1
|
Petrana /samozrejme nielen .../; moje poviedky sú už "ďaleko" a aj preto otváram túto tému. Dal som ju do kategórie náboženstvo /kategória filozofia nie je/. Tu je tém menej a myslím si, že veriaci častejšie vrtia psom, a častejšie používajú logické klamy ako neveriaci ...
|
 |
|
2
|
Petrana: "Ak pripustíme, že človek ako pozorovateľ reality má vedomie, mali by sme pripustiť, že aj neživá príroda, rastlinstvo a zvieratá majú svoje špecifické vedomie. Lenže, a tu je pes zakopaný a vôbec sa nevrtí, toto špecifické vedomie jednotlivých "oblastí" života je vzájomne prepojené na úrovni vedomia v jednoliaty holografický celok. Takže skôr či neskôr, budeme musieť pripustiť akúsi zvrchovanú intligenciu, ktorá tvorí všetko ostatné. Čiže vedomie vesmíru."
"... Ak pripustíme, že človek ako pozorovateľ reality má vedomie, mali by sme pripustiť, že aj neživá príroda, rastlinstvo a zvieratá majú svoje špecifické vedomie ..."
Pes je zakopaný v tom - v tomto prípade, síce vrtíš psom len mierne - že si podľahla logickým klamom. Dominuje predovšetkým klam non sequitur /"to nevyplýva"/. Z toho, že človek má vedomie, nevyplýva, že "neživá príroda, rastlinstvo a zvieratá majú svoje špecifické vedomie". Potom je tu klam dvojznačnosti. Nešpecifikovala si, čo pod pojmom "vedomie" máš na mysli. Petitio principii /požiadavka základu/. Urobila si záver z tvrdenia, ktoré ešte len treba dokázať. Nedala si žiadny dôkaz o tom, že "špecifické vedomie jednotlivých "oblastí" života je vzájomne prepojené" ...
 |
|
|
4
|
|
|
2. J.Tull 27.08.2011, 10:42
Petrana: "Ak pripustíme, že človek ako pozorovateľ reality má vedomie, mali by sme pripustiť, že aj neživá príroda, rastlinstvo a zvieratá majú svoje špecifické vedomie. Lenže, a tu je pes zakopaný a vôbec sa nevrtí, toto špecifické vedomie jednotlivých "oblastí" života je vzájomne prepojené na úrovni vedomia v jednoliaty holografický celok. Takže skôr či neskôr, budeme musieť pripustiť akúsi zvrchovanú intligenciu, ktorá tvorí všetko ostatné. Čiže vedomie vesmíru."
"... Ak pripustíme, že č...
▲
27.08.2011, 12:04
|
s dovolením sa sem vložím: "cit Tullika: "Nedala si žiadny dôkaz o tom, že "špecifické vedomie jednotlivých "oblastí" života je vzájomne prepojené" ...
odpoveď: ...je vzájomne prepojené sexom.
 |
 |
|
5
|
|
|
2. J.Tull 27.08.2011, 10:42
Petrana: "Ak pripustíme, že človek ako pozorovateľ reality má vedomie, mali by sme pripustiť, že aj neživá príroda, rastlinstvo a zvieratá majú svoje špecifické vedomie. Lenže, a tu je pes zakopaný a vôbec sa nevrtí, toto špecifické vedomie jednotlivých "oblastí" života je vzájomne prepojené na úrovni vedomia v jednoliaty holografický celok. Takže skôr či neskôr, budeme musieť pripustiť akúsi zvrchovanú intligenciu, ktorá tvorí všetko ostatné. Čiže vedomie vesmíru."
"... Ak pripustíme, že č...
▲
27.08.2011, 12:21
|
...dôkazy dali iní, ibaže záhadne zmizli zo slovenského googla. Žeby manipulacia vedomím slovenského občana?  Nié, včul nemám čas citovať Acpecta, Ruperta, Pribrama, Bohma...ale dám vlastný názor. Ty budeš iba kritizovať?  |
|
|
6
|
|
|
5. 27.08.2011, 12:21
...dôkazy dali iní, ibaže záhadne zmizli zo slovenského googla. Žeby manipulacia vedomím slovenského občana? Nié, včul nemám čas citovať Acpecta, Ruperta, Pribrama, Bohma...ale dám vlastný názor. Ty budeš iba kritizovať?
▲
27.08.2011, 12:27
|
|
3
|
Človek vládne nad slabšími ľuďmi aj zvieratami.Slabší sa nevedia brániť a preto sa dajú ovládať.Aj zvieratá sú dosť inteligentné,ale nevedia sa brániť.Zľaknú sa a dovolia sa dať zapriahnuť do záprahu.Je to proti ich prirodzenej vôli,ale nevedia,ako sa dostať z tej závislosti.Aj taký slon je o dosť väčší od človeka,ale nevie sa ubrániť svojmu zneužívaniu človekom.Niekedy sa nahnevá a nejakého človiečika rozdupe,ale skutočné riešenie jeho problému to nie je,lebo nastúpi iný človek.Slonova menšia inteligencia v určitých oblastiach a aj odlišný vzhľad od človeka ho odsúdil na jeho zneužívanie.Menej inteligentní to majú ťažké.Dokonca aj ich jedenie nie je považované za kanibalizmus,ale za niečo prirodzené.pritom sú to vlastne naši príbuzní,len sú trocha odlišní,menej inteligentní,so slabšou vôľou a možnosťami vzdorovať útlaku.
|
|
|
7
|
|
|
3. 27.08.2011, 11:46
Človek vládne nad slabšími ľuďmi aj zvieratami.Slabší sa nevedia brániť a preto sa dajú ovládať.Aj zvieratá sú dosť inteligentné,ale nevedia sa brániť.Zľaknú sa a dovolia sa dať zapriahnuť do záprahu.Je to proti ich prirodzenej vôli,ale nevedia,ako sa dostať z tej závislosti.Aj taký slon je o dosť väčší od človeka,ale nevie sa ubrániť svojmu zneužívaniu človekom.Niekedy sa nahnevá a nejakého človiečika rozdupe,ale skutočné riešenie jeho problému to nie je,lebo nastúpi iný človek.Slonova menšia i...
▲
27.08.2011, 12:29
|
...ale takýto pohľad by sme mohli mať aj na paradajku napríklad...  |
|
|
9
|
|
|
7. 27.08.2011, 12:29
...ale takýto pohľad by sme mohli mať aj na paradajku napríklad...
▲
27.08.2011, 12:43
|
Petrana,ale paradajka nemá žiadnu inteligenciu,ani toľko spoločných génov,ako majú niektoré zvieratá spoločné s človekom. |
|
|
18
|
|
|
9. 27.08.2011, 12:43
Petrana,ale paradajka nemá žiadnu inteligenciu,ani toľko spoločných génov,ako majú niektoré zvieratá spoločné s človekom.
▲
29.08.2011, 11:40
|
...ako je potom možné, že "vie" liečiť rakovinu? |
|
|
22
|
|
|
18. 29.08.2011, 11:40
...ako je potom možné, že "vie" liečiť rakovinu?
▲
29.08.2011, 16:26
|
Petrana,veď to vie aj skalpel.Tiež je veľmi inteligentný.  |
|
|
23
|
|
|
22. 29.08.2011, 16:26
Petrana,veď to vie aj skalpel.Tiež je veľmi inteligentný.
▲
30.08.2011, 11:29
|
...podľa toho, ktoho drží v ruke... |
|
|
8
|
Ale ake logicke klamy sa nachadzaju v napr. v biblii? ja myslim, ze sa jedna skor o nelogicke 🙂
Alebo som nieco nepochopil J.Tull |
|
|
11
|
|
|
8. 27.08.2011, 12:42
Ale ake logicke klamy sa nachadzaju v napr. v biblii? ja myslim, ze sa jedna skor o nelogicke 🙂
Alebo som nieco nepochopil J.Tull
▲
27.08.2011, 14:10
|
|
12
|
|
|
11. J.Tull 27.08.2011, 14:10
Samson;
http://sk.wikipedia.org/wiki/Logick%C3%BD_klam
▲
27.08.2011, 14:13
|
ach tak  |
|
|
10
|
Vrtiči psom.
Ako som už viackrát napísal som technik /mechanik MaR/ . Nepíšem však o otázkach mojej špecializácie, ale zabieham do oblastí, ktoré sú len mojím "koníčkom" ... z toho vyplýva, že názory, ktoré prezentujem, sú názory laika ... Potreboval som to uviesť, pretože pokladám "odbornosť" za dôležitú ...
