1
|
Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.
Na holom vrchu zdvihnite zástavu,
volajte im hlasno, kývajte rukou,
nech vojdú do brán kniežat!
Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom,
zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov,
tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.
Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí.
Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov.
To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.
Idú z ďalekej krajiny,
od končín nebies:
Pán a nástroje jeho hnevu,
aby zničili celú zem.
Hrozný deň Pánov nad Babylonom
Kvíľte, lebo blízko je deň Pána,
príde ako pohroma od Všemohúceho.
Preto sklesnú všetky ruky
a každé ľudské srdce ochabne.
I podesia sa, kŕče a bôle dostanú,
budú sa zvíjať ako rodička,
s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého:
tvár im bude horieť plameňom.
Hľa, ide deň Pána ukrutný,
rozhnevaný a rozpálený,
aby urobil zo zeme púšť
a jej hriešnikov z nej vyhubil!
Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia
nezaskvejú sa svojím leskom,
slnko sa zatmie, len čo vyjde,
a mesiac sa nerozžiari svetlom.
Strescem zločin na svete
a na zločincoch ich vinu
a spravím koniec nadutosti pyšných
a hrdosť násilníkov pokorím.
Mužov spravím vzácnejšími než zlato
a ľudí nad zlato ofírske.
Preto otrasiem nebesami
a zem sa vyšinie zo svojho miesta
pre rozhorčenosť Pána zástupov
v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.
Iz 13
|
 |
|
2
|
Posmešná pieseň na tyrana Babylon. Úvod.
Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu. Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov. V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil, zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš:
„Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!“
Pán zlámal prút pohanov,
palicu vladárov,
čo zlostne bila ľudstvo
údermi neprestajnými,
podmaňovala v hneve národy
sužovaním neľútostným.
Oddy****e, odpočíva celá zem,
prepukáva jasotom.
Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia:
„Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“
Podsvetie zdola sa pre teba rozruší
v ústrety tvojmu príchodu;
vzbudzuje pre teba tiene,
všetkých mocnárov zeme
vyzdvihuje z ich trónov,
všetkých kráľov národov.
Títo všetci sa ozvú,
prehovoria k tebe:
„I ty si omdlel ako my,
nám si sa stal rovným?
Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva,
zunenie tvojich hárf.
Pod tebou je rozostretá chrobač
a červy sú tvojou prikrývkou.“
Pád z neba
Ako si padla z neba,
žiarivá zornička!
Zrazený si k zemi,
čo si vládol nad národmi.
Veď v srdci si si hovoril:
„Do nebies vystúpim,
až nad Božie hviezdy
vyvýšim svoj trón,
sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,
na stráňach severu.
Vystúpim do výšin oblakov,
prirovnám sa Najvyššiemu.“
Lenže do podsvetia si zvrhnutý,
na stráne priepasti.
Čo ťa uzrú, obzrú si ťa,
hútať budú o tebe:
„Či toto je muž, čo rozbúril zem,
zatriasol ríšami,
čo svet obrátil na pustatinu,
jeho mestá zrúcal
a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“
Mŕtvola kráľova
Králi národov všetci spočívajú v sláve,
každý vo svojom dome.
Ty však si vyhodený bez hrobu
ako odporná vetva
– pokrytý zabitými,
ktorých meč prebodal –
ako pošliapaná mŕtvola.
K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,
nepridružíš sa pri pohrebe,
lebo si zničil vlastnú krajinu,
svoj vlastný ľud vyvraždil.
Nikdy nik nespomenie
semeno zločincov.
Postavte popravisko jeho synom
pre zločin ich otcov,
aby nepovstali a nepodmanili si zem
a nezaplnili svet mestami.
Doslov. – Povstanem proti nim – hovorí Pán zástupov – a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo – hovorí Pán – a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou – hovorí Pán zástupov.
|
|
|
|
