Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Národné dedičstvo ako zdroj pozitívnej motivácie

17
reakcií
5170
prečítaní
Tému 9. decembra 2008, 10:02 založil Kasafran.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Kasafran
   9. 12. 2008, 10:02 avatar
NÁRODNÉ DEDIČSTVO AKO ZDROJ POZITÍVNEJ MOTIVÁCIE

17. plenárna konferencia združení slovenskej inteligencie
(úvodný prejav)

Nie 17. novembrom v Prahe, ale 16. novembrom 1989 v Bratislave – spontánnou protestnou demonštráciou slovenských študentov – sa začala naša národnodemokratická revolúcia ako pokračovanie prirodzeného procesu našej národnej emancipácie a skutočná zásadná a podstatná transformácia – premena neslobodného objektu cudzích záujmov na slobodný subjekt zvrchovane rozhodujúci o svojich veciach a vzťahoch.
A začala sa našou snahou o vyrovnanie si starého dlhu - zápasom o pravdivý, už v Pittsburgskej dohode zakotvený názov spoločného štátu, ktorý mal znieť Česko-Slovensko. Súčasne prebiehal zápas o dôstojné postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka na Slovensku, aby tento náš boj vyvrcholil zápasom o znovuzískanie národnej slobody – ako svojprávnosti v zvrchovanom rozhodovaní o svojom osude – vo vlastnom samostatnom štáte, čím sa Slováci znovu stali subjektom medzinárodného práva a ako politický národ aj vlastníkmi vlastnej vlasti. Tentoraz ako plnoprávni dedičia všetkého, čo do tohto pojmu patrí. Predovšetkým sme sa stali opäť výhradnými vlastníkmi svojho národného dedičstva so všetkými právami, ale najmä nezastupiteľnými a dedičnými povinnosťami svojprávneho subjektu.
Tento náš súčasný status quo nás oprávňuje aj k výsade každého suveréna, z hľadiska našich historických skúseností a z nich vyplývajúceho poučenia uloženého do nášho historického vedomia - ale zároveň aj z hľadiska našich národnoštátnych záujmov – definovať, interpretovať a prezentovať svoje dejiny. Už nie ako objekt cudzích záujmov a vazal, ale ako slobodný subjekt a nezastupiteľný tvorca vlastných dejín a kultúry. Až keď to zvládneme, staneme sa nielen rovnoprávnym, ale aj rovnocenným partnerom všetkým, ktorí to už dokázali uskutočniť.
Už nikto iný, len my sami si musíme určiť svoje priority! Teda to, čo je pre nás prvoradé a kľúčové, ale aj to, čo je vedľajšie či druhoradé. A nie podľa cudzích želaní, ale podľa toho, čo malo a má pre náš vývoj aký význam. Či už ide o osobnosť alebo o udalosť. Preto si chráňme svoje prvenstvá a svoje významné osobnosti a udalosti ako svoje erbové klenoty národného pokladu. Je to naše najväčšie bohatstvo, ktoré je základom nášho poučenia sa z vlastného vývoja a ktoré je zároveň našim najspoľahlivejším radcom a najverenejším pomocníkom.
Možno zodpovedne konštatovať, že objektívnymi dejinami sú iba dejiny objektívneho sveta – vesmíru či prírody. Dejiny ľudských spoločenstiev, tak ako každé ľudské – individuálne či kolektívne – dielo, sú tvorené zo subjektívnych pohnútok a podľa subjektívnych záujmov. Preto sú vždy subjektívne! A tak to isté, ten istý dej – spravidla vždy býva – pre jedných úspechom, kým pre iných porážkou. Tento fakt – ako fakt prirodzený – treba rešpektovať a podľa toho sa aj správať. Preto nikto nemá právo inému vnucovať – za čo sa má hanbiť a na čo má byť hrdý. Kedy mu srdce má tĺcť radosťou a kedy smútkom. Toto rozhodnutie je prirodzeným právom slobodnej bytosti a nikto mu ho nesmie odopierať! Samozrejme iba potiaľ, kým nejde o trestný čin alebo zločin proti ľudskosti. A tým predsa vlastný názor na vlastné dejiny byť nemôže.
