Maxim Mirovič (bloger a pamätník sovietskych časov) Hrozba staroby v Sovietskom Zväze...

Sovietske sentimenty: Raj na zemi tu už bol!!!!!!!!



Najprv sa pozrime, ako presne vyzerali starí sovietski ľudia. Nebolo by prehnané tvrdiť, že vzhľad sovietskych starých ľudí jasne dokazoval celkovú chudobu sovietskeho života. Kým mladí ľudia si mohli dovoliť viac či menej sa slušne obliecť a starať sa o seba, tak u starých ľudí tomu tak nebolo - jednoducho neboli peniaze, sila a ani zdravie.

Typickí sovietski dedovia alebo babičky mávali nezdravú starú pokožku už dlho pred senilným vekom, keď ľudia museli často vykonávať ťažkú a namáhavú prácu bez akejkoľvek pomoci mechanizácie. To isté platí pre zuby - sovietski občania mali zuby vo veľmi zlom stave. ľudia nad 60 rokov už väčšinou mali úplnú protézu, ktorú si v noci odkladali do pohára vody alebo viac či menej strašidelné kovové korunky z ocele alebo zlata. V ZSSR všeobecne obyvatelia mali zuby vo veľmi úbohom stave.

Starí sovietski ľudia chodili oblečení v pochmúrnych oblekoch a šatách hnedej zemitej, šedej alebo čiernej farby. Staré ženy nosili rovnaké pochmúrne šaty alebo vrchné odevy, ako sú plášte do dažďa a kabáty. Všetko si kúpili ešte v preddôchodkovom veku v rokoch relatívnej mladosti a potom si ich preniesli až po svoj hrob. V ZSSR existoval dokonca taký samostatný termín na kúpu posledného obleku alebo posledného kabáta - malo sa za to, že po tejto veci si už človek nebude kupovať či šiť nič nové (kvôli nedostatku peňazí) a bude ho nosiť až do svojej smrti. V ZSSR existovala osobitná tradícia šetrenia peňazí na pohreb (vlastné).

Ďalšou charakteristickou črtou šatníka sovietskych starých ľudí je to, že všetky tieto veci zvyčajne strašidelne zapáchali naftalínom, pretože mimo sezóny boli uložené v skriniach alebo truhliciach, štedro obsypané naftalínom proti moliam Dobre si pamätám túto nepríjemnú vôňu sovietskeho veku - objavila sa všade, kde boli starí ľudia - v radoch, v doprave, v jedálňach, v obchodoch .

Starí ľudia v zásade nemali dobré topánky - zvyčajne nosili staré topánky, topánky alebo sandále, ktoré si zakúpili ešte v produktívnom veku - všetko bolo opotrebované, olúpané, dávno stratilo v pôvodnú farbu a bolo viackrát opravované. Dezén na okraji takýchto topánok bol zvyčajne opotrebovaný a podošva žiarila ako zrkadlo - z tohto dôvodu boli topánky dávané na opravu, aby sa vykonala tzv. preventívna údržba.- na podrážku sa nalepil kúsok gumy, aby topánky v zime nekĺzali. Na ten istý účel existoval aj ľudový recept - na podrážku bol nalepený kus textilu, ktorý mal zabrániť pokĺznutiu na ľade.

To isté platilo aj o ich domácnostiach - sovietski starí ľudia žili medzi domácimi pletenými rukavicami, ktoré opravovali na vypálených žiarovkách, medzi topánkami s motúzmi namiesto šnúrok, s pohármi prelepenými modrou sovietskou izolačnou páskou - jedným slovom sovietsky vek odkázal človeka na chudobu v doslovnom zmysle slova.

Ako vidíte, vo všeobecnosti - sovietski starí ľudia boli väčšinou veľmi chudobní, závislí a nezaopatrení - všetko spôsobovala celková chudoba sovietskeho režimu. Hoci sovietska propaganda deklarovala hrdosť a vďaku k sovietskym dôchodcom, v skutočnosti sa v starobe sovietsky človek javil ako chudobný, bezmocný a závislý tvor...