JEHOVOVI SVEDKOVIA - a výroky iných na ich adresu:
§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§
V diele New Catholic Encyclopedia sa píše, že Jehovovi svedkovia sú známi ako „jedna z najlepšie sa správajúcich skupín na svete“.
Geoffrey F. Nuttall, ktorý prednáša cirkevné dejiny, poukázal na jednu zaujímavú paralelu: „Medzi postojom raných kresťanov k vojne a postojom ľudí, ktorí sa nazývajú Jehovovými svedkami, je väčšia podobnosť, než je nám príjemné uznať.“
Spisovateľ William Whalen uviedol v časopise U.S. Catholic: „Myslím si, že jednou z najpríťažlivejších čŕt [organizácie Jehovových svedkov] je jej tradičná politika rasovej rovnosti.“
„Príklad jednoty“
TO BOL nadpis úvodníka v istých novinách vychádzajúcich v meste Indaiatuba (Sao Paulo, Brazília). Kto dal taký príklad? „Jehovovi svedkovia, ktorí majú v pláne postaviť si novú ‚sálu Kráľovstva‘, ako sa nazývajú ich chrámy alebo posluchárne, dávajú pozitívny a jasný príklad spolupráce, ktorý nemožno prehliadnuť,"
„V svojom zborovom živote tvoria svedkovia pravé spoločenstvo, ktoré sa vyznačuje vzájomnou dôverou a uznaním... Jehovovi svedkovia ponúkajú iný životný štýl, ktorý dáva ich prívržencom možnosť nájsť seba samého a získať sebaúctu, nájsť spoločnosť, ktorá sa vyznačuje vzájomným uznávaním a nádejou do budúcnosti.“ — Religious Movements in Contemporary America (Náboženské hnutie v dnešnej Amerike).
Sociológ Bryan Wilson z Oxfordskej univerzity po rozsiahlom skúmaní Jehovových svedkov v Afrike uviedol: „Svedkovia sú zrejme uspešnejší než akákoľvek iná skupina v rýchlosti, akou odstraňujú kmeňovú diskrimináciu medzi svojimi novými členmi.“
Jedny noviny v meste Martínez de la Torre vo Veracruze (Mexiko). napísali o svedkoch: „Títo bádatelia Biblie sú takmer na 100 percent bývalí aktívni členovia rôznych náboženstiev, prevažne katolíckeho, ktorí si všimli, že náboženstvo je unášané smerom k politike a že prijíma a schvaľuje nebiblické praktiky, ako je ekumenizmus, nemravnosť a násilie. Zdrojom uspokojenia je pre nich to, že vyhovujú biblickým zásadám správania a neuchyľujú sa k modlárstvu či k tradíciám nejasného pôvodu. To im prinieslo chvályhodnú jednotu viery, ktorou, ako sa zdá, sa vyznačujú všade, kdekoľvek sa nachádzajú.“
Encyclopedia Britannica píše o Jehovových svedkoch v bývalom Sovietskom zväze a poukazuje na to, prečo sú svedkovia jednotní. V tomto diele sa uvádza: „Poznajú svoje učenie [založené na Biblii], horlivo získavajú stúpencov a celý svoj život dávajú do súladu so svojím náboženským presvedčením.“
Movements (Dynamické náboženské hnutia) o tejto činnosti uvádza: „Ťažko možno nájsť členov akejkoľvek inej skupiny, ktorí tak usilovne pracujú vo svojom náboženstve, ako to robia svedkovia.“
The Encyclopedia of Religion súhlasne uvádza, že „všetko, čomu veria, je založené na Biblii. ‚Podopierajú text‘ (to znamená, že používajú biblické citáty na podporu) takmer všetkých vyhlásení viery a považujú za samozrejmosť autoritu Biblie, ktorá úplne nahradila tradície.“
Všimnime si teraz úryvok z listu, ktorý bol napísaný do severoamerických novín New Haven Register: „Aj keď vás, tak ako mňa, pohoršuje alebo rozčuľuje ich obracanie na vieru, musíte obdivovať ich oddanosť, ich bezúhonnosť, ich vynikajúci príklad ľudského správania a zdravého života.“
Odborník Charles C. Haynes napísal: „Všetci dlžíme Jehovovým svedkom poďakovanie. Bez ohľadu na to, koľkokrát sú urážaní, vyhnaní z mesta alebo aj fyzicky napadnutí, ďalej bojujú za svoju (a tým aj za našu) slobodu náboženstva. A keď vyhrajú, vyhrávame všetci.“
„Jehovovi svedkovia sú očividne najpoctivejšími ľuďmi v Spolkovej republike.“ — Nemecké noviny Sindelfinger Zeitung.