Sme zrejme jediným národom v našom širokom geopolitickom priestore, ktorý nemá ujasnený vlastný obraz o vlastných dejinách ako svojom dejinotvornom úsilí pri napĺňaní zmyslu svojej existencie, svojho života a poslania. Preto je aj stav nášho národného sebavedomia taký nízky a presne preto sme aj takým častým a žiaducim objektom ako „predmetom záujmu“ našich susedov, ale aj iných. Pretože sme si –či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin – nevytvorili vlastný pravdivý obraz o sebe sami, najmä však preto, že - aj keď sme si ho vytvorili, neboli sme schopní sa na ňom zhodnúť – urobili to ochotne iní. A tak majú Slováci až detailne pedantne prepracované a „vysvetlené“ vlastné dejiny z hľadiska maďarských či českých alebo iných cudzích záujmov. Hoci boli a aj sú mnohé obdivuhodné, pravdivé, fundované a historicky správne vedecké diela dokazujúce oprávnenosť našich ambícií na sebavedomie hodné skutočne starobylého historického a kultúrneho národa, doteraz sa nepodarilo vtlačiť pečať tohto nášho - v mnohom skutočne výnimočného, ojedinelého a autentického - dejinotvorného výkonu do spoločenského vedomia slovenského národa ako nespochybniteľnú, obdivu aj úcty hodnú hodnotu a tým, prirodzene, ani do vedomia ostatného sveta...
V tomto procese nášho sebauvedomovania sa a tiež predstavovania sa v správnom a pravdivom svetle majú – okrem slovenských historikov – najväčší dlho voči slovenskej spoločnosti predovšetkým učitelia, politici a média.
Je prirodzené, že kto chce úspešne ovládať iného, snaží sa čo najskôr získať prevahu nad jeho vedomím. Teda zbaviť ho podstaty jeho osobnosti. Spravidla sa používa – od Sumeru, Číny či Egypta až po dnes – osvedčená taktika. Predovšetkým sa zlikviduje mysliaca tvorivá elita národa, potom sa zničia jeho dokumenty, zbúrajú sa jeho kultové miesta a na rozhodujúce posty sa dosadia zradcovia a zapredanci, ktorí budú ochotne slúžiť cudzej ideológii a cudzím mocenským záujmom. Na to vôbec netreba „výmenu národa“, stačí vymeniť – vládnuce elity. Svedkom tohto procesu „výmeny elít“ sme aj dnes. Potom je už takmer automatické, že prostredníctvom „vždy úplne novej a zaručene jedinej pravdy“ sprostredkovanej tendenčne vybranými „osobnosťami“ – dnes celebritami – sa dá pohodlne vnútiť ovládanému spoločenstvu predstavu o jeho „bezdejinnosti“ či dejinnej bezvýznamnosti alebo mu dokonca ponúknuť „úprimnú hrdosť“ na vlastné (vraj) „výhradne plebejské dejiny“. Napríklad podľa potrieb a záujmov marxistického svetonázoru. Potom sa už ľahko podarí vnútiť takto ovládnutému spoločenstvu dokonca aj vinu a hanbu za to, čo nikdy nespáchal, aby vzápätí uzurpátor - ovládateľ drzo prepuncoval jeho dejinné prínosy a pozitíva svojim menom. A tak sa zo slovenského polyhistora Mateja Bela – Funtíka, írečitého Slováka a rodáka z Očovej hravo „vydeformuje“ írečitý Maďar! Navyše o to ľahšie, ak mu jeho rodáci – Slováci - nedokážu za stáročia ani len postaviť dôstojnú sochu vo svojom hlavnom meste, ktoré preslávil. Nie raz v našich dejinách sme boli predmetom ideologicko-mocenskej manipulácie a nie raz sme si to zapríčinili veľkou mierou sami. Ako je to dnes?
