Len hore, alebo dolu!

Len hore, alebo dolu!

Všade vôkol nás je všetko v neustálom pohybe. Vyvoláva ho Zákon pohybu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou univerza. Neustála nutnosť pohybu ženie teda všetko dianie dvomi smermi. Buď smerom hore, alebo smerom dolu. Buď hore, k vývoju, vzostupu a čoraz väčšiemu zdokonaleniu, alebo dole, k úpadku, degradácii a zničeniu. Trvalo stáť na jednom mieste nie je možné.

Ten, kto tak činí a snaží sa trvalo stáť na určitej úrovni, ktorú dosiahol, ten sa v skutočnosti zastavil vo svojom ďalšom progresívnom vývoji. A keďže nejde nahor, Zákon pohybu, ktorý neumožňuje nikdy nikomu a ničomu dlhodobo stáť na jednom mieste, ho tlačí k pohybu už len jediným možným smerom. Nadol!

Veľmi jednoducho povedané, čo sa trvalo nevyvíja, musí zákonite upadať. Lebo zostať stáť na jednom mieste sa nedá. Zákon nevyhnutného pohybu všetkého vo stvorení to vylučuje.

Na svete existujú cirkvi, ktoré tvrdia, že už po celé stáročia verne a nemenne zachovávajú pravdy vlastnej viery. Že sú v tomto pevné ako skala a že v tom vytrvajú až do skončenia sveta. Inými slovami povedané, že určitým spôsobom pevne zakonzervovali svoju vierouku, ktorá sa v takomto stave stala určujúcou na celé veky. Na toto sa potom odvolávajú a sú na to aj patrične hrdí.

Ale je vôbec možné byť na niečo takéhoto hrdý? Je možné vo vzťahu k Zákonu neustáleho pohybu, činného vo stvorení, niečo pevne a natrvalo zakonzervovať? Nie je snáď nemenné zabetónovanie, hoci aj v danej dobe niečoho konštruktívneho a progresívneho, začiatkom pomalého, nebadateľného a nepozorovateľného úpadku?

Žiaľ je to tak, lebo to ani inak nemôže byť! Lebo ak sa niečo rozhodneme pevne zakonzervovať znamená to, že to už ďalej nenapreduje a nevyvíja sa. Že to nejde nahor, ale keďže stáť na mieste možné nie je, musí to ísť už len jediným možným smerom, a to nadol. Zákon neustáleho pohybu to potom nevyhnutne musí tlačiť práve týmto smerom.

Úlohou cirkví je podporovať a stimulovať neustály duchovný vývoj ľudstva. Jednou z viacerých príčin súčasného úpadku je i skutočnosť, že práve toto sa nedeje. Že sa duchovný vývoj zastavil a zabetónoval na určitom stupni a už nejde ďalej. Už nechce ísť ďalej! Avšak zostať stáť možné nie je!

Vezmime si napríklad kresťanstvo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou nášho stredoeurópskeho priestoru. Začalo to Abrahámom, pokračovalo prorokmi, až nakoniec prišiel Kristus. Ono nové, čo v ďalšom vývoji poznania Kristus prinášal sa zdalo tým, ktorí uľpievali na starých, dovtedajších formách až kacírske. Zdalo sa im to ako rúhanie.

Kristus však, v súlade so Zákonom nevyhnutného pohybu a vývoja, ktorý je jedným zo Zákonov jeho Otca, prinášal nové učenie, ako ďalšie pokračovanie a rozvinutie toho staršieho a predchádzajúceho.

Židovstvo však vo svojom kŕčovitom ustrnutí na určitom stupni nebolo schopné spoznať v Kristovi Mesiáša a ani ho nespoznalo. Nedokázalo akceptovať ďalší, nevyhnutný stupeň v vývoji duchovného poznania, ktorý v zohľadnení Zákona neustáleho pohybu prinášal na zem Kristus vo svojom učení.

Na tomto príklade môžeme vidieť progres a degradáciu. Môžeme vidieť víziu ďalšieho možného vývoja na jednej strane a na druhej strane úpadok a následný pád židovského národa, zapríčinený snahou konzervovať daný stav a neprijímať to nové a progresívne.

Ale Zákon nevyhnutného pohybu sa nezastavil ani Kristovým príchodom, pretože ide o jeden z nemenných a dokonalých Zákonov jeho Otca. Ak budeme pozorne čítať Jánovo evanjelium, nájdeme v ňom tieto Ježišove slová: „Ešte veľa by som vám mal toho čo povedať, ale teraz by ste to nechápali. Keď príde on, Duch Pravdy, uvedie vás do celej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť.“

Svet sa teda raz má dozvedieť úplnú Pravdu a to vtedy, keď primerane dozreje Keď ju už bude schopný chápať. Svet sa má dozvedieť úplnú Pravdu o človeku, o tom, odkiaľ prišiel a kam má smerovať. Pravdu o Stvoriteľovi, o utrpení, o smrti, o zmysle ľudského bytia i o tom, ako správne a dobre žiť. A táto Pravda bola Duchom Pravdy, o ktorom kedysi hovoril Kristus, na zemi zakotvená.