Vrtenie psom začalo kdesi v časoch technicko-vedeckej revolúcie. Veda okrem toho, že prinášala praktické uplatnenie a vďaka nemu široké akceptáciu, zároveň sa vďaka nej svet "materializoval". Bola tu však istá skupina ľudí, ovplyvnená i filozofiou "východu" /najmä India .../, ktorá v tom čase čím ďalej, tým viac, začala prenikať, bola objavovaná v krajinách "západu". Nezmierili sa s "materialistickým smerovaním". Svoj záujem obrátili k "duchovnu" a podľa vzoru prírodných vied založili "duchovné vedy". Spoločné však bolo len slovíčko "veda". Boli skôr filozofiou, ako vedou. Tu ešte nešlo o vrtenie psom, aj keď už vtedy upravovali pojmy z "východného" myslenia" na svoj obraz a vedecký dôkaz bol pre nich veľkou neznámou. Ani veda ešte nemala natoľko vypracované "mechanizmy svojej kontroly" ... Nechcem byť "dlhý". Podstatné je, že sa svoju ideológiu snažili podporiť široko akceptovanou vedou a tak presvedčiť o jej pravdivosti ...
Dnes je už veda kdesi inde. Jej metodológia, kontrolné mechanizmy sú prepracovanejšie, širšie ... Z mnohých obhajcov "duchovna" sa však stali vrtiči psov. Tvrdia o sebe, že pracujú vedecky, pritom len vytvárajú zdanie vedeckosti. Používajú síce vedeckú terminológiu, aj to prekrútenú na svoj obraz, ale pri svojej práci sa vedeckým metódam vyhýbajú ako čert krížu.
Pritom mnohí z nich sú vedci, ktorí vo svojich "iných dielach" použili vedeckú metodológiu, pracovali na ihrisku vedy. Akonáhle však ide o oblasť "duchovna" toto ihrisko okamžite opúšťajú. Svoje názory publikujú len pre laickú verejnosť, obchádzajú kontrolné mechanizmy vedy, pritom z nej plným priehrštím čerpajú teórie, ktoré dokrútia tak, že ich ani vlastná mater nespozná. Napr. už som písal "Profesor Michael J. Behe publikoval celý rad vedeckých článkov vo vedeckých časopisoch, teda na "ihrisku" vedy o bielkovinách, nukleínových kyselinách ..., ale ani písmenko o ID". Nie inak je to s ďalším exceletným vrtičom Rupertom Sheldrakom. Prevzal Gurvičove morfogenetické polia a dokrútil ich tak, že ich ani vlastná mater nespozná. Samozrejme mimo ihrisko vedy. Mimo neho si robí svoje pokusy, čáry máry a tvári sa, že pracuje vedecky.
K Acpecta, Pribrama, Bohma:
odkaz
|
|
|
13
|
... ešte som našiel:
odkaz
|
|
|
14
|
Zopár poznámok.
Výskumy v oblasti kognitívnej psychológie opakovane ukázali, že ľudia "majú tendenciu dôkaz vyhľadávať, interpretovať ho a odvolávať sa naň spôsobom, ktorý podporuje ich názory". Interpretácia údajov je často silne ovplyvnená názormi bádateľa. Tieto skyté postoje sú často také hlboké, že ovplyvňujú spôsob, akým ľudia spracúvajú informácie a dospievajú k záverom. Tak náboženské, ako aj protináboženské názorové systémy sú často odolné voči všetkému, čo ich spochybňuje, podkopáva, oslabuje alebo popiera. Hlboko zakorenené východiská často spôsobujú, že skyté postoje sú "voči údajom takmer hluché". (Pozri Richard Nisbett and Lee D. Ross: Human Interference, 1980)
Toto sa týka aj akýchsi zarytých ateistov, naturalistov a pod. (napr. Dawkins). Ale takí naturalista možno začne paradoxne tvrdiť, že preňho je Pravda svätá, že mu záleží na faktoch o realite, na logike a pod. No podľa svojej naturalistickej viery by sa mal skôr "biologicky rozmnožovať" a nie starať sa o veci duchovnej a filozofickej povahy ako pravda, "fakty o realite" a pod.
Alebo je "zaujímavé", keď ateista, darvinista, naturalista ide hodnotiť a interpretovať dejiny a realitu. Pýtam sa: ak je ateista len bezprostrednou súčasťou prírody - ako chemický prvok, kameň, strom alebo plaz , čo to za "podivný" jav, že takáto bezprostredná súčasť prírody ide z akéhosi duchovného nadhľadu interpretovať dejiny a realitu?! Podľa mňa je to nezmyselné a paradoxné podobne, ako by bolo nezmyselné, keby také niečo robili iné súčasti prírody - kameň, strom, plaz... Namiesto toho by ateista naturalista nič také robiť nemal - mal by len slepo nasledovať nejaké fyzické biologické mechanizmy, rozmnožovať sa a hlavne - nefilozofovať... Čo ich k tomu filozofovaniu vedie vari akási Matka Príroda, Gaia alebo rovno Perinbaba?
Títo ľudia majú svoje "názory", "viery", ideológie, filozofie (naturalizmus, materializmus, ateizmus...) a ak sú to vedci, myslíte si naivne, že tomu neprispôsobujú svoju "vedu"? Pozrite napr. fanatika Dawkinsa. On vraj k svojmu ateizmu dospel na základe "vedy" (?!). V tom prípade vedci, ktorí sú naopak teisti, dospeli k svojmu teizmu tiež na základe vedy? Hmm.
Na to, či je náboženstvo realistické, možno uplatniť viacero aj rozumových prístupov ako indícií: filozofiu, logiku, matematiku, existenciu ľudskej morálky (jeden z najväčších paradoxov je "moralizujúci ateista"), pravdepodobnosť toho al. onoho, "najlepšie vysvetlenie existujúcich faktov", čistočne aj vedu - v tom zmysle, že sa pomocou nej odkryje zložitosť, prepracovanosť a zmysluplnosť reality ako opaku nezmyselných slepých procesov a pod., a na základe toho sa "filozofuje"... Ale možno je to tak, že žiadna vyššia inteligencia nejestvuje, ba ani inteligencia ateistu, že jeho údajné inteligentné výtvory a názory sú v skutočnosti len výplody slepých síl... Háčik je však v tom, že zarytý ateista a skeptik môže byť "hluchý k teizmu"... Háčik môže byť aj v tom, že ho vedú skyté subjektívne motívy, ktoré netreba rozoberať bližšie, ide len o to, že sú to jeho subjektívne motívy, nie "čistá objektivita a hľadanie Pravdy a Faktov"...
Ja hovorím jedno, každý má právo na svoje presvedčenie, napríklad že je len "omylom prírody", "chybou v programe", "mutantom", "hovoriacou opicou"... či už je to logické alebo nie. Možno týmto ateistom ide o Slobodu, tak nech sa páči. Niekto možno nachádza slobodu v živote bez Boha a niekto v živote s Bohom, ľudia sú rôzni.
|
 |
|
15
|
|
|
14. Krištof 27.08.2011, 17:09
Zopár poznámok.
Výskumy v oblasti kognitívnej psychológie opakovane ukázali, že ľudia "majú tendenciu dôkaz vyhľadávať, interpretovať ho a odvolávať sa naň spôsobom, ktorý podporuje ich názory". Interpretácia údajov je často silne ovplyvnená názormi bádateľa. Tieto skyté postoje sú často také hlboké, že ovplyvňujú spôsob, akým ľudia spracúvajú informácie a dospievajú k záverom. Tak náboženské, ako aj protináboženské názorové systémy sú často odolné voči všetkému, čo ich spochybňuje, podkopáv...
▲
27.08.2011, 17:12
|
Niečo na čítanie, dvaja veriaci vedci, jeden odmieta a druhý pripúšťa evolúciu.
odkaz
Alebo o knihe Dawkinsov Boh od A. McGratha.
odkaz |
|
|
16
|
Krištof; salbee som napísal:
"Tým, s ktorými už nediskutujem, som to napísal a uviedol svoje dôvody ...
Myslel som si, že i Tebe som to napísal; ale pamäť ma oklamala. Napísal som len v
odkaz :
"... len na krátko som nakukol a neviem či mám vôbec na Tvoje príspevky reagovať ...
... napíš mi prosím Ťa, kde mlátim, opíš konkrétne, toho môjho slameného panáka ...cituj ho... za odpoveď nech je už akákoľvek vopred ďakujem"
Domnieval som sa, že som Ti napísal o mojom rozhodnutí nereagovať, pokiaľ niekto nebude s Tebou súhlasiť, ale aj vtedy budem písať jemu, nie Tebe. Nie som urazený, ani nič podobné a ani ťa nepokladám za hlupáka, nič také ... Dokonca sa môže stať, že dám súhlas na niektoré Tvoje príspevky. To je však všetko ...
|
|
|
17
|
|
|
16. J.Tull 27.08.2011, 18:11
Krištof; salbee som napísal:
"Tým, s ktorými už nediskutujem, som to napísal a uviedol svoje dôvody ...
