Kresťanstvo – nepochopenie utrpenia!

Kresťanstvo – nepochopenie utrpenia!

Koho Pán miluje, toho krížom navštevuje! Toto úslovie vzniklo v kresťanskom prostredí a vyjadruje názor, že utrpenie v živote človeka je akýmsi darom od Stvoriteľa. Nachádza sa v tom síce zrniečko pravdy, ale to nesprávne a mylné je v pochopení spomínaného úslovia prevažujúce. A zašlo sa v tom až tak ďaleko, že sa utrpenie začalo považovať až za akési zvláštne vyznamenanie od Pána a mnohí takzvaní „svätí“ si na základe toho sami spôsobovali rozličné druhy utrpenia, či dobrovoľne znášali rôznu nepohodu, ktorú by inak vôbec znášať nemuseli, len aby sa zapáčili Pánovi.

Vnímanie utrpenia ako zvláštneho vyznamenania od Pána je omyl! Veď niečo takéhoto sa vôbec nezlučuje s podstatou Stvoriteľa, ktorý je Láskou. A Láska, to je predsa šťastie, mier, radosť a harmónia! Veď Láska Stvoriteľa predsa chce, aby ľudia boli šťastnými a nie aby trpeli. A preto Pán v nijakom prípade ľuďom nenadeľuje utrpenie, ako nejaké zvláštne vyznamenanie. Preto úslovie: koho Pán miluje, toho krížom navštevuje nemôže byť správne. Takéto niečo by totiž Tvorca, ktorý je Láskou nikdy nerobil.

Utrpenie ľudí neprichádza z rúk Najvyššieho! Utrpenie si spôsobujú ľudia samotní! Utrpenie vzniká na základe Zákona spätného pôsobenia, ktorý vo veľkom diele Pána zabezpečuje fungovanie Spravodlivosti.

Tento dokonalý Zákon a Spravodlivosť s ním súvisiacu možno vyjadriť jednoduchými slovami: čo si kto zaseje to aj zožne. Kto teda konal dobro, vráti sa mu v Zákone spätného pôsobenia v znásobenej miere dobro. Kto však konal zlo, vráti sa mu v účinkoch toho istého Zákona zlo. Takto prosto a jednoducho to funguje. Ide tu o čistú Spravodlivosť, pretože každému sa dostane iba toho, či si on sám vo svojej minulosti zasial. V minulosti nedávnej, dávnejšej, alebo veľmi dávnej. Ba dokonca až v minulosti presahujúcej hranicu jedného pozemského života. Áno, dokonalý Zákon spätného pôsobenia ďaleko presahuje hranicu jediného pozemského života a to smerom do budúcnosti ako i smerom do minulosti.

Smerom do budúcnosti v tom zmysle, že bytie človeka kontinuálne pokračuje aj po pozemskej smrti a smerom do minulosti v tom zmysle, že na zemi nikto z nás nebol iba jeden jediný raz, ale boli sme tu už viac krát. V poznaní zákonitosti opätovných príchodov ľudí na zem tkvie pochopenie toho, prečo napríklad trpia deti, prečo sa každý z nás rodí do rozličných životných pomerov a podobne. Preto neraz utrpenie, ktoré nás stretá, môže mať svoju príčinu v našom predchádzajúcom bytí na tejto zemi.

Aj keď teda človek nepozná dávnu príčinu, prečo konkrétne trpí, môže si byť stopercentne istý, že netrpí nespravodlivo. Môže si byť stopercentne istý, že jeho utrpenie je absolútne spravodlivým prejavom Zákona spätného pôsobenia, na základe ktorého k nám môže prísť a vždy prichádza iba to, čo sme sami vo svojej minulosti zasiali. Lebo neochvejne platí: čo kto zaseje, to aj zožne!

Ak sme teda v minulosti siali zlo, či už svojimi slovami, alebo činmi, alebo v skrytej podobe prostredníctvom svojho cítenia a myslenia, v prežívaní utrpenia sa nám toto, nami sformované zlo jedného dňa určite vráti. Tak to vyžaduje Spravodlivosť, na základe ktorej musíme vlastným prežitím za všetko zaplatiť a to až do posledného haliera.

