Kontroverznosti kresťanstva

Hlavné príčiny kresťanských rozporov.

Klamstvá.
Kresťanstvo, ktoré je v podstate založené na klame a ilúzii, je vari preto jedným z najkontroverznejších náboženstiev. Klame tam otec, syn aj svätci, ale najviac cir-kev, ktorá ešte navyše slovo božie prekrúca podľa svojich potrieb.
Pán – Hospodin oklamal už prvého biblického človeka, keď povedal: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla, z toho nejedz! Lebo v deň, kedy by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ (Genezis 2/17)
Povšimnutia hodné je, že had, podľa cirkvi svätej Satan, diabol povedal prvým ľuďom pravdu, že nezomrú (toho dňa), ale sa im otvoria oči a oni poznajú, čo je dobré a čo zlé.
Nuž Adam s Evou jedli zo zakázaného stromu napriek božiemu varovaniu a v ten deň, kedy z neho jedli nezomreli.
Pri pozornom štúdiu Biblie objavíme ešte niekoľko ďalších Pánových klamstiev.
Ježiško zasa podviedol svojich učeníkov ktorí položili svoje životy pre slovo Božie a dožadovali sa spravodlivosti. Dostali biele rúcha a vyhýbavú odpoveď, aby ešte chvíľu pozhoveli, kým nebudú pozabíjaní aj ostatní spoluslužobníci a bratia, ktorí boli, z ktovie akého dôvodu, predurčení zomrieť pre Ježiša. (Zjavenie sv. Jána 6/9-11.)
Z klamstiev svätých:
„Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete.“ (Marek 11/24) Tomuto dnes už neveria ani ortodoxní kresťania, pokiaľ nie sú duševne narušení.
Svätý Augustín zasa tvrdí, (Katechizmus SSV 1998-2004 str. 90.) že anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Vraj ak sa pýtate na meno tejto prirodzenosti je to duch. Ak sa pýtate na službu je to anjel.
No podľa príbehu o Lotovi tam anjeli nielen, že jedli a pili, ale skazení obyvatelia Sodomy chceli s nimi aj obcovať.
O tom, že anjeli sa na pohľad nelíšili od ľudí svedčí Kniha Tobiášova 5/6 kde stojí: „Našiel skvelého mladíka stáť opásaného a takmer pripraveného na cestu. Nevedel, že je to anjel Boží.“
Hoci z Písma je celkom zrejmé, že anjeli sa na nerozoznanie podobajú ľuďom, ibaže majú schopnosti, ktoré sa vtedy zdali ľuďom zázračné, ich definícia svätým Augustínom i cirkvou je číročistá lož.
Z cirkevných klamstiev vyberám tvrdenie cirkvi, že „Boh nemôže ani klamať...“ (Poznámky pod čiarou v Starom zákone 1 vydanom SSV v r.1994 str.10) Ako vyplýva z vyššie uvedeného Boh oklamal už prvých ľudí. Klamstvo je aj tvrdenie cirkvi o anjeloch. A klamstvá cirkvi skrze jej kňazov pokračujú permanentne aj dnes.
Spomeniem toto: Kňaz celebrujúci svätú omšu z príležitosti uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky zdvihol ruky, vrhol pohľad na oblohu a prehlásil: „Cítim, že prichádza.“
Isteže tým myslel Boha.
Ale ako môže prichádzať niekto, kto je všade?

Kontroverznosť u Boha.
Pán prikazuje: Nezabiješ – zabi. Na prezentovanie zabijackého božieho príkazu vyberám Proroctvo Ezechielovo 9/6: „Starca, mládenca, pannu, decko i ženy vraždite.“ Ak si pozorne preštudujeme Starý zákon nájdeme v ňom veľa takýchto Božích príkazov. Nezriedka prikazuje pozabíjať i dobytok. Takže mňa pri štúdiu Biblie možno právom napadlo, že „vynálezcom“ holokaustu je práve Pán – Hospodin.
Ďalší kontroverzný príkaz je: Nepokradneš – ukradni. V Exode 3/22 Pán – Hospodin nariaďuje svojmu ľudu: „Ženy si vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajúcich zlaté a strieborné predmety. A nakladiete ich na svojich synov a vaše dcéry a tak vyplienite Egypt. V Biblii vydanej Svetovou biblickou spoločnosťou (Roháčkov preklad) sa dočítame, že „... olúpite Egypťanov.“
Miluj svojho blížneho – zabi svojho blížneho. Pán prikazuje Levitom: „Takto hovorí Pán – Hospodin, Boh Izraela: ‘každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu ku druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných..’“
A Mojžiš po tej masakre, kde zomrelo viac ako tritisíc ľudí, spokojne prehlásil: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – Hospodinovi, veď každý bol proti svojmu bratovi – a preto dnes ste požehnaní!“ (Exodus 32/27 – 29)
Kontroverzia medzi Otcom a Synom.
Otec: Cti otca svojho i matku svoju!
Syn: Prostredníctvom sv Lukáša odkazuje Ježišovu požiadavku: „Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojim učeníkom.“ (Sv. Lukáš 14/26)
Otec: „Ľudojedom si, vlastný národ robíš bezdetným, preto nebudeš viac jesť ľudí.“ (Ezechiel 36/13, 14)
Syn: Vezmite si a jedzte, toto je moje telo.“ Telo Syna človeka, teda ľudské. (Ev. sv. Matúša 26/26)
Otec: „Nijakej krvi nebudete jesť. (Levitikus 3/17) Sankcie za nedodržanie tohoto zákazu viď Levitikus 7/26, 27.
Syn: Vzal kalich s vínom a povedal: „Pite z neho všetci, toto je moja krv, krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Ev. sv. Matúša 26/27 – 29)
Snáď najväčší a podstatný rozpor medzi otcom a synom vyplýva z Izaiáša 43/11 kde stojí: „Ja som Pán – Hospodin a okrem mňa niet Spasiteľa.“
Podľa cirkvi je Spasiteľom Kristus na čom je vlastne celé kresťanské učenie založené. Kto má pravdu, keď v Biblii, ktorá je podľa cirkvi slovom božím nemôže byť omylu alebo klamstva? Viď aj varovanie v Biblii, že jej obsah je nemenný, a teda ho nemá právo meniť Kristus ani cirkev.
Kto je zodpovedný za zlo?
Osvetlime si otázku, prečo všemohúci, milostivý, dobrotivý, spravodlivý a ktovie ešte aké pozitívne vlastnosti cirkev Pánovi – Hospodinovi prisudzuje, Boh, dopúšťa všetky tie zlé veci dejúce sa denne ľudským jedincom i ľudstvu. Cirkev tvrdí, že to nie Boh ale,...a tu má celý rad za vlasy pritiahnutých vysvetlení. Jedno si požičiam z knihy „Môžeš žiť naveky“ vydanej WATSH TOWER AND TRACY SOCIETY OF NEW YORK INC. U.S.A. v r. 1990.
Pod tým je nasledovná poznámka: „Táto kniha je vydaná v 93 jazykoch. Celkový počet kníh vytlačených vo všetkých vydaniach od roku 1982 je 47 mil. výtlačkov!
Okrem iného sa na str. 99 v naznačenej súvislosti píše: „Kto však spôsobuje druhým zlo? Sú to ľudia, nie Boh. Boh odsudzuje zlé konanie.“
Teraz sa pozrime ako je to so zlom podľa Biblie. V Izaiášovi 45/7 sa ten dobrotivý a tak ďalej Boh chváli: „...ja, ktorý formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Pán – Hospodin činím to všetko.“ (Viď Roháčkov preklad.) Ďalej sa v Izaiášovi ešte dozvieme, že „...ja som stvoril tiež zhubcu, čo ničí.“ (Izaiáš 54/16.)
A knihy, z ktorých citujem sú len časťou z cirkevných spisov, ktoré zlé konanie Pána – Hospodina ospravedlňujú, prekrúcajú, či ignorujú biblické texty a podvádzajú tak od vzniku kresťanstva pred dvetisíc rokmi miliardy veriacich.
Dôkaz, ako cirkev vyhlasuje Boha za dobrého, je aj v poznámke pod čiarou v SSV 2. diel – prvá časť, str. 692, kde sa napriek v Biblii popísanému surovému zaobchádzaniu s Jóbom tvrdí: „Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.“
Z kritikov kresťanstva hovorí diabol.
Každá pravdivá kritika kresťanstva je cirkvou označovaná za výplod zlých síl. Satana, diabla, démonov.
Nahliadnime teraz, kto to vlastne podľa Biblie podľahol temným silám.
V štvrtej kapitole 1. Epištoly Sv. Pavla Timotejovi sa nachádza varovanie. Duch varuje, že v neskorších časoch niektorí odstúpia od viery. Budú to tí, čo podľahnú hlasu bludných duchov a učeniu démonov. Títo bludní duchovia a démoni budú zabraňovať ženiť sa a prikazovať zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril. Okrem iného sa tam tiež dozvieme, že podľa Písma majú byť biskupi a diakoni mužmi jednej ženy. Aj v Starom zákone v Knihe kazateľovej 9/9 Pán – Hospodin jasne prezentuje slovo božie: „Uži života so ženou, ktorú si si obľúbil, po všetky dni nestáleho žitia tvojho.“ (Táto kapitola je v niektorých vydaniach Biblie nazvaná Ekleziastikus a texty v nich môžu byť odlišné.)
Takže prijatím celibátu a zákazom ženenia, nedbajúc na varovanie jasne uvedené v epištole Sv. Pavla Timotejovi, sa katolícka cirkev dostala pod vplyv démonov. Následok tohoto vplyvu je hrozný. Svätá inkvizícia páchala po dlhé stáročia ohavné zločiny a spôsobila nesmierne utrpenie a príšernú smrť mnohým nevinným. Utrpenie spôsobuje cirkev svojim veriacim aj dnes. Príkladom môže byť snaha o zákaz interrupcií, ktorý je podľa Písma neopodstatnený a obmedzovanie sexu. V druhej knihe Mojžišovej v Exode, kapitole 21 vo verši 22 sa vraví, že keby pohnevaní muži udreli tehotnú ženu a keby vyšiel z nej plod avšak žena by nezomrela, bude za taký čin pokuta. Ale keby žena zomrela, bude usmrtený aj ten čo ju udrel.
Podľa Biblie prerušenie tehotenstva nie je vražda, ako to prezentuje cirkev. Zákazom čohosi, čo nemá oporu v Písme si cirkevní hodnostári a politici len realizujú svoje mocenské chúťky. A škodia veriacim.
Zaujímavé je, že príčinu zákazu sexu a jeho dôsledok zhrnul okrem renomovaných psychiatrov a psychológov, či psychoanalytikov do jedinej, ale výstižnej vety aj spisovateľ Wiliam Diehl v románe Primárny strach: „Sex sa v kresťanskej etike stal hlavným bojovým polom morálky a zároveň sa stal základnou príčinou duševných porúch.“
Aký názor má Pán – Hospodin na ľudí?
Aké vlastnosti prisudzuje cirkev Pánovi – Hospodinovi už vieme. Kto chce vedieť aký je názor Pána – Hospodina na ľudí, nech si pozorne prečíta dvadsiaty druhý verš zo štvrtej kapitoly knihy Jeremiášovej. Dozvie sa, že: „Veď môj ľud je hlúpy, nepoznáva mňa, sú to synovia sprostí, nemajú pochopenia, múdry sú oni na zločin, ale dobro robiť nevedia.“
To je naozaj tvrdá sebakritika vlastného diela.
Takže tí dvaja, Otec a Syn vôbec nie sú takí, ako ich prezentuje cirkev.
V čom je problém? Biblia má okolo 1200 strán. Cirkevné dogmy sú človeku vnucované takmer od narodenia. Veriaci vedia iba to, čo ich kňazi naučili. Zo skúseností viem, že len mizivé percento veriacich kresťanov čítalo Sväté písmo. Z tých, čo čítali si len málo uvedomilo rozpory medzi biblickými textami a cirkevnými dogmami.
Tento koncentrovaný „výcuc“ negatívnych vlastností a konaní kresťanských božstiev a nezmyselných cirkevných dogiem chce podnietiť tých, čo sú toho schopní, pozrieť sa na kresťanskú filozofiu kritickým pohľadom. Chce im umožniť dozvedieť sa pravdu.
A to aj napriek zákazu Pána – Hospodina v 5. M – Deuteronomium 18/12: „...nech niet nikoho... kto by sa pýtal mŕtvych na PRAVDU.“
Dozvedieť sa pravdu pre Boha i cirkev nebolo a stále nie je žiadúce.

