hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Možno si nezaškodí spomenúť, že ľudstvo zasiahli aj horšie a tragickejšie epidémie, ako sa zdá byť tá dnešná.

príspevkov
34
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 9.3.2020 19:53 ardun
posledná zmena 10.3.2020 20:16
1
09.03.2020, 19:53
V roku 2014 ohlásil tím talianskych archeológov morbídny nález. V modernom Luxore odhalili masový hrob z 3. storočia. Telá boli do neho nahádzané narýchlo, čiastočne spálené a zaliate hrubou vrstvou vápna. Neďaleko od hrobu sa našli vápenné pece, ktoré slúžili na výrobu jediného dezinfekčného prostriedku známeho v staroveku. Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o krízovú operáciu – hrobári sa pokúšali čo najrýchlejšie a najefektívnejšie zbaviť infikovaných tiel a vyhnúť sa sami nákaze neznámou chorobou. My dnes máme pre túto epidémiu meno a vieme ju aj čiastočne popísať. Masový hrob z Luxoru je totiž podľa všetkého hmatateľnou stopou tzv. Cypriánovho moru, ktorý pustošil Rímsku ríšu po vyše dve desaťročia v druhej polovici 3. storočia. Niektorí historici veria, že práve táto epidémia mohla položiť Rímsku ríšu na kolená. Impérium podľa nich nepodľahlo barbarským hordám, ale skôr vražedným patogénom, voči ktorým boli bezmocné rímske légie, rovnako ako cisári.

Choroba sa začínala bolesťou v očiach, horúčkami a svalovou slabosťou. „Ako človek zoslabne, jeho telesné útroby sú rozvrátené hnačkami, horúčka stúpa z morku kostí a rozpaľuje hrdlo, v ktorom sa objavujú rany, jeho telo sa striasa znova a znova v zvracaní, a oči sú zapálené od krvi, ktorá sa v nich hromadí. Niektorí prichádzajú o nohy a iné časti tela v dôsledku smrtiaceho hnitia. Ten, kto prežije, musí žiť so stratou niektorého z orgánov – s poškodením chôdze, hluchotou alebo slepotou,“ takto popísal príznaky aj následky ochorenia biskup Cyprián okolo roku 252, keď epidémia dorazila do severnej Afriky a spustošila Kartágo, kde žil. Práve Cypriánov spis De mortalitate (O epidémii) je najdôležitejším opisom epidemickej vlny, ktorá dostala meno podľa severoafrického biskupa.

Cyprián nebol jediný, kto popísal epidémiu a jej katastrofický účinok na ríšu stále na vrchole svojej moci. Dvaja grécki historici z Atén, Filostratus a Dexippus, obaja venovali Cypriánovmu moru pasáže vo svojich kronikách. Žiaľ, obe diela sa nám stratili a zostali z nich iba zlomky. To, čo z nich vieme zrekonštruovať, je, že podľa Filostrata trvala epidémia dlhých 15 rokov, prišla z východu, zasiahla opakovane mestá aj vidiek, a šírila sa kontaktom s oblečením alebo pohľadom (v dobe, keď sa nevedelo nič o mikróboch, takýto opis napovedá, že sa patogén šíril vzduchom, alebo možno stačil letmý kontakt s nakazeným). Podľa Dexippa zomieralo počas epidémie v Ríme každý deň 5000 ľudí. Dexippus sa tiež venoval následkom epidémie na rímsku armádu. V roku 260 napríklad epidémia zasiahla jednotky cisára Valeriána, s ktorými tiahol do boja s najúhlavnejším rímskym nepriateľom, Perzskou íšou Sasánovcov na východe. Straty vo vlastných radoch boli také veľké, že Valerián bol nútený žiadať, samozrejme za pomoci veľkého peňažného výkupného, šáhanšáha Šápura o dočasné prímerie. Šápur si však takúto príležitosť nenechal utiecť a namiesto toho udrel plnou silou na rímske voje, čím uštedril Rimanom porážku, akú ešte historicky nezažili. Valerián bol jediný rímsky cisár, ktorý padol do perzského zajatia a zomrel v sasánovskej ríši ako zajatec šáhanšáha.

