1
|
Výzkum veřejného mínění ve Venezuele kromě jiného zjišťoval, zda země má být socialistická (obr.1) a co by případně mělo tento systém nahradit. 72,3 % dotázaných odpovědělo: kapitalismus.
odkaz |
 |
|
2
|
odkaz
The Cranberries - Dreams (Official Music Video)
Táto pesnička a hrubočizné ponožky na nôžkach, a ostať prítomná, trošku čulá :D
|
 |
|
5
|
V tejto koncepcii ideme postupovať?
|
|
|
7
|
|
|
6. ninka 21.09.2020, 07:25
Veď sme zlomení.
▲
21.09.2020, 11:59
|
|
8
|
|
|
7. -era- 21.09.2020, 11:59
Káva poobedňajšia? 🙂
▲
21.09.2020, 12:01
|
A tak, dajme si, ta ňe. 😉
|
|
|
9
|
|
|
8. ninka 21.09.2020, 12:01
A tak, dajme si, ta ňe. 😉
▲
21.09.2020, 12:14
|
Rozmýšľam trochu nad nepokojmi v duši a že ako v nich obstáť. Ono je to asi tak nejak, ako stáť vo vetre - raz je vietor prisilný jedným smerom a človeka by chcel zvaliť na jednu stranu, inokedy sa zvrtne a človek tým, ako chcel vietor prekonávať, by spadol práve tým smerom. Jediné, čo je na pomoci, je duchaprítomnosť a rýchla reakcia...
Veľa nepokojov vzniká z predstáv, namotaných okolo túžby. Pretože skutočnosť až príliš často nezodpovedá tým predstavám. A tá túžba má svoju hybnosť, človek by duševne letel tým smerom, ale konkrétne citové predstavy očakávaného výsledku sú protivy protivné. Tie treba neustále nechať padnúť, nech sa rozpadnú v nič. Neustále, každým okamžikom im uberať ich silu, aby nás nebolelo, že sa rozpadnú v nič.
Ale druhá strana je zas prázdnota. Ak duša vôbec po ničom netúži a nevníma ani smer, ktorým by mala ísť, ani podstatu, čím sama je, tak zavládne prázdno, ktoré je lákadlom pre úplne iné nepokoje. Cudzie, chladné, zabijácke...
Stáť vzpriamene v týchto silách, to chce istú duševnú silu v každom okamihu behu času.
🙂
Toľko ku kávičke
 |
 |
|
10
|
|
|
9. -era- 21.09.2020, 12:14
Rozmýšľam trochu nad nepokojmi v duši a že ako v nich obstáť. Ono je to asi tak nejak, ako stáť vo vetre - raz je vietor prisilný jedným smerom a človeka by chcel zvaliť na jednu stranu, inokedy sa zvrtne a človek tým, ako chcel vietor prekonávať, by spadol práve tým smerom. Jediné, čo je na pomoci, je duchaprítomnosť a rýchla reakcia...
Veľa nepokojov vzniká z predstáv, namotaných okolo túžby. Pretože skutočnosť až príliš často nezodpovedá tým predstavám. A tá túžba má svoju hybnosť, č...
▲
21.09.2020, 12:20
|
Či dá sa prežiť bez nohy?
Či bez ruky sa dá žiť?
Dá. Veď žijú v svete tak mnohí,
čo taký osud našli.
Či dá sa prežiť bez srdca?
Či bez hlavy na krku?
Oj veru nie, to ku smrti
by viedlo v oka mrku
Tak v bohu moja bytosť žije,
v ňom srdce má,
i hlavu k sebe patriacu
Však z okýptenia bolesť plynie
keď postrádam ťa
ľúbiacu
|
|
|
12
|
|
|
10. -era- 21.09.2020, 12:20
Či dá sa prežiť bez nohy?
Či bez ruky sa dá žiť?
Dá. Veď žijú v svete tak mnohí,
čo taký osud našli.
Či dá sa prežiť bez srdca?
Či bez hlavy na krku?
Oj veru nie, to ku smrti
by viedlo v oka mrku
Tak v bohu moja bytosť žije,
v ňom srdce má,
i hlavu k sebe patriacu
Však z okýptenia bolesť plynie
keď postrádam ťa
ľúbiacu
▲
22.09.2020, 06:23
|
To je tvoja básnička?
..čo si ju kedysi zložil pre jednu? 
odkaz
Peter Nagy – Nič nezmení môj svet |
|
|
19
|
|
|
12. ninka 22.09.2020, 06:23
To je tvoja básnička?
..čo si ju kedysi zložil pre jednu?
https://www.youtube.com/watch?v=AJ2AWDfA2uM
Peter Nagy – Nič nezmení môj svet
▲
22.09.2020, 07:24
|
Áno aj nie 🙂
Vlastne som tie básničky skladal pre seba - aby som sa vedel vyrovnať s vlastnými myšlienkami. Rytmom slov a slovosledom v pevnej forme sonetu 4-4-3-3, téza-antitéza-syntéza - som si usporiadal pocity a to následne uľavilo aj myšlienkam.
Zafungovalo to.
Umenie má svoju silu.
🙂
|
|
|
20
|
|
|
19. -era- 22.09.2020, 07:24
Áno aj nie 🙂
Vlastne som tie básničky skladal pre seba - aby som sa vedel vyrovnať s vlastnými myšlienkami. Rytmom slov a slovosledom v pevnej forme sonetu 4-4-3-3, téza-antitéza-syntéza - som si usporiadal pocity a to následne uľavilo aj myšlienkam.
Zafungovalo to.
Umenie má svoju silu.
