Modlitba - je najsilnejšia zbraň, nie sme bezbranní, nie sme sami - môžete zmeniť seba aj svet.

Modlitba – veľká zbraň, neoslabujúce útočisko, nikdy sa nemíňajúce bohatstvo, pokojný prístav, základ pokoja; modlitba je koreň, prameň a matka tisícich milostí. Ona je silou samotného Kráľovstva.

Nie je nezvyčajné, že ak ten kto je vysokopostavený, trpí horúčkou, leží na smrteľnej posteli spaľovaný ohňom a pri ňom stoja lekári, telesná stráž, sluhovia, vojvodcovia, no umenie lekárov, ani prítomnosť priateľov, ani posluhovanie členov rodiny, ani hojnosť liekov ani drahé nástroje, ani množstvo peňazí, ani nijaká iná ľudská činnosť nie je schopná poľaviť jeho chorobe. No ak príde niekto, kto má nádej k Bohu, a iba sa dotkne tela a pomodlí sa nad ním čistú modlitbu, tak všetok telesný neduh odíde. A čo nebolo schopné urobiť bohatstvo, množstvo posluhujúcich, skúsenosť a veľkosť panstva, to nezriedka urobí modlitba jedného biedneho a chudobného.

Nehovorím tu o modlitbe chladnej a plnej povrchnosti, ale o modlitbe konanej dlho, s boľavou dušou a pozorným umom. Lebo taká modlitba vystupuje do neba. Ako voda, pokiaľ tečie po rovine a pohybuje sa širokým priestorom, nedvíha sa do výšky, ale keď ruky vodohospodárov prehradia dole jej tok, obmedzená sa zastaví a zdvihne do hora rýchlejšie ako strela: tak aj ľudský rozum sa rozlieva a rozsieva, kým disponuje veľkou voľnosťou; keď ho okolnosti budú utláčať nadol, vtedy v tej prekrásnej tiesni vysiela do neba čisté a zvrúcnené modlitby. A aby si pochopil, prečo môžu byť tieto s trápením predkladané modlitby, zvlášť vypočuté, počúvaj, čo hovorí Pánovi prorok: „K Pánovi som volal vo svojom súžení a on ma vyslyšal.” (Ž 119,1)

A tak, budeme oživovať svedomie, spomienkou na hriechy vzbudzovať v duši úzkosť; vzbudzovať súženie nie preto, aby sme dušu stiesnili, ale aby sa stala dôstojnou vypočutia, aby bola triezva, pripravená a dotýkala sa samotných nebies. Nič od nás neodháňa lenivosť a povrchnosť lepšie, ako pocit bolesti a trápenia, ktoré zjednocujú rozum a vracajú ho do seba samého. Kto sa takto trápi a modlí, ten po modlitbe bude môcť prijať do svojej duše veľkú príjemnosť.

Ako zamračenie sa oblohy robí najprv vzduch ťažkým, ale keď z nej zaprší a oblaky postupne stratia nahromadené snehové vločky, vtedy sa znova všetok vzduch stáva pokojným a sviežim, tak aj duševné trápenie, pokiaľ je uzavreté vo vnútri, zatemňuje našu myseľ, ale keď sa vyprázdni cez slzy v slovách modlitby a vyjde navonok, vtedy vytvorí v duši veľký jas a ako lúč privádza do rozumu modliaceho sa myšlienku o Božej pomoci.

No aký majú niektorí chladný názor? Hovoria: „Nemám odvahu, som úplne zahanbený a nemôžem otvoriť ústa”. – To je satanský strach, zamaskovanie lenivosti; diabol chce zatarasiť dvere, ktorými môžeme vojsť k Bohu. Nemáš odvahu? No už aj to je veľká odvaha, že sa považuješ za takého, ktorý ju nemá, tak ako úplná hanba a odsúdenie je považovať sa za takého, ktorý má odvahu. Lebo, ak aj máš mnoho zásluh a nie si si vedomý, že si vykonal aspoň niečo zlé, ale považuješ sa za takého, ktorý má odvahu, pozbavil si sa všetkých plodov modlitby. A ak máš na svedomí nespočetné bremená hriechov, utvrdíš sa len v tom, že si posledný zo všetkých, budeš mať veľkú odvahu pred Bohom.

