Morálka alebo Mravnosť?

Pokúsim sa nadviazať na tému Borisa „Paradigmy“.
Téma je už príliš zahltená a naviac tento môj príspevok je reakciou na viacerých diskutujúcich.
Celá Borisova téma sa točí okolo morálky s poznámkami na zlý alebo pomýlený vplyv náboženstva.
Mnohí diskutujúci tento názor len korigujú.
Ja mám pocit, že tam nie je čo korigovať, je to z podstaty iba dielči – redukovaný názor.
Teda žiadna Paradigma! Za paradigmu považujem niečo viacej......

Áno, morálka je výsostne svetský problém.
Morálku si určuje – píše človek bez vplyvu náboženstva a je výsostne svetskou vecou.
Potom sa však nečudujme, že je iná v čase, mnoho krát menená v minulosti a stále sa meniaca dnes.
Človek si ju totiž tvorí sám a preto má a bude mať znaky dočasnej platnosti podľa sociokultúrnej úrovne ľudí, podľa politickej situácie, podľa toho kto je pri moci – s odpustením - aký vyvrheľ.
Dokonca aj morálka cirkevných štruktúr je len morálkou, ktorú si tvorí cirkevná hierarchia a je tiež v priebehu času menená – často až radikálne.
Čo sa však nemení v čase, čo je platné a vše objímajúce je Mravnosť.
Mravnosť má totiž svoju podstatu v človeku a ak sa nemýlim, tak jedine „era“ to uviedol.
Mravnosť stojí na Slobodnej vôli človeka a zo Slobodnej vôle vyplýva Svedomie každého z nás.
Ak sa chcete mravne rozhodnúť v naozaj kritickej situácii, tak morálka vám je k ničomu.
Práve tá morálka – postavená, či vyplývajúca zo všakovakých výmyslov materialistov - humanistov – etických kódexov, z celého nášho zákonodarstva, alebo až listiny ľudských práv a neviem čo ešte, je tou barierou – prekážkou, k skutočne mravným rozhodnutiam. Morálka je síce uľahčením v rozhodovaniach, ale často je zjednodušenou cestou - skratkou do pekla. Viď napr. práve výročie upálenia Husa, alebo spústa nespravodlivých, ale zákonných trestov smrti.
Iste, je lepšie mať aspoň to, než nič a byť vystavený kreatúram s ochočeným svedomím, alebo úplne bez neho.

Skutočne mravné rozhodnutia nie sú postavené na ľudských výmysloch.
Uvediem niektoré citáty:
• Človek sa pri takýchto rozhodovaniach ak je svedomitý, dostáva obyčajne do intrapersonálneho t.j. vnútroosobnostného konfliktu.
• Nie je to jednoduché, lebo takéto rozhodnutie je nadradené nášmu Já.
• Vychádza zo základu našej osobnosti, ale ten základ nie je iba naša vedomá oblasť, ale aj tá nevedomá, ktorá je uložená hlboko v nás a ktorá bola tvorená aj nami počas života, ale najmä aj našimi predkami. (Viď napr. aj vo wiki – čo je to Nevedomie a ľudské archetypy – pravzory.)
• Základ tvorby osobnosti človeka, ktorá sa stáva ozajstnou osobnosťou vtedy, keď sa čo najviacej približuje Božiemu zámeru, dokonca, keď sa sám človek dopracováva k Božím vlastnostiam (individuácia).
• Takéto rozhodovanie je to pravé – skutočné – „tvůrčí“, ktoré zahŕňa v sebe aj vedomú aj nevedomú časť nášho duchovna a naše rozhodnutie má potom podobu „vox Dei“.

Takže ak Paradigma, tak podstatu mravného rozhodnutia považujem za Paradigmu a nie svetskú, časovo limitovanú morálku.
Že to smeruje znovu k Bohu a že tým iste podráždim zarytých ateistov – no sorry......

Kntsz, nepodráždiš tým ateistov, pretože ateisti si veľmi dobre uvedomujú, že morálky sú ľudské.