Zatiaľ vždy sa podarilo vnútiť nám „ako sväté a božie“, že prvoradé sú záujmy Uhorska, socializmu či svetového robotníckeho hnutia... teraz európskej integrácie - a až potom, potom, potom... sú na rade naše vlastné bytostné životné záujmy. A tak sme obetavo – za papierové diplomy, medaily či potľapkanie a pochvalu – budovali cudzie štáty, cudzí blahobyt, cudziu slávu a záujmy. A tiež uskutočňovali cudzie – často scestné až zvrhlé - ideologické experimenty a platili za ich zmätočnosť vlastnou krvou. A platili sme tak výdatne, že sme sa z hegemóna stredného Dunaja a partnera Franskej a Byzantskej ríše stali dnes najmenším geopolitickým subjektom v našom stredoeurópskom priestore...
Čo bolo, bolo – ako povedal klasik – teraz sme slobodným subjektom! Náš národný osud, ktorý dosiaľ trpezlivo čakal kým sa aj my Slováci opäť spamätáme, poučíme sa – z vlastných chýb, ale aj z úspechov - a začneme sa správať zodpovedne. Aj naši slobodní partneri od nás očakávajú ako sa budeme definovať. Napríklad aj v Štátnej doktríne Slovenskej republiky. Jej návrh sme – my, slovenská inteligencia - vytvorili na konci nášho neslobodného tisícročia. A vytvorili sme ho s nádejou, že bude pre budúce, pre nás už zaslúžene slobodné tisícročie. Však vtedajšie ani súčasné „demokratické politické elity“ si ho dodnes ani len nevšimli. Nieto, aby sa na ňom dohodli!
Prvoradou povinnosťou slobodného subjektu ako suveréna je prezentovať sa - v pravdivom a pozitívnom svetle vlastných dejín so všetkými klenotmi národného dedičstva – a to na tej najvyššej možnej úrovni! Zvlášť, keď ide o dlho zatajovaného staro-nového člena. Preto naliehavo treba obnoviť svoj pravdivý obraz a aj význam v očiach našich partnerov. Naše dedičstvo je bohaté a je konečne – opäť naše. Nie je ukradnuté ani vykupčené. My si dejiny vymýšľať ani mytologizovať nepotrebujeme! Môžeme konať s oprávneným sebavedomím jediného národa v Európe, ktorý nielen žil a prežil bez vlastného štátu vyše tisíc rokov, ale si aj svoju štátnu samostatnosť obnovil. A nie hocijako!
Naša vlastná – slovenská cesta – demokratickým, ústavným a legitímnym, pokojným a kultúrnym spôsobom môže byť príkladom pre celý svet. Okrem iných významných hodnôt ako sú napríklad klenoty našej unikátnej ľudovej kultúry – aj táto „naša slovenská cesta“ je súčasťou nášho národného dedičstva a môže – mala by byť – aj zdrojom nášho oprávneného sebavedomia a zdrojom pozitívnej motivácie do ďalších takýchto činov pri vytváraní ďalších hodnôt na náš prospech aj prospech ľudskej civilizácie.
Spolu s klasickými a všeobecne známymi hodnotami národného dedičstva – ako sú umelecké či historické predmety – patria k dedičným hodnotám každého národa aj duchovné fenomény ako národný charakter či historické vedomie a najmä sebavedomie. Sebavedomie nie iba ako pocit hrdosti na dosiahnuté výsledky svojho vývoja, ale aj ako uvedomenie si seba, svojho JA a jeho hodnoty, svojho miesta v živote a vo svete a tiež svojich povinností pri zaobchádzaní s takýmto obsažným pojmom a javom zároveň, akým je národné dedičstvo.
