J. Tull slobodná demokracia nemôže byť demokraciou ???
Veď o tom je demokracia , že slobodná .
Ako sa zo slova demokrat stáva nadávka
Od talibancov a slniečkarov sme sa posunuli, už neriešime len čiastkové problémy, ale premiérovo rovno systém.
Rad radom: v parlamente máme sociálnych demokratov, ktorí nie sú sociálnymi demokratmi, a liberálov, ktorí sú liberálmi tak rôzne.
Tri strany, ktoré to do rôznej miery chcú nejako inak, a národniarov, ktorí vedia, že dnes už nemajú mať aký program, tak si na štyri roky vystačia so štyrmi floskulami.
Občiansku stranu, ktorá nie je občianskou stranou, a ďalšiu, ktorá takmer prestala existovať ešte predtým, ako sa dostala do vlády. Prieskumy ukazujú, že nikto nie je spokojný s výsledkami ani koalíciou, ale všetci by volili rovnako.
A stále máme pocit, že sa nič nedeje – počkáme štyri roky, ľudia budú voliť inak. To naozaj?
Vidieť to aj v lexikálnej rovine, slová už neznamenajú to čo predtým. Zo všetkého je zrazu nadávka.
Kaviareň bola kedysi príjemným miestom, dnes znamená, že dotyčný hovorí niečo, s čím nesúhlasím, a ja si ho potrebujem priradiť k ostatným, s ktorými nesúhlasím presne rovnako. Ľuďom sa ľahšie nadáva, keď ich najprv nahádžeme na kopu.
Podobné sa udialo aj slniečkarom, na druhej strane sa to nie tak dávno priam hemžilo klérofašistami a katotalibancami, čo je zhruba rovnako hlúpe. Slovensko však posledné roky nemá pokoja, rieši veci také zásadné a tak dlho, až zabudlo, čo by potrebovali vyriešiť jeho občania.
A všetko je to folklór, trápny, ale folklór, kaviareň tu a taliban tam. Viac hovorí o odosielateľovi ako adresátovi, ale stále sa na ňom možno zabaviť. Tieto výrazy totiž vznikli ako bočný produkt čiastkových problémov – referenda, utečencov a podobne. Sú v rámci medzí. Nenapádajú podstatu.
Pred asi šiestimi rokmi som na dnes už neexistujúce Humno.sk napísal článok o kotlebovcoch. Ešte sa vtedy len vynárali zo Sásovej, skúšali, čo sa dá dosiahnuť v takých Rudňanoch, ale v celoštátnom meradle boli na smiech. Ich maximom bol výlet do Bratislavy, na ktorom ich zatkli.
V tom článku som napísal, že ak to takto pôjde ďalej, onedlho sa dostanú do parlamentu. Mnoho kritiky sa mi vtedy zaň dostalo – od toho, že trepem, až po to, že zbytočne vyvolávam poplach, lenže čo čert nechcel, ďalej to išlo presne takto a kotlebovci sú dnes vo výboroch pre ľudské práva.
Presne podľa rovnakej nemilosrdnej logiky ide vývoj ďalej aj v lexikálnej rovine. Od talibancov a slniečkarov sme sa posunuli, už neriešime len čiastkové problémy, ale premiérovo rovno systém. Dostávame sa k podstate, prvýkrát je nadávkou už aj slovo demokrat, aspoň podľa Mariána Magáta, ktorý za kotlebovcov kandidoval síce neúspešne, ale zas z 88. miesta.
odkaz
Demokracia je v jeho očiach trápna, dobrá len ako nástroj na získanie moci; demokrati sú akísi trápni ľudia, ktorými opovrhuje. Neviem, či si dostatočne uvedomujeme, do akej miery je dôležité rámcovanie každej témy – ak dovolíme, aby ľudia ako Magát demokraciu zarámcovali ako trápnu, veľmi ťažko ju budeme brániť.
Demokracia totiž síce nie je vonkoncom dokonalá a v našich karpatských končinách sa s ňou ešte stále musíme naučiť narábať, ale na nič lepšie ešte nikto neprišiel. V momente, keď z nej urobíme nadávku, prvýkrát napadneme nie jeden konkrétny problém, ale celé zriadenie.
Práve tam však pomaly, veľmi pomaly smerujeme, predstavujem si, že presne takýmto spochybňovaním sa to začína. Neviem, či chcem vedieť, koľko Slovákov – nie nevyhnutne s dvoma osmičkami v hlave – sa s ním stotožňuje. Píšem to teraz, lebo aj kotlebovci v parlamente zneli pred šiestimi rokmi ako zlý vtip.
Stále máme pocit, že sa nič nedeje?