Predseda parlamentu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko Peter Straub 27. januára 2003 v oficiálnom prejave na počesť týchto obetí povedal: „Všetci, ktorí znášali prenasledovanie pre svoje náboženské alebo politické presvedčenie a ktorí boli ochotní radšej prijať smrť než sa podvoliť [Hitlerovmu režimu], si zaslúžia našu veľkú úctu — úctu, ktorú je ťažko vyjadriť slovami. Jehovovi svedkovia boli jediným náboženstvom, ktoré v ničom nepristúpilo na požiadavky Hitlerovho režimu: Nedvíhali ruku, aby zdravili Hitlera. Odmietli prisahať vernosť ‚führerovi a štátu‘ a rovnako odmietali vykonávať vojenskú a pracovnú službu. A ich deti nevstupovali do Hitlerjugend.“
V správe o medzinárodnom stretnutí svedkov zo 123 krajín sa v The New York Times Magazine hovorí: „Svedkovia nezaujali obyvateľov New Yorku len počtom, ale aj svojou rôznorodosťou (sú medzi nimi ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev), tým, že nerobia rozdiely medzi rasami (mnohí svedkovia sú černosi), a svojím pokojným, usporiadaným správaním.“
Sergej Blagodarov, ktorý sa hlási k pravoslávnemu náboženstvu, v novinách Komsomoľskaja pravda vyhlásil: „Počas obdobia viac ako sto rokov nebola ani jediná krajina na svete schopná usvedčiť členov tejto komunity z kriminálnych skutkov ani z nezákonnosti existencie tejto komunity.“
Československé noviny „Nová Svoboda“ v roku 1990 napísali: „Jehovovým svedkom viera zakazuje používať zbraň proti človeku, a preto tí, ktorí sa namiesto základnej vojenskej služby nedostali na šachtu, išli automaticky do väzenia. Hoci aj na štyri roky... Už len z toho vidno ich obrovskú morálnu silu. Takých nezištných ľudí by sme zrejme potrebovali i do najvyšších politických funkcií — ale tam ich nikdy nedostaneme... Uznávajú síce vládne autority, ale vyriešiť všetky ľudské problémy môže podľa nich iba božie kráľovstvo. Pozor — nie sú to fanatici. Sú to ľudia presiaknutí humanitou.“
„Svedkovia učia ľudí, aby poctivo platili dane, aby sa nezúčastňovali na vojnách alebo na prípravách vojen, aby nekradli a celkovo aby žili takým spôsobom života, že keby ho prijali aj iní, viedlo by to k zlepšeniu úrovne občianskeho spolunažívania.“ — Sergio Albesano, Talento, november–december 1996.
„V rozpore s ohováraním, ktoré sa šíri pri určitých príležitostiach, nezdá sa mi, že by [Jehovovi svedkovia] predstavovali čo i len najmenšie nebezpečenstvo pre štátne inštitúcie. Sú to pokojamilovní, svedomití občania, úctiví voči úradným činiteľom.“ — Istý poslanec v belgickom parlamente.
„Jehovovi svedkovia sú očividne najpoctivejšími ľuďmi v Spolkovej republike.“ — Nemecké noviny Sindelfinger Zeitung.
„Mali by ste sa na [Jehovových svedkov] pozerať ako na vzorných občanov. Svedomito platia dane, starajú sa o chorých, bojujú s negramotnosťou.“ — Americké noviny San Francisco Examiner.
„Jehovovi svedkovia sú úspešnejší v udržiavaní stabilných manželských zväzkov než členovia iných denominácií.“ — American Ethnologist.
„Jehovovi svedkovia patria k najpoctivejším a najusilovnejším občanom afrických krajín.“ — Dr. Bryan Wilson, Oxfordská univerzita.
