Kríza materializmu

Človek je bytosťou duchovnou a táto jeho duchovná podstata sa prejavuje v cite. V cite srdečnosti, v ľudskom teple a dobroprajnosti! Cit, ľudskosť a srdečnosť by preto mali byť určujúcimi vo všetkom, čo ľudia, ako duchovné bytosti myslia, hovoria a konajú.

Táto najvnútornejšia ľudská, duchovno – citová podstata by teda mala byť zároveň dominantnou a viditeľnou i vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Či už v hospodárstve, priemysle, finančníctve, ekonomických vzťahoch, atď. Ak by totiž bolo toto všetko prežiarené vyššie spomínanou, ľudskou srdečnosťou, nadobudlo by to úplne inú podobu, ako je tomu dnes. Na prvom mieste by bolo potom vždy iba dobro ľudí a s ním súvisiace úsilie o všeobecné celospoločenské a nakoniec i celosvetové blaho.

Dnes tomu tak ale žiaľ nie je! Na prvom mieste sú predovšetkým peniaze a zisk a tieto pseudo hodnoty sa na piedestál spoločenského záujmu mohli dostať iba preto, že ľudia odsunuli a zasypali svoju vrodenú srdečnosť a svoju citovú vrúcnosť, ktoré sú výrazom ich najvnútornejšej, duchovnej podstaty a nahradili ich chladným rozumom. Chladným rozumom, ktorý nepozná nič iného, ako bezohľadné kalkulácie, upriamené len a len na hmotný prospech.

Pre čisto hmotné ciele, čiže ekonomické, mocenské a svetovládne, je preto šliapané po ľudskej dôstojnosti, je spôsobované strádanie a utrpenie miliónom ľudí po celej planéte, čo by v podstate nikdy nebolo v takej miere vôbec možné, ak by sme v každodennom živote dokázali dať priechod spomínanej, ľudsky citovej srdečnosti.

Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.

Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.

Pri takomto vyzdvihovaní duchovnosti by materialisticky orientovaní ľudia mohli poukázať na samoúčelnosť duchových praktík mnohých spoločenstiev, cirkví a jednotlivcov, ktoré sú neraz úplne odtrhnuté od reálneho života a jestvujú iba samé pre seba a to neraz dokonca na úkor spoločnosti. Napríklad v život v kláštoroch, v odlúčení od spoločnosti, ale taktiež i prázdna, formálna viera bez dosahu na praktický život.

Treba povedať, že podobné argumenty sú plne oprávnené a treba tiež jednoznačne vyjadriť, že všetky snahy v duchovnej oblasti, ktoré nemajú reálny vplyv na zlepšenie života v spoločnosti sú v podstate nesprávne, zbytočné a samoúčelné. Jednoznačne z toho vyplýva, že duchovnosť, odtrhnutá od praktického života je určitým nesprávnym extrémom.

Avšak druhým, opačným extrémom je dlhodobo neudržateľný, čistý materializmus súčasného typu, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia. Finančná kríza i napríklad nedávna plynová kríza, spôsobená geopoliticko - mocenskými záujmami, pre ktoré sú osudy miliónov ľudí úplne bezvýznamnými, toto všetko sú iba prvé lastovičky začínajúceho kolapsu systému, postaveného jedine na materialistickom spôsobe myslenia. To je teda ďalší, opačný nesprávny extrém.

Takže máme tu v podstate dva extrémy: Na jednej strane duchovnosť, odtrhnutú od reality a na druhej strane materializmus, odtrhnutý od duchovnosti. Oba sú zlé! To jediné zdravé a správne môže vzniknúť iba zo vzájomného, harmonického spolupôsobenia oboch princípov – duchovného a materiálneho.

Príklad: Skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných Zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto Zákonitosti i reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer, ktorý v súčasnosti nemá. Takýmto by mal byť bankár, podnikateľ, konštruktér, atď. Takýmito by mali byť všetci ľudia, každý vo svojom vlastnom odbore činnosti, ale aj vo svojom osobnom živote.

Cesta k všeobecnému zlepšeniu situácie vedie teda jedine cez pochopenie a uvedomenie si týchto skutočností a cez osobnú snahu každého jednotlivca stať sa človekom duchovným, človekom citu, plným teplej ľudskej srdečnosti, ktorý svojou ľudskosťou prežiari všetko, čo robí. V celospoločenskom a celosvetovom meradle by sa to prejavilo tak, že súčasný systém konfrontácie a bezohľadnej konkurencie by bol nahradený systémom vzájomnej pomoci, podpory a spolupráce.

Všetko však záleží od vnútornej premeny každého z nás, od vnútornej premeny každého jednotlivca! Jedine cez tento osobný, vnútorný prerod jednotlivca vedie totiž cesta k pozitívnej premene celej spoločnosti.

Nie, vôbec nie je na mieste úvaha, že človek je príliš nepatrný na to, aby sám niečo zmenil. Že je ako malá kvapka vody, ktorá sa rozplynie v oceáne. Nie je to tak!

Každý z nás, hoci zdanlivo akokoľvek nepatrný, sa môže stať drobnou iskričkou, ktorá keď spadne do suchej trávy, môže spôsobiť neuhasiteľný požiar celého lesa. Taká je pravda! Preto ak chceme mať tento svet lepším, ani na minútu neotáľajme s našou vlastnou, osobnou vnútornou premenou. Jej dosah nie je totiž vôbec taký bezvýznamný, ako si myslíme.

M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
odkaz

Marx a Engels,boli proti vám obyčajný amatéri,toľko hlúposti na jednej strane....