Prvým krokom z anonymity každej tzv. neživej, teda seba si neuvedomujúcej a o sebe nerozhodujúcej hmoty – ako prejav jej nespokojnosti so svojim trpným a závislým bytím – je sebauvedomenie sa, charakterizované výrazom „ja som!“ Som, teda žijem a chcem aktívne riadiť svoj život. Naše národné skupinové či kolektívne uvedomenie si svojej osobitosti a rozdielnosti voči iným má úctyhodnú časovú hĺbku a je zaznamenané v životopise sv. Metoda už pri predstavení sa misie poslov kráľa Rastislava byzantskému cisárovi Michalovi. A to slovami – „My, Slovene“, teda – my, Sloveni! A cisár Byzancie nielen pochopil, že ide o nový, rodiaci sa subjekt – národnú osobnosť – ale aj vyhovel jeho žiadosti a poslal učiteľov kresťanskej vierouky, aby učili národ Slovenov – teda slovenský národ - v jeho rodnej materčine. A k tomuto cisárskemu gestu bol pridaný ešte aj „cisársky dar“ – písmo, ktoré z nášho materinského jazyka urobilo jeden zo štyroch vtedajších kultúrnych, liturgických aj diplomatických jazykov a postavilo ho na roveň gréčtine, hebrejčine (aramejčine) a latinčine. To už skutočne oprávnene možno nazvať – najvzácnejší klenot nášho národného dedičstva!
Hneď na začiatku pri úvahách o podstate a zmysle našich dejín – ako choronologického súpisu udalostí v pamäti nášho národného dedičstva - si treba uvedomiť, že všetky veľké dejinotvorné akty v nich sa vždy začínali našim materinským, neskôr národným a dnes už aj štátnym jazykom – slovenčinou. Rovnako za kráľa Rastislava ako za bernolákovcov, štúrovcov či hlinkovcov („Za tú našu slovenčinu!“). Aj náš generačný zápas pri završovaní emancipácie slovenského národa sa začal bojom o dôstojné postavenie slovenčiny. Dokonca sme za ňu vyhlásili aj hladovku! Bytostne a prirodzene to vyplýva a zároveň aj splýva s našim národným menom – Slováci.
Aby však nezostalo iba pri slovách. Ku klenotom nášho národného dedičstva patrí napríklad aj vodné dielo Gabčíkovo. A to nielen ako stavba, ale aj ako výnimočný výkon slovenského ducha,  jeho schopnosti a vynaliezavosti. Počnúc jeho vyprojektovaním a unikátnym zvládnutím vybudovania – zradou maďarskej strany vynúteného „variantu C“ – až po nami brilantne vyhraný medzinárodný spor s Maďarskom pred súdnym dvorom v Haagu. Toto všetko je – môže a malo by byť! – tiež dôvodom k našej oprávnenej národnej hrdosti a zdrojom našej pozitívnej motivácie. Gabčíkovo sa stalo slovenským symbolom a značkou slovenskej kvality ako „Slovak gold exclusiv“! Symbolom schopnosti, tvorivosti, vynaliezavosti, nepoddajnosti, pracovitosti... nášho národa. Puncovými značkami rýdzosti tejto výnimočnej až kultovej hodnoty nášho národného dedičstva sú mená slovenských inžinierov – Petra Danišoviča a Júliusa Bindera. Vďaka im!
Do pojmu „národné dedičstvo“ patrí aj naša biologicko-genetická výbava. Naša životaschopnosť, odolnosť a jej aktuálny stav. Povedané dnes populárnou bankárskou terminológiou – stav našich aktív a pasív. Ako sa správame k tejto časti nášho národného dedičstva?
V životnom záujme každého vlastníka takého rozsiahleho, mnohorakého a vzácneho majetku a pre úspešný život doslova nenahraditeľnej hodnoty je, aby so všetkými jeho materiálnymi, biologickými či duchovnými súčasťami narábal ako múdry hospodár. Taký hospodár, ktorý na vlastnom historickom pozemku a tiež vo vlastnom duchovnom priestore – ním je pre každý národ jeho autentická kultúra – to zlé a negatívne, neživotné a neperspektívne nemilosrdne, neodkladne a dôsledne odstráni a zároveň podporí rozvoj všetkého užitočného pre jeho ďalší rast k vyššej kvalite a úspešnosti.
Či budeme naďalej „nariekať nad rozliatym mliekom“ toho, čo sa stalo a už sa neodstane, hromžiť na to, čo nám kedy kto napáchal alebo sa iniciatívne a cieľavedome chopíme svojich nezastupiteľných povinností „vlastníkov vlastnej vlasti“ a všetkého čo patrí do pojmu „národné dedičstvo“ s úmyslom a predsavzatím – čo najviac ho zveľaďovať a vyťažiť z neho všetko, čo je na náš prospech a pre našu perspektívu – to je už dnes skutočne iba na nás!