Noviny Deseret News, ktoré vychádzajú v meste Salt Lake City v Utahu, uviedli, že Jehovovi svedkovia „podporujú pevné rodinné putá a vychovávajú čestných ľudí, ktorí sú prínosom pre spoločnosť“. V novinách sa ďalej písalo: „Členovia sa pridržiavajú pevného morálneho zákonníka. Sú presvedčení, že fajčenie, opíjanie sa, zneužívanie drog, hazardné hry, promiskuita a homosexualita človeku v duchovnom ohľade škodia. Učia ľudí, aby boli čestní a mali dobré pracovné návyky.“
„Členovia tejto viery v priebehu desaťročí veľmi prispeli k rozšíreniu slobody svedomia.“ — Nat Hentoff, Free Speech for Me—But Not for Thee (Sloboda prejavu pre mňa — ale nie pre teba).
Týždenník Kujawy i Pomorze uverejnil príspevok pod názvom: „Poznáte ich podľa ovocia“. Jedna časť článku hovorila o tom, že členovia takzvaného kresťanstva „v skutočnosti neberú veľmi vážne náboženské zásady, ktoré prijali. Ich konanie je v ostrom protiklade k Jehovovým svedkom, ktorí sa správajú tak, ako hovoria, a hovoria to, čo prikazuje Biblia.“
Kniha Religion in America uvádza: „Táto skupina nikdy neochabla vo svojom sústredenom štúdiu Biblie a jej náuky sú podopreté podrobne vypracovaným systémom odvolávok na biblické verše.“
„Značným dielom prispeli k zachovaniu hodnôt, ktoré patria k najcennejším v našej demokracii.“ — Profesor Ch. S. Braden, These Also Believe (Aj títo veria).
generálny guvernér Dr. Nnamdi Azikiwe žiadal, aby bol prítomný W. R. Brown ako zástupca Jehovových svedkov. Svojej ministerskej rade povedal: „Keby boli všetky náboženské denominácie ako Jehovovi svedkovia, nemali by sme žiadne vraždy, vlámania, prečiny, žiadnych väzňov a žiadne atómové bomby. Dvere by sa nemuseli stále zamykať.“
Na jednej konferencii náboženských vodcov v Španielsku bolo uvedené: „[Cirkvi] sú zrejme príliš nedbanlivé práve v tom, čo je hlavným predmetom činnosti svedkov — v navštevovaní domácností, čo patrí k apoštolskej metodike prvotnej cirkvi. Zatiaľ čo cirkvi sa v nemálo prípadoch obmedzujú na stavanie svojich chrámov, na zvonenie zvonov, aby prilákali ľudí, a na kázanie na miestach uctievania, [svedkovia] sa riadia apoštolskou taktikou, takže chodia z domu do domu a využívajú každú príležitosť na vydávanie svedectva.“ — El Catolicismo, Bogotá, Kolumbia, 14. septembra 1975, s. 14.
Aj v talianskom cirkevnom časopise Andare alle genti jedna rímskokatolícka mníška vyjadrila obdiv k svedkom, keď napísala: „Odmietajú akúkoľvek formu násilia a bez reptania znášajú mnohé skúšky, ktoré na nich prichádzajú pre ich vieru... Aký odlišný by bol svet, keby sme jedného rána všetci vstali pevne rozhodnutí už nepozdvihnúť zbraň bez ohľadu na to, čo by nás to stálo alebo aký dôvod by sme na to mali, práve tak ako Jehovovi svedkovia!“
Talianske noviny „Il Corriere di Trieste“ uviedli: „Jehovovi svedkovia si zaslúžia obdiv za svoju pevnosť a súdržnosť. Na rozdiel od iných náboženstiev sú jednotným ľudom, takže sa nestane, že by sa modlili k tomu istému Bohu v mene toho istého Krista, a pritom by žehnali dvom odporujúcim si stranám v nejakom konflikte, alebo že by miešali politiku s náboženstvom, aby slúžili záujmom vedúcich osobností štátu alebo záujmom politických strán. A v neposlednom rade sú pripravení postaviť sa radšej zoči-voči smrti ako porušiť... prikázanie NEZABIJEŠ!“
„Jehovovi svedkovia majú náboženstvo, ktoré berú oveľa vážnejšie ako veľká väčšina ľudí. Ich zásady nám pripomínajú raných kresťanov, ktorí boli takí nepopulárni a ktorí boli tak kruto prenasledovaní Rimanmi.“ — „Akron Beacon Journal“, Akron (Ohio),
Encyclopedia Canadiana poznamenáva: „Dielo Jehovových svedkov je oživením a opätovným zavedením prvotného kresťanstva, ktoré praktizoval Ježiš a jeho učeníci počas prvého a druhého storočia nášho letopočtu.“
„Jehovovi svedkovia sú úspešnejší v udržiavaní stabilných manželských zväzkov než členovia iných denominácií.“ — American Ethnologist.
