Moja definicia Boha.

Boh je ten, kto bez ohladu nato, kým, alebo čím je, prináša tomu, komu je Bohom toto: Zdravie, šťastie, lásku, bohatstvo.
Kto má s touto definíciou problém?

podľa tejto definície má akosi príliš malú klientelu  

Ahoj Berenika, veru vyzerá to, že aj tí čo tvrdia, že ho maju, tak ho nemajú. Lebo vždy niečo z tohto niekomu chyba, nech už verí ako silno chce.

Zdravie, šťastie, láska a bohatsvo je v našich rukách...sme bohmi? 

Máš ich? ak ano tak si boh nechces sa so mnou poprechadzat? 

Idem preč, trochu pomahat stastiu v nestastí.

Ja mám problém. Boh prináša tým, ktorým je Bohom zdravie. Ja sa pýtam, potom prečo Boh dospustí aby boli vrodené vývojové vady či genetické poruchy. Ich človek nemôže počas života nadobudnúť, s nimi sa môže človek len narodiť. A podľa čoho Boh posudzuje kto sa narodí chorý a kto zdarvý???

To sa nepýtaj mna, lebo ja ho nemam.

...myslím, že Boh verí v reinkarnáciu...v kontinuálnu preexistenciu ľudských duší, a tak dáva telo podľa zásluh... 

Je tu snad niekto, komu to Boh neprinasa..?
...ale clovek sam vravi NIE, nechcem...

mam vsetko, co potrebujem....uz len opat najst v tom radost....

Najvacsia sranda je, že ani ja Boha nemam. Ale rád by som poznal niekoho, kto ano. Ten musí byť krasny(a) 

Tak teraz nerozumiem, kto musí byť krásny, ten Boh, alebo ten, kto Boha má? (lebo o kráse tu nebola reč - písal si len zdravie, šťastie, lásku a bohatstvo)

Ten kto boha má , je krasny- určite.

Jedine žeby si Boh vyberal krásnych ľudí, možno mu ide o prestíž, veď ako by to vyzeralo Boh a škaredí ľudia.

Krasni ludia najvacsmi ovplyvnuju svet, skaredy len z dier, kde intriguju, ako si z tej krasy aspon co-to utrhnut v podobe manzelky, ci manzela.

Ranexil, vieš kto som, ale musím ti povedať, že som naozaj málokedy povedala na niekoho, že je škaredý, aj keď ostatní ľudia to tvrdili. To by musel byť naozaj nejaký netvor, na ktorého sa nedá pozerať. Možno mám takú schopnosť, že mi vždy padne do oka niečo, čo je na človeku pekné. Pre mňa nikdy nebola krása prioritou.

Tak prečo si sa tak vyjadrila, akoby som ja myslel fyzicku krasu? Potom som to napísal tak vulgarne v domnení, že si to všimneš, čo som tym chcel povodne povedať))

Berenika v ludoch sa zrkadlíme sami.

malo by to tak byť, je to hlavný dôvod, prečo boh medzi ľuďmi naozaj existuje.

Veriaci, tešte sa z boha a nebojte sa plameňov pekelných, hehe

AJ ja si myslím, že iba o tom, komu je v život prinášané to hore citované sa može pochvaliť, že s ním kráča Boh. Taký človek sa nezlostí, lebo nema nato dovod.

Nestotožňujem sa s tvojím pohľadom na vec. Viď napríklad Jób, mal Boha, kráčal s Bohom, a Boh dovolil, aby mu bolo vzané cca všetko.
Tá tvoja definícia Boha je tak na úrovni 7-ročného dieťaťa, čo ešte verí, že darčeky nosí Ježiško.

ak by si prečítala, čo myslím, tak by si vedela, že to nie je Boh, len niekto, kto aj židom povedal slova, vyviedol som vas z egypta , aby som sa stal vasim bohom(presnu frazu si nepametam) -otazka, stava sa niekto niekomu Bohom? Prečítaj si védy, presnejsie Bhagavdgítu a budes vediet, že Démoni prinášaju človeku vítazstva nad nepriatelom...tak to tam bolo napísane, že ak chces vítazit zajdi za demonmi a tí ti daju niečo za niečo. Takže ma neobtazuj Bohom cudzieho národa.

Ty máš vlastného Boha? A to o tom obťažovaní, už viac nespomínaj, bo ma len zarmucuješ, ty miláčik df  

Každy ho ma nejakeho, ale mojím rozhodne nie je ten, kto si potrebuje pred Satanom dokazovat, akeho má verneho sluhu.

A to ešte nespomínam ake krvavé obety prinášali starožidia svojmu Bohu, vratane ludskych(niektoré veci este nechali v biblii) Ktorý Boh miluje krvavé obety? A je to vobec Boh? V knihe Od Minaríka, ktorá je prepisom cesty k osvieteniu, je veta od majstra tejto cesty, ktorá vraví. Clovek, ktroý prináša obetu bohu v podobe krvi, alebo zabitím niecoho živeho je podobný človeku, ktorý zabil matke dieta a to jej ponuka za obetu.(tko teda prijíma tieto obety??, alebo prijímal?)

To odzrkadľuje len úroveň ľudí tej doby. Keďže oni boli natoľko barbarskí, mysleli si, že takýmito barbarskými darmi ulahodia Bohu. No napríklad pre Krišnu sa obetujú len kvetiny a plodiny. Sú vegetariáni a tak si myslia, že to, čo jedia oni, tým ulahodia svojmu Bohu.

Oni mu to obetuju a zaroven im to zostava, pretože Krisnu beru, ako sucast seba. Takže tak je to- poznaju pojem nadduše, ktorá sidli vo vsetkom a vsade a zosobnenie nadduse je Krisna v podobe osobnosti božstva.Je to nauka, ktorá upriamuje cloveka na seba a zaroven na vsetko tym, že sa nevynímaju z celku, lebo su jeho sučastou. A tak nerobia nič zle celku, elbo sami su celkom i keď v svojich individualnych prejavoch. (samozrejme hinduizmus je už čosi ine, si myslím, lebo je to zastresenie celeho systemu)

Ranexil, krvavé obete prinášané kedysi dávno svojmu Bohu.... hm, to už nikdy nikto nezráta, ale koľko krvavých obetí priniesol novovek - a rátajme to iba od začiatku okupácie Poľska Nemeckom ,pokračujme Hirošimou, Nagasaki, Nevada, a všetky tie pokusy s jadrovými zbraniami .Nemôže nikto oponovať, ani žiadny zo známych bohov tam kdesi v lufte.... prišli si všetci na svoje....