Citáty pochádzajú z nasledovných prameňov: Posledné prikázanie, AMA r. v. 2003. Sväté písmo – Starý zákon 1-3, SSV r. v. 1991-1994. SVÄTÁ BIBLIA, Svetová biblická spoločnosť. Sv. písmo-Nový zákon, SSV r. v. 1986. Katechizmus katolíckej cirkvi, SSV r. v. 1998-2004.
11. 2. 2007

Zareagujem (pre začiatok) na to, o čom súdiš ako o prvom klame:
"Nuž Adam s Evou jedli zo zakázaného stromu napriek božiemu varovaniu a v ten deň, kedy z neho jedli nezomreli."

Tieto veci si nemožno vysvetľovať hocijako, ako sa to komu zdá.
Eva a Adam pôvodne žili pri strome života, a mohli z neho jesť, lebo zo všetkých stromov mohli jesť, okrem toho poznania dobra a zla. Tento strom života znamená ich život vo vyššom (duchovnom) zmysle.
Nikde nevidíme, že by Eva a Adam nemali žiť natrvalo, až po neuposlúchnutí prikázania mali zomrieť. Teda je možné, že ich pôvodný "osud" mal byť večný život s Bohom v raji (čo teda predstavuje aj ten strom života, z ktorého mohli jesť). Strom poznania dobra a zla znamenal aj ich slobodu. Mohli totiž počúvať Boha a tým žiť s ním v raji - ale nemuseli, mohli porušiť jeho prikázanie a tým "zomrieť", čiže stratiť to čo mali: (trvalý?) život so svojím Stvoriteľom v raji. Potom sa stalo, že ich satan pokúšal, povedal vlastne to, že ich ich Stvoriteľ oklamal, že by porušením onoho upozornenia neumreli, ale boli by naopak ako Boh atď. A tak keď poslúchli satana a porušili Božie varovanie, stalo sa, že statili nielen ten život s Bohom v raji, ale napokon aj definitívne zomreli. "Smrť" tu znamená život bez Boha, bez pozitívneho životodárneho vzťahu s ním, a k tomu došlo prakticky hneď...

Môžem sa ťa opýtať, aké hodnoty vyznávaš a prípadne prečo?

Druhá reakcia:
Všetkému čo tu píšeš sa nedá dobre rozumieť a asi ani ty tomu dobre nerozumieš. Záleží na tom, ako si veci dokážeme vyložiť (napr. tie z Písma) a môžeme sa aj (z)mýliť... Tak ďalej:

„Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete.“ (Marek 11/24) "Tomuto dnes už neveria ani ortodoxní kresťania, pokiaľ nie sú duševne narušení."
Prečo? To je len prejavom silnej viery, Boh je všemohúci a keď Ho prosíme v súlade s Jeho vôľou, môže to raz splniť.

"Svätý Augustín zasa tvrdí, (Katechizmus SSV 1998-2004 str. 90.) že anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Vraj ak sa pýtate na meno tejto prirodzenosti je to duch. Ak sa pýtate na službu je to anjel."
Akiste aj Augustín dobre vedel, že anjel je síce predovšetkým duch, no môže sa zhmotňovať, napríklad keď prišli anjeli v podobe ľudí za Abrahámom, on ich úctivo pohostil a oni mu niečo prorokovali...

"Hoci z Písma je celkom zrejmé, že anjeli sa na nerozoznanie podobajú ľuďom, ibaže majú schopnosti, ktoré sa vtedy zdali ľuďom zázračné, ich definícia svätým Augustínom i cirkvou je číročistá lož."
Nie, ako by sa ľudia mohli odrazu niekde zazračne zjaviť? A to sa stalo v Písme veľakrát v prípade anjelov, odrazu sa zázračne niekde zjavili, napríklad Zachariášovi keď bol sám vo svätine sa zjavil archanjel Gabriel. Ten istý sa potom zjavil Márii. A potom Jozefovi sa "zjavil anjel Pánov vo sne". A tak ďalej.

"Ale ako môže prichádzať niekto, kto je všade?"
To, že "Boh prichádza" znamená, že sa viacej a špeciálne sústreďuje na dané miesto, resp. na človeka, ľudí situáciu a pod. s úmyslom čosi učiniť...

"Kontroverznosť u Boha.
Pán prikazuje: Nezabiješ – zabi."
Treba si uvedomiť, že desať prikázaní, ako je Nezabiješ! má univerzálny charakter, je to vo všeobecnosti čosi záväzné pre človeka, ľudí. Ale existovali v starozákonnej dobe špecifické situácie, keď sa mohlo a malo robiť čosi iné, tak to bolo i v prípade "posvätnej vojny". Bola to doba výchovy ľudí, očisťovanie sa od modloslužobníctva, ohavností a pod., zavádzanie služby "jedinému pravému Bohu Izraela".

"Otec: Cti otca svojho i matku svoju!
Syn: Prostredníctvom sv Lukáša odkazuje Ježišovu požiadavku: „Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojim učeníkom.“ (Sv. Lukáš 14/26)"
Ježiš určite nebol za to, aby ľudia nenávideli svojich príbuzných, išlo len o to, aby pre pravdu, ktorou je On, nenechali sa nimi odradiť. Niekedy sa totiž stáva, že človek kvôli svojim príbuzným a známym nehľadá Ježiša...