V tom nie je pokora, že sa hriešnik považuje sa hriešnika, lebo pokorné zmýšľanie je v tom, aby si si nemyslel o sebe nič veľké, keď v sebe poznávaš mnohé a veľké veci. Naozaj pokorne zmýšľa ten, kto je podobný Pavlovi a môže povedať: „Ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca.” (1 Kor 4, 3-4) a hovorí tiež: „Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich” (1 Tim 1, 15). Toto je pravá pokora – byť vysokým podľa zásluh a v zmýšľaní sa umenšovať. Takto Boh podľa svojej nevysloviteľnej dobroty pripúšťa a prijíma k sebe nie iba zmierených, ale aj tých, ktorí ochotne vyznávajú svoje hriechy – aj k takým býva milosrdný a priaznivý.

Aby si spoznal, aké dobro je nepredstavovať si o sebe nič veľké, všimni si dva vozy. Zapriahni spravodlivosť a múdrosť a aj hriech s pokorným zmýšľaním a uvidíš, že voz hriechu predbehne spravodlivosť. Nie kvôli vlastnej sile hriechu, ale silou pokorného zmýšľania, ktoré je s ním spojené. A tak prvý voz zaostane nie pre nemohúcnosť spravodlivosti, ale pre ťažobu a rozmernosť múdrosti. Lebo ako pokorná myseľ pre svoju znamenitú veľkosť premáha váhu hriechu a predbieha na ceste k Bohu, tak múdrosť pre svoju veľkú hmotnosť a rozmernosť môže prevážiť ničím nezaťaženú spravodlivosť a ľahko ju stiahne nadol.

A ako dôkaz, že jeden voz je rýchlejší ako druhý, si pripomeňme farizeja a mýtnika. Farizej zapriahol spravodlivosť a vzdelanosť a hovorí: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.” (Lk 18, 11)

Správal sa, akoby pojedol všetku múdrosť sveta, vo svojej veľkej hlúposti napadol aj neďaleko stojaceho mýtnika. A čo mýtnik? Nevrátil výčitku, neohradil sa proti obvineniu, ale s vďačnosťou prijal povedané a strela nepriateľstva sa pre neho zmenila na liek a uzdravenie, výčitka na pochvalu a obvinenie na veniec. Taká nádherná je pokorná myseľ!

Toľko výhod – nebyť zranený zlorečením druhých, nezúriť pre urážky blížnych! Lebo aj z ničoho možno získať veľké a znamenité dobro – ako to bolo s mýtnikom. Prijal výčitku, zanechal hriechy a povedal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten.” (Lk 18, 13-14) Slová sa stali väčšími ako skutky, slovo nadobudlo prevahu nad skutkami. Jeden vystavil na obdiv spravodlivosť, pôsty a desiatky, no druhý vypovedal jedno slovo a zložil zo seba všetky hriechy. Pretože Boh nepočul iba slová, ale videl aj myseľ, s akou boli vyslovené, našiel pokorné zmýšľania a skrúšené srdce, zmiloval sa a vyjadril lásku k človeku.

Nehovorím to preto, aby sme hrešili, ale aby sme boli vďační. Lebo mýtnik, človek stojaci na pokraji omylu, pritiahol na seba takú veľkú Božiu milosť nie pokorou, ale iba vďačnosťou za dobrá; tým, že vyjavil svoj hriech, vyjavil aký je. Takúto Božiu pomoc nachádzajú aj tí, ktorí, hoci aj umreli vo veľkých a dobrých dielach, aj tak o sebe nezmýšľajú povýšene.

Preto napomínam, žiadam a úpenlivo prosím vyznávať sa pred Bohom častejšie. Nevydávam ťa na hanbu pred tebe podobnými služobníkmi, ani ťa nenútim odkrývať hriechy ľuďom.

Roztrhni si svoje svedomie pred Bohom, jemu ukáž jazvy, u neho pros lieky, ukáž sa nie tomu, čo vyčíta, ale tomu, čo uzdravuje. Lebo ak aj niečo zamlčíš, všetko pozná. A tak hovor, aby si z toho získal, hovor, aby si tu zložil hriechy, odišiel odtiaľto čistý a oslobodil sa od budúceho neznesiteľného odhalenia.

Traja sluhovia v peci kládli svoj život, aby vyznali Vládcu, a aj keď mali mnohé a veľké zásluhy, hovorili: „Teraz však nemôžeme otvoriť ústa, sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.” (Dan 3, 33) Na čo teda otvárať ústa? Aby, hovoria oni, vyriekli práve toto: nie sme hodní otvoriť ústa, sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia – práve tým pritiahni k sebe Vládcu.