Arašid, ale ktorý z nich to nerobil pre toho istého Boha? Ved aj jedna aj druha strana ho uctievala(až nato japonsko, tam bol boh cisar a v rusku Stalin)

Tak potom ? O čom to všetko je?

O čom? Sam povedal, že priniesol meč a spor a bla bla bla.Je to ten , ktoreho asi volali v Ind. vedach káli-osobnsot sporu..ziví ho spor, živí sa konfliktom...a štavnate reči o laske su len zasterkou skutocnosti. Sam povedal po ovocí poznas strom, ktorý ho dáva. Iba tí, ktorí maju neustale osobné vyhody z viery v neho, ci moc, vdaka systemu, ktroý stojí na viere v neho ho nezapru a stale budu proklamovat ako vhodneho pre nas -spodinu. Pre nich je dobrý, šak jasné.

Iba jednu pripomienku. Boh nie je. To všetko čo ranexil vymenoval je záležitosť ktorú ovplyvňuje genetika, spoločnosť, osobnosť človeka. Nechápem prečo treba všetko zahŕňať pod nejaké slovo .

Tak mi ukáž jedinca, ktorý to má , čo som napísal a nie je pritom zdatný v joge, alebo v schopnosti odriekat si a mať z toho potešenie, keďže jeho bohatstvom je iba hlbka jeho srdca.

ranexil, v pôvodnom príspevku si nič o odriekaní a nachádzaní šťastia v sebatrápení nič nepísal......l 

Načo, by som to spomínal, stačí uvažovať, aby si vedel.

Inokedy tu natrepeš okolo ničoho spústy slov a zrazu sa odvolávaš na uvažovanie. Podľa mňa v diskusii je nesmierne dôležité vyjadrovať sa čo najpresnejšie......

majo, tu nič nie je dôležité, len zabitý čas   

Podla mna v diskusii je este dolezitejsia empatia a uvažovanie- sledovanie sposobov myslenia a nie striktne sa drzanie toho co vidís napísane. Pretože podla tohto stací aby tebe niekto napísal vtip a ty tu zacnes vyvadzta , ze posli mi link odkial to bolo poslane. Nehraj sa na kritika niečoho čomu NASCHVAL nenacuvas.

mne sa paci, ako a tu spominaju slovne spojenia: diskusia vedie k rieseniam bez nasilia. Ale akosi zabudli dodat, ez treba aj pocuvat a vnimat, nie len kvakat to svoje.

Rozumiem, dá sa iba súhlasiť alebo rozširovať obkecávanie. Nesúhlasiť alebo sa pýtať ako to bolo myslené sa nesmie . To ale zase nie je velmi empatické od autora diskusie......

Prečo by to nebolo empatické, veď spolu nadalej diskutujeme a vynasnujeme si svoje chapanie vecí a pohľady. Je to normalna konstruktívna debata, v ktorej si ty vytkol, že sa iba obkecava, ...tak sa nič nedeje, dalsou komunikaciou si upravujeme sposoby prejavov v diskusii..

No veď ja som iba namietol, že na to aby som o predmete diskusie mohol uvažovať potrebujem upresnenie.

V pohode Majo, budem pametať.

Ty si obycajne neinteligentne tela. Ak by si si prečítal čo tu písem, tak by si vedel, že je to iba snaha primet ludí premyslat nad tým, čo za Boha pokladaju vďaka biblii a staremu zakonu. Normalne ma takí ateisti ako si ty najvacsmi serú, lebo robia sluzbu iba tomu, proti komu sa stavajú.

ateisti vidia slovo Boh a viera a uz maju cervene pred ocami. A to sa este povazuju za intelktualne schopnejsich oproti veriacim :D hahahaha....hahaha..hahaha

malá oprava ;...a už majú krvavé oči...

o penu u ust       

ahoj Mojka, už som myslela, že si na nás zanevrela  

ahoj Anatta  ..nezanevrela, len trošku pauzovala..Nie je dobre byť na df-ku..každodenným návštevníkom-myslím si ja  

ale mne chýbaš  

Osobne si myslim ze ziaden Boh v ponimani nejakej 3. moci nieje. Podla mna su tu len ludia a ich (ne)schopnost si vytvorit raj na zemi. Neverim ani na posmrtny zivot. Jedine co nam ostane je pocit zo seba sameho, co malo zmysel a co nie.

Veď ži , ako uznas za vhodné, či už s Bohom či bez neho...ale brat toho , co eln vojny vedie , tak to radsej bez neho- to ti kvitujem.

ziadne raj na zemi nie je. Zem je jedno spinave, skarede, odporne, hnusne miesto plne bolesti, strachu, utrpenia, nasilia a zloby.

Našťastie tomu nie je tak. To by už život na Zemi dávno zanikol. Svet je aj plný radosti, lásky a obetovania sa ))

svetlom pretnute chvile nadejne pocas dlheho casu umierania.

co myslis piskotka..na kom?

piskotka....to aky bude svet je len vo vasich rukach a nikoho ineho. vy sami rozhodujete svojim kazdodennym konanim ako budete zit. Aky svet si vybudujete, taky ho budete mat. Nik iny vam ho nebude spravovat, nik iny vam ho nebude upravovat a udrziavat. Ziaden Boh, ani diabol, ani Budha. Je to len vo vasich rukach.
Ak aj bol stvoreny ako spinave miesto, tak bolo, je a bude vasou ulohou ho spravit lepsim a to tym, ze vy sami budete lepsi.
pekne veci v nom maju miesto, ale su prekryte hrubou vrstvou tych zlych.

piskotka..kamen urazu je v tom, ze kazdy caka na niekoho, kto to spravi za neho. dalej je to nechut a strach nieco zacat menit.

Myslis??

