1
|
Zakladnu pomyselnu hranicu tejto kolisky starovekej civilizacie tvorili rieky Eufrat a Tigris (Tigris sa oznacovala hebr. Hydekel). Najvyznamnejsiu oblast Mezopotamie bola juzna cast - Sumer, tato cast bola vyspela a boli tu najznamejsie mesta (Ur, Uruk, Kis, Lagas), ktore zapasili o hegemoniu. Cely vyvoj od Sumeru po Akkad bolo formovanie mestskych statov. Kazdy stat mal vo vlastnictve nejaky boh, neskor dvaja zvrchovani - Lugal a Ensi (Lugal predstavoval vojnoveho boha mesta, Ensi politicko-hospodarskeho boha). Elitu tvorili vojenska aristokracia, knazi a pisari.
Okolo r. 2300 p.n.l. Sargon Velky porazil jedneho Lugala a zaclenil si jeho risu pod svoju, pricom zacal formovat severnu cast mezopotamie - Akkad (preto Sargon Akkadsky).
Bola vytvorena stala armada a vojaci dostavali podu, nespokojni boli clenovia aristokracie zaclenenych miest. Zacleneny bol aj Elam, jeden zo susednych statikov mezopotamie.
Doba vyvoja mezopotamie by sa dala rozclenit do priblizne 8-ich etap: doba prehistoricka, sumerska, akkadska, sumerska renesancia, starobabylonska doba, novobabylonska doba, perzska, helenismus.
Rozkvet Sumeru pochopitelne nastava behom sumerskej renesancie, zjednotenie Sumeru a Akkadu pod tretou urskou dynastiou. Chramy mali obrovske majetky a vlastnili okolo 60% pody. Sumersky jazyk sa pouzival ako liturgicky jazyk, ale Akkadcina bola pouzivana ako obchodny jazyk v okolnych statoch. Vzniklo aj pismo, najprv nedokonale obrazkove (piktogramy), neskor vzniklo klinove pismo kvoli hospodarskym zapisom. Sumeri boli velmi technicky nadani, pripisuje sa im objav pecatnych valcekov, kalendar, koleso, pluh, tavenie a odlievanie bronzu...
Obyvatelstvo tvorili styri vrstvy: slachtici a knazi, prosti obcania, klienti (zavysle osoby, podliehali chramu alebo slachte) a otroci. Aj ked klienti a otroci neboli plnohodnotnymi obyvatelmi, boli cudzincami, ale neboli zbaveni uplne vsetkych prav (zostalo im pravo mat majetok).
Obyvatelia Mezopotamie, neskor Babylonie sa riadili tzv. kodexom ME, riadili sa nim ako ludia, tak aj priroda. Mytus o stvoreni sveta (kozmogonia) je obsiahnuty v epose Enuma Elis (ked na hore...). Clovek sluzil bohom, aby bohovia nemuseli pracovat a venovat sa "bozskym" povinnostiam. Pojem bozstva v Mezopotamii je urceny determinativom pred menom boha - tzv. dingir, oznacovany aj hviezdou (napr. d´ISTAR). Ak tento znak nebol determinativom boha, tak oznacoval nebo. Vseobecne v nabozenstvach blizkeho vychodu sa vyznacoval antropomorfizmus - bohovia boli stelesneni do ludskej alebo pripadne zvieracej podoby, pricom hlavnym znakom bohov bola tiara a rohy, nesmrtelnost, to je rozdiel medzi bohom a clovekom. Bohov clenili na Inki (bohovia neba) a Annunaki (bohovia zeme a podsvetia), cize na kozmickych a chtonickych bohov. Podla mna by mali byt Annunaki bohovia neba, pretoze predpona An alebo Anu bol najvyssi boh, boh nebies, ale nebudem to riesit.
Dalsim dolezitym principom pre Sumerov bol tzv. E - chramy, cize dóm. Konali sa tu obrady, pri ktorych neoddelitelnou sucastou bola magia a casto aj vestenie a astrologia.
Okrem ritualnych casti chramu boli dolezite aj hospodarske a vojenske priestory, cize chram nesluzil ciste na sakralne ucely. Najvyznamnejsou sakralnou osobou v krajine bol kral. Oltar v chrame sluzil ako stol (alebo miesto) pre pokrm bohov a libaciu (ulievanie napojov), naokolo boli rozne emblemy s posvatnymi ritualmy.
