno Benedikt XVI., komentátori okamžite špekulovali, čo to znamená. Pápežské mená majú vždy veľký význam. Napríklad, meno Ján Pavol naznačovalo hlboké sympatie s pontifikátmi Jána XXIII. a Pavla VI., s pápežmi Druhého vatikánskeho koncilu. Hoci Benedikt XVI. poukázal na to, že hlavným dôvodom výberu tohto mena je túžba pokračovať v odkaze pápeža Benedikta XV. (1914 – 1922), jeho voľba prirodzene vyvoláva spomienku na svätého Benedikta z Nursie (cca 480 – 547), zďaleka najvýznamnejšiu postavu v dejinách kláštorného života na Západe. Ozvali sa vyjadrenia, že tak ako svätý Benedikt a jeho mnísi zachránili Európu počas všeobecného úpadku, tak aj pápež Benedikt XVI. dúfa, že sa mu podarí vyslobodiť Európu z plytčín, na ktorých uviazla, zachvátená relativizmom a dokonca bez ochoty k reprodukcii.

Hoci mnohí ľudia vedia, že mníchom svätého Benedikta vďačíme za zachovanie veľkej časti literatúry antického sveta, tu sa ich vedomosti o tejto téme končia. No čím viac vieme o kláštornej tradícii a jej podstatnom, hoci zväčša neznámom prínose k rozvoju Západu, tým ľahšie pochopíme, prečo svätý Benedikt súperil s Karolom Veľkým o titul Otec Európy.

Poľnohospodárstvo

Hoci väčšina vzdelancov vidí prínos a vplyv stredovekých kláštorov najmä v oblasti vedeckej a kultúrnej činnosti, sotva sa dá prehliadnuť skutočnosť, že mnísi významnou mierou kultivovali to, čo by sa dalo nazvať praktické remeslá. V kláštornom živote zohrávala manuálna práca ústrednú úlohu. Hoci regula svätého Benedikta bola známa svojou miernosťou a averziou voči prehnanému pokániu, často zisťujeme, že mnísi sa slobodne venovali práci, ktorá bola ťažká a nepríťažlivá, ak boli takéto úlohy pre nich cestou k milosti a príležitosťou na umŕtvovanie tela. Rozhodne to platí, keď ide o klčovanie a kultivovanie pôdy. Močariská nemali žiadnu hodnotu a boli len zdrojom morových epidémií. Ale mníchom sa práve v takýchto oblastiach darilo a úspešne prekonávali ťažkosti, ktoré sa s nimi spájali. Zanedlho sa im podarilo močariská prehradiť a odvodniť. Z toho, čo kedysi bývalo zdrojom chorôb a špiny, sa čoskoro stala úrodná poľnohospodárska pôda.

Tento prínos nezostal celkom bez povšimnutia. „Za veľkú poľnohospodársku obnovu obrovskej časti Európy vďačíme mníchom,“ píše jeden odborník. „Všade, kam prišli,“ dodáva druhý, „premenili divočinu na kultivovanú krajinu; venovali sa chovu dobytka a poľnohospodárstvu, pracovali vlastnými rukami, odvodňovali močariská a klčovali lesy. Z Nemecka sa vďaka nim stala úrodná krajina“. Ďalší uvádza, že „každý benediktínsky kláštor bol poľnohospodárskou vysokou školou pre celú oblasť, kde sa nachádzal“.

Aj Montalembert, významný historik mníšskeho života, ktorý pôsobil v 19. storočí, vzdal hold ich poľnohospodárskej práci. „Nedá sa zabudnúť na to,“ napísal, „ako využívali rozľahlé oblasti (patrila im pätina všetkej pôdy v Anglicku), nekultivované a neobývané, pokryté lesmi alebo obklopené močariskami“. Hoci mnísi klčovali lesy, ktoré stáli v ceste ľudským sídlam, zároveň sadili stromy a uchovávali a chránili lesy vždy, keď to bolo možné.

Všade, kam mnísi prišli, zavádzali plodiny, poľné práce alebo pestovateľské metódy, ktoré ľudia dovtedy nepoznali. Niekde zaviedli chov dobytka a koní, inde varenie piva, chov včiel alebo pestovanie ovocia. Obchod s kukuricou vo Švédsku vďačí za svoju existenciu mníchom, v Parme to bola výroba syra, v Írsku lov lososa - na mnohých miestach to boli vynikajúce vinice. Skladovali vodu z prameňov, aby sa dala používať v čase sucha. V Lombardii sa roľníci od mníchov naučili zavlažovať pôdu. Mnísi sa tiež ako prví usilovali šľachtiť dobytok a neponechávali tento proces na náhodu.