Sociologická štúdia s názvom „Viac informácií o ospravedlňovaní násilia“, ktorú vydala Michiganská univerzita, uvádza: „Od prelomu storočia si Jehovovi svedkovia dôsledne zachovávajú postoj nenásilnej ‚kresťanskej neutrality‘, a to počas dvoch svetových vojen i počas ďalších vojenských konfliktov v období ‚studenej vojny‘.“ Ako dôvod, prečo svedkovia zachovávajú neutrálny postoj, štúdia uvádza: „Učenie Jehovových svedkov vychádza z presvedčenia, že Biblia je inšpirované Božie slovo.“
„Svedkovia si získali povesť čestných, zdvorilých a pracovitých ľudí,“ dodáva pani Corbettová v knihe Religion in America (Náboženstvo v Amerike).
Rudolf Höss vo svojej autobiografii vydanej v knihe „Commandant of Auschwitz“ ?(Veliteľ Osvienčimu) hovorí o tom, ako boli popravení niektorí Jehovovi svedkovia za to, že odmietli porušiť svoju kresťanskú neutralitu. Napísal: „Predstavujem si, že takto museli vyzerať prví kresťanskí mučeníci, keď čakali v cirkuse na divé zvieratá, ktoré ich mali roztrhať na kusy. Išli na smrť s tvárami celkom premenenými, s očami upretými k nebu a s rukami zopnutými a zdvihnutými v modlitbe. Všetci, ktorí ich videli zomierať, boli hlboko pohnutí, dokonca to zapôsobilo aj na popravnú čatu.“ ?(Táto kniha bola vydaná v Poľsku pod názvom „Autobiografia Rudolfa Hössa-komendanta obozu oświęcimskiego“.)
A neter francúzskeho generála Charla de Gaulla po svojom oslobodení toto: „Úprimne ich obdivujem. Patrili k rôznym národnostiam: nemeckej, poľskej, ruskej a českej, a vydržali veľmi veľké utrpenie pre svoju vieru... Všetky prejavovali veľmi veľkú odvahu a ich postoj vzbudzoval rešpekt dokonca aj u SS. Keby zapreli svoju vieru, mohli byť okamžite oslobodené. Ale ony naopak nepoľavili vo svojom pevnom postoji, a dokonca sa im podarilo priniesť do tábora knihy a traktáty.“
Dr. Hanns Lilje, bývalý biskup protestantskej cirkvi v Hannoveri, o svedkoch napísal: „Môžu oprávnene tvrdiť, že boli jedinými významnými odopieračmi z dôvodu svedomia v tretej ríši.“
Vyjadrenie nemeckej historičky Gabriele Yonanovej, ktorá napísala: „Bez príkladu tejto nezlomnej kresťanskej skupiny počas národnosocialistickej diktatúry by sme — po Osvienčime a holokauste — museli pochybovať, či bolo vôbec možné naplniť kresťanské učenie Ježiša.“
Vydavateľ publikácie Holocaust Educational Digest o nich poznamenal: „Nikto z Jehovových svedkov nikdy nepôjde do vojny... Keby túto vieru vyznával každý, kto má v tomto svete moc, k [druhej svetovej vojne] by nikdy nedošlo.“
Známy, Írsky spisovateľ Hubert Butler sa neobával otvorene hovoriť o nepopulárnych veciach alebo skupinách. A keď to urobil, obyčajne to urobil sám. Vyjadril sa bez strachu, keď porovnával správanie cirkví s odvážnym postojom Jehovových svedkov, ktorí boli v časopise The Irish Times opísaní ako „jednoznačne najnevinnejšia a najbezúhonnejšia apolitická náboženská sekta zo všetkých“
,Keby tak bol každý ako oni!‘
To boli slová istého redaktora luxemburských novín Letzebuerger Journal. O kom hovoril?