Fakty:
V rokoch 2000 – 2002 bolo na svete 852 miliónov podvyživených ľudí.
Hlad si ročne vyžiada 6 miliónov detí.
Spomedzi žien zomrie ročne 530 000 v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pri pôrode. Až 99 percent z nich je z rozvojových krajín. Ku komplikáciám a následnej smrti prispieva práve hlad.
Každý rok rozvojové krajiny platia Západu 9-krát viac v splátkach dlhov, než dostávajú vo forme pomoci.
Britská charita v roku 1997 vyzbierala 26 miliónov libier na pomoc Afrike. Túto sumu Afrika „vrátila“ za jediný deň formou splácania dlhu a úrokov.
Každý obyvateľ Tretieho sveta dlhuje približne 250 libier Západu – čo je oveľa viac než väčšina z nich zarobí za celý rok.
Z 32 krajín klasifikovaných ako vysokozadlžené sa 25 nachádza v subsaharskej oblasti Afriky. Tá dlhuje 140 miliárd libier – 83 % svojho HDP.
Afrika vynakladá 4-krát viac na splácanie dlhov než na zdravotníctvo.
Dlh rúca školy, kliniky a nemocnice a jeho pustošivé účinky sa vyrovnajú účinkom vojny.
Nezištná pomoc alebo biznis?!
Hľadáme sponzora. Potrebujeme tri miliardy dolárov, aby v nasledujúcom roku nemuselo 50 miliónov ľudí umrieť hladom.
Takýto inzerát by mohla uverejniť Organizácia Spojených národov, ktorá každý rok vyzýva nasmerovať globálnu pomoc k tým, čo ju najviac podporujú.
Pomoc najväčšmi potrebuje africký kontinent. Je postihnutý chudobou a konfliktami, všetko ešte sťažujú smrteľné epidémie.
Problémom nie je to, že týmto krajinám nepomáhame, ale ako im pomáhame. Pretože faktom je, že napríklad v priebehu rokov 1982 – 1990 získali krajiny Tretieho sveta 927 miliárd dolárov rôznymi formami rozvojovej pomoci. V rovnakej dobe však zaplatili 1345 miliárd dolárov na splácanie dlhov a úrokov. Za týmito suchými číslami sa ale skrývajú otrasné údaje o nedôstojnom živote, politickej korupcii, vojenských záujmoch, hladomore a občianskych vojnách

Dobrou správou by mohlo byť, že každoročne oveľa viac ľudí prežije ako zomrie...  
Daj sem štatistiky o tom, koľko ľudí sa narodilo, vyzdravelo, uzavrelo manželstvo a pod. Svet nie je jednostranne zlý, je farebný.

OSN len pláta diery záplatami. Toto nie je pomoc, to je len zakrývanie zodpovednosti. Hladného môžeš nakŕmiť, dať mu prácu, alebo ho naučiť (či umožniť mu) vytvárať pracovné príležitosti... čo z toho je pomocou? ))

veru to je dobra sprava. Aspon bude pocas kanibalizmu co papat    

grc jedovaty-

Je pomoc západu efektívna? Alebo je to vôbec pomoc?
Hlad nie je dôsledkom nepriazne prírody. Na svete sa vypestuje viac potravín, ako ľudstvo v skutočnosti potrebuje. Hlad je obrovský biznis. Je to spôsob, ako zabezpečiť veľké zárobky pre úzku skupinu ľudí a nutný vedľajší systém, v ktorom je výroba potravín činnosťou riadiacou sa len zákonmi dopytu a ponuky. Humanitárna pomoc je spôsob, ako vytlačiť konkurenciu z trhu. Vyrába sa len to, na čo je dostatočný odbyt, spotrebúva len ten, kto má kúpnu silu. Lenže v tomto prípade „nespotrebúvať“ znamená „nejesť“.

Ako sa to začalo...
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia americká vláda vynaložila viac peňazí než zarobila a aby tento rozdiel nejako preklenula, rozhodla sa vytlačiť viac dolárov. Z toho dôvodu hodnota dolárových zásob vo svete klesla.
Bola to zlá správa pre krajiny, ktoré boli hlavnými producentmi ropy, ktorej cena bola udávaná v dolároch. Za peniaze, ktoré zarobili na exporte si mohli kúpiť menej. Preto v roku 1973 zvýšili svoje ceny. Takto zarobili obrovské sumy peňazí, ktoré uložili do západných bánk.
A potom začali skutočné ťažkosti. Keď úroky padli dolu, banky museli čeliť medzinárodnej finančnej kríze. Rýchlo požičiavali peniaze, aby tento pokles zastavili, a obrátili sa na krajiny Tretieho sveta, ktorých ekonomikám sa celkom darilo, ale ktoré chceli peniaze na udržanie rozvoja a na úhradu nákladov vyvolaných zvýšenými cenami ropy.
Banky veľkoryso a nezodpovedne požičiavali, pričom sa ani veľmi netrápili nad tým, na čo tieto peniaze budú v skutočnosti použité, alebo či príjemcovia sú schopní ich aj platiť. Vlády štátov Tretieho sveta zasa boli potešené, že môžu využiť pôžičky za veľmi nízke, ale tzv. plávajúce úroky, ktoré boli dokonca nižšie než miera inflácie.
Niektoré krajiny ako Mexiko a Venezuela brali pôžičky na splácanie predchádzajúcich dlžôb. Iné však mali po prvý raz možnosť požičiavať si od komerčných bánk. Mnohé mali v úmysle použiť peniaze na zvýšenie životnej úrovne vo svojich krajinách.
V konečnom dôsledku iba málo z týchto peňazí sa dostalo k chudobným. Asi pätina šla na zbrane, často ako opora utláčateľských režimov. Mnohé vlády sa pustili do megalomanských projektov diskutabilnej hodnoty. Priveľa peňazí však skončilo na súkromných bankových účtoch. Chudobní boli tí, ktorí na tom najviac stratili.
V polovici sedemdesiatych rokov sa krajiny Tretieho sveta, posmeľované Západom, aby pestovali plodiny, ktoré potom budú môcť predávať za hotové, zrazu zistili, že už nedostávajú ceny, na ktoré boli zvyknuté za plodiny a suroviny – ako je meď, káva, čaj, bavlna, kakao – ktoré vyvážali. Keďže bolo priveľa krajín, ktoré na radu Západu, pestovali tie isté plodiny a vyvážali tie isté suroviny, ich ceny výrazne klesli.
Potom prišla zrada. Úrokové miery začali stúpať pobádané nárastom amerických úrokových mier. A prečo vlastne vzrástli americké úrokové miery? Pretože Reaganova vláda bojovala s infláciou dolára tak, že sprísnila monetárnu politiku, v dôsledku čoho úrokové miery vyleteli hore. Ona svoj problém vyriešila, ale na toto riešenie doplatili zadlžené štáty. Krajiny Tretieho sveta sa ocitli v pasci. Zo svojho exportu zarábali menej než kedykoľvek predtým a za pôžičky na to, čo potrebovali dovážať, museli zrazu platiť oveľa viac, než dovtedy. Museli si požičiavať už aj na to, aby mohli splácať úroky.
červená: Vysokozadlžené krajiny s nízkym príjmom
modrá: Vážne zadlžené krajiny so stredným príjmom
žltá: Mierne zadlžené krajiny s nízkym príjmom