Mnísi boli priekopníkmi vo výrobe vína, ktoré používali pri slávení svätej omše aj na bežnú spotrebu, ktorú povoľovala regula svätého Benedikta. Navyše, objav šampanského možno vystopovať u Dom Pérignona z Opátstva svätého Petra v Hautvilliers. Dom Pérignona v roku 1688 vymenovali za správcu vínnych pivníc opátstva a on cez pokusy s miešaním vín dospel k objavu šampanského. Výroba šampanského sa dodnes riadi jeho základnými princípmi.

Technika

Cisterciáni, reformne zameraný benedektínsky rád, ktorý vznikol v Citeaux v roku 1098, sú zvlášť známi technickou vyspelosťou. Vďaka komunikačnej sieti, ktorá existovala medzi ich kláštormi, sa potom technické informácie mohli rýchlo šíriť. V cisterciánskom kláštore v Clairvaux vo Francúzsku sa zachovala správa z 12. storočia, ktorá hovorí o používaní vodného pohonu a odhaľuje, že strojné zariadenia sa vo vtedajšej Európe používali v pre nás prekvapujúcom rozsahu. Antický svet veľmi nevyužíval mechanizáciu v priemyselnej výrobe, stredoveký svet však už áno, čo symbolizuje a odráža práve skutočnosť, že cisterciáni používali vodný pohon. Cisterciánske mníšske spoločenstvá väčšinou prevádzkovali vlastné výrobne. Mnísi využívali vodný pohon na drvenie pšenice, osievanie múky, valchovanie plátna a spracovanie kože. Ako uvádza profesor Jean Gimpel, táto správa z 12. storočia mohla byť napísaná hoci aj 742-krát, keďže taký bol počet cisterciánskych kláštorov v Európe 12. storočia a prakticky v každom z nich bola rovnaká úroveň technického pokroku.

Cisterciáni boli známi aj úspechmi v metalurgii. Hoci cisterciánske kláštory vyrábali železo pre vlastnú potrebu, nadbytky ponúkali na predaj. Od polovice 13. storočia až do 17. storočia boli cisterciáni hlavnými výrobcami železa v oblasti Champagne vo Francúzsku. Dokonca často využívali trosku z pecí ako hnojivo s veľkou koncentráciou fosfátov.

Nečudo, že mníchov nazvali „šikovnými a neplatenými technickými poradcami tretieho sveta svojej doby - to jest Európy po invázii barbarov“. Francúzsky učenec píše: „Či už išlo o ťažbu soli, olova, železa, kamenca či sadrovca alebo o metalurgiu, ťažbu mramoru, nožiarstvo a sklárne či kutie kovových platní, ktoré kryli zadnú stranu kozubov, nebolo jedinej činnosti, pri ktorej by mnísi neboli prejavovali tvorivosť a plodného ducha výskumu. Svoju pracovnú silu viedli a vyučovali, až dosiahla vysoký stupeň dokonalosti. Kláštorné know-how sa postupne rozšírilo po celej Európe.“

Rozsah kláštorných zručností a technických poznatkov ešte stále iba skúmame. Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa archeometalurgovi Gerrymu McDonnellovi z University of Bradford podaril významný objav. Neďaleko opátstva Rievaux v Severnom Yorkshire v Anglicku, ktoré v tridsiatych rokoch 16. storočia na rozkaz Henricha VIII. počas rozsiahlych konfiškácií cirkevného majetku zatvorili, našiel McDonnell dôkazy o takom stupni technických znalostí, ktorý predchádzal priamo veľkým strojom priemyselnej revolúcie v 18. storočí. McDonnell na základe dokumentov, s ktorými predtým pracoval, očakával, že pri výskume trosiek Rievaux a Laskillu (sídla patriaceho k opátstvu a vzdialeného od neho necelých päť kilometrov) zistí, že mnísi vybudovali vysokú pec, v ktorej extrahovali železo z rudy. A skutočne k tomuto zisteniu dospel.

Vysoká pec tohto typu, aká sa zvyčajne používala v 16. storočí, bola v porovnaní so svojou antickou predchodkyňou len o málo vyspelejšia a podľa dnešných meradiel značne neefektívna. Troska, odpad po spracovaní rudy v týchto pomerne primitívnych peciach, totiž obsahovala významný podiel železa, lebo pece nedosahovali dostatočne vysokú teplotu, aby sa z rudy oddelilo všetko železo. Ale troska, ktorú McDonnell objavil v Laskille, mala nízky obsah železa – podobne nízky, aký sa vyskytuje v troske z modernej vysokej pece.