Samotne knazstvo bolo rozdelene do roznych pozicii, pricom okrem muzov boli zastupene v hojnom pocte aj zeny, ktore museli byt neposkvrnene, pricom sluzili aj na svatsku prostituciu. V cele knazstva stal velknaz, za nim najdolezitejsie postavenie mal urigalu - strazca chramu. Potom boli rozni pomocni knazi ako vchadzaci, zaklinaci, nariekaci, vestci...
Najvyssie zenske knazstvo viedla Entu - knazka panna, patriaca bohu.
Mezopotamska kultura a nabozenstvo ovplyvnilo vsetky susedne staty a cely predny a cast stredneho vychodu. Tymto sa zacalo uctievanie planetarnych bozstiev, co bolo velmi vyznamne pre vyvoj svetovych nabozenstiev. Viete preco tieto staroveke kulty maju taku podobnost vo velkych monoteistickych nabozenstvach ako je Judaismus, Zoroastrismus, Krestanstvo, Islam a dokonca aj v starovekom Egypte a Indii? Viete preco prave tu nastal ten zlom v cloveku a v jeho biologickom a dusevnom vyvoji?
|
 |
|
12
|
|
|
1. 29.09.2008, 23:48
Zakladnu pomyselnu hranicu tejto kolisky starovekej civilizacie tvorili rieky Eufrat a Tigris (Tigris sa oznacovala hebr. Hydekel). Najvyznamnejsiu oblast Mezopotamie bola juzna cast - Sumer, tato cast bola vyspela a boli tu najznamejsie mesta (Ur, Uruk, Kis, Lagas), ktore zapasili o hegemoniu. Cely vyvoj od Sumeru po Akkad bolo formovanie mestskych statov. Kazdy stat mal vo vlastnictve nejaky boh, neskor dvaja zvrchovani - Lugal a Ensi (Lugal predstavoval vojnoveho boha mesta, Ensi politicko-ho...
▲
30.09.2008, 19:34
|
Mortiis; ... na začiatku bolo  magicko-náboženské správanie paleolitických ľudí. Na konci doby ľadovej /8000 p.n.l./ sa podstatne zmenilo podnebie a vzhľad krajiny /fauna i flóra/ a nastala najdlhšia revolúcia: objav poľnohospodárstva. Náboženstvo "lovcov a zberačov" sa pomaly pretváralo na náboženstvo pastierov a roľníkov. Bol to stret dvoch civilizácií. Civilizácia lovu a zberu a civilizácia založená na pestovaní obilnín. Prvými predstaviteľmi usadlého spôsobu života boli predovšetkým nositelia natufskej kultúry. A už tu je zdroj uctievania planetárnych božstiev i náboženstva Sumerov, Egypťanov, Indov ..., na ktoré potom naväzovali neskoršie náboženstvá |
 |
|
13
|
|
|
12. J.Tull 30.09.2008, 19:34
Mortiis; ... na začiatku bolo magicko-náboženské správanie paleolitických ľudí. Na konci doby ľadovej /8000 p.n.l./ sa podstatne zmenilo podnebie a vzhľad krajiny /fauna i flóra/ a nastala najdlhšia revolúcia: objav poľnohospodárstva. Náboženstvo "lovcov a zberačov" sa pomaly pretváralo na náboženstvo pastierov a roľníkov. Bol to stret dvoch civilizácií. Civilizácia lovu a zberu a civilizácia založená na pestovaní obilnín. Prvými predstaviteľmi usadlého spôsobu života boli predovšetkým nosit...
▲
30.09.2008, 19:41
|
Mortiis; ... v celých dejinách náboženstva /a nielen náboženstva/ je neprimerané hovoriť o nejakých zlomoch. Určite o zmenách /dokonca možno niekedy o prudkých, ale je to podmienené tým, čo považujeme, aký časový úsek, za prudkú zmenu/ |
|
|
14
|
|
|
12. J.Tull 30.09.2008, 19:34
Mortiis; ... na začiatku bolo magicko-náboženské správanie paleolitických ľudí. Na konci doby ľadovej /8000 p.n.l./ sa podstatne zmenilo podnebie a vzhľad krajiny /fauna i flóra/ a nastala najdlhšia revolúcia: objav poľnohospodárstva. Náboženstvo "lovcov a zberačov" sa pomaly pretváralo na náboženstvo pastierov a roľníkov. Bol to stret dvoch civilizácií. Civilizácia lovu a zberu a civilizácia založená na pestovaní obilnín. Prvými predstaviteľmi usadlého spôsobu života boli predovšetkým nosit...