Myslel som si, že i Tebe som to napísal; ale pamäť ma oklamala. Napísal som len v
http://www.diskusneforum.sk/tema/hmota-vs-idei :
"... len na krátko som nakukol a neviem či mám vôbec na Tvoje príspevky reagovať ...
... napíš mi prosím Ťa, kde mlátim, opíš konkrétne, toho môjho slameného panáka ...cituj ho... za odpoveď nech je už akákoľvek vopred ďakujem"
Domnieval ...
▲
28.08.2011, 09:23
|
J.Tull, v poriadku to je tvoja vec.
Avšak keď už filozofujeme, bol by som rád, keby mi nejaký ateista materialista ozrejmil aspoň jeden zmienený paradox. Totiž evolucionisti sú často materialisti, skúmajú prírodu, niekedy filozofujú o vesmíre, ale hlavne sa zaoberajú evolúciou života, prehistóriou a pod. Nechápem však, ako môže človek, ktorý je podľa materialistov tiež len bezprostrednou súčasťou prírody, skúmať minulosť, "vracať sa v čase", skúmať a interpretovať realitu ako takú, prírodu a pod. Veď človek je podľa toho tiež len fyzický objekt bez ducha, ktorý sa riadi fyzickými biologickými mechanizmami, je tiež len bezprostrednou súčasťou prírody. Kde potom berie ten duchovný nadhľad na skúmanie a interpretáciu histórie a reality? Duchovno človeka by nebolo bezprostrednou súčasťou vesmíru, v poriadku, to by mohlo mať onen vzťah k realite, ale podľa materializmu nijaké objektívne duchovno nejestvuje. Tak ako to teda je?
Niečo iné by bolo, keby sme vychádzali z akéhosi nového animizmu, podľa ktorého materiálne prírodné objekty majú aj dušu, ba aj celý vesmír je organizmus s dušou či tak nejako. Ale to už je iná koncepcia.
Materialista by mohol na vysvetlenie uviesť niečo takéto: "V ľudskom mozgu sa nachádza dosiaľ neobjavené, ale hypotéze zodpovedajúce centrum - nadmozog, ktorý súvisí s dosiaľ neobjaveným, ale hypotéze zodpovedajúcim nadvesmírom, nadprírodou. Na základe prirodzeného spojenia hypotetického nadmozgu s hypotetickým nadvesmírom dochádza k daným ľudským schopnostiam a záujmom..."
No zatiaľ zostávam pri tom, že materializmus je len ľudský názor...
|
|
|
19
|
|
|
17. Krištof 28.08.2011, 09:23
J.Tull, v poriadku to je tvoja vec.
Avšak keď už filozofujeme, bol by som rád, keby mi nejaký ateista materialista ozrejmil aspoň jeden zmienený paradox. Totiž evolucionisti sú často materialisti, skúmajú prírodu, niekedy filozofujú o vesmíre, ale hlavne sa zaoberajú evolúciou života, prehistóriou a pod. Nechápem však, ako môže človek, ktorý je podľa materialistov tiež len bezprostrednou súčasťou prírody, skúmať minulosť, "vracať sa v čase", skúmať a interpretovať realitu ako takú, prírodu a...
▲
29.08.2011, 11:53
|
... Ja neviem...jedno je isté, že vedomie človeka je vo svojej hľbke vlastne totožné s paradajkou, a keď to tak dookola rozoberáme, aj hmota je vo svojej podstate vo vesmíre len jedna, modifikovaná myšlienkou.  Môj názor je, a už pracujem na téme, že hmota je neoddeliteľná od vedomia.
...Existuje jedna vec, ktorá je silnejšia, než všetky predsudky sveta: Je to myšlienka človeka, ktorej čas nastal.  |
|
|
20
|
|
|
19. 29.08.2011, 11:53
... Ja neviem...jedno je isté, že vedomie človeka je vo svojej hľbke vlastne totožné s paradajkou, a keď to tak dookola rozoberáme, aj hmota je vo svojej podstate vo vesmíre len jedna, modifikovaná myšlienkou.Môj názor je, a už pracujem na téme, že hmota je neoddeliteľná od vedomia.
...Existuje jedna vec, ktorá je silnejšia, než všetky predsudky sveta: Je to myšlienka človeka, ktorej čas nastal.
▲
29.08.2011, 13:20
|
|
21
|
Petrana; na zopakovanie som okopčil:
"...v poriadku; napíšem čistú pravdu. Naše vedomie je tvorené predovšetkým /vplyv ostatných energií nateraz zanedbám/ vromái a čistou energiou. Vromái, päťrozmerná energia, je zodpovedné za naše predstavy, sny, blúznenie ... a pomocou neho dokážu Svetlí Svätokakovia i Kakovia ovplyvňovať naše vedomie. Čistá energia umožňuje logické myslenie, našu schopnosť objavovať prírodné zákony ..., dokonca, za určitých podmienok, spoznať čistú skutočnosť. I pomocou nej by dokázali Kakovia nás ovplyvňovať, ale nakoľko má čistá energia len jeden rozmer, v ktorom sú obsiahnuté všetky rozmery, museli by zasahovať priamo do nášho vedomia a to by pre nich bolo, ako hrabať sa vo výkaloch /cez vromái to robia piatym rozmerom, teda nepriamo/. Väčšinou však nezasahujú, pretože i bez zásahu dochádza, vzájomným vzťahom medzi vromái a čistou energiou v našom vedomí, k želaným zmenám. Čím má človek viac čistej energie, tým je otvorenejším, prijíma viac podnetov zo svojho okolia, vesmíru, skutočnosti sveta a tú spoznáva, dokáže ju logicky vo svojom vedomí spracovať a to priamo „vedecky“, „filozoficky“, alebo nepriamo umením. Keď prevláda vromái, človek je uzavretejším, skutočnosť hľadá v sebe a tu mu vromái poskytuje dostatok ideí, predstáv, imaginácií, „bludov“...,ktoré pokladá za skutočnosť a vonkajší svet, v lepšom prípade nevníma, alebo pokladá rovno za neexistujúci. Chýba mu schopnosť logického triedenia faktov a má ťažkosti ich vôbec vnímať. Dôležité je však, nielen množstvo a vzájomný pomer vromái a čistej energie, ale i ich aktivita; pasivita. Napríklad ak je čistá energia aktívnejšia, dokáže ovplyvňovať, pri pasívnom vromái, naše vedomie viac aj vtedy, keď je jej menej, a platí to i opačne.
Človek, ktorý má aktívnejšiu čistú energiu, predstavy vytvorené vromái , ktorého má vo vedomí viac, prispôsobuje skutočnosti, objektívnym faktom, dokáže logicky myslieť. Keď je aktívnejšie vromái, prispôsobuje skutočnosť, objektívne fakty, vo svojom vedomí, svojím predstavám. Má problémy s logickým myslením, hoci on za nelogické pokladá práve myslenie iných. Rôzne /rôznou intenzitou, pomerom/ aktivovať sa vromái i čistá energia dokáže jednotlivo u každého človeka zvlášť, ako i po skupinách i veľkých celkoch, postupne i naraz /to sa však stáva zriedkavo/. Tieto rôzne zmeny aktivity, pasivity môžu ovplyvniť i Kakovia. V histórii sa bežne stáva, že jednotlivci dokážu, väčšinou nevedomky, takto ovplyvniť spoločnosť. V našom prípade sa to stalo pri Augustínovi a Tomášovi Akvinskom. Zmyslom všetkých týchto zmien, histórie ak chceš, je premena zmesi energií na čistú energiu pri realizácii, uskutočnení, všetkých možností, ktoré boli obsiahnuté pôvodne v Jednom Veľkom."
 |
|
|
24
|
|
|
21. J.Tull 29.08.2011, 13:21
Petrana; na zopakovanie som okopčil:
"...v poriadku; napíšem čistú pravdu. Naše vedomie je tvorené predovšetkým /vplyv ostatných energií nateraz zanedbám/ vromái a čistou energiou. Vromái, päťrozmerná energia, je zodpovedné za naše predstavy, sny, blúznenie ... a pomocou neho dokážu Svetlí Svätokakovia i Kakovia ovplyvňovať naše vedomie. Čistá energia umožňuje logické myslenie, našu schopnosť objavovať prírodné zákony ..., dokonca, za určitých podmienok, spoznať čistú skutočnosť. I pomocou n...