McDonnell je presvedčený, že mnísi mohli onedlho začať budovať vysoké pece , aby mohli vyrábať železnú liatinu vo veľkom. Pritom takáto vysoká pec bola v istom zmysle kľúčová pri vstupe do priemyselnej éry. McDonnell tvrdí, že jej prototypom bola práve vysoká pec v Laskille. „Veľmi významným faktom je, že cisterciáni mali každý rok pravidelné stretnutia opátov a tí dokázali šíriť technický pokrok po Európe,“ povedal. „Koniec kláštorov znamenal aj koniec tejto siete prenosu technického pokroku.“ Mnísi „mali potenciál, aby prešli k vysokým peciam, ktoré by boli produkovali výhradne liatinu. Mohlo sa im to podariť vo veľkom, ale keď Henrich VIII. zlomil to, čo bolo prakticky ich monopolom, v podstate tento potenciál zničil.“ Charita

Ďalším klenotom kláštornej tradície bola pozornosť, ktorú mnísi venovali charitatívnym činnostiam. Táto téma si sama osebe zaslúži dlhšie pojednanie. Na tomto mieste môžeme prosto poznamenať, že Benediktova regula žiadala od kláštorov, aby almužnu a pohostinnosť poskytovali v čo najväčšej miere. „Všetci hostia, ktorí k vám prídu, nech sú prijatí, akoby prišiel sám Kristus,“ hovorila. Kláštory fungovali ako bezplatné hostince, kde našli bezpečné a pokojné miesto na oddych cudzinci na cestách, pútnici aj chudobní. Dávny dejepisec normanského opátstva Bec napísal: „Nech sa spýtajú Španielov či Burgunďanov alebo hociktorých cudzincov, ako ich v Becu privítali. Odpovedia, že dvere tohto kláštora sú vždy každému otvorené a že jeho chlieb je zadarmo pre všetkých.“

Niekedy mnísi priamo hľadali úbožiakov, ktorí po zotmení buď zablúdili, alebo sa ocitli na opustených miestach a potrebovali núdzový prístrešok. Napríklad v Aubracu, kde koncom 16. storočia založili v horách Rouergue kláštornú nemocnicu, zvonili mnísi každý večer na osobitný zvon, ktorý mal ukázať cestu každému zablúdenému pútnikovi alebo človekovi, ktorého zastihla hrozivá tma v lese. Ľudia ho nazvali Zvon blúdiacich.

Podobne bolo bežné, že mnísi, ktorí žili v blízkosti mora, budovali zariadenia, ktorými varovali námorníkov pred nebezpečenstvom, alebo že kláštory poskytovali prístrešky stroskotancom. Aj Kodaň vďačí za svoj vznik kláštoru, ktorý založil biskup Absalon. Tento kláštor sa staral o potreby stroskotancov. V škótskom Arbroathe dali opáti upevniť na obávanú zradnú skalu pri pobreží Forfarshiru zvoniacu bóju. Táto skala je v istých štádiách prílivu a odlivu takmer neviditeľná a mnohí námorníci sa veľmi obávali, že ich loď na ňu narazí. Vlny však vždy rozozvučali plávajúci zvon, a ten varoval námorníkov pred nebezpečenstvom. Dodnes sa tejto skale hovorí Zvonová skala. Takéto prípady sú však len malou ukážkou milosrdenstva, ktoré kláštory preukazovali ľuďom žijúcim v ich okolí. Mnísi tiež prispievali k budovaniu a opravám mostov, ciest a podobných zložiek stredovekej infraštruktúry.

Zachovávanie antickej tradície

Mnohí ľudia vedia, že kláštory sa zaoberali odpisovaním rukopisov, a to nielen náboženských, ale aj svetských. Táto práca a jej vykonávatelia požívali osobitnú úctu. Predstavený jedného kartuziánskeho kláštora napísal: „Usilovne sa venujte tejto práci, mala by byť prácou osobitne určenou práve pre kartuziánov v klauzúre... Táto práca je v istom zmysle, ak sa to tak dá povedať, nesmrteľná, lebo sa nestráca, ale zostáva navždy. Táto práca je takpovediac ani nie prácou, je to práca, ktorá nado všetky ostatné najväčšmi prislúcha vzdelaným zbožným mužom.“