▲
30.09.2008, 20:49
|
V poriadku, v starsom paleolite boli rozne kultury ako šelska a mustierska, stale to bolo o tom istom - symboli kultoveho urcenia (figurky, totemy), magicky obrad, animizmus, totemizmus, pri obradoch neandrtalcov bol pritomny kanibalizmus, jaskynne malby, starostlivost o mrtvych, predstava zahrobneho zivota.
V mladsom paleolite bola magdalenska, orinacka, azilska a ine kultury a vsetko bolo opat to iste s malymi vynimkami, zohravali tu dolezitu ulohu morske musle a cerveny piesok a hlavna cinnost bol lov, kult zvierat a plodnosti. Len ten lov uz nebol samostatny, ale kolektivny.
A az v neolite sa v podstate zacal ten zlom, cize hlavne tvoja spominana natufianska kultura - prechod k rolnictvu, kult duchov mrtvych, chov dobytka, kult divych aj domacich zvierat a zacinal sa kult slnecneho bozstva. Dokonca v tejto dobe bol uz bumerang a chlieb, toto vsetko si osvojili Sumeri a preto som sa pytal, preco taky skok. Ano je na to teoria zmeny podnebia na konci doby ladovej, no je zaujimave, preco tieto doby nastali.
Kozmicke cykly sa opakuju a este k tomu sa asimiluje DNA, clovek sa biologicky vyvijal,formovala sa mu lebka a kosti, koza a ochlpenie a obranny mechanizmus sa stale zdokonaloval, aj vdaka tomu sme nevymreli na mor v 14. storoci. Preco clovek funguje podobne ako virus, k comu to dopomaha pre funkcnost celku vo vesmire (alebo obmedzme sa na planetu Zem)?
|
|
|
15
|
|
|
14. 30.09.2008, 20:49
V poriadku, v starsom paleolite boli rozne kultury ako šelska a mustierska, stale to bolo o tom istom - symboli kultoveho urcenia (figurky, totemy), magicky obrad, animizmus, totemizmus, pri obradoch neandrtalcov bol pritomny kanibalizmus, jaskynne malby, starostlivost o mrtvych, predstava zahrobneho zivota.
V mladsom paleolite bola magdalenska, orinacka, azilska a ine kultury a vsetko bolo opat to iste s malymi vynimkami, zohravali tu dolezitu ulohu morske musle a cerveny piesok a hlavna ci...
▲
30.09.2008, 21:08
|
Mortiis; ..."A az v neolite sa v podstate zacal ten zlom", ktorý sa "lámal" cca 7 000 rokov ... a to ostatné o čom píšeš je už trochu iná téma |
|
|
16
|
|
|
15. J.Tull 30.09.2008, 21:08
Mortiis; ..."A az v neolite sa v podstate zacal ten zlom", ktorý sa "lámal" cca 7 000 rokov ... a to ostatné o čom píšeš je už trochu iná téma
▲
30.09.2008, 21:13
|
Ospravedlnujem sa, zobral som to velmi komplexne a zlucil som viacej tem, ktore sa zlucit dali a chcel som vediet nazory. J.Tull nato, ze si vyuceny elektrikar ako si spominal (oprav ma ak som si ta zmylil), tak mas o tom dost prehlad. Mas ukoncenu vysoku skolu, alebo si preluskal knihy o tychto problematikach (nabozenstvo, historia)?
|
|
|
17
|
|
|
16. 30.09.2008, 21:13
Ospravedlnujem sa, zobral som to velmi komplexne a zlucil som viacej tem, ktore sa zlucit dali a chcel som vediet nazory. J.Tull nato, ze si vyuceny elektrikar ako si spominal (oprav ma ak som si ta zmylil), tak mas o tom dost prehlad. Mas ukoncenu vysoku skolu, alebo si preluskal knihy o tychto problematikach (nabozenstvo, historia)?