Čo je pritom ešte treba zvlášť podotknúť je fakt, že Zákon spätného pôsobenia berie na zreteľ i naše cítenie a myslenie, čiže náš skrytý, vnútorný život, na ktorého kvalitu vôbec nedbáme. Ak však vo svojom cítení a myslení, ktoré nikto nevidí sejeme zlo, ak v sebe prechovávame závisť, nenávisť, nečisté myšlienky, nečestnosť a podobne, neznamená to, že za to nebudeme braní na zodpovednosť. Práve naopak! Naše nekontrolované cítenie a myslenie, náš nečistý, povrchný, skazený a prázdny vnútorný život býva príčinou mnohého nášho utrpenia. Lebo Zákon, čo kto zaseje to aj zožne sa bez výhrady vzťahuje aj k nášmu skrytému, vnútornému životu.

Ak sa teda niekedy budeme pýtať, prečo trpíme, alebo prečo musia trpieť zdanlivo dobrí ľudia okolo nás, tak pravá príčina utrpenia môže spočívať trebárs práve v nezriadenom a nečistom vnútornom živote. Vo vnútornom živote, ktorého zásadný vplyv na ľudský osud nám doteraz unikal. Vo vnútornom živote, ktorý však v žiadnom prípade neuniká účinkom Zákona spätného pôsobenia.

Utrpenie na nás teda nezosiela Stvoriteľ! Spôsobujeme si ho iba my samotní! Utrpenie je ovocím našich vlastných činov! Je žatvou našej vlastnej sejby! Je prejavom veľkej Spravodlivosti Najvyššieho, na základe ktorej každý z nás musí zaplatiť prežívaním vlastného utrpenia za zlo a utrpenie, ktoré on sám spôsoboval v minulosti iným.

Koho Pán miluje, toho krížom navštevuje! A predsa je v tomto úsloví aj zrniečko pravdy tak, ako bolo spomenuté na začiatku. Avšak iba na základe predchádzajúceho výkladu možno z tohto úslovia ono zrniečko pravdy správne vylúpnuť. Spočíva v pochopení, že utrpenie je v určitom zmysle predsa len milosť. Milosť, ktorú dokáže pochopiť a prijať iba človek znalý a preto zrelo prijímajúci vlastné utrpenie. Človek, prijímajúci vlastné utrpenie ako možnosť zaplatiť za staré viny a vyrovnať staré účty. Ako možnosť oslobodiť sa od všetkého zlého, čo sám kedysi spôsobil. Ak bude takto zrelo pristupovať k svojmu utrpeniu, stane sa pre neho cestou k postupnému oslobodeniu sa. Cestou k zaplateniu a vyrovnaniu všetkých svojich vín, aby potom, po vyrovnaní svojich starých účtov mohol žiť život bez akéhokoľvek utrpenia. Aby mohol žiť už iba v šťastí, radosti a mieri. Ak dosiahne tohto bodu a potom bude svojimi citmi a myšlienkami, svojimi slovami a činmi siať iba dobro, bude k nemu v účinkoch Zákona spätného pôsobenia prúdiť už len dobro. Lebo ten, kto má vyrovnané všetky svoje účty a už iba šťastie a dobro rozdáva, musí zákonite iba šťastie a dobro žať.

Kiež by sa čo najviac ľudí dostalo až sem. Kiež by čo naviac ľudí dokázalo obrátiť účinky železného Zákona spätného pôsobenia vo svoj prospech tak, ako sa ešte dnes deje v ich neprospech. K tomu je však potrebné, aby sme sa aspoň do určitej miery stali znalým týchto Zákonitostí, ktoré nie sú vôbec zložité a predovšetkým, aby sme sa zmenili k lepšiemu. Aby sme konečne pochopili, že prostredníctvom svojich citov a myšlienok, i prostredníctvom svojich slov a činov musíme šíriť iba dobro, ak chceme iba dobro a šťastie žať.