"Syn: Vezmite si a jedzte, toto je moje telo.“ Telo Syna človeka, teda ľudské. (Ev. sv. Matúša 26/26)"
Veď išlo len o trocha chleba a vína, ako symbolov Kristovej obete za hriechy! Žiadne ľudožrúctvo sa nekoná!

"Snáď najväčší a podstatný rozpor medzi otcom a synom vyplýva z Izaiáša 43/11 kde stojí: „Ja som Pán – Hospodin a okrem mňa niet Spasiteľa.“
Podľa cirkvi je Spasiteľom Kristus na čom je vlastne celé kresťanské učenie založené."
Práve o to ide, že Ježiš Kristus bol istým spôsobom pôvodne v nebi ako Boh - ako Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, a odtiaľ prišiel ako Spasiteľ. Však Ježiš sám hovorieval: "Ja a Otec sme jedno." Alebo: "Kto vidí mňa, vidí Otca." Alebo Ján 1, 1-14: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo... A to Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, bolo plné milosti a pravdy."

Dopĺňam predchádzajúci článok, ktorý sa neviem z akého dôvodu neprekopíroval cely.

A knihy, z ktorých citujem sú len časťou z cirkevných spisov, ktoré zlé konanie Pána – Hospodina ospravedlňujú, prekrúcajú, či ignorujú biblické texty a podvádzajú tak od vzniku kresťanstva pred dvetisíc rokmi miliardy veriacich.
Dôkaz, ako cirkev vyhlasuje Boha za dobrého, je aj v poznámke pod čiarou v SSV 2. diel – prvá časť, str. 692, kde sa napriek v Biblii popísanému surovému zaobchádzaniu s Jóbom tvrdí: „Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.“
Z kritikov kresťanstva hovorí diabol.
Každá pravdivá kritika kresťanstva je cirkvou označovaná za výplod zlých síl. Satana, diabla, démonov.
Nahliadnime teraz, kto to vlastne podľa Biblie podľahol temným silám.
V štvrtej kapitole 1. Epištoly Sv. Pavla Timotejovi sa nachádza varovanie. Duch varuje, že v neskorších časoch niektorí odstúpia od viery. Budú to tí, čo podľahnú hlasu bludných duchov a učeniu démonov. Títo bludní duchovia a démoni budú zabraňovať ženiť sa a prikazovať zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril. Okrem iného sa tam tiež dozvieme, že podľa Písma majú byť biskupi a diakoni mužmi jednej ženy. Aj v Starom zákone v Knihe kazateľovej 9/9 Pán – Hospodin jasne prezentuje slovo božie: „Uži života so ženou, ktorú si si obľúbil, po všetky dni nestáleho žitia tvojho.“ (Táto kapitola je v niektorých vydaniach Biblie nazvaná Ekleziastikus a texty v nich môžu byť odlišné.)
Takže prijatím celibátu a zákazom ženenia, nedbajúc na varovanie jasne uvedené v epištole Sv. Pavla Timotejovi, sa katolícka cirkev dostala pod vplyv démonov. Následok tohoto vplyvu je hrozný. Svätá inkvizícia páchala po dlhé stáročia ohavné zločiny a spôsobila nesmierne utrpenie a príšernú smrť mnohým nevinným. Utrpenie spôsobuje cirkev svojim veriacim aj dnes. Príkladom môže byť snaha o zákaz interrupcií, ktorý je podľa Písma neopodstatnený a obmedzovanie sexu. V druhej knihe Mojžišovej v Exode, kapitole 21 vo verši 22 sa vraví, že keby pohnevaní muži udreli tehotnú ženu a keby vyšiel z nej plod avšak žena by nezomrela, bude za taký čin pokuta. Ale keby žena zomrela, bude usmrtený aj ten čo ju udrel.
Podľa Biblie prerušenie tehotenstva nie je vražda, ako to prezentuje cirkev. Zákazom čohosi, čo nemá oporu v Písme si cirkevní hodnostári a politici len realizujú svoje mocenské chúťky. A škodia veriacim.
Zaujímavé je, že príčinu zákazu sexu a jeho dôsledok zhrnul okrem renomovaných psychiatrov a psychológov, či psychoanalytikov do jedinej, ale výstižnej vety aj spisovateľ Wiliam Diehl v románe Primárny strach: „Sex sa v kresťanskej etike stal hlavným bojovým polom morálky a zároveň sa stal základnou príčinou duševných porúch.“
Aký názor má Pán – Hospodin na ľudí?
Aké vlastnosti prisudzuje cirkev Pánovi – Hospodinovi už vieme. Kto chce vedieť aký je názor Pána – Hospodina na ľudí, nech si pozorne prečíta dvadsiaty druhý verš zo štvrtej kapitoly knihy Jeremiášovej. Dozvie sa, že: „Veď môj ľud je hlúpy, nepoznáva mňa, sú to synovia sprostí, nemajú pochopenia, múdry sú oni na zločin, ale dobro robiť nevedia.“
To je naozaj tvrdá sebakritika vlastného diela.
Takže tí dvaja, Otec a Syn vôbec nie sú takí, ako ich prezentuje cirkev.
V čom je problém? Biblia má okolo 1200 strán. Cirkevné dogmy sú človeku vnucované takmer od narodenia. Veriaci vedia iba to, čo ich kňazi naučili. Zo skúseností viem, že len mizivé percento veriacich kresťanov čítalo Sväté písmo. Z tých, čo čítali si len málo uvedomilo rozpory medzi biblickými textami a cirkevnými dogmami.
Tento koncentrovaný „výcuc“ negatívnych vlastností a konaní kresťanských božstiev a nezmyselných cirkevných dogiem chce podnietiť tých, čo sú toho schopní, pozrieť sa na kresťanskú filozofiu kritickým pohľadom. Chce im umožniť dozvedieť sa pravdu.
A to aj napriek zákazu Pána – Hospodina v 5. M – Deuteronomium 18/12: „...nech niet nikoho... kto by sa pýtal mŕtvych na PRAVDU.“
Dozvedieť sa pravdu pre Boha i cirkev nebolo a stále nie je žiadúce.

Citáty pochádzajú z nasledovných prameňov: Posledné prikázanie, AMA r. v. 2003. Sväté písmo – Starý zákon 1-3, SSV r. v. 1991-1994. SVÄTÁ BIBLIA, Svetová biblická spoločnosť. Sv. písmo-Nový zákon, SSV r. v. 1986. Katechizmus katolíckej cirkvi, SSV r. v. 1998-2004.

"Takže prijatím celibátu a zákazom ženenia, nedbajúc na varovanie jasne uvedené v epištole Sv. Pavla Timotejovi, sa katolícka cirkev dostala pod vplyv démonov."
Opäť ide o to, ako informácie Pavlovej epištoly interpretujeme... Nezabúdajme, že sám Ježiš Kristus povedal, že sú (budú) ľudia, ktorí sa neženia / nevydávajú pre kráľovstvo Božie, aby mu o to viac slúžili. Zrejme tak je to aj v prípade rimskokatolíckych duchovných, mužov i žien. Napríklad protestanti sa však môžu sobášiť... Aj samotný apoštol Pavol bol sám, neoženil sa...

Inak treba si uvedomiť, že existovalo a existuje veľa veriacich (kresťanských i rímskokatolíckych) intelektuálov: vedcov z prírodných (napr. fyzika, biológia...) i spoločenských vied (filozofia, psychológia...), umelcov a pod. Ide často o ľudí, ktorí dosiahli najvyššie vzdelanie vo svojich (naznačených) oblastiach...

"Dozvedieť sa pravdu pre Boha i cirkev nebolo a stále nie je žiadúce."
Nazdávam sa, že Boh pozná tú pravdu, On je tou pravdou...

Nie som proti určitej konštruktívnej kritike od múdreho človeka. Ale čosi iné je nejaká subjektívna paušálna deštruktívna kritika...

"Povedz mi aké hodnoty vyznávaš (žiješ) a ja ti poviem kto si."

...no dobre a čo teraz? Povedzme že by cirkvi same seba rozpustili v hlbokej sebareflexii... čo by tu malo byť? Nastalo by oslobedenie stámiliónov duší ha ha? Povedzme že žijeme v nejakom klame, čo je teda to správne pre formovanie človeka, pre jeho cestu životom? A ak teda cirkev učí bludy, čomu učí svetská spoločnosť? Napíš aký bol -ideový zámer- textu.

Ahoj Polio, čo myslíš pod ideovým zámerom textu? Je chyba upozorňovať na pravdu? Čo keby cirkev prestala prekrúcať božie zákony? Bolo by to zle? Predstav si trpiace ženy katolíčky, ktoré sa zbavili plodu. Prečo trpia? Lebo cirkev nepravdivo, v rozpore s božím zákonom vyhlasuje interrupcie za vraždu. Obávajú sa, že ich duše po smrti pôjdu do pekla. Ak sa ubezpečia, že išlo iba o priestupok, uľaví sa im. Je to zle?
Mám s takými ženami osobné skúsenosti. Viem,akú úľavu pre ne značilo dozvedieť sa pravdu.
Preto som sa rozhodol poukazovať na niektoré nezmyselné cirkevné dogmy.