Akcia – reakcia (čo a koho dlh ovplyvňuje)
Odpoveďou je – takmer všetkých a takmer všetko.
Zdravotníctvo – Za posledné dve desaťročia výdavky na zdravotníctvo poklesli v mnohých krajinách patriacich medzi najchudobnejšie na svete. To často znamená, že keďže ľudia musia platiť za zdravotníctvo, najchudobnejší si to jednoducho nemôžu dovoliť a musia sa bez toho zaobísť.
Niektoré zlepšenia dosiahnuté v zdravotníctve v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli v osemdesiatych rokoch, kedy vypukla kríza, zvrátené alebo zastavené. Počet detí zomierajúcich pred piatym rokom života sa zvýšil v mnohých zadlžených krajinách vrátane Zimbabwe, Zambie, Nikarague, Chile a Jamajky po desaťročiach úspešného poklesu. Choroby považované za vykorenené (tuberkulóza, frambézia, žltá zimnica) sa v niektorých krajinách vracajú v dôsledku zanedbávaného liečenia a očkovania.
Od roku 1990, kedy bol v Zimbabwe zavedený Štrukturálny program reforiem presadzovaný Medzinárodným menovým fondom, výdavky v zdravotníctve na hlavu klesli o jednu tretinu.
Uganda vynakladá na zdravotníctvo sumu vo výške 2 libry na hlavu, pričom na splácanie dlhov až 11, 5 libier na hlavu.
Súvislosť medzi chudobou a zlým zdravím je teda preukázaným faktom. Politika ekonomických úsporných opatrení spätá s pôžičkami Svetovej banky (ďalej ako SB) a Medzinárodného fondu (MMF) viedla k vyostreniu chudoby v mnohých afrických krajinách. To zvýšilo zraniteľnosť afrického obyvateľstva, ktoré začalo vo väčšej miere podliehať infekčným chorobám a trpieť zdravotnými problémami.
Prehlbujúca sa chudoba na celom kontinente vytvorila vhodnú pôdu pre šírenie rôznych chorôb. Zlé životné podmienky a obmedzený prístup k základným službách viedol k zhoršovaniu zdravotného stavu. V súčasnosti v Afrike takmer polovica populácie nemá prístup k nezávadnej vode a k adekvátnym zdravotníckym službám
Keď sa výdavky na zdravotníctvo znižovali, na druhej strane sumy platené africkými štátmi zahraničným veriteľom ustavične rástli.
Skutočnosť, že splátky dlhov priamo konkurujú výdavkom na zdravotníctvo Afrike vôbec neprospievajú. Privatizácia zdravotníctva na radu Svetovej banky ešte väčšmi znemožňuje hľadanie primeranej odpovede na zdravotnú krízu. Táto privatizácia prakticky na celom africkom kontinente obmedzila prístup k potrebným službám. Zavedenie trhových princípov do zdravotníctva spôsobilo premenu zdravotnej starostlivosti z verejnej služby na súkromnú komoditu. To nebolo najšťastnejším riešením, pretože tento krok znemožnil prístup pre chudobných, ktorí si súkromnú starostlivosť nemôžu dovoliť.
Nejde tu však len o otázku dostupnosti. Súkromná zdravotná starostlivosť je nevhodná aj kvôli africkým špecifikám. Keďže infekcie predstavujú najväčšiu hrozbu pre zdravie v Afrike, kľúčový význam tu musí zohrávať práve „verejné zdravotníctvo“. Keďže súkromné nie je schopné vykonávať potrebné zákroky na úrovni komunity. Súkromná starostlivosť je menej efektívna pri prevencii a je menej výkonná pri výskyte epidémií. Napriek týmto devastujúcim dôsledkom SB a MMF vytrvalo presadzujú privatizáciu zdravotníctva[2].
Okrem tohto problému, ktorý je privatizácia zdravotníctva, existuje aj fenomén „brain drain“ (únik mozgov), pri ktorom chudobné krajiny poskytujú vzdelanie časti svojho obyvateľstva v niektorých kľúčových oblastiach ako je zdravotníctvo a iné profesie, a potom sa ich bohaté krajiny snažia prilákať k sebe.
Niektoré krajiny majú iba okolo 500 lekárov, každý z nich má územne obrovský obvod, avšak bez zdravotníckeho personálu. S týmto problémom nezápasí len Afrika, ale aj krajiny Ázie, Latinskej Ameriky a východnej Európy[3].
Školstvo – keďže školy sú nútené vyberať školné poplatky, menej ľudí si môže dovoliť posielať svoje deti do škôl a vzdelanie je tak prístupné iba pre zámožnejších.
Osobitne je postihnuté školstvo v subsaharskej Afrike, kde percento detí vo veku 6 – 11 rokov navštevujúcich školu pokleslo z takmer 60 percent v roku 1980 na menej než 50% v roku 1990. Takýto pokles bol zaznamenaný počas 10 rokov, v súčasnosti je to ešte horšie. Pripomínam, že školské poplatky boli zavedené ako súčasť programu štrukturálnych reforiem.
Obchod – kvôli tým istým reformám, presadzovaných SB a MMF, krajiny musia zvyšovať export svojich plodín. A pretože mnoho chudobnejších krajín je povzbudzovaných, aby pestovali rovnaké plodiny, dochádza k presýteniu medzinárodného trhu a ceny padajú dole. Preto robotníci na plantážach dostávajú nižšie mzdy než kedykoľvek predtým.
Napríklad Mexiko najprv tisícky rokov pestovalo kukuricu ako svoju základnú plodinu. Dnes však vďaka ekonomickej politike MMF musí dovážať 20% tejto základnej plodiny z USA. MMF povzbudzoval a odporúčal Mexiku, aby namiesto svojej základnej plodiny pestovalo trhové plodiny, za ktoré môže inkasovať peniaze, ako napr. exotické ovocie. Tiež sa postaral o to, aby krajiny zrušila akúkoľvek obchodnú ochranu svojich poľnohospodárskych plodín. Dnes teda exportné plodiny Mexika konkurujú na trhu plodinám z USA, ktoré však, podobne ako v mnohých iných krajinách sú výdatne dotované a chránené za použitia všetkej dostupnej techniky na zlepšenie ich kvality.
Mexiko na tom stráca a chudobní trpia. Takmer 20% Mexičanov nemá nijaký peňažný príjem a viac než 30% zarába menej než je denná minimálna mzda 3 USD.
Medzinárodný menový fond a Svetová banka „na scéne“
MMF a SB boli založené 44 národmi na Brettonwoodskej konferencii v roku 1944 s cieľom vytvoriť stabilný rámec pre povojnovú ekonomiku.
MMF mal pôvodne podporovať stabilný rast a plnú zamestnanosť ponúkaním pôžičiek bez akýchkoľvek (!!!) podmienok ekonomikám nachádzajúcim sa v kríze a vytvorením mechanizmu na stabilizovanie výmenných kurzov a uľahčovanie výmen medzi menami. Značná časť týchto výmen sa však nikdy nerealizovala. Namiesto toho, pod tlakom predstaviteľov Spojených štátov sa MMF podujal ponúkať pôžičky za striktných podmienok, ktoré sa neskôr stali známe pod menom štrukturálne reformy, či úsporné opatrenia diktované zväčša najmocnejšími členskými štátmi[4]. Kritici tvrdia, že táto politika zdecimovala sociálne bezpečnostné siete a zhoršila pracovné a environmentálne normy v rozvojových krajinách.
SB (Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj) bola vytvorená za účelom financovania prebudovania infraštruktúry v štátoch zničených druhou svetovou vojnou. Aj jej vízia sa však čoskoro zmenila. V polovici päťdesiatych rokov 20. storočia banka odvrátila svoju pozornosť od Európy, upriamila ju na Tretí svet a začala financovať projekty masívneho priemyselného rozvoja v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike. Podľa mnohých odborníkov a aktivistov práve agresívny postup banky pri rokovaní s rozvojovými štátmi, ktoré boli často pod vládou diktátorských režimov, viedol k zhoršeniu zadlženosti rozvojového sveta a k zdevastovaniu lokálnych ekológií. SB a MMF sú práve kvôli tejto podpore témou horúcich debát.
Aj keď sú ich ciele mierne odlišné, politika SB a MMF sa navzájom doplňujú: Reštrukturalizačné programy sa vzájomne líšia podľa role, ktorú každá z týchto inštitúcií má. Vo všeobecnosti podmienky pôžičiek MMF sa zameriavajú na monetárne a fiškálne otázky. Zdôrazňujú programy, ktoré riešia infláciu a problémy platobnej rovnováhy, pričom často požadujú konkrétne škrty v celkových výdavkoch štátu.
Reštrukturalizačné programy SB majú širší záber a zameriavajú sa na dlhodobejší rozvoj. Zdôrazňujú liberalizáciu trhu a reformy verejného sektora, podporu rastu zvyšovaním exportu, osobitne trhových poľnohospodárskych plodín.
Napriek týmto rozdielom sa tieto dve inštitúcie pri zavádzaní programov podporujú. V praxi to znamená, že vláda musí mať najprv schválenie MMF a až potom má nárok žiadať o pôžičku od SB.
Ale ekonomiky sú často poháňané politikou. Výsledkom politiky MMF , SB a rôznych mocných národov je aj to, že v mnohých krajinách dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv.
Tým, že MMF a SB trvajú na tom, aby lídri štátov uprednostňovali záujmy medzinárodných finančných investorov pred potrebami vlastných občanov, obidve inštitúcie obchádzajú skladanie účtov, čím korumpujú samotný demokratický proces. Podriadenie sociálnych potrieb záujmom finančných trhov zasa sťažilo vládam možnosti zaistenia potravín pre svojich ľudí, zdravotnej starostlivosti a vzdelania, ako základných ľudských práv definovaných vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Aj z tohto dôvodu predstavujú tieto inštitúcie podľa názoru niektorých hrozbu pre blahobyt miliónov ľudí na celom svete[5].
MMF a SB sú z väčšej časti pod kontrolou a vo vlastníctve priemyselne rozvinutých štátov ako sú USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko atď. Na stránke MMF je presné rozdelenie podielov a hlasovacích práv. Spojené štáty napríklad majú pod kontrolou 17 až 18% hlasovacích práv. Keď sa na prijatie rozhodnutia vyžaduje väčšina 85%, USA majú právo veta. Okrem toho SB je z 51% financovaná Ministerstvom financií USA.
Politika MMF a SB bola skutočne kritizovaná mnoho rokov ako zbytočná, niekedy nezodpovedná kvôli tomu, že zvyšovala závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín. Zároveň pri predpisovaní štrukturálnych reforiem nerešpektujú ani rozdielne kultúry.
Obe inštitúcie boli významnými nástrojmi západných veľmocí už počas studenej vojny a to z ekonomického i politického hľadiska. Plnili politickú funkciu tým, že podriaďovali rozvojové ciele geostrategickým záujmom. Taktiež presadzovali ekonomickú agendu, ktorá sa usilovala udržať dominanciu Západu v globálnej ekonomike. Ako sa zdá, od týchto cieľov Západ nemieni upustiť ani v budúcnosti.
V roku 2002 upútal pozornosť prípad, keď MMF nútil vládu Malawi, aby predala svoj nadbytok obilia za zahraničnú menu, čím by uspokojila svojich veriteľov. Krátko nato krajinu postihol hladomor, pri ktorom 7 miliónov ľudí z celkového počtu 11 miliónov trpelo vážnym nedostatkom potravín. A to zďaleka nie je všetko. Ekonomiku Malawi majú v rukách veritelia reprezentovaní MMF. Keďže Malawi prekročilo svoj rozpočet stanovený zahraničnými veriteľmi, MMF mu odoprel pomoc vo výške 47 miliónov USD. Na radu personálu fondu potom aj ďalší západní veritelia odmietli poskytnúť svoju pomoc dovtedy, kým fond neschváli štátny rozpočet. A aby poníženie vlády Malawi bolo úplné, MMF tiež pozastavil predpokladaný odpis časti dlhu. Bohužiaľ ani to nebolo všetko. V rámci ekonomického programu Malawi muselo odstrániť všetky poľnohospodárske a potravinové dotácie s cieľom, aby dopyt a ponuku určoval iba trh. To viedlo k zníženiu podpory pre roľníkov, takže v dôsledku zvýšených cien mnohí hladovali. Treba poznamenať, že bohaté krajiny na druhej strane vlastnú politiku nedodržiavajú, pretože Európa aj USA svoje poľnohospodárstvo štedro dotujú.
A čo z toho pre USA vyplýva? Opäť sa potvrdilo, že Spojené štáty pri vidine zisku neváhajú využívať slabších. Len s tým rozdielom, že tá ich „pomoc“ usmrtí milióny ľudí ročne[6].
Samozrejme nie je správne všetku špinu hádzať na Ameriku, no po vyjadreniach popredných politikov mi ani nič iné neostáva.
Americký minister poľnohospodárstva Dan Glickman je názorným príkladom postoja Spojených štátov ku krajinám postihnutých hladomorom, ktoré potrebujú potravinovú pomoc: „Dobre premyslené programy zahraničnej pomoci môžu dobre poslúžiť humanitárnym a zároveň našim národným záujmom. Potravinová pomoc nielenže uspokojila potreby naliehavej potravinovej pomoci, ale stal sa z nej aj užitočný nástroj na vytvorenie lepšej pozície našich firiem na trhu.“[7]
Niekdajší hlavný ekonóm SB a minister financií v Clintonovej administratíve, Larry Summers, bol silným podporovateľom politiky štrukturálnych reforiem. V internom oznámení svojim kolegom napísal: „Medzi nami povedané, nemala by SB v budúcnosti podporovať vo väčšej miere presun špinavého priemyslu do menej rozvinutých krajín?...Vždy som bol toho názoru, že nedostatočne zaľudnené krajiny v Afrike sú, podľa ide o znečistenie, využívané veľmi nedostatočne. Kvalita vzduchu je v nich pravdepodobne neefektívne nízka v porovnaní s Los Angeles alebo Mexiko City...Obavy z toxických látok budú bezpochyby vyššie v krajine, kde sa ľudia dožívajú veku, v ktorom môžu dostať rakovinu prostaty, než v krajine, v ktorej mortalita detí do päť rokov činí dvesto z tisíc.“[8]