Tento redaktor bol v Poľsku, aby sa zúčastnil oslavy 50. výročia oslobodenia Osvienčimu, a všimol si, že jedna skupina, ktorá veľmi trpela, tam vôbec nebola spomenutá. Vo svojej rubrike z 2. februára 1995 identifikoval túto skupinu ako Jehovových svedkov a napísal: „Ani najkrutejšie väznenie či koncentračný tábor, ani hrozba, že biedne zahynú v barakoch určených na vyhladovanie alebo pod sekerou či gilotínou, ich nemohli prinútiť, aby zavrhli svoju vieru.“ A pokračoval: „Dokonca aj brutálne stráže SS obdivovali odvahu, s akou Jehovovi svedkovia išli na smrť.“
Redaktor končil slovami: „Keby tak boli všetci ľudia ako Jehovovi svedkovia!“
SHAGARA: "Len škoda , že nie sú"!
Kniha „Voices From the Holocaust“ ?(Hlasy z holokaustu) obsahuje spomienky jednej Poľky, ktorá prežila koncentračné tábory v Osvienčime a Ravensbrücku. Napísala: „Videla som ľudí, ktorí sa stali veľmi, veľmi dobrými, i ľudí, ktorí sa stali absolútne zlými. Najslušnejšou skupinou boli Jehovovi svedkovia. Pred nimi klobúk dole... Robili pre druhých úžasné veci. Pomáhali chorým, delili sa o svoj chlieb a všetkým navôkol poskytovali duchovnú útechu. Nemci ich nenávideli, a zároveň ich mali v úcte. Dávali im tú najhoršiu prácu, ale oni ju prijímali so vztýčenou hlavou.“
Historik István Deák povedal, že svedkovia boli „podobní prvým kresťanom, ktorí radšej zomreli v tlame leva, než by položili i tú najmenšiu obeť na oltár rímskeho cisára“
„Z ich málo známej histórie zhromaždil Guy Canonici množstvo autentických svedectiev, ktoré človeku vyrážajú dych, keď vidí silu charakteru vyplývajúcu z viery vyjadrenej tými najjednoduchšími slovami, viery, ktorá bola až do konca nezlomná, a to aj medzi deťmi. Táto spomienka by mala poskytnúť základ na súčasné úvahy o kresťanskej povahe Jehovových svedkov.“
Noviny La Stampa v Taliansku takisto hovorili o Jehovových svedkoch, keď uviedli: „Sú to najlojálnejší občania, akých si možno priať: nevyhýbajú sa daniam ani sa nesnažia obísť nevýhodné zákony vo svoj prospech. Mravné ideály lásky k blížnemu, odmietanie moci, nenásilie a osobná čestnosť (čo sú pre väčšinu kresťanov ,nedeľné zákony‘ dobré len na to, aby sa hlásali z kazateľnice) vstupujú do ich ,každodenného‘ spôsobu života.“
Nemecké noviny Münchner Merkur napísali o tej istej skupine toto: „Sú najpoctivejšími a najpresnejšími platiteľmi daní v Spolkovej republike [Nemecko]. Ich poslušnosť zákonom možno vidieť v tom, ako jazdia, i v štatistikách zločinnosti.“
Istý sudca v El Salto v štáte Durango, ktorý pri viacerých príležitostiach konal svadobné obrady pre Jehovových svedkov, povedal: „Tvrdíme, že sme dobrí vlastenci a občania, no Jehovovi svedkovia nás zahanbujú. Sú pre nás príkladom, pretože nepripustia, aby bol v ich organizácii čo len jeden človek, ktorý by žil s niekým len na základe ústnej dohody a ktorý by nelegalizoval svoj vzťah. A vy, katolíci, takmer všetci žijete nemorálnym životom a nelegalizovali ste svoje manželstvá.“
„Čestnosť a rýdzosť je stálou črtou svedkov. Bez ohľadu na to, čo si o svedkoch niekto myslí — a veľa ľudí si o nich myslí veľa negatívneho —, žijú príkladným životom.“ — „Telegram“, Toronto (Kanada), júl 1970.