Možno k tomu prispeje aj nasledovný príspevok.


Bol Ježiš jediným Pánovým – Hospodinovým synom?

Poslal svojho jediného syna... Táto dogma o Ježišovi Kristovi patrí k hlavným článkom katolíckej viery. No bol Ježiš naozaj jediným Pánovým – Hospodinovým synom?
Iskričku pochybností i keď okamžite potlačenú, vzbudia už na začiatku štúdia biblických textov Evine slova vyslovené po porodení Kaina: „Nadobudla som muža s Hospodinom.“ (Genezis 4/1.) Podozrenie značne posilňuje verš 33 z 23. Kapitoly knihy Ekliziastikus: „...a od cudzieho muža nadobúda synov.“ Nadobudnúť syna teda značí mať od niekoho dieťa. Prečo Eva v súvislosti s narodením Kaina vraví, o nadobudnutí s Hospodinom? Úvaha, či bol Kain vôbec Adamovým potomkom sa z potlačeného podozrenia začína neodbytne predierať do vedomia.
Nuž skúsme preskúmať tento na prvý pohľad nezmysel z hľadiska milostného života Pána – Hospodina, ale venujme sa najskôr biblickým rodostromom. Avšak predtým si pre poriadok ešte povedzme, že text o nadobudnutí Kaina s Hospodinom má v rôznych vydania písma rôzne podoby. Možno preto, že i prekladateľov a redaktorov, ba možno aj posudzovateľov biblických textov napadlo to, čo autora Posledného prikázania a snažili sa v duchu zásad cirkevných dogiem podozrenie zakamuflovať.
Jednoznačné potvrdenie správnosti výberu práve tu použitého textu prvého verša zo štvrtej kapitoly knihy Genesis sa nachádza sa v Biblii vydanej Svetovou biblickou spoločnosťou bez udania roku vydania. Identifikovať ju možno podľa prekladateľa, ktorým je Prof. Jozef Roháček.. A v tomto vydaní Starého zákona sa na strane 4 v poznámke pod čiarou vysvetľuje, že Kain = Nadobudnutý.
Takže začnime si teraz všímať, čo v Písme svätom podporuje túto, na prvý pohľad nezmyselnú myšlienku. Už v Genesis 5/3 sa dozvedáme, kto je Adamovým prvorodeným: „Keď mal Adam 130 rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, na jeho obraz a nazval ho menom Set.“ Zaujímavé, že? Prečo tam nestojí, že to bol tretí syn? Taktiež je pozoruhodné, že Set mu bol podobný. No to ešte nemusí potvrdzovať hypotézu, že Kain a Ábel boli Pánovi – Hospodinoví potomkovia. Skúmajme teda ďalej.
Už kniha I. Paralipomenon nazvaná tiež Prvá kniha kroník 1/1 v rodokmene potvrdí, že Adamovým prvorodeným bol naozaj Set. „Adam, Set, Enos...“ Že by v Božom zákone bola chyba? Mohlo dôjsť pri prepisovaní Písma k vypustení Kaina a Ábela z rodokmeňa uvedeného v Knihe kroník? Možno, až kým sa neprepracujeme k Evanjeliu Sv. Lukáša 3/24 – 38, kde sa uvádza Ježišov rodokmeň až po Adama. A hľa, pred Adamom ktože sa to nachádza? Set. Kain ani Ábel sa nevyskytujú ako Adamovi potomkovia ani v Novom zákone.
Z toho vyplýva len jedna možnosť: Pán – Hospodin oplodnil ženu, ktorú stvoril a mal s ňou dvoch synov. Inej možnosti naozaj niet, veď v tom čase podľa cirkvi na Zemi boli iba Adam s Evou a Pán – Hospodin.
V SSV, Knihe žalmov 2/7 stojí: „Pán – Hospodin riekol mi: ,Syn môj si ty, ja som ťa dnes splodil...‘“ Odhliadnuc od toho, že ide o zjavný nezmysel, nadväzuje naň i vysvetlenie cirkvi svätej so zrejmou snahou dokázať božský pôvod Kristov. Ibaže si autori i redaktori tejto poznámky neuvedomujú, že vysvetľovanie nezmyslov plodí ešte väčšie nezmysly. Uvážte sami. V poznámke pod čiarou sa hovorí, že nejde o adoptívne synovstvo, ale o prirodzený zrod, čo osvetľujú slová: ja som ťa dnes splodil. V nasledovnom celé toto vysvetlenie vzťahujú na mesiáša, teda na Krista. Odmietli pritom vziať do úvahy (alebo jednoducho zamlčali?), že podľa spomenutej knihy žalmov toho mesiáša splodil Pán – Hospodin „dnes“. Ja som ťa dnes splodil, stojí tam čierne na bielom. (Čo však dogma o počatí duchom svätým?) Nevadí im ani, že Kniha žalmov vznikla viac ako 6 storočí pred narodením Krista.
Lenže v tom prípade Kristus nemôže byť jediným Pánovým – Hospodinovým synom.
Padá ďalšia cirkevná dogma.
Poďme však ďalej. Aj na viacerých miestach Biblie sa spomínajú Adamovi potomkovia. Napríklad v Knihe Ekleziastikus 49/19: Set a Sem (pozri Paralipomenon) dosiahli tiež chválu u ľudí, ale Adam svojim pôvodom predchádzal všetko ľudstvo. (Za úvahu stojí aj otázka akých ľudí? Aj keď vezmeme do úvahy dlhý vek biblických hrdinov v čase života Seta a Sema jestvovalo iba ich príbuzenstvo splodené krvismilstvom.) Kain ani Ábel sa tiež nespomínajú. Ani v dobrom ani v zlom.
No opis narodenia Kaina a Ábela nie je jediným miestom v Biblii kde Pán – Hospodin obcoval s ľuďmi (nielen so ženami).
V Izaiášovi 54/4 – 6 sa dočítame: „Nebojže sa, veď zahanbená nebudeš, a nepýr sa, veď nebudeš potupená! Áno, zabudneš hanbu mladosti, na potupu vdovstva svojho nespomenieš si viac. Bo manželom ti bude stvoriteľ, Pán zástupov je meno jeho.“ A v Jeremiášovi 3/14: „Vráťte sa povstaleckí synovia – to je výrok Pánov – veď ja som manželom vašim!“
V poznámke pod čiarou v SSV je vysvetlenie, že u prorokov je častý obraz, že Jahve je manželom a vyvolený národ manželkou. Izraeliti sú vraj deťmi. Ale čo tí povstaleckí chlapci, ktorým bol tiež manželom?
Ak sa vám stále zdá táto úvaha pritiahnutá za vlasy prečítajte si Baruchovo proroctvo 3/36 a 38: „Toto je Boh náš... Potom sa objavil na zemi a obcoval s ľuďmi.“ Nakoľko v biblických textoch nájdeme iba zjavnú Pánovu – Hospodinovu nechuť, ba až chorobný odpor obcovať s významom, verejne sa stýkať s ľuďmi, mať s nimi čosi do činenia, ide zjavne o obcovanie pohlavné.
Prestaňme sa teraz zaoberať Pánom – Hospodinom a jeho potomkami a venujme sa ostatným synom božím, ktorých je v Biblii neúrekom. Sú tak farbisto opísaní, až oči kolú. No Cirkev aj napriek tomu tvrdí, že Ježiš bol jediným synom božím.
V prvej knihe Mojžišovej sa dočítame, že keď sa ľudia začali na Zemi množiť rodili sa im dcéry. Synovia boží videli, že ľudské dcéry sú krásne a brali si z nich za ženy. Z tých spojení sa rodili potom obry, siláci a muži povestného mena.
V knihe o Jóbovi sa v kap. 3 a 6 možno dočítať o synoch Pánových, resp. o synoch božích, (podľa toho aké vydanie Biblie máme k dispozícii). V tej istej knihe v kapitole 38 sa zasa dozvieme, že synovia Pána všetci plesali, (alebo keď jasali všetci synovia boží).
Tým výpočet božích synov ani zďaleka nekončí. Aj v Knihe žalmov je o nich zmienka. V kapitole 81, (82) v šiestom verši stojí, že: „Bohovia ste a všetci synovia Najvyššieho.“ (Všimnite si, že ide o synov božích, ktorí sú tiež bohmi tak ako Kristus.)
Taktiež v Knihe žalmov v žalme 88, (89) sa básnik pýta kto sa medzi synmi božími bude podobať Pánovi – Hospodinovi.
No nielen o synoch božích je v Biblii zmienka dočítame sa v nej dokonca i o božích potomkoch ženského rodu. Napríklad v Malachiášovi 2/11, 12 zistíme, že si Júda vzal dcéru cudzieho boha.
Cirkev svätá označila všetkých bohov vyskytujúcich sa v Biblii okrem Pána – Hospodina za modly? Nuž pýtam sa, ako mohla mať modla dcéru?
A ďalej. Kniha múdrosti 5/5: „A hľa, veď ho počítali medzi synov Božích a má údel medzi svätými.“
Napokon v Knihe Daniel 3 je opis o podobnosti jedného z mládencov vrhnutých do ohnivej pece, so synom božím. (Je podobný synovi bohov.)
Avšak nielen v biblických textoch sa dozvedáme o existencii viacerých synov božích. Je o nich zmienka i v ezoterickej literatúre. Allan Kardek v Knihe médií vydanej českým vydavateľstvom Schneider bez označenia roku vydania, ISBN 80-901315-4-9, na strane 215 opísal nasledovnú príhodu, ktorá sa stala na špiritistickej seanse: Jeden zo zjavených duchov sa spoločnosti predstavil ako syn boží. „Si teda Kristus?“ opýtali sa ho. Odvetil: „Nepovedal som, že som Ježiš, som synom božím pretože som jedným z jeho tvorov.“
Ako sa stavia cirkev svätá k zjavnému rozporu medzi jej tvrdením, že Kristus je jediným synom božím a hojným výskytom božích synov v Biblii? Vysporiadala sa s problémom veľmi jednoducho. V Biblii vydanej SSV v Trnave v roku 1994 v poznámke pod čiarou tento rozpor vysvetľujú tak, že synmi božími sú nazývaní všetci zbožní ľudia a nemravní ľudia sa volajú dcéry ľudí alebo synovia ľudí. Ale prečo sa tým zbožným, poriadnym ľuďom, keď obcovali s nemravnými ľudskými dcérami rodili obry, nevysvetľujú. Takže aj sám Starý zákon jednoznačne vyvracia tvrdenia cirkvi svätej o jedinom božom synovi.
Potvrdí nám to konštatovanie v knihe Ekleziastikus 36/14 kde autor prosí Boha, aby sa zľutoval nad svojim ľudom – Izraelom, ktorého urobil rovným svojmu prvorodenému. Všimnite si, že vtedy Kristus ešte nebol narodený. Ale hovorí sa o prvorodenom. Podľa Biblie bol Pánovým – Hospodinovým prvorodeným Kain. Sedí aj ich prirovnanie, že sa podbajú Kainovi. V predchádzajúcom článku sa možno dočítať ako vraždili svojich bratov a blízkych. Tak ako Kain zavraždil Ábela.
Ďalší dôkaz, že Kristus nebol jediným synom božím. Pritom či bol Ježiš jedináčikom alebo nie je úplne bezvýznamné. Nepodstatné. Dôležité je, či splnil po čo na Zem prišiel. A to mohol aj vtedy keby pochádzal aj z mnohých Pánových – Hospodinových potomkov.
Vysvetľovanie skutočností nachádzajúcich sa v Písme svätom a ich prekrúcanie cirkvou svätou plodí iba nezmysly. Pousmejme sa nad tým, čo vykladači Písma dosiahli snahou poprieť zjavný fakt viacerých synov božích prezentovaný samotnou Bibliou. Uvážme, čo vlastne vyviedli nazvaním všetkých zbožných ľudí synmi božími a nemravných dcérami ľudí, alebo synmi ľudí. Predstavme si na moment skupinku nemravných, zlých ľudí mužského pohlavia. Vykladači písma ich označili ako synov ľudí.
Synovia ľudí.
Prestavme si teraz z tej fiktívnej skupinky jedného človeka. Povedali sme si, že sú všetci mužského pohlavia. Toho potom nazveme synom človeka. A čo bol Kristus? Nový zákona Ježiša nazýva synom človeka. Takže: cirkevní vykladači Písma urobili zo svojho idolu, z Ježiša Krista, svojho Pána nemravného a zlého človeka.
To sa im naozaj podarilo.