Sila modlitby hasila silu ohňa, krotila zúrivosť levov, ukončovala vojny, Zabraňovala bojom, upokojovala búrky, vyháňala diablov, otvárala nebeskú bránu, lámala putá smrti, vyháňala choroby, odrážala nebezpečenstvá, znovuvystavala rozborené mestá, zastavovala zhora zosielané údery a ľudské údely – jedným slovom všetky biedy. Chápem tu opäť modlitbu nie iba perami, ale vychádzajúcu z hĺbky rozumu.

Ako stromy, ktoré majú zapustené korene do hĺbky, aj keď sú tisíckrát šľahané vetrom, nezlomia sa a nemôžu byť vytrhnuté, pretože korene sú pevne vrastené do hlbín zeme, tak aj modlitby vysielané zo samotných hlbín duše, ako spoľahlivo zakorenené, sa zdvíhajú do výšky a žiadny nápor myšlienok ich nemôže vyvrátiť. Preto aj prorok hovorí: „Z hlbín volám k tebe, Pane.” (Ž 129, 1) Jemu sláva na veky vekov, amen.
misie.sk 

Čo ak niekto hľadá vojnový prístav, základ teroru? Kde mám hľadať ten? Či ten si ma nájde sám, aj bez motlitby? Myslíš, že motlitba ovláda aj fyzikálne zákony, a keď sa budeš blížiť k rotujúcim nožom, tak motlitba všetko zastaví, a teba rotujúce nabrúsené nože pomaly nerozsekajú? Vsadila by si sa?

Ja sa vsadím len na to, že sa určite budeš modliť veľmi intentzívne, ale nikdy sa nevsadím na to, že ti to aj pomôže ).

Je veľa svedectiev ako modlitba zmenila život človeka, rodiny, ba aj zázračné telesné uzdravenie. Tých prípadov sú na stovky, až tisíce - sú potvrdené aj lekárskou vedou ako nevysvetliteľné, zarátané k zázračným uzdraveniam.

Že však so mnou súhlasíš v tom, že čím intenzívnejšie človek trpí, tým viac sa stáva pokorný, skrúšený a veriaci? :D

11. Čiže neustálym - aj vedomým - mučením človeka z neho možno spraviť pravoverného ... )). Submisívnu to ovečku božiu .

Ono, vlastne, človeka možno presvedčiť aj na vieru v pozemského a nie nebeského boha, ak toho človeka budem mučiť nejaký pozemský, a nie nebeský boh. Hold, viera sa vynucuje mučením ). Napr. keď ja budem niekoho mučiť, tak ten niekto ma bude za nejaký čas považovať za svojho boha.

Cez modlitbu človeka skrúšeného, pokorného, ak ju vypočuje Boh - môže meniť aj fyzikálne zákony, zázrakov z neba od Boha už bolo mnoho, ale aj keby ich bolo viac, aj tak by pyšný človek povedal- že je to náhoda, prírody, prelud, fatamorgána či sen. S tým sa nedá nič robiť, vždy budú ľudia, aj keby sa im zjavil sám Boh, že ho poprú a budú si hovoriť svoje, ba dokonca vo svojej pýche ho vysmejú a odoženú.

Koľko tej skrúšenosti a pokory; ehm, koľko % rozsekaného tela rotujúcimi nožmi už treba mať, aby motlitba zafungovala?

včera v Egypte padlo lietadlo, plno nevinných obetí...ai detí, ..myslíš keby sa modlili že lietadlo nepadne.že prežijú ? lea je to v inom,..svetu chýba láska, ..romantika namiesto násila,..a modlí sa aj atentátnik..a ten verí, že samodoplamo sťa teror útokom ,sa ocitne za pár sekúmd v nebi...

Skúste sa úprimne pomodliť s celou dôverou, pokorou, a s láskou k Pánovi Ježišovi a uvidíte zázrak na sebe.

By ma zaujímalo, čo si také ženy predstavujú, že pán Ježiš s nimi robí... ktovie ...

lea ty tak s týmto presviedčaním lezieš, čo je veľa to je moc,. ..prečo silíš ľudí do modlenia ?..je to každého osobná vec..si za to platená alebo čo ? ..

to nie je pre všetkých, len pre tých, ktorí sa dožadujú zázraku či neveria napr. pre fajera

Kriste pane na nebesiach čoho som sa to ja dožil.