▲
30.08.2011, 11:32
|
...neviem Tulli, ale pripadá mi to také nevedecké... A zase si skĺzol do roviny energie. Téma je o vedomí. Tak už len jednu otázku: Sú podľa teba mozog a vedomie totožné? |
|
|
25
|
Petrana; ... ja predsa dokážem posúdiť čo vedecké je a čo nie. Viem sa pomocou čistej energie napojiť na Svetlých Kakov a dobre vieš, že sa poznám i s Margétkou ... Takže, ak by som niečo náhodou nevedel, mám relevantné zdroje čistej pravdy a sú nespochybniteľné ...
Táto téma je o používaní logických klamov a vrtení psom, nie o vedomí. ... ale prosím. O vedomí som už viackrát písal /dokonca si dala sama súhlas pod jeden z mojich príspevkov na túto tému/ ... Prečítaj si ich napr. v témach: odkaz odkaz
Dala si súhlas aj pod 17. To súhlasíš s:
"No zatiaľ zostávam pri tom, že materializmus je len ľudský názor... "
A čo povieš na to, že petržlen je zelenina. Výrok materializmus je len ľudský názor má rovnakú vypovedaciu hodnotu. Samozrejme, že materializmus je ľudský názor a nie kaleráb, ktorý mi vyrástol v záhrade. Materializmus je ľudský názor, je svetonázorom mnohých ľudí, tak ako je ľudským názorom idealizmus /teizmus/, svetonázorom inej skupiny ľudí ...
K tomu ostatnému v 17 okopčím z jednej z uvedených tém:
"Ja si nemyslím, že "existuje len fyzické", ako to tvrdíš Ty" - mal som namysli Tvojho slameného panáka a slameného panáka dr. J. P. Morelanda. Dnes už seriózne asi nikto netvrdí, žiadny vedec, ani naturalista, materialista /pokiaľ to nemyslí obrazne/ ..., "že sú myseľ a telo, mozog totožné," že "sú myšlienky, pocity totožné s fyzickými a chemickými pochodmi v mozgu", "že mozog a vedomie je tá istá vec" /to by si musel ísť do polovice 19. storočia ..../. Už som písal, ID-čkári /v knihe "Kauza Stvoriteľ"/ sú majstrami vo vytváraní takýchto a podobných slamených panákov a mlátia do nich len tak iskry lietajú, ale okrem toho, že ich roztrhajú na franforce, dokazujú len svoju prispatosť ...
Napísal som: "Obrazne povedané, netvrdím, že napísaná myšlienka, sú písmená, ktorými ..."
Každá analógia pokrivkáva a žiadna nemôže zastúpiť dôkaz. Chcel som ju použiť na vysvetlenie, lepšie pochopenie môjho pohľadu, ale vidím, že som neuspel. Pokúsim sa ešte raz. Ak chceme napísať vetu potrebujeme papier, alebo hlinu, dosku, kožu, pero ... alebo dlátko, štetec, rydlo, farbu ... písmená, znaky, symboly ... - nástroje na písanie. Ak ju chceme vysloviť potrebujeme hlasivky, nejaký "hlasový aparát", "cielené" zvuky, reč, jazyk ... - nástroje reči. Tieto nástroje nie sú vetou, ktorú sme pomocou nich napísali, alebo vyslovili, ale bez nich by veta neexistovala. Podobne myšlienka nie je mozgom, zmyslami, ani chemický, fyzikálny proces ..., bez týchto "nástrojov" by však myšlienky nebolo ...
"Ak sa má stať človek naozaj psychicky dospelý, musí sa ...", ako to súvisí s "Nie nadarmo sa hovorí, že jablko nepadne ďaleko od stromu a to sa netýka nášho výzoru, ale skôr našich povahových vlastností."
Hovorím o tom, že aj naše "vedomie", jeho vlastnosti, charakter ... dedíme tak, ako dedíme po svojich predkoch choroby, výzor ... Sme našim predkom podobný nielen výzorom, ale i povahou, samozrejme to neznamená že nie sme neopakovateľným originálom ..."
|
|
|
26
|
J.Tullovi sú blízke logické klamy a sofizmy, plus rôzni kakovia :-P
Totiž výrok "petržlen je zelenina", je fakt a nie len názor. Názor - ako chápanie vecí - môže, ale nemusí byť v súlade s realitou. Napríklad názor, že existujú mimozemšťania, môže, ale nemusí byť v súlade s faktami. Alebo dva protichodné názory ako materializmus a spiritualizmus nemôžu byť oba reálne - buď je pravdivý jeden, alebo druhý, nie však oba naraz. No to, ktorý je pravdivý a ktorý nepravdivý, zatiaľ s istotou nevieme, preto komu je ktorý názor bližší, ten zastáva...
Pri otázke vedomia, duchovna a hmoty, matérie ide o to, či sú rovnakej, alebo odlišnej "látky". Ide teda o rovnaké, alebo odlišné kvality, skutočnosti? Každý človek je jedinečný, pričom je aj psychologicky žiaduce, aby sa každý stal sám sebou, nezávislou osobnosťou a nie len nejakým "rodičovským príveskom". V rozprávkach je to možno vyjadrené napr. tým, ako Janko odchádza z rodičovského domu "na skusy do sveta"... Alebo v gréckej mytológii dokonca vraždou rodičov...
|
|
|
27
|
|
|
26. Krištof 30.08.2011, 17:10
J.Tullovi sú blízke logické klamy a sofizmy, plus rôzni kakovia :-P
Totiž výrok "petržlen je zelenina", je fakt a nie len názor. Názor - ako chápanie vecí - môže, ale nemusí byť v súlade s realitou. Napríklad názor, že existujú mimozemšťania, môže, ale nemusí byť v súlade s faktami. Alebo dva protichodné názory ako materializmus a spiritualizmus nemôžu byť oba reálne - buď je pravdivý jeden, alebo druhý, nie však oba naraz. No to, ktorý je pravdivý a ktorý nepravdivý, zatiaľ s istotou ...
▲
30.08.2011, 17:38
|
"Jablko nepadá ďaleko od stromu", možno vyplývaj aj z toho, že dieťa niekedy počas života nevedomky preberá, napodobňuje správanie a charakter rodiča a preto je kvázi ako on. Čím však nechcem vylúčiť možný vplyv génov...
Mnohokrát sa však stáva, že rodič si strašne praje, aby jeho dieťa - keď už vyrastie a dospeje - bolo také a také, aby robilo to a to, ale "dieťa" je iné a chce robiť niečo iné.
Okrem toho, človek sa na človeka vo všeobecnosti podobá, veď je to rovnaký druh bytosti, aj adoptované dieťa sa môže duševne podobať na adoptívneho rodiča. No každý má svoju vlastnú dušu.
|
|
|
28
|
|
|
27. Krištof 30.08.2011, 17:38
"Jablko nepadá ďaleko od stromu", možno vyplývaj aj z toho, že dieťa niekedy počas života nevedomky preberá, napodobňuje správanie a charakter rodiča a preto je kvázi ako on. Čím však nechcem vylúčiť možný vplyv génov...
Mnohokrát sa však stáva, že rodič si strašne praje, aby jeho dieťa - keď už vyrastie a dospeje - bolo také a také, aby robilo to a to, ale "dieťa" je iné a chce robiť niečo iné.
Okrem toho, človek sa na človeka vo všeobecnosti podobá, veď je to rovnaký druh bytosti, aj a...
▲
30.08.2011, 17:46
|
A ešte, veľa závisí aj od výchovy, od prostredia... Viem si predstaviť, že keby sme rodičom odňali ich dieťa a vychovávali ho v inom prostredí s inými ľuďmi, stalo by sa odlišným od pôvodných rodičov...
|
|
|
29
|
|
|
28. Krištof 30.08.2011, 17:46
A ešte, veľa závisí aj od výchovy, od prostredia... Viem si predstaviť, že keby sme rodičom odňali ich dieťa a vychovávali ho v inom prostredí s inými ľuďmi, stalo by sa odlišným od pôvodných rodičov...
▲
30.08.2011, 17:59
|
O tom výborne napísal RNDr.Karol Ondriaš, DrSc. v knihe Človek, programovaný biologický stroj a jeho lásky. Vyberám úryvok z kapitoly O jedinom Bohu a obľúbenej žuvačke. odkaz
V dnešných časoch sa každý oháňa slobodnou vôľou voľby náboženstva, ktorú nám každý chce zaručiť. Je to aj jeden zo základných princípov súčasnej demokracie. Predpokladá sa, že je naša slobodná vôľa zvoliť si nevieru alebo vieru v určitý druh náboženstva, a tým aj zmysel života. Z histórie šírenia náboženstiev a zo štatistických údajov o demografických populáciách rôznych náboženstiev vo svete jednoznačne vyplýva, že väčšina ľudí si svoje náboženstvo nezvolila slobodne.