Kto ale dobro nečiní, nech zo svojho utrpenia neobviňuje Stvoriteľa, ale nech hľadá jeho príčinu iba v sebe samotnom.

kusvetlu.blog.cz  v spolupráci s M.Š.

Bolesť, utrpenie, trápenie človeka formuje, zoceľuje ...ak je v tej správnej miere, tak zušľachťuje, pretože ak sme spokojní a šťastní zväčša nenapredujeme, stagnujeme, ved načo sa meniť, ak je nám fajn ... dalo by sa to teda pochopiť aj tak, že Boh nám to utrpenie nezasiela, ved Boh je láska, bolo by to absurdné, ale pripustí, aby sme trpeli, pretože vie, že nás to v konečnom dôsledku posilní, zmení ...Aj to môže znamenať to " koho Boh miluje, toho krížom navštevuje". Že Boh dopustí naše utrpenie ( ktoré sme si vlastne sami zaslúžili, privolali a pod. ) , nezastaví ho, hoci by mohol, pretože chce naše dobro, našu zmenu, naše zdokonalenie...

3
Na dopracovanie sa k takej kope debilít nie je ťažké - stačí 13 rokov pracovať s cigánmi a byť veriacim. Takže dievča, len sa ďalej zoceľuj, zušľachťuj, takých potrebuje naša vláda a cirkev. Pánboh s tebou.

....a zlé preč. Ako sa hovorí.
Tak teda vďaka, budem sa snažiť .-)

1Požičiam si názor na božie trestanie od Antidogmatika: Dovolím si odcitovať so súhlasom autora ešte časť z tejto knihy: (Posledné prikázanie)
Mal som návštevu. Zopár známych. Mužov i ženy. Stredoškolákov i vysokoškolákov. Odpoludnia sme v pohode sledovali televíziu. Bežal šot o českom prímasovi z doby hlbokej totality. Ukazovali, ako bol šikanovaný, prenasledovaný, utláčaný...
Nedalo mi, poznajúc náboženské presvedčenie svojich hostí, aby som si „nerýpol“. Poznamenal som: „Toho musel Pán Boh veľmi milovať, keď ho tak kruto trestal.“
„Netáraj hlúposti,“ zareagovala psychologička.
„To ja nie, mám to z Biblie,“ bránil som sa.
„Taký nezmysel v Písme svätom byť nemôže,“ vyhlásil kategoricky ekonóm.
„Je,“ oznámil som rozhodne.
Všetci chceli aby som im svoje tvrdenie dokázal. Priniesol som Roháčkovu Bibliu a nalistoval príslušnú kapitolu.
„To je sektárska Biblia, tej sa nedá veriť,“ odmietli prijať predložený fakt takmer jednohlasne.
Neostávalo mi iné iba si požičať manželkin Nový zákon. Je ortodoxná kresťanka a má tú najsprávnejšiu Bibliu na svete. Keď ju odobrili prečítal som im z Epištole sv. Pavla Židom (Listu Hebrejom) 12/6: „Lebo koho Pán Boh miluje, toho trestá, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Koniec citátu.
Vtedy ma napadlo akú moc má kresťanská filozofia. Ako by došlo k nejakému záhadnému prepnutiu spôsobu myslenia v mozgoch prítomných. Všetci do jedného, medzi nimi i vysokoškoláci s honosnými titulmi, začali po odcitovaní toho čo suverénne pred chvíľou vyhlásili za nezmysel, obhajovať.

