1. Kto je milý Spasiteľ?
To je sám milý Boh.
2. Ktorá osoba milého Boha stala sa nám Spasiteľom?
Boh Syn stal sa Spasiteľom.
3. Ako Boh Syn stal sa našim Spasiteľom?
Prišiel s neba na svet, aby nás vykúpil od hriechov, a preto sa nazýva i Vykupiteľ.
Stal sa dieťaťom. Žil pre nás. Trpel za nás. Dal sa za nás na kríž pribiť. Zomrel za nás.
Takto ľuďom nebo znova otvoril. Krížom nebo znova otvoril ako nejakým kľúčom.
4. Kedy prišiel milý Spasiteľ na svet?
V tichej svätej noci skoro pred 2000 rokmi.
5. Kam prišiel milý Spasiteľ na svet?
Do Betlehema, do chudobnej maštale.
6. Vedeli ľudia, že raz príde Spasiteľ?
Áno. Milý Boh im to prisľúbil už v raji.
7. Tešili sa ľudia na milého Spasiteľa?
Dobrí ľudia, ktorí už zomreli, tešili sa na Spasiteľa. Boli v predpeklí. Nemali tam nijakých bolestí. Ale pretože nebo nebolo ešte otvorené, museli tam čakať. Veľmi túžili po
Spasiteľovi. Aj zbožní ľudia na zemi túžili po milom Spasiteľovi. Často sa modlili: Dobrý Bože, pošli čoskoro milého Spasiteľa.
8. Koľko rokov prešlo, kým prišiel Spasiteľ?
Viac než 4000 rokov.
9. Kto najviac z ľudí tešil sa na príchod milého Spasiteľa?
Svätá Panna. Nazývala sa Mária.
10. Aká bola Mária?
Bola chudobná. Jej duša bola však bohatá a plná milostí.
Bola nepoškvrnená, to znamená bez dedičného hriechu.
Bola celkom čistá, to znamená bez najmenšieho hriechu.
Bola celá krásna a svätá.
11. Ako vieme, že Mária mala tak nádherne svätú, peknú a čistú dušu?
Anjel k nej prišiel a povedal jej: „Zdravas buď, milosti plná. Pán s tebou! Požehnaná si medzi ženami.”
12. Prečo prišiel anjel k Márii a odovzdal jej túto krásnu zvesť?
Milý Boh ho poslal. Musel Márii doniesť svätú zvesť, že sa stane matkou milého Spasiteľa.
13. Čo na to povedala svätá Panna?
Mária hovorila: „Ajhľa, dievka Pána! Staň sa mi podľa slova tvojho!” Tak sa stala Mária Matkou Božou.
14 Kto je otec milého Spasiteľa?
Otec milého Spasiteľa je sám Boh. Boh Otec však postaral sa svojmu Synovi o pestúna. Bol to svätý Jozef. Svätý Jozef bol chudobným tesárom. Jeho pra-pra …starý otec bol kráľ Dávid.
15. Aké meno prijal Boh Syn na zemi?
Ježiš Kristus. Ježiš znamená po slovensky: Spasiteľ, Vykupiteľ. Kristus znamená po slovensky: Pomazaný. Spasiteľ je pomazaný za kňaza, proroka a kráľa.
16. Ako dlho zostal Ježiš pri Márii a Jozefovi?
Tridsať rokov.
17. Čo robil Ježiš v svojom mladom veku?
Robil všetko, čo robí dobré dieťa. Na slovo poslúchal svojich rodičov. Bol milý a dobrý ku každému. Rád sa modlil a pracoval. Nedal spozorovať, že je Boh. Mária a Jozef to však vedeli.
18. Čo urobil Ježiš, keď mal tridsať rokov?
Išiel k ľuďom a dával im najavo, že je Boh. Urobil, že slepí znovu videli, hluchí počuli, nemí hovorili, chromí mohli chodiť. Kde nijaký človek nemohol pomôcť, tam Ježiš pomohol. Ba aj mŕtvych kriesil k životu. Peši išiel po mori. Búrka a vlny mora ho poslúchali. Z vody urobil víno. Pár chlebmi nasýtil tisíce ľudí a potom ešte bolo viac chleba než na začiatku. Aj chorí, len keď sa dotkli zbožne jeho rúcha, hneď sa uzdravili.
19. Čo ešte urobil milý Spasiteľ?
Ohlasoval ľuďom, čo musia robiť, aby prišli do neba.
