Milan.s.-bud príkladom

milan.s. mylis si nasledok s pricinou, mylis si vieru s cirkvou. Milan, ty sam si prikladom nespravneho postoja k sucasnosti.
Iba vrieskas a hrozis prstom, ale uz vobec nerozvijas v diskusii svoj postoj. Jednoducho hnus- vodu kazes, vino pijes.
Musel som zalozit tuto temu, pretoze ty jednoducho neciatas odpovede na svoj hystericky vykrik.
Milan, bud prikladom, inak nemas sancu, aby si ta niekto vazil.
Prajem vsetko dobre.

Niektoré jeho témy môžem, no je ich pomerne málo. Nepozdáva sa mi to jeho negatívne kritizovanie. Pripomína mi niekedy akéhosi samozvaného "proroka" resp. sektára. Napr. sektármi boli v staroveku aj esséni. Izolovali sa od ľudí na púšť. Tvrdili, že Boh nenávidí hriešnikov. V ich spoločenstve vládla prísna disciplína a praktizovali napr. obradné očistné kúpele. Úryvok z kumránskeho predpisu: "Nikto nemôže prísť do Božieho zhromaždenia, ak je poškvrnený nejakou ľudskou nečistotou. Kto je postihnutý na svojom tele (malomocný), kto má ochrnuté nohy alebo ruky, kto je slepý, hluchý, či postihnutý na tele nejakou chorobou, alebo aj starec, čo nevládze stáť v zhromaždenou spoločenstve, nemôže vstúpiť." Okolo roku 70 n.l. ich kláštor zničili Rimania. Členovia spoločenstva stihli predtým ukryť v neďalekých jaskyniach svoju knižnicu.
Samozrejme nemám nič proti primeranej konštruktívnej kritike. Za zmienku stoja aj slová psychológa a teológa, autora viacerých kníh J. Bradshawa (1988): "Ukázal som už, aká zbožná a jedine spravodlivá dokáže byť maska toxického studu. Odnožami zbožnej spravodlivosti sú perfekcionizmus, súdenie a obviňovanie. Pre mňa je jedným z najspoľahlivejších spôsobov, ako spoznať, že daný štýl spirituality nie je pravou spiritualitou, aplikácia tohoto kritéria: Nakoľko je obviňujúci a odsudzujúci? Pred rokmi ma zaujalo odsudzovačné fantazírovanie Jima Bakkera a Jimyho Swaggarta. Keď som ich počúval, počul som samé rozvracačské slová. Vždy to bolo "my" a "oni"; odsudzovali a obviňovali ostatných. Videli onu smietku, nikdy nie brvno. Schovávali sa pred svojím studom. Svoj nevyriešený stud sexuálne "prehrávali", maskovali vlastné neriešené problémy s egom a neriešený stud obviňovaním a súdením ostatných. Konali ako duchovní vodcovia, ale problémy ich ega neboli vyriešené."
Netvrdím, že Milan je na tom rovnako, ale niekedy to tak pôsobí.

👍: rose.madder

...myslím, že si trafil klinec po hlavičke, a že to neplatí len o Milanovi Š., ale aj o ostaných "spasiteľov" df-ka. Asi najťažšie v živote každého človeka je byť samým sebou, obyčajným zraniteľným človekom, s otvoreným srdcom a na nič extra a výnimočné sa nehrať. Nuž, ale aj tehla chce byť niečím viac, a výnimočným...povedal jeden slávny architekt.

👍: Krištof

Samozrejme, že je správne na nič extra sa nehrať a môže to byť aj ťažké pre niekoho. Každý človek je jedinečný a má svoje miesto na svete, a ako sa hovorí v jednej básni, "pre každého je tu diel práce". Alebo povedzme dieťa môže považovať svojho otca za výnimočného a neberie to nejako objektívne. Na druhej strane niektorí jednotlivci sú v tej psychickej sfére naozaj výnimoční alebo originálnejší, aj keď sú sami sebou. Napr. tzv. tvorivé osobnosti. Keď sa Jack a Suzy Welchovcov pýtal nejaký manažér, aký je najlepší prístup k riadeniu tvorivých ľudí, v odpovedi bolo, že naozaj tvoriví sú iní: "Sú iní ako vy alebo ja, ako sa všeobecne predpokladá - sú hlbší, záhadnejšie konštruovaní, kreh­kejší. Zaobchádzajte s nimi ako s včielkami-robotnicami a pichnú vás. Zaobchádzajte s nimi ako s posvätnými guru a ich múdrosť bude prekvitať. Sme skoro v pokušení mávnuť nad tým rukou ako nad úplným nezmyslom, až na to, že čiastočne to je pravda - najtvorivejší ľudia môžu byť intelektuálne zložití a citovo chúlostiví; a často takí sú. Môžu byť čudní alebo nedotkliví. Niektorí sú dosť nespoločenskí." odkaz
Druhá vec je, že niektorí z nich môžu byť aj dosť pyšní, alebo neurotickí. Niežeby to bola ich normálna súčasť, no podobne môžu podliehať poruchám a nerestiam ako aj ostatní, alebo môžu byť aj relatívne zdraví a cnostní. Tú pýchu som spomenul preto, že takí tvoriví k nej majú zrejme väčší sklon. A naopak bežní jednotlivci zas majú asi väčší sklon závidieť. Keď si človek váži sám seba, nemusí nikomu nič závidieť, aj keď nie je nejakou výraznou osobnosťou.
Počul som, že veľkí ľudia sú zároveň skromnejší. Podľa mňa bol takou veľkou a tvorivou osobnosťou aj F. M. Dostojevskij. O tej skromnosti to asi neplatí vždy, napr. vzhľadom na tento výrok Einsteina: "Veľké osobnosti vždy narážali na odpor priemerných ľudí. Priemerná osobnosť nie je schopná rozumieť človeku ktorý odmietol slepo sa držať konvenčných zvyklostí a namiesto toho sa rozhodol vyjadrovať svoj názor odvážne a úprimne."

👍: rose.madder

odpoved pre mna "Nadja, tento prispevok je urceny iba milanovi.s. Takze na ostatne nebudem reagovat." - sa ako odlišuje milanovmu, ktorý tiež odmieta reagovať?