▲
30.09.2008, 21:28
|
Mortiis; ... nie som "vyuceny elektrikar " som MaR /meracia a reg. technika/ a začal som SVŠT odkiaľ som "vo svojej mladíckej nerozvážnosti" chcel prejsť z 2. ročníka /samozrejme sa dalo len do 1. ročníka/ na "filozofiu", lebo som , zistil, že ma filozofia priťahuje viac. ... mno a dopadlo to tak ako to dopadlo  |
|
|
18
|
|
|
15. J.Tull 30.09.2008, 21:08
Mortiis; ..."A az v neolite sa v podstate zacal ten zlom", ktorý sa "lámal" cca 7 000 rokov ... a to ostatné o čom píšeš je už trochu iná téma
▲
30.09.2008, 21:35
|
Mno a ako sa lamal cca 7 000 rokov? Ved Neolit v mezopotamii sa zacal od r. 8k pnl az do cca 5k pnl kedy zacina chalkolit (eneolit), kde centrum vyvoja sa presuva do Babylonie a nastava obedejska kultura a hovori sa, ze Sumeri su jej sucastou uz v tomto obdobi aj ked niektore zdroje uvadzaju neskor. Tak mi iba vysvetli tych 7 000 rokov, lebo mi nesedia pocty, aj ked sme mali na mysli mozno obaja nieco ine.
|
|
|
20
|
|
|
18. 30.09.2008, 21:35
Mno a ako sa lamal cca 7 000 rokov? Ved Neolit v mezopotamii sa zacal od r. 8k pnl az do cca 5k pnl kedy zacina chalkolit (eneolit), kde centrum vyvoja sa presuva do Babylonie a nastava obedejska kultura a hovori sa, ze Sumeri su jej sucastou uz v tomto obdobi aj ked niektore zdroje uvadzaju neskor. Tak mi iba vysvetli tych 7 000 rokov, lebo mi nesedia pocty, aj ked sme mali na mysli mozno obaja nieco ine.
▲
01.10.2008, 10:58
|
Mortiis; ... píšeš o Mezopotámii ako o kolíske svetových náboženstiev a „Viete preco tieto staroveke kulty maju taku podobnost vo velkych monoteistickych nabozenstvach ako je Judaismus, Zoroastrismus, Krestanstvo, Islam a dokonca aj v starovekom Egypte a Indii? Viete preco prave tu nastal ten zlom v cloveku a v jeho biologickom a dusevnom vyvoji?“ ... podľa mojich poznatkov kolískou svetových náboženstiev je, ako som už písal, magicko-náboženské správanie paleolitických ľudí /písal som o ňom v témach Začiatky náboženstiev 1. a 2./ a to sa menilo v náväznosti na spôsob ich života, s tým ako sa človek „zdokonaľoval“, podmaňoval si prírodu ... K zmenám „náboženského myslenia“ určite prispelo i domestikovanie divých zvierat /ovca bola zdomácnená v Záví Čemi Šanidáre 8 000 p.n.l./ ... doteraz sa vedie spor či je „vegekultúra“ staršia ako pestovanie obilnín / v Thajsku v Jaskyni prízrakov vykopali pestovaný hrach, bôb a korene tropických rastlín; ich datovanie určili na 9 000 p.n.l./, známe je i to, že osady vznikali pred objavom roľníctva. ... a v týchto zmenách je „prameň“ náboženstiev Mezopotámie, Egypta, Balučistánu /čiže civilizácie Harappčanov a obyvateľov Mohendžo-dara/ ... rád prirovnávam zmeny v dejinách /samozrejme každé prirovnanie „pokrivkáva“/ k farbám farebného spektra. Medzi jednotlivými farbami nie je „prudký prechod“. Napr. žltá sa cez žltozelenú, zelenú, modrozelenú mení na modrú ... |
|
|
2
|
cakam,cakam,ze ma napadne nieco mudre-ale nic  .. |
|
|
3
|
|
|
2. 30.09.2008, 09:52
cakam,cakam,ze ma napadne nieco mudre-ale nic..
▲
30.09.2008, 09:58
|
Nemusi byt clovek nasilu mudry, staci jeho nazor, byt samym sebou... Ja som sem hodil taky osobnejsi popis nabozenstva a kultury jednej oblasti blizkeho vychodu, lebo niektori tu polemizuju nad ich bohmi a snazia sa k niecomu dopatrat, tak som si povedal, toto forum nie je az taky velky azet, snad ma nevysmeju, robim to pre mensie rozsirenie poznatkov.
|
|
|
4
|
|
|
3. 30.09.2008, 09:58
Nemusi byt clovek nasilu mudry, staci jeho nazor, byt samym sebou... Ja som sem hodil taky osobnejsi popis nabozenstva a kultury jednej oblasti blizkeho vychodu, lebo niektori tu polemizuju nad ich bohmi a snazia sa k niecomu dopatrat, tak som si povedal, toto forum nie je az taky velky azet, snad ma nevysmeju, robim to pre mensie rozsirenie poznatkov.