Prameň: Ako v predchádzajúcom článku.

Tak ďalej:
"Bol Ježiš jediným Pánovým – Hospodinovým synom?"
Nuž jediný, ktorý nemal pozemského otca, lebo sa počal z Ducha Svätého (t. j. z Božieho Ducha, Boh je Duch).

"Evine slova vyslovené po porodení Kaina.."
Treba si prečítať to Písmo, veď sa tam píše jasne, že potom Adam poznal (t. j. sexuálne) Evu a narodil sa im syn. Najprv mali jedného a potom druhého syna, Kaina a Ábela. Samozrejme, potom mali ešte ďalšie deti (Set...).

"Prvá kniha kroník 1/1 v rodokmene potvrdí, že Adamovým prvorodeným bol naozaj Set. „Adam, Set, Enos...“ Že by v Božom zákone bola chyba?"
Nie je tam chyba, podobne ako nie je chyba v tom Lukášovi 3, 24-38.

"A hľa, pred Adamom ktože sa to nachádza? Set. Kain ani Ábel sa nevyskytujú ako Adamovi potomkovia ani v Novom zákone."
Však Adam nemal deti (keďže bol prv zavraždený Kainom), teda nemohol byť ani otcom v rodostrome, ktorý sa tam uvádza. A Kain zasa nepatrí do rodostromu Božieho ľudu, je tam práveže ten Set ako "nahrada za spravodlivého Ábela".
Pán dal schopnosti Adamovi, aby bol s Evou a "plodili sa a množili a zaplnili Zem."

"Ja som ťa dnes splodil, stojí tam čierne na bielom. (Čo však dogma o počatí duchom svätým?)"
Veď splodil (alebo zrodil a pod.) Ho práve Duchom Svätým. Nie "klasickým" ľudským stykom. Mária tak mala počať zázračne zo Svätého Ducha.

"Nevadí im ani, že Kniha žalmov vznikla viac ako 6 storočí pred narodením Krista."
Však to je len jedno z mnohých proroctiev, vzťahujúcich sa na Krista (Mesiáš), ktorého Židia dlhé stáročia očakávali, lebo bol zaľúbený. Ide teda len o to, čo sa raz má stať (nie "dnes" z hľadiska času, kedy to dotyčný (zrejme kráľ Dávid) písal, dávno pred príchodom Krista).

"Kain ani Ábel sa tiež nespomínajú. Ani v dobrom ani v zlom."
Oni sa nemusia spomínať všade, spomínajú sa však na iných miestach, napr. 1J 3, 12.

"Ale čo tí povstaleckí chlapci, ktorým bol tiež manželom?"
No iste nie "manželom" doslova. Povedzme v rámci "registrovaného partnerstva", hm? Opäť ide o istý duchovný vzťah, Boha a ľudí, či už spravodlivých, počúvajúcich, alebo aj "povstaleckých", ale majúcich možnosť obrátiť sa k Pánovi, svojmu Stvoriteľovi.

"Toto je Boh náš... Potom sa objavil na zemi a obcoval s ľuďmi.“
Nuž iste nejde o sexuálne "obcovanie pravého Boha s ľuďmi". Slovo "obcovať" sa dá použiť aj ina, napr. proste ako "konať", "žiť" (podľa niečoho, niekoho a pod.) a pod.

"Hospodinovu nechuť, ba až chorobný odpor obcovať s významom, verejne sa stýkať s ľuďmi, mať s nimi čosi do činenia, ide zjavne o obcovanie pohlavné."
Ale, ale, však Boh je Stvoriteľ ľudí, chce mať s nimi pekný a správny vzťah, lenže poniektorí majú na Neho taký svojský názor, no. Ako je napísané (Jn 3, 16):
Lebo Boh tak miloval svet (ľudí), že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.

Teraz otázka na teba, Antidogmatik: Myslíš, že Cirkev nejako nadmerne potláča ľudskú sexualitu (alebo čosi také)?

Doplnenie predchádzajúceho článku.