Ruský učenec Sergej Ivanenko povedal: „Jehovovi svedkovia sú na celom svete známi tým, že bezchybne poslúchajú zákony, a zvlášť tým, že svedomito pristupujú k plateniu daní.“
Kým iné cirkvi si najímajú konzultantov, ktorí lákajú ľudí do kostolných lavíc, alebo zápasia s novodobými problémami, ako je homosexualita a potrat, svedkovia nerobia žiadne ústupky meniacemu sa svetu. Stále systematicky agitujú po celej zemi.“ — The Orange County Register, okres Orange (Kalifornia, USA).
„Pokiaľ ide o šírenie viery, len málo denominácií to robí tak nadšene... ako Jehovovi svedkovia.“ — The Republic, Columbus (Indiana, USA).
„Ako jediní chodia z domu do domu s ‚dobrým posolstvom‘, a tak uplatňujú biblické zásady.“ — Życie Literackie, Poľsko.
„V rámci najväčšej kazateľskej kampane, akú poznáme, Jehovovi svedkovia rozniesli Jehovovo posolstvo po celom svete.“ — News-Observer, Tamaqua (Pensylvánia, USA).
„Ukázali sa... ako slušní, poriadni občania, ktorí žijú podľa vysokých mravných meradiel,“ napísal londýnsky Daily Telegraph. A dodal: „Promiskuita a polygamia, ktorá je charakteristická pre africkú spoločnosť, je u svedkov jednoducho nemysliteľná.“
„Členovia tejto viery v priebehu desaťročí veľmi prispeli k rozšíreniu slobody svedomia.“ — Nat Hentoff, Free Speech for Me—But Not for Thee (Sloboda prejavu pre mňa — ale nie pre teba).
A ako uznali talianske noviny Fuoripagina, „nikomu nič nevnucujú; každý môže slobodne prijať alebo odmietnuť to, čo hovoria“.
A Louis Cassels, náboženský redaktor United Press International so sídlom vo Washingtone, D. C., napísal: „Svedkovia sa držia svojej viery s veľkou vernosťou, i keď ich to stojí veľmi veľa.“
Noviny, Boston Target, ktoré vychádzajú v Lincolnshire, a uviedli názor istého prispievateľa: „Ľudia strácajú vieru v náboženstvá... Čo títo duchovní cirkvi celé dni robia? Určite nevychádzajú za ľuďmi a nestretávajú sa s nimi podobne ako Kristus... Zdá sa, že jediným náboženstvom, ktoré sa o ľudí zaujíma, sú Jehovovi svedkovia, ktorí chodia za ľuďmi a stretávajú sa s nimi a ktorí sú naozaj zapojení do kázania pravdy — pozývajú vás, aby ste prišli na ich bohoslužby, hovoria o otázkach životného prostredia a v súvislosti s tým aj niečo robia. Nie som Jehovov svedok, ale skutočne si vážim týchto ľudí a počúvam ich.“
Profesor Anatolij P. Ziľber, prednosta oddelenia intenzívnej starostlivosti a anesteziológie Petrozavodskej univerzity a Kareľskej štátnej nemocnice v Rusku, chváli Jehovových svedkov slovami: „Nezneužívajú alkohol, nefajčia, nebažia po peniazoch, neporušujú svoje sľuby ani nesvedčia falošne... Nie je to záhadná sekta, ale občania, ktorí dodržiavajú zákon.“ Dodáva: „Sú to úctyhodní, veselí ľudia, zaujímajú sa o históriu, umenie a život vo všetkých jeho ohľadoch.“ Po vymenovaní pozitívnych zmien, ktorými svedkovia prispeli k bezkrvnej chirurgii, tento profesor hovorí: „Pozmenením Voltairových slov by sme mohli povedať, že keby Jehovovi svedkovia neexistovali, patrilo by sa ich vymyslieť.“
SHAGARA: "netreba si nič vymýšľať, my, svedkovia sme tu a sme tu pre vás, čo chcete zdediť záchranu a život v novom , spravodlivom svete"!
---------------------------------------------------------
Y LOVE YOU Jehovovi svedkovia!
Tak...