Mnísi si cenili antické dedičstvo omnoho väčšmi, ako si dnes mnohí študenti uvedomujú. Veľký Alkuin (cca 735 – 804), polyglot, ktorý spolupracoval s Karolom Veľkým pri obnove štúdia a učenosti v západnej a strednej Európe, opisoval obsah svojej knižnice v Yorku tak, že spomínal diela Aristotelove, Cicerove, Lucanove, Plíniove, Statiove, diela Troga Pompeia a Vergília. Vo svojej korešpondencii cituje ešte ďalších antických autorov ako Ovídia, Horácia a Terencia. Alkuin pritom nebol vo svojom poznaní antických autorov a v úcte k nim osamotený. Lupus (cca 805 – 862), opát z Ferrieres, citoval Cicera, Horácia, Marciala, Suetónia a Vergília. Opát z Fleury (cca 950 – 1004) preukazoval znalosť najmä Horácia, Sallustia, Terencia a Vergília. Desiderius, označovaný za najväčšieho z opátov Monte Cassina po samotnom Benediktovi, ten istý Desiderius, ktorý sa v roku 1086 stal pápežom Viktorom III. (Požehnaným), dozeral osobitne na prepis Horácia a Senecu, ale aj na prepis Cicerovho diela O podstate bohov a Ovídiovho Kalendára. Jeho priateľ arcibiskup Alfano, ktorý bol tiež pôvodne mníchom v Monte Cassine, bol podobne zbehlý v dielach antických autorov a často citoval Apuleia, Aristotela, Cicera, Platóna, Varra a Vergília a vo svojich veršoch napodobňoval Ovídia a Horácia. Svätý Anselm počas svojho pôsobenia vo funkcii opáta v Becu odporúčal svojim študentom Vergília a iných antických autorov, hoci zároveň hovoril, aby sa vyhli morálne závadným pasážam.

Veľký Gerbert z Aurillacu, ktorý sa neskôr stal pápežom Silvestrom II., sa neobmedzoval na vyučovanie logiky: viedol svojich študentov aj k oceňovaniu Horácia, Juvenalia, Lucana, Perzia, Terencia, Statia a Vergília. Dozvedáme sa, že o antických autoroch sa prednášalo na miestach, ako bol St. Alban a Paderborne. Zachovalo sa nám školské cvičenie, ktoré zostavil svätý Hildebert z výňatkov z Cicera, Horácia, Juvenalia, Perzia, Senecu, Terencia a iných. V 19. storočí Kardinál John Henry Newman, veľký konvertita z anglikanizmu a sám vynikajúci historik, spomínal, že svätý Hildebert ovládal Horácia prakticky naspamäť.

Práve kláštornej knižnici a skriptóriu, miestnosti vyhradenej na odpisovanie textov, vďačí veľká časť antickej latinskej literatúry za to, že sa dostala k nám. A z času na čas tieto knižnice a školy spolupracovali s významnými katedrálami, ktoré pri tomto prenose tiež zohrali dôležitú úlohu. V 11. storočí, keď sa rozličné nové spôsoby kláštorného života chystali pomaly zatieniť ten tradičný benediktínsky, zažil materský kláštor v Monte Cassine z ničoho nič oživenie, označované ako „najdramatickejšia udalosť v histórii latinskej učenosti v 11. storočí“. Okrem umeleckých a intelektuálnych snáh sa na Monte Cassine objavilo aj čosi ako návrat k antike, nový záujem o antické texty: „Naraz boli opätovne objavené texty, ktoré by sa inak možno boli naveky stratili. Tomuto kláštoru a tomuto jeho obdobiu vďačíme za zachovanie neskorších Tacitových Análov a Histórií, za Apuleiovho Zlatého somára, za Senecove Dialógy, za Varrovo dielo De lingua latina, za Frontinov De aquis a za zhruba tridsať riadkov Juvenaliovej šiestej satiry, ktoré sa nenachádzajú v nijakom inom rukopise.“

Vzdelanie

Hoci rozsah tejto činnosti sa v priebehu storočí menil, nedá sa pochybovať, že v kláštoroch sa poskytovalo vzdelanie a nie iba budúcim mníchom. Svätý Ján Chryzostom spomína, že už za jeho čias mali Antiochijčania vo zvyku posielať svojich synov do škôl k mníchom. Sám svätý Benedikt osobne učil synov rímskej šľachty. Svätý Bonifác vytvoril v každom kláštore, ktorý založil v Nemecku, aj školu a v Anglicku zase svätý Augustín (z Cantenbury, nie z Hippa) so svojimi mníchmi zakladali školy všade, kam prišli. Svätý Patrik tiež podporoval írsku učenosť a írske kláštory sa neskôr rozvinuli na významné centrá učenosti, ktoré poskytovali vzdelanie mníchom i laikom.