Predstavme si, že v nemocnici v Izraeli sa židovskej a palestínskej rodine narodí chlapec. Židovské dieťa, ktoré bude vyrastať v židovskej rodine, bude pravdepodobne veriaci Žid, a palestínske dieťa, ktoré bude vyrastať v islamskej rodine, bude pravdepodobne vyznávať islam.
Čo by sa stalo, keby niekto v nemocnici tieto dve deti vymenil? Ak by nikto nič nezbadal, z rodeného Žida by sa pravdepodobne stal veriaci moslim, presvedčený, mysliaci si, že si svoje náboženstvo zvolil slobodne, a z rodeného moslima by sa pravdepodobne stal veriaci Žid, takisto presvedčený, že si svoje náboženstvo zvolil slobodne. A každý z nich by veril, že jeho náboženstvo je pravé.
Keby sa výmena deti neuskutočnila, rodený Žid by pravdepodobne vyznával židovské náboženstvo a pravdepodobne by „bojoval“ proti islamským Palestínčanom. Keby sa výmena detí uskutočnila, ten istý človek by vyznával islam a „bojoval“ by proti židovskému štátu. To znamená, že jeho slobodná vôľa, t. j. typ náboženstva, a tým aj viera v pravdy náboženstva, bude s veľkou pravdepodobnosťou závisieť od toho, v akom prostredí sa jedinec narodí a paradoxne aj od toho, či ho náhodou niekto v nemocnici nezamení.
Jednoducho, nemá slobodnú vôľu zvoliť si „pravé“ náboženstvo. Keby deti mali slobodnú vôľu pri výbere náboženstva, museli by mať možnosť rozhodnúť sa, ktorým rodičom sa narodia, v akom prostredí budú vychovávané, prípadne, či ich majú, alebo nemajú zameniť v nemocnici.
Platí to podobne aj o náboženstve detí vychovávaných v katolíckej alebo protestantskej rodine v Severnom Írsku. Ich viera bude záležať na tom, či ich v nemocnici zamenili, alebo nie. Dieťa, zamenené alebo nezamenené, ktoré bude vyrastať v katolíckej rodine, bude pravdepodobne katolík, a dieťa, ktoré bude vyrastať v protestantskej rodine, bude pravdepodobne protestant. V Severnom Írsku deti nemajú veľkú možnosť stať sa vyznávačmi iných svetových náboženstiev. Viac možností pre slobodnú vôľu pri výbere náboženstva je v štátoch, v ktorých ľudia vyznávajú viac náboženstiev. Napríklad dieťa v Indii, ak ho omylom vymenia v nemocnici, môže sa stať hinduistom, moslimom, kresťanom, sikhom alebo budhistom a bude veriť, že jeho náboženstvo je pravé a vybralo si ho slobodne. Často bude brániť pravdu svojho náboženstva, aj keby ho to stálo život.
Demografické populácie rôznych náboženstiev vo svete taktiež dokumentujú, že výber náboženstva nie je väčšinou výsledkom našej slobodnej voľby. Napríklad v Nikarague je 95 % populácie rímskokatolíkov a 5 % protestantov. To znamená, že dieťa, ktoré sa narodí v Nikarague, bude s 95 % pravdepodobnosťou vyznávať katolícke náboženstvo. Šancu, že bude vyznávať budhizmus, má veľmi malú. Jeho vieru determinuje miesto narodenia. Keby Nikaraguu nekolonizovali katolícki Španieli v 16. storočí, ale islamskí Arabi, tak by možno 95 % nikaragujskej populácie vyznávalo ako prirodzené náboženstvo islam. A ľudia by verili islamu v presvedčení, že si slobodne zvolili pravé náboženstvo. Podobných oblasti, malých alebo väčších, kde až 90 % obyvateľstva verí v jedno náboženstvo, je veľa.
Porovnajme, aké značky tenisiek alebo žuvačiek si kupujú obyvatelia Nikaraguy a aké náboženstvo vyznávajú. Zistili by sme, že 95 % obyvateľov vyznáva jedno náboženstvo, ale si kupuje rôzne značky tenisiek a žuvačiek. Je pravda, že ponuka značky tenisiek alebo žuvačiek je väčšia ako výber náboženstiev. Praktická situácia je však taká, že pri veľmi významnom rozhodnutí, ako je viera a náboženstvo, Nikaragujčania nemajú slobodnú vôľu, a pri takej nevýznamnej veci, ako je značka tenisiek alebo žuvačiek, majú slobodnú vôľu (hoci aj tá je ovplyvnená reklamou). Podobne to platí aj v Indii, kde jej obyvateľ, i keď má viac možností, si nevyberá, ktoré náboženstvo z mnohých bude vyznávať. Vo veľkej väčšine vyznáva a verí v to isté náboženstvo ako jeho rodičia, ale kupuje si rôzne značky tenisiek a žuvačiek. |
|
|
30
|
|
|
29. 30.08.2011, 17:59
O tom výborne napísal RNDr.Karol Ondriaš, DrSc. v knihe Človek, programovaný biologický stroj a jeho lásky. Vyberám úryvok z kapitoly O jedinom Bohu a obľúbenej žuvačke. http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=9&catid=47
V dnešných časoch sa každý oháňa slobodnou vôľou voľby náboženstva, ktorú nám každý chce zaručiť. Je to aj jeden zo základných princípov súčasnej demokracie. Predpokladá sa, že je naša slobodná vôľa zvoliť si nevieru alebo vieru v určitý druh náboženstva, a ...
▲
30.08.2011, 18:26
|
Niečo na tom bude, Vlado. Písal som o niečom podobnom v jednej svojej téme v ktoromsi príspevku. Dr. Ondriaš píše "pravdepodobne", naráža na štatistické, hromadné údaje. Možno 80 percent ľudí sú ľuďmi svojej kultúry. Oni si veľmi "nevyberajú", skôr sa prispôsobujú. A nedá sa povedať, že by nejako veľmi vyznávali danú "kultúru", je to skôr čosi bezprostredné, nejde im tak o "veľké idey", skôr o praktický život v danej spoločnosti... Možno 20 percent ľudí však je iných, tí si vyberajú, hľadajú, porovnávajú, naozaj vyznávajú... na nich to teda neplatí, že by sa len prispôsobovali danej kultúre...
Preto si myslím, že by sme mali vytvárať pokiaľ možno taký spoločenský systém, ktorý je dobrý pre život všetkých. Teda taký ľudský systém...
|
|
|
31
|
|
|
30. Krištof 30.08.2011, 18:26
Niečo na tom bude, Vlado. Písal som o niečom podobnom v jednej svojej téme v ktoromsi príspevku. Dr. Ondriaš píše "pravdepodobne", naráža na štatistické, hromadné údaje. Možno 80 percent ľudí sú ľuďmi svojej kultúry. Oni si veľmi "nevyberajú", skôr sa prispôsobujú. A nedá sa povedať, že by nejako veľmi vyznávali danú "kultúru", je to skôr čosi bezprostredné, nejde im tak o "veľké idey", skôr o praktický život v danej spoločnosti... Možno 20 percent ľudí však je iných, tí si vyberajú, hľadajú, po...
▲
30.08.2011, 18:44
|
Tu je úryvok zo spomínaného príspevku, z rozhovoru Strobela s filozofom Paulom Copanom:
"Zaznela však otázka, či naozaj nie sme do istej miery kultúrne podmienení; či v prípade, ak by sa niekto narodil v Saudskej Arábii, by pravdepodobne nebol moslimom a v Indii hinduistom.
Paul Copan: "Štatisticky vzaté by to mohlo byť tak. A keby pluralista vyrástol v stredovekom Francúzsku alebo v súčasnom Somálsku, pravdepodobne by nebol pluralistom. Takže argumentácia postavená na geografii nemá veľkú váhu. A mimochodom, tiež by som mohol tvrdiť, že keby ste vyrastali v nacistickom Nemecku, je dobrá šanca, že by ste boli príslušníkom Hitlerjungend. Alebo keby ste žili v Stalinovom Rusku, boli by ste komunistom. Ale vyplýva z toho, že nacizmus alebo komunizmus sú rovnako dobré politické sytémy ako demokracia?
Nie - fakt, že v dejinách sa vystiedalo viacero politických systémom, nám nebráni dospieť k záveru, že jeden politický systém je lepší ako jeho súperi... Sú dobré dôvody odmietnuť nacizmus alebo komunizmus a dať prednosť demokracii."
|
|
|
41
|
|
|
31. Krištof 30.08.2011, 18:44
Tu je úryvok zo spomínaného príspevku, z rozhovoru Strobela s filozofom Paulom Copanom:
"Zaznela však otázka, či naozaj nie sme do istej miery kultúrne podmienení; či v prípade, ak by sa niekto narodil v Saudskej Arábii, by pravdepodobne nebol moslimom a v Indii hinduistom.