Epidémia zúriaca na území Rímskej ríše neposmelila len Peržanov, ale tiež rôznych germánskych nájazdníkov a kolonizátorov spoza európskych hraníc impéria. Alamanni sa tak dostali až k hradbám Ríma, ktorý zachránila iba masívna mobilizácia obyvateľov mesta. Nakoniec zamierili do Ilýrie (dnešného Chorvátska), kde sa dočasne usadili. V roku 270 vpadli počas prepuknutia novej vlny nákazy na územie ríše Heruli, ktorých však na veľké šťastie Rimanov Cypriánov mor zasiahol rovnako tvrdo ako obrancov ríše. Napriek tomu, že herulská hrozba tak bola odvrátená, počas tohto ťaženia zomrel na Cypriánov mor cisár Claudius II., čo viedlo k prehĺbeniu politickej nestability v Rímskej ríši, trvajúcej sa od počiatku epidémie.


Kiahne či ebola?

Cypriánov mor bol jednou z troch veľkých epidémií, ktoré zasiahli Rímsku ríšu medzi 2. a 6. storočím a prispeli – a mnohí by sa neštítili pridať, že zásadne – k jej vnútornému rozkladu. Takzvaný Antonínovský mor (165 – 180) bol podľa všetkého epidémiou

kiahní. Identifikovať ho umožňuje pomerne presný popis ochorenia, ktorý sa zachoval z pera grécko-rímskeho lekára Galéna, ktorý mal to šťastie (či možno skôr nešťastie), že epidémiu zažil. V 6. storočí zasa zasiahol Rímsku ríšu tzv. Justiniánov mor (541 – 542), nazvaný podľa cisára Justiniána, ktorému epidémia zahatala plány na opätovné obnovenie veľkosti a slávy ríše. Nebyť moru, je celkom možné, že by mu ambiciózne plány vyšli a my by sme žili v inom svete. Len minulý rok potvrdil rozbor DNA obetí Justiniánovho moru, že patogénom, ktorý bol zodpovedný za vlnu umierania, bola Yersinia pestis, baktéria, ktorá sa vrátila do Európy v 14. storočí ako čierna smrť.

Pokiaľ ide o Cypriánov mor, vinník je dosiaľ neznámy. Nálezy masových hrobov, ako toho, ktorý bol odkrytý v Luxore, zatiaľ neposkytli nepoškodený genetický materiál, aký by umožnil identifikáciu patogénu, ktorý viedol podľa všetkého k smrti niekoľkých miliónov obyvateľov Rímskej ríše v 3. storočí. Musíme sa teda spoliehať na popisy z pera súčasníkov – jedným z nich je aj ten Cypriánov. Žiaľ, biskup z Kartága ani jeho kolegovia, historici z Atén, neboli lekármi tak ako Galén a neposkytujú nám klinicky podrobnú charakteristiku ochorenia. Americký historik Kyle Harper napriek tomu zozbieral všetky dostupné literárne i archeologické pramene týkajúce sa Cypriánovho moru, aby sa z nich pokúsil vyvodiť, o aké ochorenie mohlo ísť. Týmto spôsobom vylúčil kiahne, ktoré niektorí historici považovali za vinný patogén – tie sú totiž charakteristické pľuzgierovitou vyrážkou, ktorá po sebe zanecháva typické jazvy. Je ťažké predstaviť si, že tým, ktorí nákazu zažili, by unikol takýto nápaditý znak ochorenia. Harper namiesto toho ako pravdepodobného pôvodcu nákazy navrhol RNA vírus z rodiny filovírov, do ktorej patrí aj ebola. Filovíry u ľudí vyvolávajú hemoragickú horúčku, pri ktorej dochádza k šoku v dôsledku vnútorného krvácania do rôznych oblastí tela. Ochorenie často začína príznakmi podobnými chrípke, čiže únavou, bolesťou hlavy a svalov a teplotou. Neskôr sa dostaví charakteristické krvácanie z rôznych telesných otvorov vrátane očí, uší, nosa a úst, a krvavé podliatiny, ktoré sú dôsledkom rozpadu cievnych stien. Takýmto symptómom by dobre zodpovedalo to, čo popísal Cyprián – predovšetkým v tomto ohľade zaujme jeho poznámka o krvi hromadiacej sa v očiach a o ranách v hrdle.

