Ľudia a zasa len ľudia

Prečo žijú takí ľudia,ktorí všetko berú osobne?

Prečo žijú? Lebo im ešte nezlyhali životne dôležité orgány.

👍: Scarlette

Lemmy,ty máš vo zvyku skracovať mi vety a následne odpovedať,to nie je fér.

👍: Lemmy

Attis, prečo všetko berieš osobne?

Momentálne som z toho už vyrástol.

tak už viem,kto im vládne.

1
to taka povaha, co uz

👍: -era- , attis , Scarlette

To je škoda,myslel som,že sa dá zmierniť,alebo úplne potlačiť,-era-,by si mi v tomto vedel poradiť,čo s tým?Ty si znalec človeka.

18
s dovolením sa pripnem
da sa bezpochyb zmiernit, zmenit, lenze taký clovek by mal zmenit svoj vnutorný postoj, a uvedomit sa ,
ak sa nikoho nedotknem, býva to s takým clovekom tazke, musel by chciet popracovat na sebe, zmenit svoje myslenie, a hlavne zvysit si sebavedomie. Myslím ze to je tiez pricina ze je ten clovek vztahovacný.
Poznala som par ludí ktorí sa urazali na normálny vtip, brali vsetko osobne, tiez tragedia ze? nestastné pre okolie je , ked ten druhý nemá zmysel pre humor.

* tiez ma zaujíma odpoved - ery - .

👍: Scarlette , attis

18) a čo chceš takého človeka zmeniť, attis? ..

Ahoj, včil som si všimol, že si ma oslovil 🙂

Takže k čomu chceš, aby som sa vyjadril? Že prečo existujú ľudia, ktorí berú (všetky) veci osobne? Alebo, že či sa to dá zmeniť?

To sú konkrétne otázky, kde mi je priam nemožné reagovať obyčajnou rečou, bežnými slovami. To je totiž hlboko siahajúca záhada ľudského bytia vôbec, siahajúca až do princípu pôvodu a vývoja človeka ako duševnej bytosti.

Súvisí to so vzrastom ega, egoizmu, a to zas súvisí s tým, že človek je predurčený stať sa slobodnou bytosťou.
Aby sa človek v budúcnosti mohol stať slobodnou bytosťou, ktorá koná dobro proste z lásky, musela byť zabezpečená istá podmienka.

Tá podmienka je: Oddelenie sa od bohov, ktorí stáli pri pôvode človeka, strata vnímania bohov, osamenie človeka v boha-prázdnej prírode.

Tak sme sa my ľudia dostali postupne k tomu, že sme si - oddelení - uvedomili svoje ego, základ nášho "Ja som".

Ale to uvedomenie je sprvoti slabé, je to také "nemluvniatko", "batoľa" v našich životoch.
Ale aj keď je slabé, vnímame, že je nesmierne cenné. Nechceme oň prísť.

A to je základ všetkého egoizmu. Bojíme sa o svoje JA. Bojíme sa, že oň prídeme. Keď nás niekto posudzuje, keď posudzuje naše zvyky, naše lásky, úchylky, nešváry, .... máme podvedomý pocit, že nám chce ukradnúť toto slabé batoľa v nás, to, že sme ľudskou osobnosťou, že máme hodnotu človeka.

A tento strach o náš vnútorný poklad nás nabáda, aby sme brali všetko osobne, aby sme boli v strehu, aby sme bránili náš osobný poklad.

To je celý princíp. Je to úzkostlivá sebaobrana.

A či sa dá z toho pohnúť? Určite áno. Tá cesta sa volá "sebapoznanie". Keď sa po nej dáme, zistíme, že mnohé z toho, čo nazývame "ja", vôbec nie je naše, ale je to cudzie. Môžu nám to vziať a nič zásadného sa nestane. Iba trochu utrpí naša sebeláska, náš sebaobdiv.

Ale koniec tejto cesty sebapoznania leží veľmi, veľmi vysoko a bude trvať ešte veľmi veľmi dlho, kým sa k nemu doberieme...

👍: attis

Nikto nie je dokonalý? ..

1
Je dosť možné,že majú príliš silnú vieru v seba?Že dôveryhodnosť dnešních ľudí plynie z akejkoľvek konkrétnosti(aj emočnej,citovej?

Ten fakt,že nám vládnu nedospelí ľudia,je zarmucujúci.

To je opäť vec vôle.

Oni CHCÚ vládnuť - preto vládnu.