Paul Copan: "Štatisticky vzaté by to mohlo byť tak. A keby pluralista vyrástol v stredovekom Francúzsku alebo v súčasnom Somálsku, pravdepodobne by nebol pluralistom. Takže argumentácia postavená na geografii nemá v...
▲
01.09.2011, 11:11
|
K: keby ste vyrastali v nacistickom Nemecku, je dobrá šanca, že by ste boli príslušníkom Hitlerjungend.
No, súčasnému pápežovi Benediktovi XVI. sa to podarilo. Keby žil v Moskve, možno by bol komsomolec, ale my by sme mu dnes ako pápežovi nevenovali pozornosť, lebo by sa ani tým pápežom nestal. 
Ale vyplýva z toho, že kresťanstvo alebo katolicizmus sú rovnako dobré ideologické systémy ako humanizmus?
Nie - fakt, že v dejinách sa vystriedalo viacero náboženských systémov, nám nebráni dospieť k záveru, že jeden ideologický systém je lepší ako jeho súperi... Sú dobré dôvody odmietnuť islam alebo kresťanstvo a dať prednosť sekularizácii. |
|
|
42
|
|
|
41. 01.09.2011, 11:11
K: keby ste vyrastali v nacistickom Nemecku, je dobrá šanca, že by ste boli príslušníkom Hitlerjungend.
No, súčasnému pápežovi Benediktovi XVI. sa to podarilo. Keby žil v Moskve, možno by bol komsomolec, ale my by sme mu dnes ako pápežovi nevenovali pozornosť, lebo by sa ani tým pápežom nestal.
Ale vyplýva z toho, že kresťanstvo alebo katolicizmus sú rovnako dobré ideologické systémy ako humanizmus?
Nie - fakt, že v dejinách sa vystriedalo viacero náboženských systémov,...
▲
01.09.2011, 12:00
|
Vlado, mierne to pletieš a špekuluješ. Nie každý sa totiž stane primeraným a celoživotným členom danej "kultúry", napr. nacistom či komunistom, iba niektorí, možno aj väčšina. Napr. ani v minulom režime v Československu neboli všetci ateisti a komunisti, hoci ako deti boli pioniermi a pod. To aj k Bendiktovi.
A k tomu druhému, ak je pre teba lepší a pravdivejší ateistický humanizmus a sekularizácia, naturalizmus, tak prosím. Pre mňa je lepší a pravdivejší teistický humanizmus a demokracia, pluralita. Tak maj si to svoje, ak tým neberieš práva iným :-)
|
|
|
32
|
Vlado; "Hovorím o tom, že aj naše "vedomie", jeho vlastnosti, charakter ... dedíme tak, ako dedíme po svojich predkoch choroby, výzor ... Sme našim predkom podobný nielen výzorom, ale i povahou, samozrejme to neznamená že nie sme neopakovateľným originálom ..."
nijako neprotirečí tomu, čo výborne napísal RNDr.Karol Ondriaš.
V našich génoch sú zakomponované predispozície nielen nášho výzoru, "telesnosti", našich mnohých chorôb, ale aj našich pováh, charakterov a podľa mnohých psychoanalytikov sa aj predispozície k náboženstvu dedia. To však neznamená, že ak máme v génoch nejakým spôsobom zakódovaný kladný vzťah k náboženstvu, že sa nutne musí i prejaviť, tak ako sa nemusí prejaviť rakovina, logika, vzťah k umeniu, alebo nejaká iná povahová črta ... "Formovanie" človeka nie je len vecou génov, ktoré zdedil. Písal som o tom už mnohokrát ...
a už vôbec nerozumiem, ako to odporuje tomu, čo výborne napísal RNDr.Karol Ondriaš. V našich génoch predsa nemôže byť zakomponovaný islam, judaizmus, kresťanstvo ..., ale môže tam byť zakomponovaná náchylnosť "uveriť" ...
|
|
|
33
|
|
|
32. J.Tull 30.08.2011, 19:11
Vlado; "Hovorím o tom, že aj naše "vedomie", jeho vlastnosti, charakter ... dedíme tak, ako dedíme po svojich predkoch choroby, výzor ... Sme našim predkom podobný nielen výzorom, ale i povahou, samozrejme to neznamená že nie sme neopakovateľným originálom ..."
nijako neprotirečí tomu, čo výborne napísal RNDr.Karol Ondriaš.
V našich génoch sú zakomponované predispozície nielen nášho výzoru, "telesnosti", našich mnohých chorôb, ale aj našich pováh, charakterov a podľa mnohých psychoanalyt...
▲
30.08.2011, 19:21
|
Hmm. Tak napríklad charakter závisí hlavne od zážitkov a skúseností počas života, ako aj od sebavýchovy, dokonca sa dá meniť čiastočne aj v dospelosti... Niečo iné je temperament, ten je viac-menej vrodený a stály (pozri napr. Erich Fromm, 1947).
Je zaujímavé, keď niektorí materialisti tvrdia, akí sme neslobodní a determinovaní a zároveň paradoxne tvrdia, že slobodne hľadajú poznatky o svete a ľuďoch... Sme teda plne determinovaní a zároveň máme slobodu hľadať fakty, pravdu a pod.? |
|
|
34
|
rastos ... vidím, že si dal súhlas pod 31 ... Nechcem polemizovať s filozofom Paulom Copanom o tom, čo komunizmus, demokracia vlastne sú ... ani o tom, že je veľký rozdiel medzi tým, ako sa človek stane členom politickej strany, alebo rôznych politických a pod. organizácii ... a tým ako sa z človeka stane člen náboženského spoločenstva ... Vyčítam mu logický klam „red herring“ úhybný manéver.
"Zaznela však otázka, či naozaj nie sme do istej miery kultúrne podmienení; či v prípade, ak by sa niekto narodil v Saudskej Arábii, by pravdepodobne nebol moslimom a v Indii hinduistom“
Odpovedá p. Copana na túto otázku? Akurát len: „Štatisticky vzaté by to mohlo byť tak“. V ďalšom použije klam "irelevantný záver":
„A keby pluralista vyrástol v stredovekom Francúzsku alebo v súčasnom Somálsku, pravdepodobne by nebol pluralistom. Takže argumentácia postavená na geografii nemá veľkú váhu.“
Ako to, že ak sme kultúrne ovplyvnení historicky, vyvracia tvrdenie o geografickej podmienenosti? Určuje jeho váhu?
„Nie - fakt, že v dejinách sa vystiedalo viacero politických systémom, nám nebráni dospieť k záveru, že jeden politický systém je lepší ako jeho súperi... Sú dobré dôvody odmietnuť nacizmus alebo komunizmus a dať prednosť demokracii."
O čom to teraz hovorí? Kde v otázke je čo len náznak posudzovania toho, čo je lepšie a čo horšie? Preňho nepríjemnú otázku odbil úhybným manévrom. Nasmeroval diskusiu iným smerom ...
ID-čkári sú majstrami poloprávd, prekrúcaní, až klamstiev, trepania a pri používaní logických klamov asi už nad nich niet. Aj v príspevkoch 14; 17; 26 sú použité logické klamy ...
|
|
|
35
|
|
|
34. J.Tull 31.08.2011, 16:13
rastos ... vidím, že si dal súhlas pod 31 ... Nechcem polemizovať s filozofom Paulom Copanom o tom, čo komunizmus, demokracia vlastne sú ... ani o tom, že je veľký rozdiel medzi tým, ako sa človek stane členom politickej strany, alebo rôznych politických a pod. organizácii ... a tým ako sa z človeka stane člen náboženského spoločenstva ... Vyčítam mu logický klam „red herring“ úhybný manéver.
"Zaznela však otázka, či naozaj nie sme do istej miery kultúrne podmienení; či v prípade, ak by sa ...
▲
31.08.2011, 16:28
|
Tull, osobne nie som žiadny expert na logiku, mám ju viacmenej len takú "sedliacku". Takže nevylučujem, že v tom, čo namietaš, môžeš mať pravdu.
Mňa v tom úryvku zaujala skôr len jedna myšlienka - že ak aj sme kultúrne či geograficky podmienení, je možné racionálne rozlišovať medzi systémami, niektoré odmietať a iným dať prednosť. Na rozdiel od článku v 29./, ktorý môže evokovať myšlienku, že viera sa iba neracionálne dedí.
|
|
|
37
|
|
|
35. rastos 31.08.2011, 16:28
Tull, osobne nie som žiadny expert na logiku, mám ju viacmenej len takú "sedliacku". Takže nevylučujem, že v tom, čo namietaš, môžeš mať pravdu.