V knihe o Jóbovi sa v kap. 3 a 6 možno dočítať o synoch Pánových, resp. o synoch božích, (podľa toho aké vydanie Biblie máme k dispozícii). V tej istej knihe v kapitole 38 sa zasa dozvieme, že synovia Pána všetci plesali, (alebo keď jasali všetci synovia boží).
Tým výpočet božích synov ani zďaleka nekončí. Aj v Knihe žalmov je o nich zmienka. V kapitole 81, (82) v šiestom verši stojí, že: „Bohovia ste a všetci synovia Najvyššieho.“ (Všimnite si, že ide o synov božích, ktorí sú tiež bohmi tak ako Kristus.)
Taktiež v Knihe žalmov v žalme 88, (89) sa básnik pýta kto sa medzi synmi božími bude podobať Pánovi – Hospodinovi.
No nielen o synoch božích je v Biblii zmienka dočítame sa v nej dokonca i o božích potomkoch ženského rodu. Napríklad v Malachiášovi 2/11, 12 zistíme, že si Júda vzal dcéru cudzieho boha.
Cirkev svätá označila všetkých bohov vyskytujúcich sa v Biblii okrem Pána – Hospodina za modly? Nuž pýtam sa, ako mohla mať modla dcéru?
A ďalej. Kniha múdrosti 5/5: „A hľa, veď ho počítali medzi synov Božích a má údel medzi svätými.“
Napokon v Knihe Daniel 3 je opis o podobnosti jedného z mládencov vrhnutých do ohnivej pece, so synom božím. (Je podobný synovi bohov.)
Avšak nielen v biblických textoch sa dozvedáme o existencii viacerých synov božích. Je o nich zmienka i v ezoterickej literatúre. Allan Kardek v Knihe médií vydanej českým vydavateľstvom Schneider bez označenia roku vydania, ISBN 80-901315-4-9, na strane 215 opísal nasledovnú príhodu, ktorá sa stala na špiritistickej seanse: Jeden zo zjavených duchov sa spoločnosti predstavil ako syn boží. „Si teda Kristus?“ opýtali sa ho. Odvetil: „Nepovedal som, že som Ježiš, som synom božím pretože som jedným z jeho tvorov.“
Ako sa stavia cirkev svätá k zjavnému rozporu medzi jej tvrdením, že Kristus je jediným synom božím a hojným výskytom božích synov v Biblii? Vysporiadala sa s problémom veľmi jednoducho. V Biblii vydanej SSV v Trnave v roku 1994 v poznámke pod čiarou tento rozpor vysvetľujú tak, že synmi božími sú nazývaní všetci zbožní ľudia a nemravní ľudia sa volajú dcéry ľudí alebo synovia ľudí. Ale prečo sa tým zbožným, poriadnym ľuďom, keď obcovali s nemravnými ľudskými dcérami rodili obry, nevysvetľujú. Takže aj sám Starý zákon jednoznačne vyvracia tvrdenia cirkvi svätej o jedinom božom synovi.
Potvrdí nám to konštatovanie v knihe Ekleziastikus 36/14 kde autor prosí Boha, aby sa zľutoval nad svojim ľudom – Izraelom, ktorého urobil rovným svojmu prvorodenému. Všimnite si, že vtedy Kristus ešte nebol narodený. Ale hovorí sa o prvorodenom. Podľa Biblie bol Pánovým – Hospodinovým prvorodeným Kain. Sedí aj ich prirovnanie, že sa podbajú Kainovi. V predchádzajúcom článku sa možno dočítať ako vraždili svojich bratov a blízkych. Tak ako Kain zavraždil Ábela.
Ďalší dôkaz, že Kristus nebol jediným synom božím. Pritom či bol Ježiš jedináčikom alebo nie je úplne bezvýznamné. Nepodstatné. Dôležité je, či splnil po čo na Zem prišiel. A to mohol aj vtedy keby pochádzal aj z mnohých Pánových – Hospodinových potomkov.
Vysvetľovanie skutočností nachádzajúcich sa v Písme svätom a ich prekrúcanie cirkvou svätou plodí iba nezmysly. Pousmejme sa nad tým, čo vykladači Písma dosiahli snahou poprieť zjavný fakt viacerých synov božích prezentovaný samotnou Bibliou. Uvážme, čo vlastne vyviedli nazvaním všetkých zbožných ľudí synmi božími a nemravných dcérami ľudí, alebo synmi ľudí. Predstavme si na moment skupinku nemravných, zlých ľudí mužského pohlavia. Vykladači písma ich označili ako synov ľudí.
Synovia ľudí.
Predstavme si teraz z tej fiktívnej skupinky jedného človeka. Povedali sme si, že sú všetci mužského pohlavia. Toho potom nazveme synom človeka. A čo bol Kristus? Nový zákona Ježiša nazýva synom človeka. Takže: cirkevní vykladači Písma urobili zo svojho idolu, z Ježiša Krista, svojho Pána nemravného a zlého človeka.
To sa im naozaj podarilo.

Prameň: Ako v Kontroverziách.

A ešte záver:
Čo sa týka Žalmu 82 - aj vzhľadam na celkový kontext Písma - tam ide zrejme o vyjadrenie určitej (aspoň potenciálnej) blízkosti ľudí a ich Stvoriteľa, ktorý ich stvoril na svoj obraz, no žiaľ mnohí sa toho akosi nedržia. Preto sa tam ďalej uvádza: "...ale umriete ako ľudia a padnete ako hociktoré knieža. Povstaň, ó Bože, súď zem, lebo Tvojím vlastníctvom sú všetky národy."

Ohľadom témy synovstva ľudí treba uviesť, že jedine Ježiš bol počatý bez pozemského otca a z Ducha Svätého. Ide teda o akési dokonalé synovstvo, telesné i duchovné... Ale istým spôsobom aj ľudí stvoril Boh a to na svoj obraz a okrem toho, či najmä, mal by byť Tvorcom ich nesmrteľnej duše/ducha. (No pre dedičný hriech je na naplnenie synovstva nevyhnutný Kristus.)

"Napríklad v Malachiášovi 2/11, 12 zistíme, že si Júda vzal dcéru cudzieho boha."
To neznamená, že tá dcéra mala za otca nejakého cudzieho boha. Buď si Júda, Žid, vzal za ženu cudzinku, ktorá uctievala iného boha, alebo sa to myslí obrazne, že Júda, resp. celý jeho kmeň sa dal na uctievanie cudzieho boha, teda na modloslužbu. To sa stávalo a aj proti tomu vystupovali proroci, ako napríklad práve tento Malachiáš. Takým cudzím bohom bol vtedy napr. Baal.

"Toho potom nazveme synom človeka. A čo bol Kristus? Nový zákona Ježiša nazýva synom človeka."
Áno, avšak slová syn/Syn človeka majú viacero významov. Jeden značí proste každého človeka, resp. muža, druhý v zmysle hriešneho a tretí je prorockým pomenovaním Mesiáša (Kristus) a božského Kráľa, ktorý bol zaľúbený a dlho očakávaný. Rozpráva o Ňom hlavne starozákonný prorok Daniel, napr. Dan 7, 13-27 (teraz úryvok):
"V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli Ho pred Neho. Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne."
Napokon Ježiš bol/je synom človeka i ako proste človek a teda blízky všetkým ľuďom.

Som tu prví raz a volám sa Deduško.
Rád by som povedal pár slov na Váš príspevok.
Myslím si , že je skutočne zostavený odborne a niet asi nikoho kto by ho napadol, ale i tak Vám chcem povedať ako na mňa pôsobil.

Pripadá mi ten príspevok ako boj človeka proti svojmu duchu, ktorý búcha na dvere svojho väzenia a Váš rozum mu všemožne dokazuje, že Boh nie je, aby už prestal.

Viete ste ako Šavol pred obrátrením sa kedy zabíjal Kresťanov a všemožne sa snažil urážať Boha aby sa mu aj ON ozaj zjavil.
Ale tu je chyba lávky.
BOH nepotrebuje žiadneho človeka, a ak človek sám sa rozhodne ísť proti nemu, je to jeho vec.
Predovšetkým Vám chýba dôslednosť v hladaní. Stačí iba jeden bod.
BOH je obsolutne dokonalý a čisý nad naše chápanie, nepozná pojmy zla ako ich Vy prezentujete. Pozná iba lásku a dokonalosť, nepozná ani len stotinu zla ktoré Vy opisujete lebo ich nemá vo svojej podstate. Je jasnosť nad jasnosť.

Prosím to čo opisujete ako dôkazy nie sú dôkazy ale iba výplody ludí, ktorý v dobrej viere a nevedomosti písali dejiny Kresťanstva.

Pretože Ježiš zostúpil na zem a bol sproste zavraždený, tak zostúpil jeho brat Duch Svätý
a napísal prednášky, ktoré ozrejmujú ako je to naozaj s ludstvom a jeho cestami.
Treba aby ste hladali a nevideli iba zlú stránku veci, veď ako často na hnojiísku rastú krásne kvety a nik si ich neodtrhne lebo sa zakydá hnojom.
S pozdravom Deduško.

No, štúdia o Hospodinových deťoch to bola pekná, ale zamyslel si sa nad myšlienkou, prečo Kain a Ábel nie sú v rodokmene? Ábel bol zavraždený, preto nemohol mať deti, to je jasné. Kain za jeho vraždu dostal trest, bol označený znamením a trpel celý svoj biedny život. Jeho rod zanikol a nepokračovalo sa v ňom. Rozumieš? Absolútnou detskou logikou, vetva sa rozrastala iba o jeden konár, o Seta. Od Seta sa v 5. kapitole Genesis dostávame teda až po Noeho, či Noacha, potom bola potopa a čítame, že Boh povedal:"A ja, hľa, uvediem potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo, v ktorom je duch života pod nebom; všetko, čo je na zemi, zomrie." Príbeh potopy samozrejme poznáme. Jedinými zachránenými boli Noach a jeho synovia(Sem, Cham a Jafet) + ich ženy. Z nich sa potom odvíjal rodokmeň ďalej. A keď sa presne dopracujeme k Lukášovmu evanjeliu, na ktoré si poukazoval aj Ty, v 36. verši nachádzame meno Noeho a jeho prvorodeného syna, Sema. Kde sú Cham a Jafet? No ich vetva sa nedostala do rodokmeňa, neboli na ňu určení. Je veľmi jednoduché to pochopiť. A ešte ku otázkam okolo "synov a dcér bohov". Stačí, aby som Vám ponúkol jeden jediný verš, ktorých je v Biblii veľmi veľa, ale tento mi utkvel v pamäti ešte z detských čias, keď som sa ho učil naspamäť:"1Vidzte, jakú lásku nám dal Otec - aby sme sa volali deťmi Božími, a sme nimi! Preto nás svet nezná, pretože jeho nepoznal.
2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je."
Sú to verše z 1. epištoly Jánovej, z tretej kapitoly. Potrebujeme ďalšie vysvetlenia? A ku tej dcére cudzieho boha, je to presne také isté. Nesmieš to brať tak telesne, napríklad aj ja ľudí, ktorí chodia do zhromaždenia, kde chodím, nazývam bratmi a sestrami. NIe preto, že by sme boli telesnými súrodencami, ale preto, že sme všetci deťmi Božími a máme teda jedného spoločného otca. Naše mozočky nedokážu pochopiť Božiu bytosť, dokonale jej porozumieť či dokonca ju vedecky skúmať a dostať do vzorcov. Je tu potrebná bázeň a úcta, Boh Ťa predsa miluje ako každého na tejto Zemi. Mimochodom, tie články čo kopíruješ, nechcel by si napísať niečo podobné? Alebo sa až tak nevyznáš? Je pekné niečo Ti tu vysvetľovať, keď tieto slová by možno patrili autorovi článku.

