Láska, ktorá nevyprchá

Partnerská láska je najkontrastnejšia zo všetkých druhov, t.j. najviac dokáže potešiť, ale paradoxne aj ublížiť. To, aká je, záleží najmä na tom, na akých základoch bola vystavaná a ako sa o ňu partneri starajú. Či už začne fyzickou príťažlivosťou alebo priateľstvom, partneri by mali stavať na rovnakých základných kameňoch. Dôležité je byť k sebe taktne úprimný a naučiť sa brať danú osobu takú aká je. Vzájomná fyzická príťažlivosť je nutnou podmienkou pre vývoj vzťahu, avšak nie je postačujúcou, lebo pravo milovať sa dá len vnútorná krása človeka. Telo človeka zostarne, ale duša zostáva stále rovnaká, ba kropená láskou je ešte krajšia. Ak založíme vzťah na čisto fyzickej láske, jej trvácnosť je logicky časovo obmedzená, lebo ak niekto miluje len vaše telo, tak hneď, ako ho očarí nový objekt túžby, pseudoláska vyprchne.

takáto láska nerozlišuje krásu, ani vek

Lenže niekedy v tých vsťahoch partnerských akosi človek zabúda na to že tá druhá strana je len tiež človek a tiež by mal byť sám sebou.

Toto je idealizácia stavu: ale duša zostáva stále rovnaká.

Aj duše sa menia s časom. Vidno to na zmene v správaní. Niekedy krajšie, inokedy zasa skazenejšie. Bárs by som to neidealizoval. Treba vedieť kladne vnímať aj zmeny na duši. Ako človek starne, mení sa. Nielen telesne, ale aj duševne. Naberá skúsenosti, a nie sú vždy dobré, ale aj niekedy zlé. Preto sa mení. A zmeniť sa môžu ľudia aj duševne, preto dochádza neskôr k nedorozumeniam. Preto by som to neidealizoval.

človek môže iba ochorieť

Môžeme to aj tak nazývať. Len podľa mňa duševné zmeny, duševné ochorenia sú horšie ako tie telesné.

zostaňme radšej pri tej láske

Človek sám v jadre sa nezmení - iba pribúdajúcimi rokmi sa musí prispôsobovať podmienkam - jednak fyzickým, a finančným. A čím je človek starší, tým viac potrebuje väčší kľud - svoje miestečko, kde môže za sebou zavrieť dvere a byť sám sebou. Ak sa manželia po rokoch rozhodnú, a môžu k tomu viesť viaceré dôvody - hlavne zdravotné - že zrušia spálňu a vytvoria si každý pre seba svoju izbičku, nie je to pre zlo veci. Obaja získajú dá sa tak povedať kúsok slobody - len pre seba a svoje ja. Nič horšie nemôže byť, ako keď spolu manželia spia v jednej spálni,jeden z nich - a to je jedno, či muž alebo žena - rýchlo zaspí a chrápe intenzívne a hororovo. Čo zostáva tomu druhému? Buď vstať, vziať perinu a preč od toho kvílenia niekde inde za dvere. A vyjade to na jednako - spí inde.
Ak ten človek okolo šestdesiatky ešte pracuje, vracia sa domov, a je to jedno - či je to žena alebo muž, námaha robí svoje, nič lepšieho nepoznám, ako sa ospršiť , sadnúť si , uvariť kávu alebo čaj, alebo si dať za pohár pivka, ak je naň chuť a a rozprávať sa dovtedy, pokým to obom dobre padne. A je jedno, či to ukončí muž, alebo žena, vstanú a idú si každý po svojom - lebo i doma je toho dosť na prácu.
A je úplne jedno, či večer vojde muž, alebo žena tomu druhému do izby, posedí si, pozrie s ním telku, alebo prinesie kávu, čaj, alebo pivko....... obaja strávia spolu polhodinku,hodinku, ak im program vyhovuje v telke, trošku pokecajú a každý sa poberie potom do svojho kútika./ A je úplne jedno , či svieti on v izbe, či ona, alebo obaja večer, keď sa im nechce spať, alebo majú svoju prácu - alebo koníčka, vtedy je čas na svoje myšlienky, a plánovanie na zajtra.
Vy mladí sa pýtate, a kedy je potom čas na sex? alebo takí starí fotri už nesexujú... bože ----- nechcem sa toho dožiť . A na to je odpoveď jednoznačná, ale hej, sexujú, ale o nie je to "chlieb každodenný", a možno niektorí už nesexujú, len si jedno zapamätajte - ľudské telo je tak prispôsobené a dokonalé, že to, čo teraz pociťujete ako neskonalú túžbu a neviete bez toho žiť - to sa vám v určitom veku stane - há ha - niekedy i príťažou, alebo povinnosťou, alebo - a to sa stáva tiež - aj dobrým zážitkom, záleží od oboch partnerov a ja si už môžem s určitosťou povedať aj od minulosti - aké spomienky na chvíle intímnych hier človek má a či to bola skutočná láska a náklonnosť oboch, alebo len púhe "pichačkovanie a držanie".
Človek sa narodí s povahou, ktorá sa v jadre nezmení, ale tiež sa rokmi obaľuje "tukom" - obrazne povedané - a všetkými udalosťami, prežitím života , sa počase jeho horšie vlastnosti s unavenosťou a opotrebovanosťou tela a duše vyplavujú napovrch a potom príde moment v živote stárnuceho človeka, keď jednoducho hovorí všetko, čo si myslí, a nebojí sa následkov, lebo je už za zenitom - kto mu čo môže?

u každého je to inak..vzťah je založený na fyzične ak ostane tehotná tak si ju vezme a časom sa možno aj zaľúbia..všelijaké prípady sú.

Sú aj také že v tých vsťahoch ide len o sex a o to duchovné (duševné) nejde.

sami sa tým ochudobňujú

krasna...
odkaz