Navždy s upírom

Bosými nohami som kráčala po mramorovo bielych dlaždiciach ktoré pokrývali honosný balkón okolo útulnej a zároveň elegantnej vily. Dlaždice boli určite studené ale to som necítila.
Prešla som k zábradliu a oprela som sa oň rukami. Uchvátená a nervózna som sledovala prekrásne výjavy prírody. Prebúdzajúcu sa prírodu, kvitnúce stromy, žblnkotajúce potôčiky a zvieratká ktoré sa lenivo prebúdzali. Naplno to zamestnalo moje zmysli a ja som nemusela nervózne čakať kým ku mne príde Alice aby ma pripravila.
Pred hodinou som sa vrátila z lovu a hneď vbehla do vane. To mi však dlho nevydržalo tak som hľadala iné aktivity na zabíjanie času. Zrak mi padol k preskleným dverám na balkón tak som to hneď využila. Ani som nevedela aký dokáže byť upír nervózny kým sa nepriblížil dátum našej svadby.
A konečne je to tu. Dnes budem oficiálne NAVĎY patriť k Edwardovi. Láske mojich životov a existencie. "Spriaznená duša" zasmiala som sa. Prešla som prstami po vyleštenom dreve ktoré lemovalo zábradlie a zahľadela sa dole. Esme vybrala dokonalú vilu ktorú aj sama navrhla a všetko tu je ako zo škatuľky. Záhrada aj cesty boli vyzdobené , všetko ladilo do smotanovo-bielej , všade boli kvety - najmä ruže, veľké honosné mašle a kopa hlúpostí ktoré robili tento deň ešte dokonalejší. Ale na niekoho kto ma bude čakať pri oltári nemali. Nemala ani z ďaleka na Edwarda.
Pery sa mi mimovoľne roztiahli do širokého úsmevu. Keď som za ním vtedy od Jacoba išla nedúfala som ani v odpustenie a nie ešte v celkové zmierenie a "večnú lásku."

Vyzerá to tak že toto bude môj šťastný koniec. Koniec starej existencie plnej samoty a potlačovaného smútku. A zároveň úžasný začiatok do tej novej šťastnej existencie : plnej lásky , porozumenia a šťastia s Edwardom a mojou rodinou. Už nebudem sama. Nikdy.

Počula som rázne ale tiché zaklopanie a po mojom "vstúpte" sa ku mne prirútila Alice aj s množstvom taštičiek, kufríkov a veľkým obalom na šaty. Spoza tej kopy " skrášľovacích doplnkov" ju nebolo ani vidieť. "No ták, no táák!" poháňala ma do veľkej priestrannej kúpeľne . "Sestrička, máme veľa práce chceš predsa Edwarda ohúriť." Žmurkla na mňa.

Ocitla som sa na stoličke o ktorej som vôbec nevedela a netuším kedy ju tam dostala. Potom na mne Alice začala robiť svoje kozmetické *pokusy*, spolu s Rose ktorá sa k nám o chvíľu pridala. Celý čas som myslela len na jediné. Na Edwarda.

***
"Deň D"

Za tónov svadobného pochodu som sa blížila k stredobodu môjho vesmíru. Po stranách boli v radoch usadení svadobní hostia - prevažne upíria časť a pár ľudských priateľov. Všetci sa milo usmievali a oči im nedočkavo svietili. Ale to som vnímala len okrajovo. Celá moja pozornosť bola nasmerovaná naňho. Dávala som pozor aby som kládla nohy pomaly pred seba a nie aby som sa tam rozbehla ako nejaký šialenec. Už len chvíľu, chvíľočku a povieme si svoje *Áno*.
Budem navždy s upírom ktorého nekonečne milujem.
To je môj vytúžený život alebo to nazvite aj osudom. Na tom mi nezáleží hlavné je že budem s ním.
Do konca existencie .
Ako spriaznené duše!
SPOLU.
Konečne spolu.

keď vystrelí Amorov šíp, je mu jedno, či je to upír, alebo iná bytosť

Dnes budem oficiálne NAVŽDY patriť k Edwardovi.

Bežna žena nema nato, aby dokazala chapat natolko odlisne chapanie reality, tkroé je vlastné tym, ktorí su iní.
Mozete iba fantazirovat, ale realne, ak by ste sa s takym clvoekom stretli tak sa doseriete starchom a nasledne od neho hned ujdete a este ho aj nazvete obludou hoci aj vam osobne by nikdy neublízil.

Nechcela by som zit s ludskym upirom..a byt vecne unavena. 🙂

👍: Ranexill

Ach...svet ešte stále ovláda Twilight mánia???