Programy štrukturálnych reforiem
Tieto programy spočívajú v opatreniach, ktoré krajine majú pomôcť splácať dlhy a to tým, že bude zarábať väčšie množstvo tvrdej meny – zvyšovaním exportu a znižovaním importu. Iba v máloktorej krajine tieto programy zabrali, v drvivej väčšine viedli k zhoršeniu ekonomickej situácie. Vo všetkých krajinách, ktoré programy prijali, boli najviac postihnutí chudobní.
Aby krajina získala viac zahraničnej meny, vlády obvykle pri implementácii Programu štrukturálnych reforiem museli urobiť tieto kroky:
· Vynakladať menej peňazí na zdravotníctvo, školstvo a sociálne služby, takže ak ľudia chceli mať tieto služby, museli si za ne platiť.
· Devalvovať svoju menu, čo viedlo k zníženiu príjmu z exportu a zvýšeniu nákladov na dovoz.
· Znižovať dotácie potravín, takže ceny základných potravín v priebehu niekoľkých dní mohli výrazne vyskočiť
· Prepúšťať a znižovať mzdy v štátnej správe a v službách zabezpečovaných štátom
· Privatizovať štátne podniky vrátane ich predaja zahraničným investorom
· Vytláčať malé farmy zabezpečujúce základné potraviny pre vlastnú obživu a nahradzovať ich veľkými farmami produkujúcimi plodiny pre export. V dôsledku toho roľníci zostali bez pôdy, na ktorej by si mohli pestovať potraviny pre seba a iba málo z nich našlo prácu na veľkých farmách
Veľké množstvo štúdií ukazuje, že silné ázijské štáty s úspešnou ekonomikou, ktoré boli jadrom ázijského zázraku, vo veľkej miere zasahovali do svojich ekonomík. Prakticky sa dopúšťali všetkých hriechov, pred ktorými inštitúcie vystríhajú krajiny Tretieho sveta.
Nedodržiavanie neoliberálnych zásad bolo receptom skoro všetkých dnes bohatých ekonomík.
Práve sociálny štát pomohol dnešným bohatým krajinám hospodársky sa rozvinúť – rozvojové krajiny to majú dnes zakázané.
Voči ére globalizácie je možné postaviť cestu rozvoja v minulých desaťročiach, ktoré boli všeobecne oveľa viac zahľadené do sebe. Pred rokom 1980 si mnohé krajiny cieľavedome volili politiku izolácie svojich ekonomík od svetového trhu s cieľom poskytnúť domácim priemyselným odvetviam príležitosť na to, aby sa rozvinuli, a to až do vtedy, kým sa nestali konkurencieschopné. Napríklad politika rozvoja zameraná na nahrádzanie dovozov bola často spájaná s ochrannými tarifami a dotáciami pre kľúčové odvetvia.
Takisto bežné boli požiadavky kladené na zahraničné investície. Od investorov bolo požadované, aby zamestnávali domácich pracovníkov a aby kupovali vstupy od domácich výrobcov, čo bol spôsob ako zabezpečovať transfery technológií.
Bolo bežné, že viaceré rozvojové krajiny výrazne obmedzovali toky. Robilo sa to z viacerých dôvodov – za účelom zvýšenia stability mien, povzbudzovania zahraničných korporácií a občanov, aby držali pri sebe veľké sumy domácej meny na investovanie vnútri krajiny.
Priemyselne vyspelé národy pochopili, že niektoré formy ochrany umožňujú kapitálu, aby zostal vnútri ekonomiky a teda prostredníctvom multiplikačného efektu pomáhať pozdvihovať ekonomiku.
Sme však svedkami toho, že rozvojové krajiny sú nútené sa zriekať tých istých opatrení, ktoré priemyselne rozvinutým štátom v minulosti k prosperite.
Mnohí si položia otázku, či cieľom Svetovej banky a MMF a ich podporovateľov je skutočne rozvoj a či ich úmyslom nie je len udržiavať chudobné krajiny slabé a závislé. Pretože snaha, aby rozvojové štáty súťažili na globálnom trhu na rovnakej úrovni ako priemyselne vyspelé národy sa rovná ekonomickej samovražde.