Ale opäť sa stalo to isté, ako za Ježišových čias, ibaže v novom šate. Strnulosť, upätosť a kŕčovitosť kresťanského sveta, pevne, naveky a navždy zakonzervovala pravdy svojej viery a tým sa stali neschopnými prijať to nové. To nové, prichádzajúce v Zákone nevyhnutného duchovného pohybu.

Pravda zostáva nepovšimnutá, pretože viera kresťanského sveta je „pevná“ a „neochvejná“, ako skala. Avšak toto zabetónovanie a zafixovanie daného stavu, táto duchovná nehybnosť, nepripúšťajúca progres je zastavením. Ale každé zastavenie vo stvorení je začiatkom úpadku, pretože stáť nie je možné. Ak sa totiž odmieta ísť nahor, musí sa to potom nevyhnutne rútiť nadol.

Na ČT 2 býva relácia s názvom „Uchom ihly“, v ktorej si dvaja kňazi, jeden katolícky a druhý z cirkvi bratskej, pozývajú hosťa, spravidla veriaceho človeka. Mali tam tiež istého pána profesora, pôsobiaceho na detskej onkologickej klinike v Prahe Motole. Pán profesor bol hlboko veriaci. Okrem iných otázok sa ho tiež spýtali, ako si vysvetľuje utrpenie detí, ktoré má každodenne na očiach. A on odpovedal, že sa tak deje kvôli vinám a hriechom ich rodičov, alebo ich starých rodičov.

Nesmierne zarážajúcim na jeho odpovedi bol fakt, že tento inteligentný, rozhľadený a hlboko veriaci starší pán, každodenne konfrontovaný s realitou ľudského utrpenia vôbec nepochopil jeho podstatu. Vôbec nechápal, čo to utrpenie vlastne je, prečo a odkiaľ k nám prichádza a ako sa s ním máme správne vyrovnať. Takéto niečo je nepochopiteľné a zarážajúce o to viac, že človek, ktorý v dnešnej dobe čo i len trochu chce, môže mať v tejto veci úplne jasno. Vôbec nemusí zotrvávať v tápavej nevedomosti v tejto tak zásadnej otázke.

V spomenutom príklade sa odzrkadľuje realita celého súčasného kresťanstva. Medzi kresťanmi je mnoho dobrých a láskavých ľudí, ktorí však vo svojom duchovnom poznaní a rozširovaní vedenia nechcú ísť ďalej. Vo svojich životných názoroch a postojoch preto pevne zotrvávajú v zabetónovaných pravdách rôznych kresťanských vieroúk. Títo ľudia si neuvedomujú, že ich takzvaná pevnosť vo viere, na ktorú sú patrične hrdí a ktorou im nič neotrasie, znamená odmietnutie nevyhnutného progresu smerom nahor, za čím sa skrýva pomalý, zo začiatku nebadateľný, ale istý úpadok.

Lebo neúprosný Zákon pohybu vo stvorení pozná iba dve cesty. Cestu hore, alebo cestu dole! Každé zastavenie je odmietnutím postupu vpred. Každé zastavenie je vyvolením si cesty nazad. Je vyvolením si úpadku. A tento vnútorný, skrytý a nebadateľný duchovný úpadok sa napokon prejaví aj navonok. Prejaví sa úpadkom spoločnosti, úpadkom hodnôt, úpadkom absolútne všetkého tak, ako to prežívame dnes.

odkaz v spolupráci s M.Š.

Stále a vo všetkom hľadáš progres a preto si ho vtlačil aj do Ježišových slov: „Ešte veľa by som vám mal toho čo povedať, ale teraz by ste to nechápali. Keď príde on, Duch Pravdy, uvedie vás do celej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť.“ s tvojim komentárom: „Svet sa teda raz má dozvedieť úplnú Pravdu a to vtedy, keď primerane dozreje". Lenže svet nie je jeden dlho žijúci organizmus, ktorý sa pomaly vyvíja. Svet je plejáda kratučkých životov a osudov, ktoré zas a znova od začiatku spoznávajú tú istú pravdu alebo sa o to snažia. Takže Ježišove slová sa týkajú každého človeka jednotlivo, nie sveta ako celku.

Ale inak celkom fajn článok, vystihuje problém, že ľudia / kresťania vedení cirkvou viac nehľadajú pravdu inde, neoverujú svoju vieru inde, to čo im káže cirkev. Potom sú len také slepé stádo vedené slepým.

Na konci som nepochopil, čo sa ti nepáči na odpovedi profesora o utrpení. Skús to trocha rozviesť.

