Masy pravda neláka.

Morálny úpadok dnešnej spoločnosti je desivý. Hrdinami sú udavači, ktorí za donášanie na spoluobčanov dostávajú ocenenia, hviezdami médií sú neviestky, zlatokopky, kaderníci (tí v médiách sú hairstylisti, tí ostatní sú stále obyčajní kaderníci či holiči), krajčíri (dnes stylisti a fashion artisti), kuchári (pardon, šéfkuchári), v úlohe politikov vystupujú po väčšine zlodeji a narkomani, a všetci spoločne, obdivovaní davmi, ťahajú spoločnosť hlbšie do bahna. Bloger johanides pripomína, že stále máme na výber z dvoch ciest.



Bezpečný svet banalít
Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe, v ktorej je všetko hodnotnejšie odsúvané na vedľajšiu koľaj. Náš svet sa stáva čoraz povrchnejším. Latka spoločenského povedomia neustále klesá, čo sa prejavuje čoraz nižšou kvalitou myslenia väčšiny ľudí. Sú neraz schopní zaoberať sa už len takými banalitami, ako sú mnohé bezduché televízne seriály, v ktorých ide iba o to, kto s kým.

No a v podobných súradniciach dnes ľudia uvažujú masovo. A keďže seriálov je veľa, stali sa od nich závislí. Je len malé percento, čo túto malosť „prekuklo“ a odmieta ju. Táto malosť je však cielená. Je to totiž o tom, že s neuvažujúcimi ľuďmi sa ľahšie manipuluje. Takého človeka ľahšie nahovoríte na pôžičku, presvedčíte ho, čo všetko si môže dovoliť. Táto manipulácia je však nebezpečná. Mnohí dnes žijú vo virtuálnej skutočnosti a je až desivé, že toto ohlupovanie toľkí a radi prijali.

Masy nikdy nemali potrebu po niečom hlbšom a hodnotnejšom. Väčšine úplne postačuje tá najnižšia prízemnosť bytia, nie príliš odlišujúca sa od zvieraťa. Spokojne si žijú vo svojom malom svete všedných, banálnych, ale pre nich tak veľmi dôležitých starostí a radostí bez toho, že by v sebe pocítili túžbu po niečom hodnotnejšom, vyššom, vznešenejšom a ušľachtilejšom.

Výšku hodnoty každého človeka však určuje výška hodnôt, o ktoré sa usiluje. Hodnôt, po ktorých túži a za ktorými ide. To, aký má človek hodnotový systém, hovorí o výške jeho vlastnej hodnoty. No a posvätnou povinnosťou každej ľudskej bytosti je mať pred sebou iba tie najvyššie hodnoty, aké vôbec jestvujú. Lebo len úsilie o dosiahnutie takýchto hodnôt má schopnosť dať životu človeka skutočnú hodnotu. Má schopnosť učiniť ho skutočne plnohodnotným.

Spravodlivosť, čestnosť, čistota, ušľachtilosť, dobro, túžba po poznaní pravdy o zákonitostiach života a túžba po pochopení zmyslu vlastného bytia – toto sú tie vysoké hodnoty, ku ktorým by malo byť zamerané úsilie každého človeka. Ak by tomu tak bolo, svet by bol už dávno plný hodnotných ľudí. Na základe svojho úsilia by dosahovali vysokú morálnu úroveň a ich túžba po poznaní pravdy by v nich prebudila, stimulovala a plne rozvinula schopnosť samostatného myslenia. Toho dôsledkom by bola vysoko morálne stojaca ľudská osobnosť, schopná samostatne myslieť a uvažovať.
Biznis z pudov zrodený
Aká však je a, žiaľ, vždy v histórii bola na tejto zemi realita? Tou realitou boli ľudia, široké masy ľudí, na míle vzdialené od ideálu spomínaného vyššie. Ľudia, ktorí nikdy netúžili po poznaní pravdy o zákonitostiach života, či po pochopení zmyslu vlastného bytia. Ľudia, ktorí o týchto veciach nikdy vážne neuvažovali a vnútorne sa nimi nikdy vážne nezaoberali. Preto je ich myseľ lenivá a plytká. Mľandravá a neschopná námahy. Pohybujúca sa vždy iba v plytkých vodách banálnosti života, bez túžby vyplávať už raz konečne na šíre, otvorené, voľné more.