Mňa v tom úryvku zaujala skôr len jedna myšlienka - že ak aj sme kultúrne či geograficky podmienení, je možné racionálne rozlišovať medzi systémami, niektoré odmietať a iným dať prednosť. Na rozdiel od článku v 29./, ktorý môže evokovať myšlienku, že viera sa iba neracionálne dedí.
▲
31.08.2011, 18:24
|
rastos ... ani ja nie som žiadny expert na logiku. V mojej práci je však dôležitá. Samozrejme nie v zmysle určovania nejakých klamov, to súvisí viac s filozofiou, ktorá je len mojím koníčkom ... To čo mi vadí - už som to viackrát písal - je, že ľudia, ktorí prijímajú logické klamy, polopravdy, trepania, lži ... len preto, lebo podporujú ich vieru /nezáleží na tom akú/ mastí im to bruško, strácajú, podľa mňa, tú "sedliacku" logiku, ak vôbec nejakú mali ...
"Na rozdiel od článku v 29./, ktorý môže evokovať myšlienku, že viera sa iba neracionálne dedí"
... asi si mal skôr na mysli 25; 32 a ak Ti evokujú "myšlienku, že viera sa iba neracionálne dedí", potom ide o nedorozumenie ...
|
|
|
38
|
|
|
37. J.Tull 31.08.2011, 18:24
rastos ... ani ja nie som žiadny expert na logiku. V mojej práci je však dôležitá. Samozrejme nie v zmysle určovania nejakých klamov, to súvisí viac s filozofiou, ktorá je len mojím koníčkom ... To čo mi vadí - už som to viackrát písal - je, že ľudia, ktorí prijímajú logické klamy, polopravdy, trepania, lži ... len preto, lebo podporujú ich vieru /nezáleží na tom akú/ mastí im to bruško, strácajú, podľa mňa, tú "sedliacku" logiku, ak vôbec nejakú mali ...
"Na rozdiel od článku v 29./, ktorý...
▲
31.08.2011, 21:26
|
Zrejme bude dobré, ak budeme rozlišovať medzi náboženstvom, ktoré ja osobne chápem ako isté kultúrno-rodinné pozadie človeka, a vierou ako presvedčením, ku ktorému sa človek prikloní vlastným rozhodnutím na základe istého hľadania. V takýchto mantineloch rozumiem tomu, že náboženstvo môže byť geograficky či kultúrne podmienené. Aj u nás máme podľa akýchsi štatistík 80 percent kresťanov, ale to je iba o takomto náboženstve. O neracionálne zdedenom náboženstve.
Pokiaľ ide o vieru ako o presvedčenie, takýchto kresťanov je u nás oveľa menej. K tomu nestačí len podmienenosť. Poznám viacerých takýchto ľudí, ktorí napríklad zmenili denomináciu, v ktorej sa narodili, alebo aj svetonázor celkovo, pod vplyvom istého hľadania. Takto presvedčený kresťan nedokáže ako protestant bojovať proti katolíkovi a naopak. To dokážu len vyznávači "náboženstva". Presvedčeného a zrelého kresťana charakterizuje láska v každých okolnostiach.
Ale k tým klamom a polopravdám. Osobne mám stále viac pocit, že človek sa nerozhoduje pre svoje presvedčenie argumentami. Presvedčenie sa u neho rodí skôr, než prídu na rad argumenty. Človek inklinuje k presvedčeniu, ktoré sa mu páči (alebo mu z nejakého dôvodu najviac vyhovuje), a potom sa obzerá po argumentoch. Možno preto niekdy nerozlišuje dostatočne polopravdy a klamy. Ale toto je človeku prirodzené. Otázka je, do akej miery bude ochotný si túto tendenciu pripustiť u seba a prijať to, že musí byť otvorený pravde "padni komu padni", aby vôbec mohol začať niečo pravdivo poznávať.
Suma sumárum, tendenčné argumenty používame občas všetci. Až keď si túto náchylnosť u seba uvedomujeme, môžeme sa začať z nej postupne vyhrabávať...
|
|
|
39
|
|
|
38. rastos 31.08.2011, 21:26
Zrejme bude dobré, ak budeme rozlišovať medzi náboženstvom, ktoré ja osobne chápem ako isté kultúrno-rodinné pozadie človeka, a vierou ako presvedčením, ku ktorému sa človek prikloní vlastným rozhodnutím na základe istého hľadania. V takýchto mantineloch rozumiem tomu, že náboženstvo môže byť geograficky či kultúrne podmienené. Aj u nás máme podľa akýchsi štatistík 80 percent kresťanov, ale to je iba o takomto náboženstve. O neracionálne zdedenom náboženstve.
Pokiaľ ide o vieru ako o pr...
▲
01.09.2011, 10:25
|
rastos; ... píšeš obdobne ako som sa i ja už viackrát vyjadril, pre jednoduchosť len okopčím, najprv to v čom vidím veci trochu inak:
odkaz
"... Som pokrstený, krátko som chodil na náboženstvo, Biblia bola mojim prvým svadobným darom, „letel som tunelom“, zažil „osvietenie“, aj keď ... /už som o tom písal/, poznám sa s ľuďmi /i dôverne/, ktorí mali „duchovný zážitok“ a zmenilo to ich život, chodil som na „stretká“ kresťanskej mládeže ...
Toľko na vysvetlenie. Netvrdím, že som expertom na „duchovné“ veci, k tomu mám naozaj ďaleko, ale aspoň mám predstavu, kde asi leží tá španielska dedina.
Už skôr som sa Ťa chcel spýtať na Tvoj názor a trochu súvisí i s touto témou. Pokúsim sa stručne. Myslím si /mám to z kníh/, že človek nikdy neprišiel s niečom úplne novým, čo by nemalo základ v predošlom. Vždy len rozvíja, naväzuje na to, čo bolo pred ním, aj vtedy, keď reaguje popretím. Každý objav skúma zo všetkých možných strán, smerov, konfrontuje s iným ... a keď ho i na základe takto získaného poznania, zavrhne, časom sa k tomu vráti a osvetlí vec z inej strany. To všetko v konkrétnom prírodnom, spoločenskom, historickom „časopriestore“ a aktívnym vzájomným pôsobením ... atď.
Podľa mňa týka sa to i náboženstva. Prvé náboženstvá boli rozdielne a rovnaké v tom, v čom boli rozdielne a rovnaké vtedajšie spoločnosti, civilizácie. Pri strete civilizácii, kultúr dochádzalo k preberaniu, zlučovaniu, zavrhovaniu ...“preonačeniu“ pôvodných náboženstiev, pričom to zavrhnuté nezmizlo úplne bez stopy. Každé náboženstvo v sebe obsahuje v rôznej podobe náboženstvá predošlé a aj to, v čom ich prekonáva, prekonáva aj vďaka nim; napr. tak, že v nich objaví aspekt, ktorý nepoznalo a rieši ho na základe svojho poznania, inak, ako pôvodné. Je ťažké, zložité, často temer nemožné dopátrať sa k „pôvodnine“ /čím staršie tým ťažšie/, mnohé je len, i keď „podloženými“, hypotézami ... Ešte ťažšie je to, pre ich väčšinou tajný charakter, s „mystériami“. V každej dobe, kultúre, ľudia „navštevovali duchovné svety“, ktoré zakaždým zodpovedajú prislúchajúcej dobe, kultúre. Pokladám Alexandra Macedónskeho za človeka, ktorý najviac zmenil svet. Nadobro vymazal kultúrne hranice, tým umožnil prenikaniu, stretu, vzájomnému ovplyvňovaniu myšlienok, kultúr, poznatkov, ...
V 19. storočí /napr. A. Schopenhauer/ prišlo v Európe k znovuobjaveniu „Indie“. Dnes, keď nám „vládne“ globalizácia, sa jej vplyv /umocnený vlažnosťou ku „klasickým“ náboženstvám, strácaním istôt, morálky, hodnôt, zväčšujúcou frustrovanosťou .../ odzrkadľuje i v „duchovných svetoch“, ..."
|
|
|
40
|
|
|
39. J.Tull 01.09.2011, 10:25
rastos; ... píšeš obdobne ako som sa i ja už viackrát vyjadril, pre jednoduchosť len okopčím, najprv to v čom vidím veci trochu inak:
http://www.diskusneforum.sk/tema/religionistika-a-pre-pyramid-head
"... Som pokrstený, krátko som chodil na náboženstvo, Biblia bola mojim prvým svadobným darom, „letel som tunelom“, zažil „osvietenie“, aj keď ... /už som o tom písal/, poznám sa s ľuďmi /i dôverne/, ktorí mali „duchovný zážitok“ a zmenilo to ich život, chodil som na „stretká“ kresťanskej m...