Liek alebo jed?
Diskutabilná je aj humanitárna pomoc. Uprostred hľadania riešenia problému sa začala kontroverzná debata o používaní geneticky modifikovaných obilnín. Niektoré štáty však túto pomoc odmietli. Väčšina postihnutých súhlasila len pod tou podmienkou, že geneticky modifikované obilniny budú pomleté do polotovarov.
Nedôvera afrických krajín, ktorá by sa v spojitosti s ich potravinovou krízou mohla zdať nepochopiteľná, pramení zo strachu, že prijatie obilnín obsahujúcich geneticky modifikované materiály by mohlo eventuálne viesť k tomu, že sa zamiešajú a nakoniec úplne vytlačia domáce odrody.
Väčšina štátov ešte nemá politiku voči technológiám genetického inžinierstva zadefinovanú, jej dlhodobé dôsledky a potenciálny úžitok nie sú celkom známe.
Najväčšia časť pomoci obsahujúcej geneticky modifikované potraviny pochádza z USA. Otázka geneticky modifikovaného obilia rozdelila agentúry a charitatívne skupiny na dva tábory. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (US Aid) tvrdí, že obilia, ktoré by nebolo geneticky modifikované, je zatiaľ nedostatok. Preto trvanie na ňom ohrozuje mnoho životov. Otázkou je i to, či to možno považovať len za východisko z krízy alebo dlhodobé riešenie.
Zimbabwe, Mozambik a Malawi súhlasili s geneticky modifikovaným obilím len pod podmienkou, že sa bude dovážať pomleté. Chcú tým zabrániť, aby takéto zrno vytlačilo domáce odrody. Zambia ich naopak odmieta dovtedy, pokiaľ nebudú úplne preskúmané. Jej prezident Levy Mwanawasa označil geneticky modifikované potraviny za „jed“.
Rozruch vyvolalo, keď Zambia zastavila činnosť Svetovému potravinovému programu (WFP), ktorý rozdával v utečeneckých táboroch geneticky modifikovanú kukuricu. Nebolo to však čisto iracionálne rozhodnutie. Predtým vláda rozoslala delegátov vedeckých skupín do USA, Juhoafrickej republiky, Veľkej Británie a Belgicka, aby problematiku podrobne preskúmali. Na základe ich záverečnej správy sa rozhodovala.
Medzi medzinárodnými organizáciami pretrvávajú hlboké spory, či práve toto je to správne riešenie pre Afriku. Jean Ziegler, inšpektor politiky výživy OSN v Londýne pre noviny The Independent potvrdil: „Som proti teóriám presadzovaným nadnárodnými spoločnosťami, ktoré tvrdia, že ak stojíme proti hladu, musíme podporiť geneticky modifikované organizmy... Na svete sú obrovské zásoby prírodných, normálnych, zdravých jedál, ktoré by uživili dvojnásobný počet ľudí.“
Charitatívne skupiny, napríklad Oxfam a Action Aid, odporujú zavádzaniu geneticky modifikovaných materiálov. Podľa nich hlad nespôsobuje nedostatok potravín, ale nízka kúpna sila rozvojových krajín. Action Aid poukazuje na to, že dovážanie modifikovaných semien do Afriky „núti roľníkov, aby ešte hlbšie upadali do začarovaného kruhu a stávali sa ešte závislejšími od úzkej skupiny nadnárodných spoločností“. Napriek tomu veľa západných vlád verí, že je to zázračné riešenie zabezpečujúce veľkú úrodu a plné žalúdky.
Zástancovia geneticky modifikovaných potravín vytvorili konzorcium African Biotechnology. Jeho riaditeľ Dr. John Waful tvrdí, že ako Afričan sa usiluje „robiť všetko preto, aby jeho ľudia neumreli od hladu“.
Bez ohľadu na všetky argumenty a protiargumenty je pravda, že účinky geneticky modifikovaných potravín na ľudský organizmus nie sú celkom preskúmané. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že sa o nich ako o riešení pre hladujúci tretí svet hovorí v čase, keď ich čoraz väčší počet konzumentov v bohatom svete odmieta.