Mily pan Supa,
ako mi teda vysvetlite to ze veriaci nie su lepsi ludia od ateistov (da sa to statisticky preukazat), ze vznikali rozne nabozenske konflikty a vojny (a stale vznikaju)? Zeby v skutocnosti duchovno a "teplo ludskeho srdca" boli dva uplne rozdielne pojmy?

Milan, v podstate nezáleží, čo v človeku prevažuje, či duchovne alebo materialisticky, v každom z nás sú obidve formy. Dôležitejšie je, či poctivo, nesebecky a s porozumením skúma dopad svojho jednania či javov na svoje okolie, aj keď nie sme vševedúci a ten odhad je determinovaný našimi skúsenosťami a vedomosťami.
Pozri si trebars tvoj príklad...

Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.
Tvoja úvaha je vlastne vyvolaná strachom źo straty zamestnania našich ľudí na SK. Ale prečo vlastne je lacnejšia pracovná sila v Azii? Lebo je tam väčšia bieda a nižšia životná úroveň, ako u nás, a títo ľudia potrebujú pracovať a zarábať oveľa nástojčivejšie, ako my...
Takže asi tak 🙂

Vážený Poroslav, vážená Nadja.

Vo svojom článku som poukázal na zápory bezduchého, tupého materializmu na jednej strane. Na druhej strane treba zároveň odsúdiť každé slepé, dogmatické a kŕčovité upnutie sa na nejaký náboženský systém, bez vlastného, kritického myslenia a zvažovania.

Ak sa totiž v náboženstvách potláča vlastné, samostatné myslenie a preciťovanie, je to nesprávne. Je to cesta k náboženskému fanatizmu, na ktorej sú upaľovaní a vraždení všetci tí, ktorí majú iný názor, ako je ten oficiálny a väčšinový. Je to teda cesta k beztrestnému konaniu tých najťažších zločinov a to všetko pod rúškom práva a služby Najvyššiemu. Spomínané náboženské vojny sú toho dôkazom.

Naša viera preto nesmie byť slepá! Nesmie byť obmedzená na bezmyšlienkovitú poslušnosť! Stvoriteľ predsa nechce mať z človeka otroka, ale slobodnú bytosť, ktorá sama dobrovoľne pochopí, že jedine podriadenie sa vôli Najvyššieho je to najsprávnejšie, čo vôbec môže pre seba i pre iných urobiť. Ak sa však tento princíp, alebo skôr povinnosť samostatného, slobodného myslenia v náboženstvách nezohľadňuje, končí to potom inkvizíciou a podobne.

Môj názor je nasledovný: Určite poznáte slová: Kto veľa dostal, od toho bude veľa požadované! Západná civilizácia je teraz momentálne na výslní civilizácie, avšak svoju intelektuálnu a materiálnu prevahu nevyužíva správnym spôsobom, smerom k všeobecnému pozdvihnutiu ľudstva, ako po stránke materiálnej, tak i duchovnej.

Práve naopak, svoj potenciál hrubo zneužíva iba smerom k vlastnému hmotnému prospechu a to na úkor slabších a menej schopných. Dá s povedať, že bohatstvo západu bolo a je bezohľadne vytĺkané z biedy a zaostalosti ostatných častí sveta.

To, ako tvrdo, ba až neľudsky musia pracovať ľudia v Ázii je v 21. storočí niečím hanebným, je to novodobým otroctvom, nehodným tejto civilizácie. Otroctvom, z ktorého bezohľadne profitujú iba tí bohatí.

Kto veľa dostal, od toho bude veľa požadované! Beda preto celej západnej civilizácii, beda všetkým bohatým, ktorí raz predsa len budú musieť skladať účty zo svojho zvrhlého a ľudsky nedôstojného jednania.

Milan, potláčanie vlastného a samostatného myslenia a názoru, aj preciťovania, je nevyhnutné, ak chceme žiť v spoločnosti ľudí a nie na pustom ostrove. Výchovou potláčame odmalička pocity sebeckosti a rozvíjame vedomie spolupatričnosti, učíme sa žiť spolu s ostatnými a byť osožní celku. Učíme sa aj viere, a spôsobu, akým máme veriť alebo neveriť, čo tiež vyžaduje podriadenie sa, väčšinou vôli rodičov.
Takže až v dospelosti, keď sme už najdôležitejšie pravidlá zvládli, sa môžeme opäť začať učiť myslieť samostatne, ale v rámci nám už vštiepených morálnych zásad. A to, ako hlboko sú v nás zakorenené, určuje, aký typ slobodného myslenia uprednostníme, pretože aj to využívanie svojich daností k hmotnému obohacovaniu na úkor druhých je vlastne prejav slobodného myslenia... morálka nás totiž zbavuje slobody... 🙂

nadja /pretože aj to využívanie svojich daností k hmotnému obohacovaniu na úkor druhých je vlastne prejav slobodného myslenia... morálka nás totiž zbavuje slobody... 🙂/ nie vždy nás morálka zbavuje slobody práve naopak morálka nás oslobodzuje od konania nemorálnych vecí a ich následkov.je také porekadlo :"všetko môžme no nie všetko nám prospieva"

DNA, veľmi pekne si to napísal, ale nemôžem súhlasiť - morálka nám prikazuje nekonať neeticky, ak nás oslobodzuje, tak snáď od nesprávneho rozhodnutia, a dokonca nie vždy nutne nám musí prospievať ... ba naopak... 🙂

Nadja môžeš mi to vysvetliť a najlepšie na príklade?
/morálka nám prikazuje nekonať neeticky/.............
/a dokonca nie vždy nutne nám musí prospievať ... ba naopak... 🙂/.................