Chlapci Vy ste taký dobrý, myslím, tým znalý všeliakých Biblických príbehov, že si pripadám ako malý chlapček s otvorenými ústočkami.

Ale chýba mi tu veľkosť, veľkosť v zmysle Božej veľkosti, vážne si myslíte, že Boh je to čo opisujete?
Môj názor je trocha iný a som presvedčený, že ak niekto hľadá a očistí svoje pohľady od nánosov rozumovanej múdrosti, že sa tu svet objaví v inej veľkosti, a potom čo?
potom tá všetká múdrosť je ta tam.

Podľa mňa skúste zapochybovať o svojej múdrosti, o svojom poznaní, svojej schopnosti chápať a podobne a možno vtredy sa Vám zablisne.

Trebárs skuste meditovať na tému Božia čistota, veľkosť , krása , dokonalosť absolutnej dokonalosti o ktorej sa nám nesníva. No mohol by potom byť Boh takým ako ho občas opisujeme?


s POZDRAVOM d.

deduško, Boha pokladám za autoritu, obrovskú nadradenosť, ale to, že Ty si dovoľuješ znevažovať Božie slovo, sa mi absolútne nepáči. Skús sa nad tým zamyslieť pri svojich meditáciach. Viac Ti nemám čo povedať

Priznám sa že nemám nato, aby som dokázal z hľadiska Vášho pohľadu odpovedať, lebo hoci som si všetko znova prečítal akosi nechápem smerovanie k duchu tak, aby si niečo zobral také, čo ho neakým spôsobom pozdvihne.
Mňa napríklad veľmi trápy to, že sa mi neveľmi darí oddeliť ducha od tela do tak veľkého uvedomenia si seba, aby som raz, až odídem z tohto sveta ostal ako slobodný duch, ktorý nebude ničím zaťažený a môže stúpať do výšin, no proste domov do nášho domova duchov.
A niečo podobné tu nenachádzam, iba samé protirečenia, ktoré sú irelevantné, lebo sa vlastne ani nedajú dokázať. Aspoň sa mi to tak zdá.
Alebo možno tomu nerozumiem.
Mrzí ma ak si myslíte, že znevažujem u Vás Slovo Božie, Ale podľa mňa čo je viac ako Pravda? Či to nie je časť slova Božieho?, a ak je to tak, tak hovoriť Pravdu, žiť Pravdu, realizovať Pravdu je predsa oslava Slova Božieho, či nie? Ja to vidím takto.
Ahoj.D.

Antidogmatik:

Ďakujem za všetky reakcie. Ospravedlňujem sa za oneskorené reagovanie na ne.
Rozhodol som sa na všetky zaujímavé podnety reagovať otázkou:
Môže Boh, ak je všemohúci urobiť takú veľkú guľu, aby ju neuniesol? (Neviem, kto je autorom.)Myslíte si, že všemohúcnosť môže jestvovať? Ale ak všemohúcnocnosť nemôže jestvovať potom čo...

Množstvo reakcií a aj diskusie medzi reagujúcimi svedči o tom, že téma zaujala.

Takže teraz dávam do "placu" svoj pohľad na biblické zázraky.

Všemohúcnosť Božia sa nevzťahuje na uskutočňovanie nezmyselných, nelogických vecí, aj keď sa tie dajú vyjadriť jazykom alebo sa o nich dá nejako teoretizovať. Musí teda ísť o čosi logické, zmysluplné... Všemohúcnosť môže napríklad znamenať vytvoriť svet, zákony, život...

MÁ PÁN DÄNIKEN & CO PREDSA PRAVDU ?