2-
nepochopila si to dobre - ba povedal by som, že dosť zle. 

kntsz ale morálka nie je nič iné nez komplex mravnych zásad.

7-
morálka a mravnosť sa vôbec nemusia vylučovať.
Naopak, najlepšie je, ak morálne je zároveň aj mravným.
Čo som však touto témou chcel povedať sa pokúsim vysvetliť :
Často sme postavení do situácie, že správanie sa podľa morálnych zásad nás postaví do situácie, že to všetkým vyhovuje až na jedného. Trošku preženiem - osamelá žena s tromi deťmi z nejakých dôvodov musí kradnúť a spôsobí tým škodu iným (čiže urobí niečo, čo iným ublíži). Je to jasný prípad zlodejiny aj podľa zákona a žena je potrestaná. Ona však kradla preto, lebo má zdravotné problémy ktoré v sebe musí potláčať, nie je schopná deti uživiť a nemohla ich nechať hladné.
Takýchto prípadov rozhodovania sa medzi dobrom a zlom je veľmi veľa. Nedá sa všetko dať do zákona a ani do morálnych zásad. Ba často je práve správne rozhodnutie - vysoko mravné, ale zároveň nemorálne a protizákonné.
Sú to momenty, kedy musí človek osobnosť ísť proti všetkým, musí mravnosť (rozumej hlas svedomia) zachovať a posunúť hranicu morálky ďalej.
Zoberme si Bezáka. Postavil sa proti svojej vrchnosti - priam symbolu morálky. Vrchnosť ho odsúdila okamžite a väčšina veriacich tiež.
Majú ho za nemorálneho a pritom iba nezradil hlas svojho svedomia - svojej mravnosti.

17. no a kntsz , zase píše o mravnom správani a psychológii morálky . to si zase ty nepochopila

21. isto si falošná az strach

26. jep niekto je falošná krysa . tak hod granule svojmu psovi a chodte robit zlú krv niekam inam

31. no čo je nadja, moja nereaguješ ? regulerne reaguješ na prispévky ktoré sa ta vobec ale vobec netykaju . furt si mi za zadkom. ale zaujimave teraz sa faloš a pretvárka tvari ze tuto reakciu nevidi

62. ale nič. ty vieš najlepšie sama, prečo regulerne podjebkávaš .  

Milujem keď sa dve babenky pustia do seba........     Je to také sexy..... 

61. ak si gerontofil tak hej keby nerypala ani si ju nevšimnem

17-
mravnosť je prvotná - viem si predstaviť, že vznikla naraz s človekom - s jeho slobodnou vôľou, kedy nemal ani páru o nejakej morálke.
Myslím si, že okamihom, kedy si človek zadefinoval prvé morálne zásady, tak nastal nový problém.
Miesto toho, aby človek hľadal pravdu vo svojej duši, tak ju veľmi pohodlne a pri tom elegantne nachádzal v morálnych zásadách - v konvenciách.
Pre človeka je dnes ďaleko jednoduchšie žiť podľa zaužívaných konvencií a zákonov, ako by mal začať pátrať vo svojej duši a cibril si svedomie, ktoré musí byť nadradené nad všetkým.
Nie je tomu tak!
Tak potom sa nečudujme, že za mecárovej a ficíkovej vlády, ale aj mikiho s celými ich suitami zákonne a teda aj morálne rozkradli celú republiku. Ak by si sa ich opýtala či konali zákonne a nemali z toho morálne problémy, tak ich odpoveď je jasná - sme čistí ako lilie.
Mravní však neboli.
Tá nepustí, tá si každého jedného nájde a že ich mnohých svedomie - zdroj mravnosti hryzká, o tom nepochybujem.
Nakoniec každému zostane len igelitka s oblečením do truhle a ich svedomie s osobnou mravnosťou ak si na také niečo ešte vôbec dokážu spomenúť.
Nemravné správanie nie je ľudsky pochopiteľné, je to v každom z nás viacej či menej.
Inak by sme boli zvieratká.
Žiaľ, mnohí ako zvieratká ukončia aj svoj život - raz a pre vždy.