odkaz
none
2
09.03.2020, 19:58
Rímsku ríšu mohol zničiť bratranec eboly
none
8
09.03.2020, 20:29
Zaujímavé je, že koho predkovia sa v časoch dávno minulých vyliečili z moru, má imunitu proti AIDS vraj... zaujímavé
none
13

8. Nadja 09.03.2020, 20:29

Zaujímavé je, že koho predkovia sa v časoch dávno minulých vyliečili z moru, má imunitu proti AIDS vraj... zaujímavé

09.03.2020, 21:49
Nadja i HIV je len vírus . Vírus si žije svoj život . Preto sa chce rozmnožovať čo je prirodzené . Musí však držať krok s evolúciou aby prežil . Preto by dnes španielska chrípka človeka nezdolala , lebo i človek prechádza evolúciou a posilnuje proti vírusom . Preto napríklad mali veľku dilemu v nasa z kozmonautov ktorí sa vratili z mesiaca práve pre možnosť vírusov . Ukázalo sa však že mesiac nebol ohrozením ale v budúcnosti môže byť mars . Hlavne prvá cesta bola prísne sledovaná a kozmonauti v karatene . Tie ďalšie už neboli až take riziko.

Vyliečili z moru .

Nevyliečili . Pomreli a čo prežili utiekli skôr ako sa na nich preniesol .

Mor však nie je vírus ale infekčná choroba vyvolávaná baktériou .

To je dosť rozdiel
none
16

13. ardun 09.03.2020, 21:49

Nadja i HIV je len vírus . Vírus si žije svoj život . Preto sa chce rozmnožovať čo je prirodzené . Musí však držať krok s evolúciou aby prežil . Preto by dnes španielska chrípka človeka nezdolala , lebo i človek prechádza evolúciou a posilnuje proti vírusom . Preto napríklad mali veľku dilemu v nasa z kozmonautov ktorí sa vratili z mesiaca práve pre možnosť vírusov . Ukázalo sa však že mesiac nebol ohrozením ale v budúcnosti môže byť mars . Hlavne prvá cesta bola prísne sledovaná a kozmonauti v ...

09.03.2020, 22:03
Celkom by ma zaujímali tie mechanizmy, ktorými vírus drží krok s evolúciou, aby prežil.
none
17

16. -era- 09.03.2020, 22:03

Celkom by ma zaujímali tie mechanizmy, ktorými vírus drží krok s evolúciou, aby prežil.

09.03.2020, 22:08
No hlavný je práve asi v tom, že nemá kompletný genom, nie? že je nútený si ho stále doplňať a tým si ho neustále mení... alebo vlastne využíva chybovosť svojej DNA a urobil si z toho výhodu...
none
18

17. Nadja 09.03.2020, 22:08

No hlavný je práve asi v tom, že nemá kompletný genom, nie? že je nútený si ho stále doplňať a tým si ho neustále mení... alebo vlastne využíva chybovosť svojej DNA a urobil si z toho výhodu...

09.03.2020, 22:14
Ale vedomie o tom zrejme nemá žiadne, že?
none
19

18. -era- 09.03.2020, 22:14

Ale vedomie o tom zrejme nemá žiadne, že?

09.03.2020, 22:15
Era, o vedomí vírusov nevieme nič
👍: Lemmy , Osvietený
none
20

18. -era- 09.03.2020, 22:14

Ale vedomie o tom zrejme nemá žiadne, že?

09.03.2020, 22:22
Ani človek, ožiarený napr. radioaktivnym predmetom, nemá vedomie to zmene svojej genetickej informácie, napriek tomu, že má vedomie veľmi vyspelé.
👍: Osvietený
none
32

16. -era- 09.03.2020, 22:03

Celkom by ma zaujímali tie mechanizmy, ktorými vírus drží krok s evolúciou, aby prežil.

10.03.2020, 20:02
era sú rovnaké ako pri všetkom živom . Či je to živočích , rastlina alebo vírus .

Mimochodom keď pásavka zemiaková dostala DDT popadala ale nie všetká .
Neskôr sa stala pásavka zemiaková imúnna i na DDT a desiatky ďalších chemických postrekov .