Prekonali sme mnohé a mnohé ešte prekonáme, ak si za svoju hlavnú skúsenosť a svoje najvýznamnejšie poučenie sa z vlastných dejín zoberieme fakt, že kedykoľvek sme spojili svoje sily v spoločnom záujme – vždy sme dosiahli úspech. Už pri Vogastisburgu začiatkom 7. storočia zastavili naši predkovia fransko-germánsky „drang nach osten“ tak, že sa desaťročia neodvážil agresor na naše územie ani len pozrieť so zlým úmyslom. Aj každá generácia našich predchodcov, ktorá niečo dosiahla v zápasoch za rovnoprávnosť slovenského národa – si uvedomovala, že treba najskôr poznať hodnoty vlastného dedičstva, potom určiť spôsob ich ochrany a rozvoja, ale predovšetkým dohodnúť sa na spoločnom postupe a spojiť svoje sily. To je jediná cesta k úspechu! A nielen naša slovenská...
Mnohé možno získať či kúpiť od iných, však vôľu premôcť vlastné negatíva, cieľavedomé odhodlanie, zdravé sebavedomie a nezlomnú chuť rásť a množiť hodnoty nášho národného dedičstva – to nám nikto nedá ani nepredá. A ani nemôže, nehovoriac o tom, že ani nechce. Dokonca to ani – nesmie! Je to iba naša vec, iba naša povinnosť a – pochopiteľne – iba náš záujem. Veď kto by si chcel vychovať z nás schopného konkurenta? Náš slobodný a dôstojný život to je iba naša „parketa zodpovednosti“, ak chceme obstáť v konkurencii tých, ktorí to nielen pochopili, ale sa aj chopili svojej šance. A mnohí z nich – tých úspešných – hoci ani zďaleka nemali takú krásnu, žírnu a bohatú vlasť akou je naše Slovensko, ani takú bohatú, predsa z nej dokázali svojou pozitívnou motiváciou, svojim kladným, úprimným aj pragmatickým vzťahom k nej – a tým samozrejme aj ku sebe – vytvoriť rajskú záhradu!
Obdivu aj nasledovania hodný je už samotný fakt, že to – napríklad takí Švajčiari – vôbec dokázali. Nie je to aj pre nás dostatočný dôvod, aby sme sa takýmto skvelým a rukolapným príkladom inšpirovali a pozitívne motivovali nielen seba, ale aj celú našu spoločnosť?
Švajčiarom – ktorí si prvý raz v roku 1291 povedali „už nechceme slúžiť cudzím!“ – to trvalo takmer 700 rokov, kým sa stali nielen slobodnými, ale aj svojprávnymi, sebestačnými a úspešne konkurencieschopnými voči Európe aj celému svetu! Koľkože rokov žijeme my – ako starobylý, kultúrny a historický národ – na svojej zemi, v našej vlasti, ktorej sme oprávnene dali svoje meno? Nemusíme ani rátať. Svoj prvý štát sme mali oveľa, oveľa skôr ako Švajčiari. Ako sme teda hospodárili, ako sme zveľaďovali, ako sme tvorivo rozvíjali a množili naše – také starobylé a vzácne – národné dedičstvo?
Čaká nás nielen dobehnúť zameškané, čaká nás dobehnúť aj súčasné a – ak sa konečne poučíme na vlastnom vývoji – čaká nás aj zabezpečiť si dlhodobú perspektívu. Koniec spánku, koniec idylkám, únikom nad oblaky ­ - koniec výhovorkám! Odteraz budeme určite oveľa menej hrať, spievať a tancovať... zato výrazne pribudne povinností vlastníkov - hospodárov. A treba sa – čo najskôr - odučiť slúžiť a znova sa naučiť vládnuť! Zodpovednosť sa stáva mierou našej slobody a všetky naše povinnosti „staronových pánov a vládcov sebe a nad sebou“ sa stávajú – nezastupiteľnými. Čím skôr to pochopíme, tým skôr sa s tým stotožníme. A čím skôr sa s tým stotožníme, tým skôr budeme úspešní!