123-
mám pocit, že máš niečo voči mne zakódované.
To kde si nabrala takú hlúposť?
Z ktorých mojich slov ti to vyplynulo?
Píšem o nich a o ich mravnosti, ktorá je nulová a následne pre nich pri takomto ich svedomí - ich mravnosti, nie je problém si morálku prispôsobovať, aby sa cítili čistí. "Konali sme zákonne t.j. podľa nich aj morálne - veď ich zákony sú nad ich morálkou".
Nad ich možno a možno aj nad morálkou ľudí, ktorí ich neustále volili a aj volia.
Ak by však aspoň ich voliči si poctivo nazreli do svojho svedomia, či činy ich polobohov - politikov sú aj nad ich osobnou mravnosťou, možno by ich nevolili. Možno - pokiaľ tiež nemajú ochočené vlastné svedomie.

v podstate je to jednoduché, - nerob inym čo nechceš aby ini robili tebe Konfucius

( v poslednej dobe zeriem tych čínskych filozofov)

Morálka aj mravnosť sú značne relatívne hodnoty ktoré sa menia jednak v čase a jednak v každej kultúre sú iné. Preto je až smiešne pripisovať ich absolútne k niečomu či niekomu včítane náboženstiev. Aj zvieratká majú svoju morálku ibaže s tým nechodia na bubon ako poniektorí ľudia. Netuším čo bude morálne o sto rokov, vy ano ? 

No daj nech neumriem sprostý...... 

Ale veď aj v dnešnej dobe sa kľudne vraždí- iba sa to volá mierová misia vojakov........a kradne sa vo veľkom- prírodné bohatstvo......

Lastovičky pravidelne odlietajú preč....... 

Ale tam kde odletia trest smrti stále platí....... 

Fandím tvojmu optimizmu....... 

Hlavne že sa to zlepšuje....... 

30-
morálka je relatívna, to som písal v úvode.
Mravnosť nie je relatívna, tá vyviera zo svedomia človeka a aj ľudstva ako celku. Pre ňu žiadne svetské zásady neplatia.
Je schopná sa postaviť proti všetkým a všetkému svetskému.
Ak to trochu preženiem, tak mravnosť je mimo vedomia človeka, je nad človekom, je to Vox Dei. 

Mravnosť je súhrn zmýšľaní resp. súvisiacich správaní (slobodného a rozumného) človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám, z toho vyplýva jasne že je tiež relatívna, lebo etické a spoločenské normy sú relatívne.

111-
Vox Dei sa nemení. Mení sa len sociokultúrna úroveň v čase.
Kristus povedal, že neprišiel nič zmeniť, ale naplniť.
O jednoženstve-smilstve a manželke blížneho svojho, ako aj o nezabiješ, o majetku blížneho hovorí už Mojžišovo desatoro.
Kristus však povedal, že pre zatvrdilosť vašich sŕdc Boh toleroval mnohoženstvo či oko za oko a zub za zub, ale ste už vyspeli a je nutné jedna žena na jedného muža a ak ťa udrú na jedno líce, nastav aj druhé.....
- táto Ježišova pravda len napĺňa Desatoro do dôsledku.

85. Z tvojho svetonázoru ani nič iné nemôže vyplývať. Si dôsledný a to je dobre.

inak dobre som zmokla ze idem behat , daleko som nedobehla   m.youtube.com 

PartOFgod - všetky príspevky z dneška -

No konečne som ťa pochopil - ja blbec.
Si jasný schizofrenik - práve vo vážnom stave, bez srady - netráp sa, len musíš užívať predpísané lieky a nemiešať to so žiadnymi drogami ani ľahkými včítane alkoholu a s tvrdými už vôbec nie.
Teraz to vyzerá však aspoň na mesačnú liečbu v ústave.
Tí čo to dodržujú sú v norme a nik to o nich nezistí.
Len zabudni na potomstvo - je to dedičné.