Jesť, piť, užívať si a čo najmenej myslieť! Toto bolo vždy cieľom väčšiny ľudí na zemi. Všetko, čo človek robí, a to vrátane človeka súčasného, má buď priamy, alebo nepriamy vzťah k týmto štyrom základným kategóriám ľudskej činnosti. Oni predstavujú celý ich duševný obzor. A práve túto skutočnosť si všimli mnohí takzvaní šikovní, ctižiadostiví a podnikaví. Pochopili, že ak sa bude týmto elementárnym sklonom ľudí vychádzať v ústrety, dá sa na tom výborne zarobiť. Tak vznikli celé odvetvia priemyslu a kultúry, profitujúce z nadbiehania duševnej malosti a nízkosti, pričom tajomstvo úspechu spočíva v tom, že sa nízka hranica duševného rozsahu väčšiny nikdy neprekračuje. Smerom nadol od tejto hranice to môže ísť akokoľvek hlboko.

Úspech spočíva v nízkosti! Je v nadbiehaní nízkosti a malosti. Tak to ľudia chcú a tak je im to preto dávané. Ponuka zodpovedá dopytu. Ľudstvo sa topí vo vlastnej nízkosti. Blažene sa v nej prevaľuje ako prasa v bahne. Väčšine to vyhovuje a je spokojná. A preto tí nemnohí, ktorých to trápi a ktorí vyčnievajú z radu, pretože túžia po niečom hodnotnejšom, sú väčšinou nepochopení. Tí, ktorí chcú svojim úsilím o vysoké hodnoty naplniť pravú veľkosť svojho človečenstva, sú tomuto svetu cudzí. Ba mnohokrát sú dokonca považovaní za rušiteľov všeobecnej harmónie a zhody. Väčšina ich jednoducho nedokáže pochopiť.

Preto sa nečítajú skutočne dobré knihy a nepočúva skutočne dobrá hudba. Preto naozaj dobré filmy nikdy nezaznamenávajú masový úspech, ale možno ich vidieť iba vo filmových kluboch. Preto sú hodnotné stránky na internete omnoho menej navštevované než tie bez hodnoty a tak ďalej a tak ďalej.

Cesta úzka a cesta široká
Na zemi je to jednoducho takto. A o tom, že je to práve takto, hovoril už Kristus vo svojom podobenstve o dvoch cestách. O ceste širokej, po ktorej kráča väčšina, avšak práve táto široká cesta vedie do záhuby, a o ceste úzkej, ktorú nachádzajú iba nemnohí, avšak jedine ona je cestou do života. Do skutočného života plnohodnotnej ľudskej bytosti, ktorá dokáže dať vlastnému životu pravú hodnotu prostredníctvom svojho úsilia o pravé a skutočné hodnoty. Prostredníctvom svojho úsilia o spravodlivosť, čestnosť, čistotu, ušľachtilosť, dobro a ľudskosť, prostredníctvom svojej túžby po poznaní pravdy o zákonitostiach života, ako i svojou túžbou po pochopení zmyslu vlastného bytia.

Ak človek chce byť človekom, musí sa k tomu vzchopiť! Ak to nedokáže a pohodlne sa prispôsobí len oným nízkym, živočíšnym cieľom, len onému nízkemu, plytkému, nenáročnému a lenivému štandardu myslenia, vzdiali sa od toho, čo ešte možno považovať za človeka. Stane sa iba živočíchom, navonok sa na človeka podobajúcim. Živočíchom, sebaisto kráčajúcim po širokej, vydláždenej ceste úpadku ľudskosti. Po ceste, smerujúcej k absolútnej deštrukcii jeho osobnosti. To je ono zatratenie, o ktorom hovoril Kristus. Je to záhuba bytosti, ktorej existencia nemá už nijaký zmysel, pretože sa vzdialila od napĺňania veľkosti svojej podstaty. Pretože sa spreneverila veľkosti vlastného človečenstva.

Je len prejavom pohodlnosti myslenia, ak niekto verí, že má pravdu a musí ísť správne, keď tak ako on ide väčšina a tomu, čomu verí on, verí väčšina. To je zásadný omyl, pretože len tí, ktorí dokážu prekročiť hranicu všeobecnej duševnej malosti, môžu nájsť onú úzku cestu do života. Ku ktorým z nich chceš, človeče, patriť ty?

4{ Pravda je ze v Somalsku kapu deti od hladu a smadu...🙂)))

Každý musí zaČať od seba. A to, teda ak chce ísť cestou mieru, nepodporovať tento systém. Inak povedané obetovať svoje štandardné pohodlie a hlavne nepritakávať na každú hovadinu, len aby som nevytŕčal z davu.

👍: attis