20. Čo celkom osobitne prikázal ľuďom milý Spasiteľ?
Majú milovať Boha z celého srdca.
Majú milovať všetkých ľudí ako seba samých.
Bolo raz veľmi dobré dieťa, ktoré z celého srdca malo rado milého Boha, práve tak i ľudí. Bývalo v Nemecku a volalo sa Anna Katarína Emerichová. Ľudia ju volali iba Annthrinka. Bývala v dome, ktorý vyzeral ako stodola. Na jednej strane býval dobytok, na druhej bývali ľudia. Okná tu neboli. Annthrinkinou postieľkou bol slamník. Vonku boli lúky, černičie a šumiace duby.
V malom kútiku stodolového príbytku Annthrinka mala zavesený obrázok Matky Božej s Ježiškom a pred ním postavený kúsok dreva; mal to byť oltár. Na oltár kladie sa obeta, to vedela Annthrinka. Kládla naň ovocie a koláč. Aj kvety, obrázky, stužky, prstienky, hračky, všetko kládla na chudobný drevený oltár a s tým svoje srdce: to všetko by tak rada bola mala. Keď niektoré z týchto vecí zmizli z oltára, Annthrinka myslela, že Ježiško alebo Matka Božia prijali jej obeť a plesala nad tým. Annthrinka robila to preto, lebo veľmi rada mala Ježiška a jeho Matku.
Veľmi však milovala aj ľudí. Ak počula, že niekto je nešťastný alebo ochorel, mala s ním veľké milosrdenstvo. Zbledla a ustrnula. Jej jasné belasé oči od bolesti celkom sa zamračili. Keď videla Annthrinka hladujúceho, utekala k nemu a súcitne mu hovorila:
„Dočkaj, dočkaj, donesiem ti chleba!” Matka bola s tým uzrozumená.
Keď Annthrinka videla, že iní sú nemocní, alebo smutní, alebo v hriechu, vtedy sa za nich modlila. Prosila aj o to milého Boha, aby sama mohla mať túto chorobu, toto súženie, aby iným pomohla. Milý Boh vyslyšal túto milú Annthrinkinu modlitbu, Annthrinka myslela, že bolesťou sa musí niečo zaplatiť, teda chcela to za iných zaplatiť. A tak hneď mala mnoho bolestí. Raz jej matku veľmi rozbolela hlava. Tu Annthrinka plná súcitu pokľakla do kúta stodoly a vrúcne sa modlila k milému Bohu. Nato rozboleli Annthrinku zuby a hlava jej opuchla. Matka však vyzdravela.
Keď sa Annthrinka dopočula, že ľudia sa dopúšťajú hriechov, bola hlboko zarmútená a plakala. Raz videla, ako sa iní dopúšťajú hroznej zloby; tu tak zosmutnela, že sa hodila do žihľavy a prosila milého Boha, aby jej bolesti prijal ako pokánie za tieto hriechy.
Keď noc ležala nad svetom a všetko spalo hlbokým spánkom, vtedy na slamníku komorníčky Annthrinky niečo trošku zašuchorilo. Annthrinka sa zobudila a čakala. Tu prišiel k nej anjel. Vyzeral ako mladík v bielom vlajúcom šate so svetlými vlasmi. Tu vstalo slabé, bledé dievča, celkom ľahučko prešuchlo sa dvermi na pole na návršie. Anjel šiel s ňou. Vonku bola osamotená, ďaleko, ticho. Potom Annthrinka kľačala pod širokým nebom s roztiahnutými ramenami cez dve až tri hodiny, áno, niekedy až do svitania. Anjel bol pri nej, modlil sa s ňou, posilňoval ju a upokojoval. Mnohí ľudia ju videli, ako si zvykla v noci sa za nich modliť: netrpezliví nemocní, zarmútení v žalároch, zomierajúci, ktorí neboli pripravení, zblúdilci, stroskotanci, pochybujúci. Annthrinka tým všetkým pomáhala, za nich sa modlila, trpela. Nikto iný za nich sa nemodlil a nekajal. Ak Annthrinka nepomôže, sú stratení. Keď Annthrinka pre milého Boha a pre ľudí dosť urobila, anjel zmizol. Annthrinka ticho sa vplazila cez dvere stodoly, aby si ešte trochu pospala. Bola na smrť unavená, ale v srdci oplývala veľkou radosťou a veľkým pokojom. Takto prešla mnohá, mnohá noc.