****
Vážení priatelia, ctení hostia,
kým politický prevrat a zmena režimu v našom bývalom štáte bola následkom rozpadu sovietskeho impéria a prebiehala v cudzej réžii podľa vopred pripraveného a dohovoreného scenára – záverečná etapa slovenského národnoemancipačného zápasu – počnúc tzv. pomlčkovou vojnou, pokračujúc sporom o slovenčinu a končiac deklaráciou a zvrchovanosti, Ústavou SR a vyhlásením štátnej samostatnosti – bola už v našej slovenskej réžii. My – naše združenia slovenskej inteligencie – sme toho nielen svedkom a dôkazom, ale aj spolutvorcom. Aj náš generačný príspevok – ako pečať kultúrnosti, ale aj cieľavedomej neústupčivosti v zásadných otázkach našich práv a záujmov – je už dnes tiež súčasťou nášho národného dedičstva. Vytvorili sme nielen ideový základ našej zásadnej zmeny prorockým predsavzatím programového vyhlásenia SSI KORENE - „pripraviť Slovákov ako zvrchovaný, o svojich veciach a vzťahoch samostatne rozhodujúci národ, na existenciu v Európe (svete) bez geografických hraníc“. Uskutočnili sme aj desiatky odborných konferencií a publikácií tvoriacich kompletnú ideológiu obnovy našej suverenity v podmienkach vlastného štátu. A boli sme to my, kto sa – prostredníctvom našich členov – osobne odhodlal a odvážil organizovať aj viesť desaťtisícové celonárodné zhromaždenia za naše národné práva a záujmy. Aj tieto činy sú už dnes neoddeliteľnou súčasťou nášho národného dedičstva. Treba však pokračovať ďalej!
Aj keď sa nám zatiaľ nedarí v optimálnej miere presvedčiť a zjednotiť –vnútorne integrovať - slovenskú spoločnosť na princípe spoločného prospechu, nesmieme sa o to nikdy prestať usilovať! Jedným z najdôležitejších aktov každého dlhodobého a viacgeneračného zápasu je odovzdanie štafety generáciám nasledovníkov. Nejde o jednorazový akt, ale o proces, ktorý nás svojou nevyhnutnosťou nesmie prekvapiť ani zaskočiť. Už zopár rokov stojíme na prahu takejto generačnej výmeny. Je našou povinnosťou a našim nezastupiteľným poslaním to úspešne zvládnuť. A že je to ťažké? Keby to bolo jednoduché, nebolo by na to treba inteligenciu.
Je tu čas striedania generácií na čele národa. Čaká, čím a ako naplnia jeho zmysel noví tvorcovia nášho spoločného osudu. Rok pred osudovou dvadsaťročnicou ako mierou a symbolom zrelosti novej generácie sa pýtam našich nasledovníkov – chcete sa iba zabávať, iba užívať si a konzumovať alebo chcete rásť, rozvíjať svoje schopnosti a tvoriť skutočné hodnoty; chcete slúžiť cudzím, alebo vládnuť sebe?!
Našim generačným odkazom je náš hodnotový testament, kde je na prvom mieste sloboda a prospech nášho národa a štátu – teda aj každého z nás, kto sa o to akýmkoľvek spôsobom či dielom zaslúžil. A k tomuto odkazu – v dnes ešte stále otvorenom generačnom testamente – pridávame aj tú najlepšiu radu, akú sme schopní dať Vám ako našej živej budúcnosti. Dohodnite sa na spoločnom prospechu, spojte všetky svoje  sily a schopnosti a kráčajte už iba dopredu a najmä – hore! Tam je naše miesto suveréna medzi suverénmi. Prachu už bolo dosť aj poníženia – je čas začať plniť VAŠE generačné, aj NAŠE spoločné národné poslanie!