Mas tam na avatare krasny kvet, ako sa volá?

Ak by so rozmyslal triezvo......napadlo by ta,ze aj jedno dieta ktore by zomrelo od hladu a smadu je chore....

plný radosti nie - je tu aj veľa zlého a negatívneho, čoho je dokonca prevaha

pokracovanie...........

Robilo sa to z viacerých dôvodov – za účelom zvýšenia stability mien, povzbudzovania zahraničných korporácií a občanov, aby držali pri sebe veľké sumy domácej meny na investovanie vnútri krajiny.
Priemyselne vyspelé národy pochopili, že niektoré formy ochrany umožňujú kapitálu, aby zostal vnútri ekonomiky a teda prostredníctvom multiplikačného efektu pomáhať pozdvihovať ekonomiku.
Sme však svedkami toho, že rozvojové krajiny sú nútené sa zriekať tých istých opatrení, ktoré priemyselne rozvinutým štátom v minulosti k prosperite.
Mnohí si položia otázku, či cieľom Svetovej banky a MMF a ich podporovateľov je skutočne rozvoj a či ich úmyslom nie je len udržiavať chudobné krajiny slabé a závislé. Pretože snaha, aby rozvojové štáty súťažili na globálnom trhu na rovnakej úrovni ako priemyselne vyspelé národy sa rovná ekonomickej samovražde.