Annthrinka mala aj veľkú lásku k úbohým dušiam v očistci. V hlbokej priepasti videla mnoho smutných, tichých ľudí. Boli to úbohé duše. Úbohé duše často prišli k Annthrinke a prosili ju o pomoc. Niekedy Annthrinka kľačala v snehu za úbohé duše, až od zimy stuhla alebo i v žihľave kľačievala. Takto robila pokánie za úbohé duše. Často počula za to volať hlas:
„Ďakujem ti.” Annthrinka odpovedala: „Keď niekto niečo robí za úbohé duše, modlí sa, alebo trpí, uľahčí im a ony sú potom tak šťastné, tak blažené, tak povďačné. Keď ja obetujem svoje bolesti, tak ony sa modlia za mňa.”
21. Každé dieťa môže toľko robiť pre milého Boha a pre ľudí?
Nie. Ale každé dieťa môže:
1.z celého srdca milovať milého Boha, milého Spasiteľa, robiť mu radosť maličkými obetami a zbožne sa modliť k nemu;
2. môže prinášať obete a modlitby za iných ľudí a za úbohé duše.
Aj malý Guido miloval Spasiteľa nadovšetko. Prvé slovo, ktoré vedel povedať, bolo: Ježiš. Jeho matka mu veľa rozprávala o milom Ježiškovi. Guido hovoril:
„Ježiš a ja, my sa tak veľmi milujeme.”
Často hovorieval: „Malý Ježiš a jeho Guido od začiatku sa mali radi.” Aby ukázal Ježišovi svoju lásku, často mu prinášal malú obeť. Nenechal, aby mu niektorý deň unikol bez obete. Keď mal sedem rokov, napísal do svojho zošitu, ktorý jeho rodičia ešte dnes majú:
„Dobrým byť, usilovať sa obeť priniesť, keď to aj ťažko padne… Rýchle, celkom radostne poslúchať. — Ježiš vždy poslúchal! … My sme jeho malí priatelia … Ja som jeho malý brat. Chcem pracovať z lásky k nemu… Chcem Ježišovi podať kvety, to znamená, priniesť malú obeť.”
Guido to nielen písal. Aj to robil. Jeho spolužiaci robili mu mnoho zlého. Často mu aj kradli knihy, peračníky, ceruzky a gumy. Kúpil nové veci zo svojich vreckových peňazí a nepovedal nič ani v škole ani doma. Tichým životom chcel ukázať Ježišovi svoju lásku. Guido chcel byť ako malý Ježiš. Nielen srdcom, ale i skutkom sa mu chcel pripodobniť. Aj ináč hľadel, ako by sa mu stal podobným. Nechcel sa mať lepšie, než malý Ježiš. Tak v tuhej zime posteľné ohrievadlo položil nabok, lebo Ježiš nijaké nemal. Rukavice natiahnuť,
S láskavým povolením nakladateľa prevzaté z peknej knižočky „Annthrinken” od M. Kreusera.
to už vôbec nechcel, keď sa dozvedel, že aj Ježiš ako dieťa ich nemal.
Guido rád mal koláče a iné sladkosti. Boli to jeho najmilšie jedlá. Bál sa však, že by nemohol byť podobným malému Ježišovi, keby ich jedol. Preto nijaké nejedol. Niekedy ho s takýmito ponúkli. Všetko to putovalo do vrecka nohavíc. Tieto sladkosti potom našla slúžka.
Guido chcel sa stať kňazom. Chcel rozprávať o milom Ježišovi všetkým ľuďom až vo vzdialených pohanských zemiach. Aby to bolo možné, chcel vynájsť zvláštne lietadlo. Ale milý Boh to nechcel. Keď mal Guido jedenásť rokov, ťažko ochorel a zomrel. Ale v každej bolesti zostal verný milému Ježišovi. Hovoril:
„Hrozne trpím, milý malý Ježiš, ale ponúkam sa tak dlho trpieť, ako len ty chceš. Ja ťa veľmi milujem, môžeš mi veriť, milý Ježiš!”
Guido veril, že nič neurobil pre milého Spasiteľa. To ho bolelo. Smutný povedal:
„Nikdy kňazom nebyť! — Nič som neurobil pre milého Ježiša!” —
Guido miloval Ježiša a jeho Matku až do smrti. Jeho posledné slová zneli: „Ježišu, milujem ťa… Mamička!”
