Za 26 rokov, čo je pri moci, také poníženie ešte neokúsil. Alexandr Lukašenko v pondelok neveriacky počúval, ako mu zástupy štrajkujúcich robotníkov do očí vykričali, že má odstúpiť. Podľa Stanislava Šuškieviča, jeho predchodcu na poste bieloruskej hlavy štátu, musel Lukašenko zažívať podobne trpké chvíle, ako niekdajší rumunský diktátor Nicolae Ceaušescu, keď ho na sklonku roku 1989 davy nahnané na provládnu manifestáciu nemilosrdne vypískali.
„Je tam istá analógia,“ povedal 85-ročný Šuškievič telefonicky pre Pravdu. „Také niečo určite nečakal. Musel to byť pre neho šok. Všetkých vždy podvádzal, mnohí mu dlho verili, ale dnes už ani robotníkov, na ktorých sa spoliehal, nedokáže oklamať. Lukašenka vyhnali zamestnanci najelitnejšieho závodu, ktorý vyrába ťahače pre ruské jadrové rakety. Tú lož, tú mrzkosť, už nik nie je ochotný trpieť,“ dodal bývalý politik, ktorý stál pri vyhlásení bieloruskej nezávislosti.
Podobnosť súmraku Ceaušescuovej a Lukašenkovej éry sa tým ale končí, myslí si Šuškievič. „Naše demonštrácie sú mierumilovné. Fyzicky zlikvidovať diktátora, ako to spravili Rumuni, sa u nás nik nechystá. Náš nelegitímny prezident, ktorý prehral voľby, a jeho zločinecká klika by si ale zaslúžili skončiť pred medzinárodným tribunálom v Haagu. Nielen pre dávnejšie zločiny jeho protiľudového režimu, ale aj za terajšie brutálne zásahy proti demonštrantom. Momentálne nás najviac trápi osud 88 nezvestných, o ktorých od zákrokov proti demonštrantom nič nevedno. Máme dôvod obávať sa, že niektorí z nich už nie sú medzi živými,“ vyhlásil Lukašenkov predchodca.
Prezidentské kreslo sa pod Lukašenkom trasie čoraz dramatickejšie. Po nedeľňajšej dvestotisícovej demonštrácii, najmasovejšej v dejinách krajiny, sa čoraz viac podnikov zapája do celoštátneho štrajku za vypísanie opakovaných volieb a potrestanie vinníkov násilia. Prácu podľa portálu Tut.by prerušili aj zamestnanci štátnej bieloruskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti. Pred jej sídlom sa zišlo viac ako sto zamestnancov, ktorí žiadali zrušenie cenzúry.
Tlak na režim v Minsku zosilňuje aj Brusel. Premiéri a prezidenti krajín Európskej únie v stredu prostredníctvom videokonferencie majú rozhodnúť o spoločných krokoch voči Bielorusku. Pôjde nielen o sankcie voči predstaviteľom režimu za neprijateľné násilie voči demonštrantom a zmanipulovanie volieb, ale aj o podporu občianskej spoločnosti v krajine.
Búrlivý priebeh stretnutia s robotníkmi fabriky na ťahače v Minsku Lukašenka očividne zaskočil. Na videozázname, ktorý zverejnil Tut.by, vidno, ako sa im rozrušene prihovára: „Hovoríte o nespravodlivých voľbách. Chcete uskutočniť spravodlivé?“ „Áno,“ znela hromová reakcia. „Moja odpoveď znie: Voľby sme mali. Kým ma nezabijete, druhé voľby nebudú. Nikdy sa odo mňa nedočkáte, aby som niečo spravil pod tlakom,“ vyhlásil rezolútne.
Tvrdením, že k novým voľbám vedie cesta len cez jeho mŕtvolu, Lukašenko Šuškieviča neprekvapil. „Mimochodom, jeho mŕtvola sa dá aj prekročiť. Ak by sa rozhodol siahnuť si na život, možno by si tým zachoval aspoň zvyšok dôstojnosti,“ poznamenal s neskrývaným sarkazmom. Lukašenko štrajkujúcim robotníkom povedal, že je za istých podmienok pripravený podeliť sa o prezidentské právomoci. „Ale nie pod tlakom a nie prostredníctvom ulice,“ zdôraznil. Podľa jeho slov sa už začalo pracovať nad variantmi novely ústavy, ktoré rátajú s prerozdelením mocenských kompetencií. „Nemožno túto ústavu odovzdať ktovie komu, pretože bude zle,“ naznačil, že takmer absolútnu moc, ktorú mu dáva ústava, nemieni nikomu odovzdať.
Svoje vystúpenie, v ktorom štrajkujúcim pohrozil, že prídu o zamestnanie, zakončil Lukašenko slovami: „Ďakujem, povedal som všetko. Môžete kričať ,Odíď!'“. Protestujúci ho tentoraz poslúchli a spustili ohlušujúce skandovanie „Odíď! Odíď! Odíď!“.
Napriek čoraz masovejšiemu odporu voči režimu Šuškievič varuje pred predčasnou eufóriou. „Hoci to môže vyzerať, že jeho dni sú zrátané, nemusí to ísť tak rýchlo,“ predpovedá. Negatívnu rolu podľa neho zohráva Kremeľ. „Nie tým, že by vyslal vojenské jednotky. Tie Lukašenko nepotrebuje, lebo má početnú armádu a vernú veliteľskú kliku, ktorú povýšil do vysokých hodností a kráľovsky platí. Prezident Vladimir Putin, ktorý sa ako prvý poponáhľal s gratuláciou Lukašenkovi po volebnej fraške, má aj mäkšie nástroje než silové, napríklad úvery, pomocou ktorých sa Lukašenko môže pokúsiť znova si kúpiť stratenú lojalitu občanov,“ upozorňuje Lukašenkov predchodca.
odkaz