Bratislava, 6. decembra 2008


17.
označiť príspevok

Kaies muž
   11. 12. 2008, 10:46 avatar
Keby nebolo 7. februára 1964, nebolo by ani 17. novembra 1989.


2.
označiť príspevok

Kasafran
   9. 12. 2008, 10:06 avatar
Pokračovanie:

A boli sme to my, kto sa – prostredníctvom našich členov – osobne odhodlal a odvážil organizovať aj viesť desaťtisícové celonárodné zhromaždenia za naše národné práva a záujmy. Aj tieto činy sú už dnes neoddeliteľnou súčasťou nášho národného dedičstva. Treba však pokračovať ďalej!
Aj keď sa nám zatiaľ nedarí v optimálnej miere presvedčiť a zjednotiť –vnútorne integrovať - slovenskú spoločnosť na princípe spoločného prospechu, nesmieme sa o to nikdy prestať usilovať! Jedným z najdôležitejších aktov každého dlhodobého a viacgeneračného zápasu je odovzdanie štafety generáciám nasledovníkov. Nejde o jednorazový akt, ale o proces, ktorý nás svojou nevyhnutnosťou nesmie prekvapiť ani zaskočiť. Už zopár rokov stojíme na prahu takejto generačnej výmeny. Je našou povinnosťou a našim nezastupiteľným poslaním to úspešne zvládnuť. A že je to ťažké? Keby to bolo jednoduché, nebolo by na to treba inteligenciu.
Je tu čas striedania generácií na čele národa. Čaká, čím a ako naplnia jeho zmysel noví tvorcovia nášho spoločného osudu. Rok pred osudovou dvadsaťročnicou ako mierou a symbolom zrelosti novej generácie sa pýtam našich nasledovníkov – chcete sa iba zabávať, iba užívať si a konzumovať alebo chcete rásť, rozvíjať svoje schopnosti a tvoriť skutočné hodnoty; chcete slúžiť cudzím, alebo vládnuť sebe?!
Našim generačným odkazom je náš hodnotový testament, kde je na prvom mieste sloboda a prospech nášho národa a štátu – teda aj každého z nás, kto sa o to akýmkoľvek spôsobom či dielom zaslúžil. A k tomuto odkazu – v dnes ešte stále otvorenom generačnom testamente – pridávame aj tú najlepšiu radu, akú sme schopní dať Vám ako našej živej budúcnosti. Dohodnite sa na spoločnom prospechu, spojte všetky svoje  sily a schopnosti a kráčajte už iba dopredu a najmä – hore! Tam je naše miesto suveréna medzi suverénmi. Prachu už bolo dosť aj poníženia – je čas začať plniť VAŠE generačné, aj NAŠE spoločné národné poslanie!

Bratislava, 6. decembra 2008


3.
označiť príspevok

mirusko muž
   9. 12. 2008, 10:11 avatar
Fakt pekne, len keby sa mi to tak chcelo citat


4.
označiť príspevok

Kasafran
   9. 12. 2008, 10:26 avatar
Miruško,
nevzdávaj sa, ak premôžeš svoju momentálnu pohodlnosť, určite sa z prečítaného dozvieš aj veľa historických skutočností aktuálne platných aj v terajších "nových" podmienkach.
A nože mi prezraď, akou metódou si ohodnotil obsah príspevku za "fakt pekný", keďže sa Ti ho nechcelo prečítať?


6.
označiť príspevok

mirusko muž
   9. 12. 2008, 10:36 avatar
Jasne urcite premozem a chcem si to precitat. Precital som si prispevok Europa potrebuje mier. Vies je pekne ze o takychto veciach par ludi stale hovori, ale aj tak malokto ich pocuva a vecsine naroda je to uplne ukradnuta tema, lebo ich zaujimaju len PENIAZE. Je to tvrda realita. To su ti "zradcovia" a nehambia sa za to. Co s takymi ludmi? Este ked clovek otvori usta, tak ho povazuju za nenormalneho.


5.
označiť príspevok

Natalia žena
   9. 12. 2008, 10:26

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



7.
označiť príspevok

Kasafran
   9. 12. 2008, 10:47 avatar
Natália,
daj si aspoň na chvíľku preliv brunetky a zistíš, že sa oplatí prečítať si (alebo vychutnať?) aj niečo dlhšie...


8.
označiť príspevok

ranexil muž
   9. 12. 2008, 10:51 avatar
ona nie je blondýna,ale zjavne ma o sebe vysoku mienku.(a predpokladam ,že jej mienka o sebe stojí na tom ,že blondyna nie je )


9.
označiť príspevok

SlecnaXY
   9. 12. 2008, 10:54 avatar
No vidíš, a ja to mám presne naopak  


12.
označiť príspevok

ranexil muž
   9. 12. 2008, 11:00 avatar
Ty mas vsetko prekuknute za par sekund,tak ja sa s tebou nekamaratim  


14.
označiť príspevok

kANON
   9. 12. 2008, 11:01 avatar
Ty mi radsej odpovedz ci si teda schopny rozkyvat kyvadlo pod sklenenim zvonom, ked tvrdis, ze to vies ... nevyhybaj sa odpovedi a rozkyvaj sa!


