„Ľudácke tiene“ v Komunistickej strane Slovenska

Po prevrate vo februári 1948 a uchopení moci na Slovensku sa nad Komunistickou stranou Slovenska akoby vznášali dva „tiene" nedávnej minulosti, ktoré sa prenášali aj do jej vnútorného života. Prvým bol tieň „buržoázneho nacionalizmu", spájaný s „duchom ľudáctva", a to až do takej miery, že išlo takmer o to isté. Možno ho označiť za ideovopolitický a programový tieň, majúci pochopiteľne svojich konkrétnych nositeľov. Vytvorila ho kampaň proti buržoáznemu nacionalizmu v rámci celého sovietskeho bloku po roztržke ZSSR a Juhoslávie roku 1948, posilňovaná pretrvávajúcou nedôverou pražského vedenia voči slovenskej časti republiky (Slovensko ako slabé miesto ľudovodemokratickej republiky) a v tunajších pomeroch príčinlivo rozdúchavaná garnitúrou ľudí okolo Viliama Širokého.

Druhý „tieň" predstavovali členovia komunistickej strany s „ľudáckou minulosťou", t. j. bývalí členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Tento „tiež" možno označiť ako personálny, osobný či fyzický. Kým prvý „tieň "bol vykonštruovaný a do existujúcich politických pomerov ho vniesli umelo a účelovo, druhý „tieň" existoval objektívne a reálne, no deformoval ho a nebezpečné dimenzie mu vtláčal práve prvý „tieň", v podobe permanentnej kampane proti buržoáznemu nacionalizmu a ľudáctvu.

Do KSS vstupovali ľudia z rôznych dôvodov, dobrovoľne a vedome, ale tiež z karierizmu či z úsilia o „sociálne prežitie", niektorí sa v nej možno chceli „ukryť", zrejme bude časť pravdy aj na myšlienke o „dvoch želiezkach v ohni" („jeden syn gardista, druhý komunista").

Doc. PhDr. Jan Pešek, DrSc. - Historický ústav SAV Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Viac na odkaz

každého tieň sa zvýrazní v jasnom svetle...

👍: Romanov

RE:3
"...ktorý z tretice "tie§ov" najviac prispel k vnútornej deštrukcii KSČ, ktorá vyvrcholila v novembri 1989?"
Neviem, čo by si chcel počuť (čítať), ale November 89, to je zrada vo vlastných (komunistických) radoch.

Katolíkov – účastníkov odboja, ktorí mohli vystupovať ako politicky spoľahliví aj pre nový režim, nebolo veľa. Preto značná časť katolíckeho obyvateľstva nenachádzala v povojnovej politickej scéne takých politických reprezentantov, s ktorými by sa mohla plne stotožniť. Preto sa už počas povstania snažila ako DS, tak aj KSS, získať do svojich radov reprezentantov katolíkov, s ktorými by sa mohli bývalí voliči HSĽS identifikovať a tak podporovať jednu či druhú povstaleckú stranu.

5
Romanov, taktiež niektorí ľudácki politici videli lepšie možnosti presadzovania svojej politickej línie infiltrovaním sa v už jestvujúcich stranách.

RE:6
Treba podotknúť, že slovenské socialistické a ani komunistické hnutie nemalo až do polovice 20. rokov medzi svojimi elitami príslušníkov z radov inteligencie, s prístupom nielen k všeobecnému vzdelaniu, ale aj k teoreticky hlbšiemu preniknutiu do socialistickej teórie. Organizačné (agitátorské) elity pochádzali z veľkej miery z robotníckych, remeselníckych a maloroľníckych vrstiev. Systematickejšie vzdelanie v zákutiach marxistickej doktríny nezískali, a toto sa prenášalo aj do povojnového obdobia, keď novovzniknutá inteligencia (Husák, Clementis) bola robotníckou neokrôchanou väčšinou odstavená totálne na vedľajšiu koľaj. Prečo? Robotníckym komunistom bola intelektom bližšie katolícka chamraď. No a takto sa to tiahlo dlhé roky, keď ešte aj dnes robotníctvo a katolícka bedač majú k sebe bližšie ako slušná a tichá národná inteligencia. Vladko, všimni si ako navzájom sa Fico a Korec vzájomne rešpektujú a ako katolícka cirkev je pri Ficovi ticho, a na strane druhej Fico nerieši odluku cirkví od štátu.

7
Po februári 1948 keď sa k moci dostávajú komunisti, slovenská inteligencia, ktorá nebola komunistami uväznená, či odkrágľovaná emigrovala do zahraničia. Jej absencie Slovensko pociťuje dodnes. Inak europoslanec za SMER Boris Zala je vnukom na Tida J. Gašpara, šéfa Úradu propagandy počas prvej Slovenskej republiky. Tido Jozef Gašpar bol ako jeden z vedúcich ideológov slovenskej štátnosti odporcom Slovenského národného povstania.