▲
30.09.2008, 10:10
|
Mortiis do akeho obdobia sa datuje vznik civilizacie medzi Eufratom a tigrisom?Ozaj nevieš ktora rieka je dnes Píšon?
|
 |
|
6
|
|
|
2. 30.09.2008, 09:52
cakam,cakam,ze ma napadne nieco mudre-ale nic..
▲
30.09.2008, 10:13
|
Salbea, nič si z toho nerob, to sa ženám stáva častejšie... |
|
|
5
|
Mortiis, pekne spracovaná štúdia na uvedenú tému. Najskôr sa mi to nechcelo čítať, lebo takýchto štúdii je na internete množstvo, ale prečítal som a neľutujem. V tejto súvislosti ma napadla jedna myšlienka o kňažstvu. Mohli sa ženiť? V Biblii sa o Zachariášovi píše, že mal manželku Alžbetu, ktorá splodila Jána Krstiteľa. nemohlo tu ísť o "služovnicu chrámu", alebo kňažku?... |
|
|
7
|
|
|
5. 30.09.2008, 10:12
Mortiis, pekne spracovaná štúdia na uvedenú tému. Najskôr sa mi to nechcelo čítať, lebo takýchto štúdii je na internete množstvo, ale prečítal som a neľutujem. V tejto súvislosti ma napadla jedna myšlienka o kňažstvu. Mohli sa ženiť? V Biblii sa o Zachariášovi píše, že mal manželku Alžbetu, ktorá splodila Jána Krstiteľa. nemohlo tu ísť o "služovnicu chrámu", alebo kňažku?...
▲
30.09.2008, 10:26
|
Mohli sa zenit, co je paradox, ale nesmeli mat zavazky.
Este aj k Ranexilovi, aby som nerobil double posty, rieka Pishon je spominana v Genesis a domnieva sa, ze z tych styroch riek, ktore su tam spomenute, boli geograficky presne iba Eufrat a Tigris, hovori sa, ze pri tych druhych dvoch bol autor(i) Genesis nepresni. Ale domnieva sa, ze Pishon mohla byt kuvajtska rieka.
|
|
|
8
|
|
|
7. 30.09.2008, 10:26
Mohli sa zenit, co je paradox, ale nesmeli mat zavazky.
Este aj k Ranexilovi, aby som nerobil double posty, rieka Pishon je spominana v Genesis a domnieva sa, ze z tych styroch riek, ktore su tam spomenute, boli geograficky presne iba Eufrat a Tigris, hovori sa, ze pri tych druhych dvoch bol autor(i) Genesis nepresni. Ale domnieva sa, ze Pishon mohla byt kuvajtska rieka.
▲
30.09.2008, 11:23
|
Ako to myslíš, že sa mohli ženiť, ale nesmeli mať záväzky? Či nie je manželstvo právny, alebo spoločenský zväzok? Manželstvo bez záväzkov sa mi javí ako nezmysel... |
|
|
9
|
|
|
8. 30.09.2008, 11:23
Ako to myslíš, že sa mohli ženiť, ale nesmeli mať záväzky? Či nie je manželstvo právny, alebo spoločenský zväzok? Manželstvo bez záväzkov sa mi javí ako nezmysel...
▲
30.09.2008, 12:28
|
Je tam dost nejasnosti bohuzial, no vsimni si, ze zidovsky patriarchovia mali vraj neplodne manzelky (Abraham aj Zacharias). V starom Izraeli boli knazi rozdeleni do 24 tried a podla Kumranskych textov Zacharias bol v 8. triede (Abiasova trieda). O Alzbete (pribuzna Marii) sa moc nevie ani z Kumranskych textov, takze to su dohady, ci bola knazka alebo nie. A dobre vies, ze v tych casoch bolo za manzelstvo povazovane aj spolocne byvanie (druh a druzka), cize boli spolu a nemuseli mat deti (to sa hovori aj o Jezisovi a Marie Magdalene). Je pravdepodobne, ze tu symbolicky poukazovali na oddanost chramovych sluzieb, nesmeli pocat dieta, museli byt ciste panny (poukazovanie na nepolodnost knaziek), mohli pocat iba cez ducha svateho, zvestovanie archanjela Gabriela (knazky patrili iba bohu)... ono teraz sa nam manzelstvo bez zavazkov javi ako nezmysel.
|
|
|
10
|
|
|
7. 30.09.2008, 10:26
Mohli sa zenit, co je paradox, ale nesmeli mat zavazky.