Liek alebo jed?
Diskutabilná je aj humanitárna pomoc. Uprostred hľadania riešenia problému sa začala kontroverzná debata o používaní geneticky modifikovaných obilnín. Niektoré štáty však túto pomoc odmietli. Väčšina postihnutých súhlasila len pod tou podmienkou, že geneticky modifikované obilniny budú pomleté do polotovarov.
Nedôvera afrických krajín, ktorá by sa v spojitosti s ich potravinovou krízou mohla zdať nepochopiteľná, pramení zo strachu, že prijatie obilnín obsahujúcich geneticky modifikované materiály by mohlo eventuálne viesť k tomu, že sa zamiešajú a nakoniec úplne vytlačia domáce odrody.
Väčšina štátov ešte nemá politiku voči technológiám genetického inžinierstva zadefinovanú, jej dlhodobé dôsledky a potenciálny úžitok nie sú celkom známe.
Najväčšia časť pomoci obsahujúcej geneticky modifikované potraviny pochádza z USA. Otázka geneticky modifikovaného obilia rozdelila agentúry a charitatívne skupiny na dva tábory. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (US Aid) tvrdí, že obilia, ktoré by nebolo geneticky modifikované, je zatiaľ nedostatok. Preto trvanie na ňom ohrozuje mnoho životov. Otázkou je i to, či to možno považovať len za východisko z krízy alebo dlhodobé riešenie.
Zimbabwe, Mozambik a Malawi súhlasili s geneticky modifikovaným obilím len pod podmienkou, že sa bude dovážať pomleté. Chcú tým zabrániť, aby takéto zrno vytlačilo domáce odrody. Zambia ich naopak odmieta dovtedy, pokiaľ nebudú úplne preskúmané. Jej prezident Levy Mwanawasa označil geneticky modifikované potraviny za „jed“.
Rozruch vyvolalo, keď Zambia zastavila činnosť Svetovému potravinovému programu (WFP), ktorý rozdával v utečeneckých táboroch geneticky modifikovanú kukuricu. Nebolo to však čisto iracionálne rozhodnutie. Predtým vláda rozoslala delegátov vedeckých skupín do USA, Juhoafrickej republiky, Veľkej Británie a Belgicka, aby problematiku podrobne preskúmali. Na základe ich záverečnej správy sa rozhodovala.
Medzi medzinárodnými organizáciami pretrvávajú hlboké spory, či práve toto je to správne riešenie pre Afriku. Jean Ziegler, inšpektor politiky výživy OSN v Londýne pre noviny The Independent potvrdil: „Som proti teóriám presadzovaným nadnárodnými spoločnosťami, ktoré tvrdia, že ak stojíme proti hladu, musíme podporiť geneticky modifikované organizmy... Na svete sú obrovské zásoby prírodných, normálnych, zdravých jedál, ktoré by uživili dvojnásobný počet ľudí.“
Charitatívne skupiny, napríklad Oxfam a Action Aid, odporujú zavádzaniu geneticky modifikovaných materiálov. Podľa nich hlad nespôsobuje nedostatok potravín, ale nízka kúpna sila rozvojových krajín. Action Aid poukazuje na to, že dovážanie modifikovaných semien do Afriky „núti roľníkov, aby ešte hlbšie upadali do začarovaného kruhu a stávali sa ešte závislejšími od úzkej skupiny nadnárodných spoločností“. Napriek tomu veľa západných vlád verí, že je to zázračné riešenie zabezpečujúce veľkú úrodu a plné žalúdky.
Zástancovia geneticky modifikovaných potravín vytvorili konzorcium African Biotechnology. Jeho riaditeľ Dr. John Waful tvrdí, že ako Afričan sa usiluje „robiť všetko preto, aby jeho ľudia neumreli od hladu“.
Bez ohľadu na všetky argumenty a protiargumenty je pravda, že účinky geneticky modifikovaných potravín na ľudský organizmus nie sú celkom preskúmané. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že sa o nich ako o riešení pre hladujúci tretí svet hovorí v čase, keď ich čoraz väčší počet konzumentov v bohatom svete odmieta.

stacil odkaz na ten clanok, nemusis to tu cele kopirovat, aj tak si to malo kto precita.
V Afrike je jedno krasne prislovie, hovori: TIA...to vysvetluje vsetko

rains...tiez pravda.
Ale neviem ci kazdy si tu vie kliknut na odkaz.

well. aj ked to cele okopirujes, aby to bolo na ociach, tak to malokto bude citat. Tuna primerny diskutujuci precita prve styri vety a hasla fajka. Necita viac..jednoducho nezaujem. takze je to zbytocne..ani ten link nebude hocikto citat.

...Well, ta čo ty šalený? Nevieš robiť výcuc? 

Ja navrhujem adminovi aby zakázal kopírovanie článkov dlhších ako 4 vety.......

Dobrý diskutujúci je stručný diskutujúci, a nesmie nudiť!  

nie, najvacsim problem zostava to, ze ti, ktori sa ten stav snazia zmenit tak su udupavani, osocovani a ponizovani tymi, ktori sa s tym stavom zmierili a nemiena nic robit.

Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta, no, a ako to dopadlo? 

no, mohli sa poddat otroctvu v egypte nie? A ako to doapdlo? nie su nikoho otroci, maju vlastny stat konecne, vlastny domov.

Hehe, ako asi...španielsku Ceutu obkoloesenú Marokom ohradili ostnatým plotom a strážnymi vežami

och ake demokraticke v Spanielsku...a nikto neposiela protestne listy, ez sa stavaju ploty ako je to vo zvyku v tejto bananovej republike?

nuz, na mori sa budu potapat..Taliansko, Spanielsko a Grecko ich uz maju dost..su nevzdelani, neschopni a nie su vobec ziadnym prinosom pre stat..len natrcaju ruky a zobru o zradlo.

99/
rains, Grécko, Grécko  ..aj keď ich majú dosť, no bóžinku..hádam 400 tis. nepoloží ich ekonomiku na lopatky..však už aj tak sú.. a EÚ je k ním milosredné  

94/
 a keby sa chceli k nám nasáčkovať?..držala by si hubu a krok  ..a platila vyššie dane aj odvody, ako teraz, aj kvôli ..cigánom  

ahoj Nadi, prepáč nevšimla som si ťa  
nuž až do Afriky hádam..rómov nie? ..Ja by im dopriala samostatný štát na poloostrove..Chalkiditi ( Grécko)..bolo by im dobre, aj teplo..a hlavne..Nech žijú z toho, čo si sami vyrobia a zarobia  

zaujimave ako sa nadava na Zidov, lebo maju love.

Mojžiš bol princ egyptský bez naroku na tron, tak to zosnoval tak, že vzal ucenia egyptu(hlavne kybbalion) a stal sa panovníkom izraela. Aj tak nemal na vyber potom, co zabil egyptana.

samozrejme som si to vymyslel.

Zaujímalo by ma, či biblický Boh zabil Adama , keďze na inom mieste tento samozvaný Boh povedal, že kto ho uzrie MUSÍ zomrieť. Takže to na Adama s jablkom nasil, aby ho mohol zničiť?

neviem o com je rec, ked je rec o bohu. fakt.
ale ma napada, ze nedala by s atema o bohu priradit k teme o zrkadleni?