Na zamyslenie. Hmm

Vždy se člověk sklame, jde-li k Bohu za nějakým postranným chtíčem, nebo přáním a ne kvúli Bohu samotnému. Vždy na to doplatí, vždy to vyjde najevo

1, ..... to je všeobecne platná pravda. Preto aj ja často zdôrazňujem hľadajúcim, že by nikdy nemali ísť "cestou menšieho odporu" a poriadne sa preskúmať a odpovedať si na otázku: "Naozaj hľadám pravdu o Bohu a som ochotný ísť za touto pravdou , kamkoľvek by ma viedla"?
---------------------------------------------------------
Príklad: Keby ste videli ako vám zabijú vodcu /Krista/ aj tak by ste sa v 1 storočí hlásili ku nemu? Alebo keby ste videli ako kameňujú Pavla, Štefana, povedali by ste si, že "tak toto chcem"? Alebo keď Nero zabíjal kresťanov , natieral ich dechtom, perím a použil ich ako horiace,svietiace živé fakle,..... aj tak by ste chceli byť vtedy kresťanom?
Alebo si len vystačíme s vierou svojich rodičov a pravdu "hľadáme" len v priestore svojho zdedeného náboženstva?
Povedzte, kto by už dnes pohodlnej, konzumnej dobe chcel takú pravdu, pre ktorú sa musí trpieť a stratiť priazeň sveta?
Samozrejme, aj tu mnohí povedia: "Však aj my trpíme a sme prenasledovaní" a podobne. Teda, nájsť pravdu so vyžaduje úsilie, pokorné a vytrvalé srdce. A aj keď je pravda jednoduchá, niekto zahatal k nej cestu!
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                

Otázka je, ku ktorému bohu, lebo bohov ľudia navymýšľali dosť veľa. Ty máš svojho, tamten tamtého.

Teóma, a zabudol si na bohyne.

Lemmy bohyne su najlepšie .Milujem bohyne .

3, ..... máš pravdu,.....dnes sú bohyne matky v kurze. Tie už vytláčajú aj samotných bohov. 

To máš tak - ku ktorému bohu smeruješ, k tomu aj dôjdeš