Este aj k Ranexilovi, aby som nerobil double posty, rieka Pishon je spominana v Genesis a domnieva sa, ze z tych styroch riek, ktore su tam spomenute, boli geograficky presne iba Eufrat a Tigris, hovori sa, ze pri tych druhych dvoch bol autor(i) Genesis nepresni. Ale domnieva sa, ze Pishon mohla byt kuvajtska rieka.
▲
30.09.2008, 12:38
|
Mortiis -No kdesi som už čítal,že kuvajt bol kedysi deltou,preto ma taký tvar,ako poloostrov.Ludia by sa velmi divili,kolko z legiend je pravdivých a je možne podla nich najst mnohe veci ktore čas už pochoval pod nanosy bahna.Trebars len nedavno som sa dozvedel,že Rámov most na srí Lankú bol naozaj realny,keďže ho našli až keď uvideli satelitné zabery.Z vesmíru to vidno ale ked si tam a potapas sa a hladas najdes nič,aj ked si pritom.A ten Rámov most čo postavil by mohol byť este starsí než sumerska civilizacia,čo bola podla mna len enklava uprchlych ludí po období rozsiahlej celoplanetarnej skazy,takže system im zostal relatívne vyspelý,ale sposob zaznamov primeraný už len materialom s ktorými vedeli narabat.(Ved tie hlinene tabulky su uplne trapne vzhladom na uroven štatneho usporiadania a zakonnost,to dodnes nechapem,ako mohli volit tak primitívnu cestu zaznamov svojho poznania)-Jedine,že tí co boli znalí kozmologie uviazli bez prostriedkov a v hrozbe svojej smrti a zabudnutia vedomostí urýchlene toto zaznamenali formou,ktoru naucili domorodcov a tí potom len ako zvierata uctievajuce odkaz bohov toto nezdokonalovali ale si to predavali ako posolstvo Bohov a teda aj dogmu.Je možne ze i Mojžis takto prisiel k tabulkam zakona pre pastierov-vlastne barbarov .
|
|
|
11
|
Mortiis, zrejme to spolunažívanie kňazov s ich "manželkami" nebolo nijako právne kodifikované, keďže sa nepredpokladalo, že tu budú potomkovia, ktorí by mohli dediť dajaké majetky. Kňaz zrejme žiadny osobný majetok nemal, lebo užíval majetok chrámu a tak ani jeho konkubínát nemal podľa zákona žiadny majetok. Niečo podobné je aj s dnešnými RK kňazmi. Vlastniť majetok môžu, ale je na nich vyvíjaný nátlak, aby svoj majetok vo svojej záveti odkázali kat. cirkvi.
Ešte by som Mortiis bol zvedavý čo myslíš tou poslednou vetou: "Viete prečo práve tu nastal ten zlom v človeku a v jeho biologickom a duševnom vývoji?" Aký "zlom" máš na mysli? Skús to trochu podrobnejšie vysvetliť... |
|
|
19
|
|
|
11. 30.09.2008, 15:29
Mortiis, zrejme to spolunažívanie kňazov s ich "manželkami" nebolo nijako právne kodifikované, keďže sa nepredpokladalo, že tu budú potomkovia, ktorí by mohli dediť dajaké majetky. Kňaz zrejme žiadny osobný majetok nemal, lebo užíval majetok chrámu a tak ani jeho konkubínát nemal podľa zákona žiadny majetok. Niečo podobné je aj s dnešnými RK kňazmi. Vlastniť majetok môžu, ale je na nich vyvíjaný nátlak, aby svoj majetok vo svojej záveti odkázali kat. cirkvi.
Ešte by som Mortiis bol zvedavý č...
▲
01.10.2008, 00:49
|
ta posledna veta je cisty blabol....
|
|
|
|