Vo svetovej vojne istá zbožná mníška v Metzi mala dvoch bratov, ktorí museli narukovať. Veľmi to bolelo celú rodinu. Mníška mala veľkú lásku k ich predstaveným. Preto hovorila k milému Bohu: „Milý Bože, daj, aby moji bratia boli zdraví a šťastne sa navrátili domov! Ja by som rada zomrela za nich, keby to bola tvoja svätá vôľa. Obetujem ti za to svoj život!”
Milý Boh iste sa veľmi tešil tejto láske, tešil sa tejto veľkej obeti; potom všetko sa tak stalo, ako sa sestra modlila. Keď skončila svetová vojna, bratia zdraví a šťastní navrátili sa domov. Neboli ranení vo vojne. Raz bolo nebezpečenstvo zvlášť veľké. Jeden z bratov bol v úkryte s inými. Tu zrazu prišiel rozkaz k ústupu. Brat chvíľku sa omeškal, lebo práve písal svojej milej sestre, mníške. Toto malé omeškanie bolo jeho záchranou. Keď iní vystúpili zo svojich úkrytov, prišiel zásah naplno a pobil všetkých jedným úderom. Po návrate obidvoch bratov mníška ochorela a zomrela. Milý Boh prijal jej obetu.
Pri peknom Zgerskom jazere vo Švajčiarsku pred viac rokmi žila istá panna. Volala sa Margita. Ale nikdy nevidela belasé jazero a krásne vrchy svojej vlasti; pretože bola mnoho rokov skoro celkom slepá. Z vecí videla len slabé „obrysy”. Naraz celkom oslepla. „Obrysy” už tu neboli. Išla teda k najslávnejšiemu očnému lekárovi v celom Švajčiarsku. Povedal jej: „Oči treba operovať.” Margita šťastlivá šla domov a rozpovedala lekársky nález.
„Áno, prečo sa smeješ?”, hovorili jej tí, ktorí ju počúvali. „Teraz predsa svojou bolesťou môžem prispieť úbohým dušiam veľkou obeťou.” S veľkou odvahou a bez strachu šla Margita do nemocnice na operáciu. Podarila sa veľmi dobre. Pán doktor povedal:
„Za dvadsať rokov ešte nijaká operácia sa mi nevydarila tak dobre ako táto.”
Margita znovu videla už nielen „obrysy” vecí, ale videla omnoho lepšie, než predtým. Ľutovala, že operácia vyžadovala tak málo bolesti. Svojím poslucháčom hovorila: „Ale úbohé duše primálo dostali.”
Milý Boh Margitu pochválil. A úbohé duše predsa dostali mnoho pomoci pre jej dobré srdce.
22. Čo hovorí Spasiteľ tým ľuďom, ktorí nerobia iným nič dobrého?
Na konci sveta im povie:
„Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do ohňa večného … lebo čo ste neurobili jednému z najmenších, mne ste to neurobili.”
23. Čo iné zvlášť odporúčal ľuďom Spasiteľ?
Aby boli pokorní a ponížení.
Annthrinka bola pokorná. Nevedela, že bola dobrým dieťaťom, pretože rodičia ju nikdy nechválili, aby nespyšnela. Nikdy však nezabudla, že k tomu, aby bola dobrou, potrebuje pomoci Božej.
Annthrinka bola aj poníženou. Spočiatku nie vždy bola poníženou. Niekedy bola ako iné deti, trochu prudká a svojhlavá. Tu rodičia ju potrestali. Teraz Annthrinka chcela sa stať poníženou. Stálo ju to mnoho námahy. Tu a tam sa prihodilo, že Annthrinka bola nevinne potrestaná. Ale Annthrinka sa zobrala. Už nebola zlou, ale obetovala tresty milému Bohu. Takto sa stala Annthrinka poníženou.
24. Ktorých ľudí Spasiteľ zvlášť uctí?
Tých, ktorí zvlášť silne veria v neho.
Raz tak prišla chudobná žena k milému Spasiteľovi. Volala: „Pane, zmiluj sa nado mnou, zlý duch veľmi trápi moju dcéru.” Spasiteľ neodpovedal. Robil sa, ako by ju vôbec nechcel počuť. Ale žena neprestala volať. Tu ľudia hovorili Spasiteľovi: „Pošli predsa preč túto ženu, lebo kričí pred nami i za nami.” Spasiteľ vždy ešte sa robil, ako by nič nechcel o nej vedieť. Tu žena prišla celkom blízko ku Spasiteľovi, kľakla mu k nohám a hovorila: „Pane, pomôž mi.” Spasiteľ i teraz tváril sa k žene, ako keby žene vôbec nechcel pomôcť. Tu povedala žena: „Aj štence dostanú odrobinky, ktoré padnú so stola.” Tu Ježiš: „Ó žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš.”