Ako vírus drží krok už rozoberalo mnoho virologov a vedcov .
none
21

13. ardun 09.03.2020, 21:49

Nadja i HIV je len vírus . Vírus si žije svoj život . Preto sa chce rozmnožovať čo je prirodzené . Musí však držať krok s evolúciou aby prežil . Preto by dnes španielska chrípka človeka nezdolala , lebo i človek prechádza evolúciou a posilnuje proti vírusom . Preto napríklad mali veľku dilemu v nasa z kozmonautov ktorí sa vratili z mesiaca práve pre možnosť vírusov . Ukázalo sa však že mesiac nebol ohrozením ale v budúcnosti môže byť mars . Hlavne prvá cesta bola prísne sledovaná a kozmonauti v ...

09.03.2020, 22:22
Všetko živé sa rozmnožuje. Je to dané tým, že je to živé. Keby nebol organizmus, živočích, schopný rozmnožovať sa, vyhynul by.
none
22

21. Lemmy 09.03.2020, 22:22

Všetko živé sa rozmnožuje. Je to dané tým, že je to živé. Keby nebol organizmus, živočích, schopný rozmnožovať sa, vyhynul by.

09.03.2020, 22:24
No práve vírus je výnimka 🙂
none
23

22. Nadja 09.03.2020, 22:24

No práve vírus je výnimka 🙂

09.03.2020, 22:26
Nie je výnimka, lebo sa rozmnožuje. Nezáleží na tom, že k rozmnožovaniu využíva hostiteľa.
none
24

23. Lemmy 09.03.2020, 22:26

Nie je výnimka, lebo sa rozmnožuje. Nezáleží na tom, že k rozmnožovaniu využíva hostiteľa.

09.03.2020, 22:27
Vírus prenikne do bunky, tam sa rozloží jeho RNA (napríklad), a začnú vznikať nové, ďalšie vírusy. Tomu sa hovorí rozmnožovanie.
none
25

23. Lemmy 09.03.2020, 22:26

Nie je výnimka, lebo sa rozmnožuje. Nezáleží na tom, že k rozmnožovaniu využíva hostiteľa.

09.03.2020, 22:29
Sám sa rozmnožovať nevie. Rovnako ako kukurica, bez pomoci by okamžite vyhynula.
none
15
09.03.2020, 22:00
Ardz... Ardun, práve preto je to také zaujímavé, že by som tiež nepovedala, že to nejak súvisí, ale uvedomila som si skôr to, že ako my ovplyvňujeme životy našich potomkov tiež aj po 500 rokoch, že akú máme zodpovednosť. Naozaj ide o vyliečených, takto to bolo definované, že prežili túto chorobu.
none
33

15. Nadja 09.03.2020, 22:00

Ardz... Ardun, práve preto je to také zaujímavé, že by som tiež nepovedala, že to nejak súvisí, ale uvedomila som si skôr to, že ako my ovplyvňujeme životy našich potomkov tiež aj po 500 rokoch, že akú máme zodpovednosť. Naozaj ide o vyliečených, takto to bolo definované, že prežili túto chorobu.

10.03.2020, 20:11
Nadja nie 500 rokov ale virusy tu 15 miliard rokov nie 500 a prežili a mutovali a mutujú dodnes .
none
34

33. Osvietený 10.03.2020, 20:11

Nadja nie 500 rokov ale virusy tu 15 miliard rokov nie 500 a prežili a mutovali a mutujú dodnes .

10.03.2020, 20:16
Jasne, nepísala som ale o 500 rokoch existencie vírusov, ale o 500 rokoch preukázaného vplyvu udalostí v živote konkrétneho človeka na jeho potomstvo 🙂
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 132 392 B vygenerované za : 0.112 s unikátne zobrazenia tém : 36 133 unikátne zobrazenia blogov : 537 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

Kľúč k viere ... hľadieť na Ježiša, pôvodcu a zdokonaľovateľa viery, ktorý pre radosť, ktorá mu bola predložená, znášal kríž, pohŕdajúc potupou, a je posadený po pravici Božieho trónu. Židom 12,2 My ľudia máme nielen tendenciu zameriavať sa na kaž...

citát dňa :

Na peknú ženu je príjemné pozerať sa. S rozumnou je príjemné žiť.