A co im hovoris Ty? Sucit sa objavuje spontanne, lebo to prameni zo sebauvedomenia. Duch nem silu jedine z toho dovodu, lebo jeho nohy trcia vo vzduchoprazdne. Akakolvek viera, ci presvedcenie, mu tu zem poskytuje. Mysel je v podstate univerzalna, ale ani slon nicim nepohne, ked nema pod nohami podu.
Skus si seba predstavit vo Vesmire v skafandri. Kam sa vies dostat, ked nemas ziadny pohon? Aky je to pocit? Od nepokoja az po hysteriu, s pocitom nicotnosti a bezvyznamnosti vsetkeho, na co si len spomenies. Silu mas, vies sa do veci opriet, vedel by si s vela vecami pohnut. Ale co vo Vesmire, v skafandri, daleko od pody?
Je len na Tebe, aku podu si vyberies, lebo kazda poda - zem, je v Tvojej hlave. Niektore znesu vela, a niektore sa pohnu tiez, ked ich pretazis. Preto je dolezite si vybrat to, co je cloveku prirodzene - lasku, a ma najvacsi potencial rozvinut sa do neotrasitelnosti.

Inak pekne foto. Zacinam si mysliet, ze mas umeleckeho ducha.

Človek nikdy nebude mať na to, aby pochopil aký je boh, lebo nemá čím chápať niečo, čo je vysoko nad jeho pochopenie. Ak tvrdíme iba, že boh je láska, je to polopravda, lebo boh je v prvom rade spravodlivý a spravodlivosť je ako palica, musí mať dva konce, dobrý aj zlý. Polopravdou oklamal satan Evu v raji. lebo všetko, čo vetdy satan povedal, bola pravda, ale nie celá. A preto pozor na polopravdy!

"Človek nikdy nebude mať na to, aby pochopil aký je boh, lebo nemá čím chápať niečo, čo je vysoko nad jeho pochopenie.", spravne

ako uci cirkev myslim od Tridentskeho koncilu: cokolvek vieme o Bohu, vzdy je viac toho, co o nom nevieme

Elemír, sám si teraz povedal polopravdu, citujem: "Človek nikdy nebude mať na to, aby pochopil aký je boh". Človek má rozum a ducha alebo myseľ tela a myseľ ducha v Rim 8. Myseľ tela nemôže pochopiť a prijať Boha, ale myseľ ducha áno ... pozri Rim 8. Inak povedané, ľudský rozum nie je schopný pochopiť a prijať duchovné veci ale ľudský duch po "tréningu" / pod milosťou áno.

6. elemír, čo je také nepochopiteľné na bytosti, ktorá klame, podvádza, lúpi, masovo vraždí (viď páranie brúch tehotným ženám a ďalšie krutosti). Bytosti, ktorá zaviedla holocaust a rasizmus.

14. Krištof, dovol, aby som ti ozámil obrovskú novinu. Nielen ja, ale jstvuje aj kopa iných ľudí, ktorí nemajú potrebu liezť niekomu do zadku, a teda neptrebujú ani drevenných bôžikov, ani iné modly a nechýba mi ani žiadne náboženstvo. A môžem ti povedať, že patrím k tým, ktorých aj tvoj Pán protežuje: V 21. kapitole sa Jób sťažuje, že mnohí bezbožníci sa dožijú požehnaného veku v plnej sile. Všetko sa im darí. Majú pekné domy. Žijú si pokojne, bez problémov. Verejne sa dištancujú od boha a modlitieb. A nič sa im zato nestane. Boh im neudeľuje žiadne bolesti v hneve. Ako je to možné?
No to nie je všetko. Najväčšou nespravodlivosťou je, že taký člo-vek býva ušetrený i ku dňu záhuby a aj keď čokoľvek protináboženského spácha nie je potrestaný.
A po smrti? Citujem z Jóba 21/32 – 34: „Keď do hrobu ho odprevadia napokon, bedliť mu budú nad náhrobkom ver‘. Sladké mu budú aj tie hrudy ručaja, všetci za ním prúdmi sa pohrnú a pred ním zasa zástup bez počtu. Nuž darmo veru vy mňa potešujete, a zo slov vašich klam len ostáva.“
Takže Krištof, spamätej sa a drž sa Písma svätého. Dobre sa ti povodí aj vo večnosti. (Ospravedlňujem sa, že som to pre ťažšie chápavých veriacich trocha upravil.)