V tom okamihu odišiel zlý duch od dieťaťa. Táto žena mala veľkú a silnú vieru v milého Spasiteľa. Verila: Spasiteľ všetko môže. Je Syn Boží. Silne verila aj to, že Spasiteľ je dobrý a že ju iste neodoženie!
25. Čo hovorí Spasiteľ tým, ktorí v neho silne neveria?
„Ste maloverní!” Spasiteľ nie je s nimi spokojný, lebo primálo v neho dôverujú.
26. Čo hovorí Spasiteľ ľuďom, ktorí mu slúžia a iní ich preto vysmievajú, prenasledujú, trápia, mučia, dokonca i zabíjajú?
Spasiteľ im hovorí:
„Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť.” „Radujte sa, plesajte každý deň, lebo vaša pláca je hojná v nebesách.”
Ďaleko od nás na druhej strane mora žil istý chlapec. Volal sa José Sanchez del Rio, a bol trinásťročný. Pevne veril v milého Spasiteľa a nehanbil sa za to. Bol preto daný do žalára. Deň nato viedli ho na cintorín. Mal sa prizerať na to, ako iný zbožný chlapec musel zomrieť. I tento chlapec bol odvážny. Poznačil sa znakom svätého kríža a hovoril katom: „Som pripravený.” Potom ho obesili na strom a musel zomrieť vo veľkých bolestiach. José musel sa tomu prizerať. Ale pritom bol naplnený ešte viac láskou k Ježišovi. Myslel si: „Ó keby som i ja mohol tak dať svoj biedny život za svojho kráľa Ježiša Krista!” José však musel ešte čakať. Znovu ho priviedli do žalára. O štyri dni neskoršie písal svojej tete, že každú chvíľku mohol by zomrieť za milého Spasiteľa a ako by sa tomu tešil. Matke a ostatným poslal posledné pozdravy. Krátko nato vyviedli Josého a priviedli ho na cintorín. José postavil sa na kraj svojho hrobu. Teraz prišli mučenia. Vojaci bodali ho dýkami. Ale pri každom bodnutí rástla mu odvaha. Pri každom bodnutí vykríkol: „Viva Christo Rey!” To znamená: „Nech žije Kristus Kráľ!” Veliteľ vojakov pýtal sa Josého: „Čo mám povedať tvojmu otcovi?” „Že sa znovu uvidíme v nebi.” Na to mieri veliteľ, stlačuje a trafí chlapca do hlavy. José padá. Potom ešte jeden úder a José je mŕtvy. Už je pri Spasiteľovi!
27. Kto dal týmto dvom deťom takú odvahu, takú silu?
Milý Boh!
28. Dostanú všetci ľudia takú odvahu?
Áno, keď o ňu prosia.
29 Kde kázal milý Spasiteľ?
Kázal v Judsku: V kostole a v domoch, na uliciach a na horách, všade, kde bolo mnoho ľudí, áno, raz dokonca i na loďke. Milý Spasiteľ pešky urobil dlhé namáhavé cesty.
30. Ako prijali ľudia kázanie milého Spasiteľa?
Ľudia milého Spasiteľa veľmi radi počúvali. Jeho slová šli im hlboko do srdca. Jeho veľmi krásny obličaj poskytoval im útechu a radosť. Toho sa im iste dostávalo pri Spasiteľovi, a preto ho očakávali. Preto ho hľadali. Zostali pri ňom celé hodiny a celé dni. Áno, raz neodišli od neho tri dni. Neskoršie poslal Spasíte! aj apoštolov, aby kázali.
31. Kto boli apoštoli?
Bolo to dvanásť jednoduchých mužov, ktorí vždy boli so Spasiteľom.
Boli jeho žiakmi,
Boli jeho poslami.
32. Koho milý Spasiteľ zvlášť mal rád?
Dietky. Zavolal ich k sebe a požehnal.
33. Koho milý Spasiteľ najviac hľadal?
Hriešnikov.
34. Čo urobil milý Spasiteľ, keď mal 33 rokov?