Odkedy čítam Milana s. - už celé roky, hádam v ničom sa vo svojom základnom učení nezmenil. Takpovediac je bez pohybu, strnulý. Možno ide len dolu kopcom. Samozrejme, hovorím to ironicky v súvise s touto jeho témou, v ktorej kritizuje iných, ale na seba sa nepozrie (alebo pozrie, nie však kriticky). V jeho učení sa mieša dokopy kresťanstvo, reinkarnácia, k tomu akési Zákony Stvorenia a pod.

Človek sa však môže vyvíjať aj bez toho, aby menil základné učenie, ktoré uznáva, o ktorom sa presviedča, že je správne. Može sa vyvíjať ľudsky, duševne, filozoficky a pod. Určité pravdy sa asi nemôžu zásadne zmeniť, ak majú zostať pravdami. Zemeguľa nebola rovná doska pred tisíc rokmi, nie je ňou teraz a nebude ňou ani o tisíc rokov. Veci sa môžu vyvíjať, dopĺňať a napĺňať, napr. aj Ježiš hovoril, že prišiel naplniť určité veci. Ale keď sa ten základ už dokonal, čo tam viac pridávať? Kým bol Ježiš na zemi, učeníci všeličo nechápali. Preto povedal, že "ešte veľa by som vám mal toho čo povedať, ale teraz by ste to nechápali. Keď príde on, Duch Pravdy, uvedie vás do celej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť." Potom ten Duch k nim prišiel a oni pochopili Ježišove slová. Otázka je, či prišiel aj k Milanovi s. Asi nie, lebo on zrejme prijíma návštevy len Zákonov Stvorenia.

Čo teda doplníme ku kresťanstvu - reinkarnáciu alebo "Zákony Stvorenia"? Jednu vec pripúšťam. Veci možno "preformulovať", povedať inými slovami. Teda podstata zostane, avšak slová sa použijú iné. Prípadne sa tie veci inak podajú, novým spôsobom, poukáže sa to, že je potrebné duchovné ponímanie daných vecí. To sa aj čiastočne robí. Napríklad staré známe vyznanie viery: "Pre ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A pomocou Ducha Svätého si vzal telo z panny Márie a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho."

👍: milky945

Milan je nový mesiáš. Tak ako kedysi nechápali židia Ježiša, tak dnes sa ty pozastavuješ nad ním. Asi žije s vedomím, že aj Nový zákon je už zastaralý, že potrebuje update.

milan s.
S obdivom si precitam kazdu tvoju temu aj ked sa nie ku kazdej vyjadrim, lebo vlastne ani nieje treba a uz davno som zistil, ze sa v nich ukryva naozaj vznesena mudrost.
Niesom zastancom viery, ale toto nieje ziadne fatalisticke zmyslanie, ako u bezneho veriaceho trula.

"V spomenutom príklade sa odzrkadľuje realita celého súčasného kresťanstva. Medzi kresťanmi je mnoho dobrých a láskavých ľudí, ktorí však vo svojom duchovnom poznaní a rozširovaní vedenia nechcú ísť ďalej. Vo svojich životných názoroch a postojoch preto pevne zotrvávajú v zabetónovaných pravdách rôznych kresťanských vieroúk. Títo ľudia si neuvedomujú, že ich takzvaná pevnosť vo viere, na ktorú sú patrične hrdí a ktorou im nič neotrasie, znamená odmietnutie nevyhnutného progresu smerom nahor, za čím sa skrýva pomalý, zo začiatku nebadateľný, ale istý úpadok. "

toto je naozaj produkt mudrosti. produkt troezveho a otvoreneho uvazovania.
Budem vdacny za kazdy dalsi prispevok a prajem vsetko dobre.

Nečítam Milana s. je to zbytočne dlhé a samé hlúpe,všeobecné nič nehovoriace frázy......

Žasnem, ako môžu ľudia v 21. storočí takto blbnúť o náboženstve, ktorému možno otvoril cestu jeden židovský mládenec, nespokojný so svojim židovstvom a začal blúzniť o bohu, ako svojom otcovi, ale na tú dobu s rozumnými predstavami o morálke, vzťahmi medzi ľuďmi a o ktorom v tom čase jednoduchí ľudia predpokladali, že by to mal byť akýsi mesiáš, ktorý im zabezpečí večný život. Vy, tzv. veriaci v 21. storočí sa nehanbíte dať na slová človeka, ktorý bol v podstate analfabet a veriť na klamlivé neracionálne učenie rímskokatolíckej cirkvi, ba vám je to jedno vy uveríte akejkoľvek cirkvi, lebo ste stratili racionálne kritické myslenie? Neuvedomujete si že náboženstvá sú neracionálne, klamlivé, podvodnícke učenia?
Veriť osobne môžete čokoľvek, nie však vierouke nejakého náboženstva a nie takej podvodníckej inštitúcii, akou je cirkev.