▲
01.09.2011, 10:28
|
... tu je úryvok z poviedky
"HĽADANIE SKUTOČNOSTI ILUSTROVANÉ INTERNETOM
alebo
VECI MEDZI NEBOM A ZEMOU" /teraz trochu reklamy:  ešte si ju nečítal? Máš to na df. v rôznom ako "moja poviedka ..." kliknutím na môj nick ju ľahko nájdeš ... /
„Ako to myslíte s tou „vedeckou objektivitou“?“
„Človek nie je stroj. Je cítiacou bytosťou. Každý sme nejako svojím spôsobom mentálne nastavený. Na základe našich pocitov si vytvárame svoj prvý dojem, ktorému uveríme. Len veľmi ťažko sa ho zbavujeme, aj keď všetky fakty ukazujú, že sme sa mýlili. Podvedome nútime rozum, aby to, čomu sme takto uverili, podporil. Krútime faktom dovtedy, kým tejto viere nezodpovedá, alebo aspoň neodporuje. A podobne je to s každou myšlienkou, názorom, vierou. Naše prvé reakcie na skutočnosť sú viac citové ako rozumové. Čím viac sme na svoju mylnú myšlienku, názor, vieru, citovo naviazaný, tým ťažšie sa dostávame z omylu. Vedec, aj keď má snahu byť pri svojej práci čo najobjektívnejší, tiež je len človekom a nedokáže sa vyzliecť zo svojej subjektivity a obliecť si objektivitu, ako nejaký pracovný plášť. Aj keď má veda nástroje na eliminovanie možných omylov, ktoré novými poznatkami priebežne vylepšuje a omyl, pomocou nich, relatívne rýchlo odhalí, nikdy nebude absolútne objektívnou. Vždy bude svojou mierou závislá na precíznosti, objektivite vedca.“
|
|
|
36
|
|
|
34. J.Tull 31.08.2011, 16:13
rastos ... vidím, že si dal súhlas pod 31 ... Nechcem polemizovať s filozofom Paulom Copanom o tom, čo komunizmus, demokracia vlastne sú ... ani o tom, že je veľký rozdiel medzi tým, ako sa človek stane členom politickej strany, alebo rôznych politických a pod. organizácii ... a tým ako sa z človeka stane člen náboženského spoločenstva ... Vyčítam mu logický klam „red herring“ úhybný manéver.
"Zaznela však otázka, či naozaj nie sme do istej miery kultúrne podmienení; či v prípade, ak by sa ...
▲
31.08.2011, 17:20
|
34. Nesmie sa to nesprávne zaujato chápať, bez príslušného kontextu a pod. Téma medzi Strobelom a Copanom bola hľadanie pravdy a správneho systému aj v súvislosti s otázkou možnej kultúrnej podmienenosti ľudí. Uvediem príklad. Ak si ty J.Tull kultúrne a historicky podmienený materializmom, v ktorom si vyrastal v rámci komunizmu, a aj preto ti je blízky materializmus a vzdialený teizmus, znamená táto tvoja situácia, že teizmus je nutne falošný? Nie; ak si ty takto podmienený materializmom ako povedzme priemerný jednotlivec minulého režimu v Československu a aj preto ti je blízky a teizmus vzdialený, to neznamená, že teizmus musí byť klamný a materializmus a komunizmus pravdivý a správny. Ani v minulom režime v Československu neboli všetci materialisti a komunisti, to skôr priemerní jedinci danej spoločnosti. Preto sa používa slovo "pravdepodobne", "štatisticky" čiže najmä pokiaľ ide o priemer, väčšinu, nie o všetkých členov danej kultúry. Pri hľadaní pravdy a správnosti, či už ide o svetonázor alebo politiku, nemá daná geografia a kultúra rozhodujúcu váhu. A o to Copanovi šlo: čo je pravdivé a správne, nie čo je najviac rozšírené v danej dobe a spoločnosti... To však neznamená, že priemerný jedinec v určitom systéme nemôže ho "prekročiť" a hľadať niečo lepšie, len je to preňho ťažšie. A dokonca taký jedinec aj už môže relatívne byť v tom lepšom...
Skrátka si občas predpojatý, hlavne voči ID, na nich nadávaš a svojich materialistov si zastávaš...
|
|
|
43
|
K 39. Zdá sa, že to obsahuje aj nejakú formu ideologického pluralizmu. V súčastnosti je totiž svet, v ktorom žijeme, ideovo pluralistický, rozmanitý. Náboženský pluralizmus je však akousi "konkurenciou" budhizmu, hinduizmu, islamu, židovstvu, kresťanstvu a iným. Je to svojská zmes všetkého a ničoho z rôznych náboženstiev. No podľa kresťanstva je ono jedinečné a Kristus prináša niečo nové a nenahraditeľné. Boh si vyvolil židovský národ aj kvôli Kristovi, ktorého proroci predpovedali a ktorý potom prišiel... Takže žiadne "zlučovanie a preberanie od iných", napr. od vyznávačov Balla, Molocha či Amona Re.
Na podobnú tému v tom rozhovore hovorí filozof Paul Copan: "Náboženskí pluralisti ako Hick veria, že všetky náboženstvá sú schopné... Ale podľa mňa pluralista prejavuje takú istú aroganciu, z akej obviňuje kresťanov, keď títo tvrdia, že Ježiš je jediná cesta k Bohu. Pluralista hovorí, že ak nesúhlasíte s jeho stanoviskom, v tom okamihu sa mýlite. Hovorí, že kresťan sa mýli a on má pravdu. Pluralista verí, že jeho pohľad by mal byť prijímaný a kresťanský pohľad odmietnutý. Takže je taký 'arogantný', akí podľa jeho žaloby mali byť kresťania. Pluralista je taký istý exkluzivista ako kresťan. Poznáte to podobenstvo o slepcoch na kráľovskom dvore v indickom Benares, ktorí ohmatávajú slona?"
(Ide o dosť známy príbeh, v ktorom sa jeden slepý muž dotkne slonovho chvosta a usúdi, že je ako lano. Druhý chytí slonovu nohu a myslí si, že je ako stĺp. Tretí sa dotkne jeho boku a myslí si, že je to stena a štvrtý, ktorý sa dotkne chobota, myslí si, že je to had. To podobenstvo sa používa na vysvetlenie, ako sa rôzne svetové náboženstvá načahujú za Bohom, ale vidia iba časť celého obrazu.)
Pokračuje Copan: "Tak, a kde je v tom všetkom pluralista? Je to ďalší slepec, ktorý sa dotýka svojej časti slona? V takom prípade nevidím dôvod, prečo by sme mu mali veriť viac ako hocikomu inému. Alebo je pohodlne usadený ako kráľ a vraví: 'Oni nevidia celý veľký obraz tak, ako ja.' Na tom by vlastne nemuselo byť nič zlé - veď aj kresťania hovoria, že Ježiš vstúpil do histórie a ukázal nám ten veľký obraz. Tak prečo je to arogantné, keď to vravia kresťania, ak pluralista tvrdí v podstate to isté?
Zamyslite sa nad tým: Ak má Hick pravdu a svetové náboženstvá sú kultúrne podmienené pokusy dosiahnuť konečnú Realitu, tak čo je Hick sám? Nie je jeho názor na Realitu a podstatu náboženstiev tiež kultúrne podmienený - a ak áno, prečo by mal byť jeho názor uprednostnený, ak je kultúrne podmienený ako všetci ostatní? (...)
Pointa je táto: sú dobré dôvody uveriť jednému náboženskému pohľadu a nie inému?" Ďalej hovorí o tom, že sú to dôvody v prospech kresťanstva. Že pluralista nechce dovoliť kresťanstvu, aby bolo samo sebou a chce ho nahradiť pluralizmom.
Na druhej strane treba povedať, že ľudia spolu môžu dobre výchádzať, byť vzájomne tolerantní, byť spolupracovníkmi i priateľmi, hoci majú odlišný svetonázor alebo náboženstvo. Pluralita je v poriadku! Mnohé náboženstvá môžu mať svoju morálnu hodnotu a snažia sa svojou cestou hľadať Boha. A je fajn, ak sa niektorí neprispôsobjú pohodlnému pluralizmu a držia sa toho svojho.
|
|
|
44
|
uz poznam dovod zmyslu klamstva...
protivnikovi nedavas dostatocnu silu na to,aby mohol lupit...uroven hornych vrstiev a to ehm nie ludskych /nastastie/, si osvojili tuto uroven na to,aby si nemohli ohrozit podmienky prezita za tychto okolnosti ake tu vladnu ,bez klamlivych okras..a su na to nesmierne hrdi a nezavisli od nas..
|
|
|
45
|
...príspevky by mali byť limitované. Päť viet a dosť! Na konci už neviem, že čo bolo na začiatku a keď dočítam, rozmýšľam, že o čom to vlastne bolo...ja viem, je to môj problém...dislexia! |
|
|
|