Raz vo štvrtok milý Spasiteľ posledný raz večeral so svojimi apoštolmi. Potom odišiel smutný a chvejúci sa do Olivovej záhrady. Myslel na hriechy všetkých ľudí, ktoré spáchajú až do konca sveta a pre tieto cítil sa tak ťažko a smutno, že upadol do veľkej úzkosti. Ale predsa vzal na seba všetky naše hriechy a tresty za ne. Milý Spasiteľ mal v svojom srdci dvojnásobnú bolesť pre naše hriechy.
To mu pôsobilo veľkú bolesť, že ľudia tak ťažko urážali jeho Otca v nebi. Bolelo ho aj to, že ľudia pre hriechy sa stali tak veľmi nešťastní a stratili nebo. Bolesť s ohľadu na nebeského Otca a úzkosť o nás stávali sa vždy väčšími, áno, tak veľkými, že pot stal sa ako kvapky krvi, ktoré padajú na zem.
Po tejto veľkej horkej úzkosti prišli zlí vojaci, chytili ho viedli a priviedli ho do Jeruzalema pred nenávistných sudcov. Bolo to po polnoci. Až do rána milého Spasiteľa ťažko trápili. Nikto mu nedal miestečka, kde by si mohol odpočinúť. Keď nastal deň, znovu ho priviedli pred sudcov. Jeden rozkázal, aby bičovali Spasiteľa. Bili tak dlho jeho sväté telo palicami a bičmi, až krvácal z tisíc rán. Potom vojaci urobili z ostrého tŕnia korunu a vtlačili ju Spasiteľovi na jeho svätú hlavu. Dlhé tŕne hlboko vnikali a drahocenná krv stekala po jeho svätom obličaji. Utrápený Spasiteľ v týchto bolestiach musel ešte vyniesť ťažký kríž na vrch Kalvárie. Bosý, s tŕňovou korunou na hlave, obťažený ťažkým krížom, krvácajúc z celého tela, šiel milý Spasiteľ s kroka na krok dopredu. Bol hrozne vyčerpaný a hlboko zarmútený, lebo myslel na všetky hriechy a na naše tresty, ktoré sme si zaslúžili. Modlil sa za nás. Konečne bol milý Spasiteľ na vrchu Kalvárie. Teraz prišlo to najhroznejšie. Pribíjali ho na kríž. Jeho sväté ruky a nohy pribíjali veľkými klincami. Bolo poludnie. Potom postavili kríž. Spasiteľ visel na kríži medzi nebom a zemou — obeť nebeskému Otcovi bola prinesená za hriechy celého sveta. Všetky hriechy ležali na ňom. Aj tvoje hriechy, milé dieťa! Lebo Spasiteľ poznal všetky hriechy, malé i veľké, od Adama až do konca sveta.
Tri hodiny visel milý Spasiteľ na kríži. Jeho drahocenná krv tiekla na zem. Mnoho ľudí stálo okolo kríža. Jedni sa posmievali, iní plakali. Pod krížom stála Mária, Matka Ježišova. Jej tvár bola smrteľne bledá a slzy jej stekali po lícach. Hneď na to vztýčili kríž. Slnko stratilo svoje svetlo. Nastala noc. Ľudia sa veľmi zhrozili. Zlí ľudia, ktorí
sa vysmievali zo Spasiteľa, celkom umĺkli. Milý Spasiteľ bol plný bolesti a útrap. Bol hlboko zarmútený, — bez radosti a bez potechy, — celkom sám a opustený, úplne chudobný a biedny, vychradnutý a bez pomoci. Tu povedal milý Spasiteľ: „Dokonané je.”
Zdvihol hlavu hore a zvolal mohutným hlasom: „Otče, do rúk tvojich porúčam ducha svojho.”
Potom naklonil hlavu a zomrel. Tak bola zaplatená veľká vina hriechov všetkých ľudí. To bol prvý Veľký piatok. Milé dieťa, keď vidíš kríž, napr. v izbe alebo pri ceste, zbožne naň pohliadni. Môžeš sa modliť:
Ďakujem ti, Pane Ježišu Kriste,
že si za mňa zomrel iste,
ach, daj nech tvoja krv a tvoje utrpenie,
nech predsa nie sú na mne stratené.
35. Čo sa stalo, keď milý Spasiteľ zomrel?
Zem sa triasla.
Skaly sa pukali.
Hroby sa otvárali.
Mŕtvi vstali a chodili po meste Jeruzaleme.