18 rokov som sa modlil k tomu židovi a 18 rokov sa na mňa lepila smola.
Viera v Boha ľudom prináša smolu v živote, pretože veria imaginárnej postavičke viac ako sami sebe. Hnus

Ja som skúšala samoštúdium Biblie(je pravda, že ma silne oslovila ako nič predtým), Apoštolskú cirkev, obdobie nenávisti a kritiky voči cirkvi kňazom a dosť ostro, obdobie judaizmu a ich textov, aj tu na df vidno, že v r.2012 som študovala Korán - samozrejme po celú dobu som naivne verila a pestovala rôzne veštenia, ezoteriku, karty, numerológiu - tak ako väčšina ľudí tu na df aura, vesmírne energie, horoskopy čínske a iné pomiešaniny, reinkarnácia .... Všetko márne, zbytočné čo privádzalo do beznádeje a straty radosti, zmyslu života, strachu a zbytočnosti. V podstate som skúsila aj robila to čo väčšina, študovala to aj ono - aj tak to bolo na nič a na ničotu. Nebyť Božieho milosrdenstva čo sa ma dotklo a následne zmenilo moje myšlienky, slová aj skutky - tak som stratená v ezoterike, v nenávisti voči cirkvi, v nenávisti voči spoločnosti, voči ľuďom, režimu.

Vždy som chcela nájsť pravdu, podstatu - a hľadala som pilne, mám toho naštudované viac ako dosť. Ale stále to išlo do bludu - presne takého akým nás kŕmia média, pochybné ezeterické weby,.... Až človek dostane tú milosť, že spozná živého Boha, živého Ježiša, živú vieru - môže sa meniť, zažije obrovský pokoj, radosť a aj rozum zašpinený hlúpostiam z médií, ezoteriky, podivných náuk, ktoré vedú do temnoty - zmení sa človek od základu, jeho život, a je to neskutočné šťastie a radosť. Mne pomohli prednášky exorcistov, Panna Mária, sv. spoveď, príjmanie a začlenie do cirkvi, pričom som ju neuznávala a nechápala, ale teraz pomaličky prichádza aj chápanie veci, obradov.

PS: Najdôležitejšie, aby človek nebol pomiešanina protichodného kokteilu. Vybrať si čo chcem byť a byť homogénny. Ako už opakovane píšem. Nemôže bojovať za socializmu,komunizmus a pritom som veľkopodnikateľ. Detto nemôže byť človek ateista a veriť v okultizmus. Detto nemôžeš byť kresťanom a chodiť k veštici či numerológovi.

A na internet som vstúpila a začala písať, lebo som zúrivo obhajovala interrupciu ( a fakt ma žrali, zlostili tí zanietení katolíci) a detto a tiež som podľahla silnému feminizmu, veď viete .Keď sa dostanete do zla, zlo nikdy nie je len jedno - začnete byť proti životu (ale akože ste liberálni a humánni), začnete byť zase proti životu(takže napádate vzťahy, a všetko čo vedie k novému životu)...Bude človek podporovať rozkol medzi mužom a ženou... atd, atd. Ani neviete a už ste v tolkych zlach nomoceny, ze sam bez pomoci z toho nevyjdete - a mozete mat tituly ,x knih precitanych. Az tym zlami prejdete a budete mat sancu ci sa vas dotkne Bozia milost - nebudete pochybovat, pretoze zistite, ze laska ja silnejsia ako zlo, ze Boh je silnejsi ako Satan. Samozrejme treba sa riadit a viest uz tym pre co ste sa rozhodli byt konzistentny - nie nejaky pomyleny mix. Az sa vas zivot zmeni- spoznate lasku, ktoru ste uz prestali uznavat, spoznate pokoj a radost - budte si isty, ze je to od Boha. Lebo diabol nikdy neda cloveku pokoj a radost - jeho ulohou je oklamat, docasne nieco funguje a vy docasne mate od neho moc, ale - zijete v strachu, mate nocne mory, zacnete byt podozrievavi, nebudete schopni milovat ineho cloveka, lebo budete zit v klame, ze ludia su zli a ludske vztahy su o nicom, budete si mysliet.... Je to omyl - zivot je radost, pokoj, aj ked zivot je aj prekazkach, chorobach, protivenstvach, ale vo svetle viery a lasky aj toto len bude sluzit na vas osoh, ak to obetujete Panu Bohu.