Vzdelávanie ľudí, ktorí sa nezaviazali kláštornými sľubmi, sa zvyčajne odohrávalo v inom prostredí, a tak za Karola Veľkého napokon vznikli katedrálne školy. Ale aj keby boli kláštory prispievali k vzdelanosti len tým, že by svojich mníchov učili čítať a písať, aj to by bol býval slušný výkon. Keď v 12. storočí pred Kristom utrpeli mykénski Gréci katastrofu (na jej presnej povahe sa vedci zatiaľ nezhodli), výsledkom boli tri storočia analfabetizmu, o ktorých sa hovorí ako o gréckej dobe temna. Písmo sa v chaose a rozvrate vytratilo. To, že sa mnísi venovali čítaniu, písaniu a vzdelávaniu, zabezpečilo, že počas európskej doby temna, keď barbarské nájazdy a kolaps civilizovaného usporiadania hrozili zavŕšiť kultúrny kolaps, nepostihol aj Európanov rovnaký strašný osud, ako kedysi mykénskych Grékov.

Ale mnísi dospeli omnoho ďalej ako len k uchovaniu gramotnosti. Aj vedec, ktorý im nebol naklonený, mohol o nich napísať: „Nielenže založili školy a spravovali ich, ale položili aj základy univerzít. To oni boli vo svojej dobe mysliteľmi a filozofmi a formovali politické a náboženské uvažovanie. Im, ako kolektívu i jednotlivcom, vďačíme za kontinuitu myslenia a civilizácie medzi svetom antiky, neskorším stredovekom a novovekom.“

Možno bol Benedikt predsa len Otcom Európy.

ďakujem za podloženie, ale autor tam nepíše o genéze pokroku a netvrdí, že začala v kláštoroch. Píše tam, že mnísi uchovávali vzdelanosť vo vtedajšej dobe. Treba čítať dôkladnejšie a s porozumením.

👍: ruwolf

V takom prípade to súhlasí. Preto ľudia nemajú s vraždením problémy, lebo je ho plná biblia a starý zákon to je aj o genocídach.

je tu zvlastna gravitacia ,ktora taha dusu cloveka nadol

Gravitácia je skvelé spodobenie. Niečo, čo priťahuje a zgrupuje. V skupine začína fungovať davová psychóza, čím je vlastné kritické myslenie ešte náročnejšie.

👍: bielamodrá

hej,hlavne ked jedna sila je neumerna k tej druhej,je to velmi narocne,moze to deaktivovat nieco napr. uvahu

Ale ja mam rada aj niektorych ateistov. Takze je to tazke.

👍: Nadja

myslis sio,ze si Boh vybera koho ma mat rad

Luci to vie Boh, ja neviem.

Možno vyberá aj to, kto ho má mať rád...

takze si laik pri Bohu ,bo mozno

Nadja netrufam si to tvrdit ako fakt, ale na zaklade nacitanych svatych textov je zjavne, ze nic nie je Bohu nemozne a urobi ako sam uzna za vhodne. Ale citala som aj take, ze zariadil, aby si niekto oblubil druheho, da mu to srdca lasku, hoci je nepochopitelna.

Co ja viem, je to na rozhodnuti a voli cloveka, ci chce mat rad Boha a vpustit ho do svojho srdca. Tu hra rolu, slobodna volba a rozhodnutie cloveka. Staci chciet, uprimne uverit - vsetko ostatne pojde lahko a zapadne ako puzzle a vytvori sa obrazok. Musi ho clovek chciet a pozvat dalej.

hm je to tvoja predstava o Bohu a ta je spojena s deformaciou,bo vsetko co sa tyka Boha je deformacia,aj cas,priestor,aj myslienka,vsetko
takze to nie je pravda,ze existuje slobodna volba pri Bohu

Vidíš, tu je ďaľší rozpor: Biblia píše: Cti otca svojho aj matku svoju atď... máme ich poslúchať, ale Kristus vraví, že vyvolá boj v rodine: Mat 34 Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. 35 Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou... atď... takže vlastne konal proti otcovej vôli?

Nadja a ano to sa tam pise. A co podla teba je z toho odkaz pre ludi? Nachadzaju sa tieto verse hned pri sebe alebo celkom inde v inej suvislosti?

Neviem, aký je odkaz, ale deti väčšinou preberajú vieru svojich rodičov, takže to nebýva problém...
Ako to berú veriaci, keď Starý a Nový zákon sú v priamom rozpore? Ktorý ma vyššiu platnosť?

naozaj ? tak preco v mene jeho tu miesas karty ?
zakrivujes tu neprimerane myslienkocas,castokrat tu vyvolavas vybusnu atmosferu,to by si Boh nemohol dovolit,to asi nevies,vsak