Ľudia sa naľakali.
Vojaci, ktorí mali stráž pri kríži, hovorili: „Zaiste tento človek bol svätý. Bol Synom Božím!” Mnohí ľudia plní úzkosti a ľútosti hľadeli na milého Spasiteľa.
36. Kde šla duša milého Spasiteľa, keď zomrel?
Do predpeklia, kde ju čakali sväté duše.
37. čo sa stalo s mŕtvym telom Spasiteľa?
Prebodli ešte jeho najsvätejšie srdce. Tu vytiekla na zem posledná drahocenná krv milého Spasiteľa za ľudí. Potom sňali sväté telo s kríža a pochovali ho.
38. Ako dlho zostalo sväté telo v hrobe?
Tri dni.
39. Čo sa stalo tretieho dňa?
Tretieho dňa vrátila sa duša milého Spasiteľa do tela a telo znovu ožilo. To bolo veľkonočné ráno.
40. Čo urobil milý Spasiteľ, keď znovu ožil?
Vstal a vyšiel z hrobu. Nato videlo ho mnoho ľudí a veľmi sa zadivili, že sám vstal
zmŕtvych
41. Aké bolo telo Ježiša na Veľkú noc ráno?
Bolo nádherne pekné. Päť veľkých rán svietilo ako drahokamy.
42. Ako dlho ešte Spasiteľ zostal na zemi?
Štyridsať dní.
43. Čo urobil Spasiteľ štyridsiateho dňa?
Štyridsiateho dňa vystúpil s apoštolmi na horu Olivovú. Potom ich požehnal a pred ich očami vstúpil na nebesá. Všetci hľadeli za ním. Milý Spasiteľ nebol sám. Všetky sväté duše, ktoré ho očakávaly, boli pri ňom a vystúpili s ním do neba. Tak Spasiteľ otvoril nebo pre všetkých ľudí. Apoštoli však duše nevideli. Nádherne krásne a slávne bolo vstúpenie do neba.
44. Čo sa nato stalo v nebi?
Milý Boh Otec povedal Spasiteľovi: Teraz budeš kráľom nad všetkým, čo je na nebi a na zemi. Seď na pravici mojej. Milý Spasiteľ takto aj urobil. Milý Spasiteľ pripravil tiež pre každého človeka miesto, príbytok v nebi.
45. Čo sa stalo desiateho dňa po nanebovstúpení?
Desiateho dňa po nanebovstúpení milý Spasiteľ zoslal na apoštolov Ducha Svätého. Duch Svätý urobil, že všetko najlepšie vedeli, čo milý Spasiteľ učil cez tri roky. Teraz mohli bez chyby zvestovať ľuďom učenie Spasiteľovo.
46. Len apoštolom poslal milý Spasiteľ Ducha Svätého, aby bez chyby hlásali jeho učenie?
Nie, milý Spasiteľ chcel, aby Duch Svätý zostal tiež s tými, ktorých oni ustanovia na svoje miesto, aby bez chyby hlásali pravú viery. Milý Spasiteľ chcel, aby ľudia až do konca sveta mali pravú vieru a tak boli spasení.
47. Koho apoštoli ustanovili, aby hlásal pravú vieru?
1. Pápeža a biskupov spolu, alebo
2. pápeža samotného.
Pápež je na mieste milého Spasiteľa.
Malý Guido veľmi miloval pápeža. Hovoril: „Keď pápež povedal: musí sa — musí sa. Milujem svätého Otca.”
Rád by bol pápežovi poďakoval, že dovolil, aby sa skoro pristupovalo ku svätému prijímaniu. Keď sa mu povedalo, že teraz je iný pápež, odpovedal:
„Ó to nič nerobí, vždy je pápež a ja ho milujem.” Až vyrastie, chcel vynájsť zvláštne lietadlo a darovať ho pápežovi.
48. Kto pomáha biskupom v ich práci?
Kňazi.
odkaz
ps: V aktuálnosti na dnešný dátum 1.1. je potrebné pripomenúť Pána Ježiša a Bohorodičku Pannu Máriu, nemožno tieto dve osoby oddeľovať, ale zároveň ich nedávame na jednú úroveň, Páne Ježiš je spasiteľ, ale Panna Mária si zaslúži našu úctu, lebo je Božia rodička a okrem toho jej Boh dal množstvo milostí, ktoré Ona rozdáva tým, ktorý veria a prosia.