🙂
▲
22.09.2020, 09:39
|
Je to ako pieseň, čo chce byť vyspievaná a potom už nič. Ako výkrik, čo neprehluší ticho najtichšie. Pokánie
Ešte píšeš?
|
|
|
21
|
|
|
20. ninka 22.09.2020, 09:39
Je to ako pieseň, čo chce byť vyspievaná a potom už nič. Ako výkrik, čo neprehluší ticho najtichšie. Pokánie
Ešte píšeš?
▲
22.09.2020, 09:40
|
Teraz už nie, moje problémy sa pominuli, nemám motiváciu 🙂
|
|
|
22
|
|
|
21. -era- 22.09.2020, 09:40
Teraz už nie, moje problémy sa pominuli, nemám motiváciu 🙂
▲
22.09.2020, 09:43
|
Už to je 12 rokov, čo som napísal poslednú básničku...
|
|
|
11
|
|
|
9. -era- 21.09.2020, 12:14
Rozmýšľam trochu nad nepokojmi v duši a že ako v nich obstáť. Ono je to asi tak nejak, ako stáť vo vetre - raz je vietor prisilný jedným smerom a človeka by chcel zvaliť na jednu stranu, inokedy sa zvrtne a človek tým, ako chcel vietor prekonávať, by spadol práve tým smerom. Jediné, čo je na pomoci, je duchaprítomnosť a rýchla reakcia...
Veľa nepokojov vzniká z predstáv, namotaných okolo túžby. Pretože skutočnosť až príliš často nezodpovedá tým predstavám. A tá túžba má svoju hybnosť, č...
▲
22.09.2020, 06:20
|
-era-
A možno, vari, dušu uchopiť v dlani? Keď sa hádže a trepoce, lebo dlane majú svoje vlastnosti, dlane človeka - horúce, drsné, mäkkučké vankúšiky, a potom v jemnosti, keď každá farba všetky si všíma, lebo aj ako blázon sa prechádza iba tak, knísavo, pozerá do zeme, kráča svojím svetom, s dušou na svojom mieste len. Niekto prosil o jeho milosť a myseľ v končinách nenaplneného sveta. A on šťastne v tom svete žije. A studené, keď teplo inakšie býva. Ako dotyk z lásky. Keď dlaň dvíha. A dlaň čosi skrýva.
Unavená duša spí. A niekto drží rukami kmeň. Ustáť ten vietor, keď prichádza smrť. Lebo človek nie je vo výškach pripútaný ku kameňu, bralo ťa pustí ľahostajne do rokliny. Človek koná sám, keď stojí na vrchole, už neistený lanom, priateľstvom, keď ste boli na jednom lane dvaja. Jedna duša. Taká dôvera si nevymýšľa, ach, vytesané pravdy do mramoru?
Niekedy z toho stratíme hlas, v poslednom vzplanutí, už nikto nebude stavať sochy prekliatym básnikom, keď duša nahá ospevuje žiaľ, a duše vtedy vypadnú z hrude, padajú tak hlboko, ako ich aj vysoko povzniesla nádej, čo ti dávala silu. Je to neznesiteľné.
Také sochy sa nerobia podľa myšlienok, že nie?
Takto k prvej kávičke
 |
|
|
13
|
|
|
11. ninka 22.09.2020, 06:20
-era-
A možno, vari, dušu uchopiť v dlani? Keď sa hádže a trepoce, lebo dlane majú svoje vlastnosti, dlane človeka - horúce, drsné, mäkkučké vankúšiky, a potom v jemnosti, keď každá farba všetky si všíma, lebo aj ako blázon sa prechádza iba tak, knísavo, pozerá do zeme, kráča svojím svetom, s dušou na svojom mieste len. Niekto prosil o jeho milosť a myseľ v končinách nenaplneného sveta. A on šťastne v tom svete žije. A studené, keď teplo inakšie býva. Ako dotyk z lásky. Keď dlaň dvíha....
▲
22.09.2020, 06:25
|
ninka, kolko tých kav do seba dáš?.....ja niekedy aj tri
|
 |
|
14
|
|
|
13. ondrej61 22.09.2020, 06:25
ninka, kolko tých kav do seba dáš?.....ja niekedy aj tri
▲
22.09.2020, 06:27
|
v priemere asi 4, niekedy len tri, včera dve 🙂
|
|
|
15
|
|
|
14. ninka 22.09.2020, 06:27
v priemere asi 4, niekedy len tri, včera dve 🙂
▲
22.09.2020, 06:36
|
4 je už asi veľa......zrejme maš nížší tlak a tak si ho dobíjaš....Ja mam tlak akurát 120 na 80 a niekedy ked dam tri kavy, tak nejak cítim, že ta kava mi nerobí dobre...asi to pijem zo zvyku, alebo čo.....
|
|
|
17
|
|
|
15. ondrej61 22.09.2020, 06:36
4 je už asi veľa......zrejme maš nížší tlak a tak si ho dobíjaš....Ja mam tlak akurát 120 na 80 a niekedy ked dam tri kavy, tak nejak cítim, že ta kava mi nerobí dobre...asi to pijem zo zvyku, alebo čo.....
▲
22.09.2020, 06:51
|
Tebe stačia 2 kávy denne.. Hej, sa vozím s vypnutými húkačkami potom. ýu ýu ýu  |
|
|
18
|
|
|
17. ninka 22.09.2020, 06:51
Tebe stačia 2 kávy denne.. Hej, sa vozím s vypnutými húkačkami potom. ýu ýu ýu
▲
22.09.2020, 07:00
|
no ked mam taký dlhsi pôst ,tak nepijem kavu vôbec a nechýba mi....ja to pijem fakt len z roztopaše.....
|
|
|
|