13.
označiť príspevok

kANON
   9. 12. 2008, 11:00 avatar
Si vysoka blondyna a nemas mienku?


15.
označiť príspevok

SlecnaXY
   9. 12. 2008, 11:08 avatar
Nie, mačiak...som blondýna s vysokou mienkou o sebe, ktorej mienka sa zakladá aj na blond verzii   


16.
označiť príspevok

kANON
   9. 12. 2008, 11:10 avatar
Hm, tak to si treba kupit tricko s napisom:

HELP ME
I'm blond


10.
označiť príspevok

kANON
   9. 12. 2008, 10:54 avatar
TL;DR

(Too Long; Didn't Read)


11.
označiť príspevok

Natalia žena
   9. 12. 2008, 10:56

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



18.
označiť príspevok

Kasafran
   11. 12. 2008, 19:46 avatar
Natália,
môžem predpokladať, že si obetovala "časť" svojho času a kapacity šedej hmoty mozgovej, a preto očakávať dáku Tvoju reakciu na to naše národné dedičstvo?
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 13:19,  91. Bezpochyby bude tak, ako píšeš, akurát ti zabudla povedať, že najskôr ešte musí...
dnes, 13:04,  Nechcu ale pod tarchou dokazov a sile masy prebudenych a pravdivo informovanych ludi budu zniceny...
dnes, 12:13,  Lemmy, zabudol som na: "Lenže svet sa zmenil." To je pravda. Svet sa mení. Lenže:...
dnes, 12:01,  Zdravím, rada by som Vás poprosila o vyplnenie dotazníka. Podmienkou je aspoň jednorázová...
dnes, 11:41,  veru komunisti najprv budovali, a nedobudovali.....a to potom ešte aj rozkradli.......*10*10*10
dnes, 11:34,  No daj ako to vnímáš jarabáku....a môžeš v celej hlbke.....
dnes, 11:26,  Veru nema . Vsetky tieto privilegia sme uz mali odkedy sem vstupila americka noha nemame nic....
dnes, 11:20,  Lemmy, ešte mi prezraď o akých občanoch to snívam a ako by sa tento môj údajný sen o...
dnes, 11:14,  F=G.m1.m2/r^2, žeby mnohí z nich nepracovali, nemali prácu?*04*13 Je veľa takých, ktorí...
dnes, 11:02,  F=G.m1.m2/r^2, bludom je tvrdenie: Ten kto má prácu, rodinu a strechu nad hlavou by sa mal už...
dnes, 10:50,  (80) Lemmy, to je skutočne zaujímavé presvedčenie "humanistu", že aj po...
dnes, 10:46,  29- Tul, mám z troch nezávislých zdrojov (jeden dokonca z rodiny) informácie, kedy...
dnes, 10:34,  (50) Boris, nože si daj tú námahu a podrobnejšie popíš, akým druhom nenávisti a voči...
dnes, 10:33,  4. Nie, to v žiadnom prípade nie je tá budúcnosť, ktorú ja mám na mysli. Ide mi o vývoj....
dnes, 10:30,  46- chápem, že to je nad možnosti tvojho pochopenia, ale ja ti nepomôžem, musíš sa najprv...
dnes, 10:24,  Ukončenie Slovenského národného pochodu na Devíne 13.9.2019 https://youtu.be/j-4w8hOyAFg.
dnes, 10:24,  39- vôbec sa ich nemám dôvod zastávať. Mal som rodinný kontakt na FNM v 90-tych rokoch....
dnes, 10:21,  -era-Klasika v moderných dejinách je ľavica, ktorá háji záujmy robotníckej triedy a...
dnes, 10:12,  -era- Tým " Bližšie k budúcnosti myslíš čo? Fašizmus, vojnu?
dnes, 10:09,  V najstarších kapitalistických štátoch sú však už len Pravicoví konzervatívci a...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Pokiaľ sú v manželskom vzťahu problémy, tak na vine sú obe strany - ako žena, tak aj svokra.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(101 422 bytes in 0,902 seconds)