Podľa kultových autorov na čele s pánom menovaným v motte, je pôvod pozemských božstiev obecne známy. Sú mimozemšťania. Prišli sem na kozmických plavidlách popísaných väčšinou v svätých knihách. Jednou z nich, kde sa texty takýmito kozmickými dopravnými prostriedkami priam hemžia je Svätá Biblia. A to Starý i Nový zákon. Keď som po prvé čítal Knihu kníh s úžasom som parafrázoval známy spis „A Biblia má predsa pravdu“ otázkou vyslovenou v nadpise tejto kapitoly.
V oboch Božích testamentoch sa totiž kozmické i iné plavidlá vyskytujú. Jedným z nich je aj v desiatej kapitole opísaná Pánova – Hospodinova sláva.
Raz som istej známej, ortodoxnej rímskej katolíčke, pri náboženskej debate povedal: „Nemôžem si pomôcť, ale mne sláva Pánova – Hospodinova pripadá ako kozmický koráb.“ Reakciou bol ironický úsmev. Zaujímavé bolo sledovať ako jej úškrn začal postupne mrznúť až stvrdol ako voda severného ľadového oceánu v zimnom období, následne sa roztavil a postupne bol vymenený výrazom úžasu striedaným s pochybnosťou.
Prečítal som jej totiž charakteristiku podľa mňa jedného z božích dopravných prostriedkov, zvaného sláva, opísanú v kapitole Nie je sláva ako sláva.
Reakcia známej potvrdila moje presvedčenie, že z takmer miliardy v súčastnej dobe štatisticky vykazovaných kresťanov určite len málokto čítal bibliu. A z tých čo ju prečítali, len neveľa pochopilo pravý zmysel textov.
Moja známa Bibliu určite nečítala, jej vyššie popísaná reakcia bola jednoznačná.
Ak sa na biblické texty pozrieme triezvo je namieste úvaha o nevyčerpateľných zdrojoch energií, ktorými bohovia pravdepodobne disponovali. Vráťme sa ale k tomu, čo všetko sa dá vyčítať z biblických opisov nebies. Ale hlavne na čo všetko by sa poznatky získané z Biblie dali využiť.
Napríklad racionálny výklad Biblie môže:
Spôsobiť obrat v súčastnom kozmickom cestovaní.
Zabezpečiť umelé zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy také prepotrebné pri neustále sa zvyšujúcom globálnom otepľovaní Zeme a ďalšie.
Vyriešiť niektoré kontroverzné archeologické spory.
Zbaviť ľudstvo obáv zo zrážok s asteroidmi.
Spravodajská funkcia nebies už dnes nie je zaujímavá. Nad zemeguľou krúži množstvo spravodajských družíc pred ktorými sa nemožno schovať.
Položme si teda otázku: Ako? Ako by sa dali biblické poznatky, resp. ich racionálne jadro využiť.
Podnietením širokého okruhu ľudí zamerať sa na Bibliu z vyššie naznačeného zorného uhla, uviesť na pravú mieru cirkvou prekrútené odkazy bohov a venovaním zvýšeného úsilia štúdiu textov, na ktoré v Písme nachádzame odkazy. Trebárs kniha Pánova – Hospodinova, Spisy starých, a pod.
Zaujímavá je aj otázka, prečo doteraz ešte nik nevyslovil podobnú hypotézu. Prečo sa ani v samotnom Písme svätom nebesá neopisujú ako kozmický objekt.
Zopakujem, že vysvetlenie sa nachádza v jednom z Božích prikázaní. A to je v druhej knihe Mojžišovej v dvadsiatej kapitole v štvrtom verši. Jednoznačne je tam povedané, že sa nesmú robiť rytiny a kresby (podoby) vecí, ktoré sú hore na nebesiach, ktoré sú dolu na zemi a dokonca ani tých, ktoré sú vo vode a pod zemou.
Prečo Pán – Hospodin vydal také zákazy? Lebo podľa Dan. 4/32 pokladá všetkých obyvateľov Zeme za nič. A prečo ich pokladá za nič? To nám oznamuje už spomenutý názor Pánov v Jer. 4/22. na ľudí.
Ak Pán – Hospodin od svojho ľudu niečo chcel, aby mu urobili, ukázal, čo majú urobiť a ako to majú urobiť. Viď napríklad Exodus, kapitolu 25, verš 40 kde nájdeme vysvetlenie: „A hľaď na to, aby si to urobil podľa vzoru, ktorý ti bol na vrchu ukázaný.“
Aký by malo zmysel sa zakázanými vecami zaoberať je snáď zrejmé. No napriek tomu to ešte zopakujem.
Vieme predsa, že zákazy sa porušujú. Aj Pánove – Hospodinove príkazy sa porušovali a do Knihy kníh sa dostali aj poznatky bohov. Príkladom môže byť citát z Jóba 26/7, z ktorého je zjavné, že bohovia vedeli aké je usporiadanie vesmírnych objektov. Alebo citát z Múd. 14/6: „Tak aj v praveku, keď obry pyšní hynuli...“ Akých to obrov myslí pisateľ? A v akom praveku. Veď v biblickom praveku sa autor sám nachádzal, keď toto písal. Alebo vedel, že v skutočnom pozemskom praveku jestvovali obry-dinosauri? Obry, ktorí hynuli?
To je dôkazom, že do biblie prenikli aj poznatky bohov. Upozorňujem, že poznámka pod čiarou v SSV 3 na str. 83 týchto obrov nevysvetľuje. Týka sa iných obrov. Tých, ktorí sa rodili dcéram človeka, keď s nimi obcovali synovia boží, lebo boli pekné. No títo obry a významní muži povestného mena nehynuli.
Teraz si predstavme, že by sa podarilo zistiť akou to energiou bohovia disponovali a vyrobiť ju. Neskrátili by sa len vesmírne vzdialenosti. Iste by to bol koniec energetickej kríze, možno aj koniec ekologických problémov skôr či neskôr hroziacich Zemi.
Takže teraz si už môžeme definovať kozmický objekt bohov, zvaný nebesá (nebesia) ako reálne existujúci s dosť vysokou pravdepodobnosťou.
Teda: Nebesá boli polyfunkčným vesmírnym zariadením, ktoré bohovia používali na rozličné účely. Podľa Biblie mohli byť nebesia kozmickým mestom schopným samostatnej existencie bez nároku na slnečnú energiu. Zjav. 21/10, 23 A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a ukázal mi to vysoké mesto Jeruzalem, zostupujúci od boha z neba. A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietili v ňom, lebo sláva božia ho osvecuje.
Pozrime sa na aké účely sa nebesia používali. Naznačím aspoň tie, ktoré sú z Biblie známe s tým, že každá úvaha bude podložená príslušnými biblickými citátmi.
Mal som krásny pocit zadosťučinenia, keď som sa prepracoval k tridsiatej siedmej kapitole knihy Jóbovej, kde je vo verši osemnástom povedané: „Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?“
Takže teóriou o zrkadlách sa dá vysvetliť Pánovo zastavenie slnka, ktoré mimochodom stojí a otáča sa Zem. Ak vezmeme do úvahy, že pod bielym kovom sa v Písme myslí väčšinou meď mohli byť zrkadlá z vysoko leštených medených plechov. Domnienku potvrdzuje aj takzvaný Pánov – Hospodinov poklad. Požadoval do neho totiž najmä zlato, striebro, železo a meď. V niektorých prípadoch i olovo.
Ako vieme k pozemským pokladom patrí hlavne zlato, diamanty, perly a jantár. No o posledné tri boh Izraelitov záujem nemal. Aspoň, čo sa týka náplne jeho pokladu.
Teda nebesá a ich rozprestreté zrkadlá spôsobili, že sa slnko „zastavilo“.
No zrkadlá nebies vhodne nasmerované mohli mať aj opačnú funkciu. Mohli urobiť zatmenie trebárs na pravé poludnie. Dôkazom je Amos 8/9 „...slnku dám zapadnúť na poludnie a zatemním zem v jasný deň.“ Alebo podľa Jóba 9/57 vie boh prikázať slnku, aby nevychádzalo. (Pravda, ak vylúčime, že nešlo o prirodzené zatmenie.)
To je funkcia nebies osvetľujúca a zatemňujúca.
Fascinujúca je úvaha o nebesiach v súvislosti s otvormi na oblohe, cez ktoré padá dážď. (Viď Starý zákon, I. časť/2 vydaný SSV v Trnave v r. 1991 Poznámky pod čiarou str. 251.)
Pomiňme na moment otvory na oblohe, cez ktoré prší a dajme za pravdu pánu Dänikenovi. Predpokladajme, že poznámka pod čiarou je prekrúteným variantom otvorov na nebesiach. Na nebesiach ako kozmickej stanici.
Úžasné ako potom začne všetko do seba zapadať. V kapitole o otvoroch na oblohe sa hovorí o potravinovej pomoci, ktorá príde z neba, teda z nebies ako vzdušného objektu. Ale aj božiemu ľudu padala potrava z nebies. Viď Jdt. 5/15 „...a cez štyridsať rokov dostávali svoj pokrm z neba.“ Tak ako dostali potravu hladujúci, ktorú im sľúbil Pán – Hospodin dopraviť cez otvory na nebesiach.
Tu máme zasa spolu s plachtou spúšťajúcou sa z nebies a ďalšími príkladmi, nachádzajúcimi sa v textoch v oboch Božích zákonoch funkciu zásobovaciu.
Ako to ale bolo z dažďom z nebies? S dažďom na umelé zavlažovanie polí? Keď som už vyslovil hypotézu existencie nebies, časté prísľuby dažďa, či hrozby neposkytnutia dažďa, spolu s otvormi na nebesiach, cez ktoré padá dážď, museli bezpodmienečne evokovať zavlažovaciu funkciu nášho kozmického objektu. Hoci sú tie prísľuby a hrozby veľmi časté spomeniem iba nasledovné. Hovorí sám boh Izraelitov: Am. 4/7 „A aj ja som vám odoprel dážď, keď ešte boli tri mesiace do žatvy, i dal som pršať nad mestom jedným a nad mestom iným som pršať nedal; jeden ostredok zvlažil dážď a ostredok, na ktorý nepadal dážď vyschol.“
Alebo: Ez. 34/26-27 „...v príhodnom čase spustím dážď, bude to lejak požehnaný.“ A 2.Krn. 7/26 „Keď nebo bude uzavreté a nebude dažďa, pretože sa previnili proti tebe...“
Pristúpme teraz k pokusu objasniť zaujímavú ale kontroverznú teóriu o veku egyptskej sfingy. Súvisí pravdepodobne s umelým dažďom. Geológovia totiž objavili, že sfinga je poškodená prudkým lejakom a v dolnej časti sa našli naplaveniny akoby spôsobené tečúcou vodou. Tá zanechala na jej spodnej časti ílovité nánosy.
Vek egyptského človekoleva veda stanovila na štyritisíc päťsto rokov. V tom čase však v Egypte už len málo pršalo. A prší tam zriedka až dodnes. Pokiaľ by bola teória vodnej erózie správna, musela by byť sfinga oveľa, oveľa staršia. Niektorí autori idú až do stoviek tisíc rokov. To je zdá sa nemožné. Iní bádatelia zasa objavili, že erózne poškodenia sú skôr jednorázové a nie sú výsledkom dlhodobých lejakov. Krehké kamenné lupienky hrúbky asi centimetra a veľkosti servírovacej misy, elipsovitého tvaru na povrchu sochy akoby vznikli po nárazoch tisícok neviditeľných kladív tangenciálne mierenými údermi.
A tu môže byť riešenie! Taká jednorázová mocná vodná spŕška je opísaná v Biblii. Je známa ako siedma egyptská rana. Sledujte pozorne vybraný citát z Exodu kapitoly deväť od verša dvadsaťtri:
„A Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu. (rozumej nebesá). Tu Pán – Hospodin zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán – Hospodin dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. Počas ľadovca blýskalo sa hrozne a ľadovec bol taký nesmierny, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy ona bola ľuďmi obývaná.
Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, nebolo nijakého ľadovca.“ (Čo najpravdepodobnejšie značí, že celé krupobitie s hrmením a lejakom boli presne riadené.) Ale pokračujme.
Faraón to zhrozený vzdal a prosil o zľutovanie. Nato Mojžiš rozopäl svoje ruky k Pánovi – Hospodinovi: „Tu prestalo hrmenie a ľadovec, ani dážď sa nelial na zem.“
Táto ľadovo-mokrá udalosť sa v Egypte udiala pred 3300 rokmi. To už sfinga mala asi 1200 rokov. Ale podľa Biblie bol Egypt v tých časoch aj pravidelne zavlažovaný, čo zasa vysvetľuje ílovité nánosy v dolnej časti sfingy. V 1M. 13/10, 11 sa o tom hovorí: „Tu zdvihol Lot svoje oči a videl, že všetko okolie Jordána je vonkoncom zavlažované ako raj Pánov, ako egyptská zem, až po Segor.“
Keby teda vedecké prieskumy ukázali, že v tej dobe naozaj v Egypte bolo krupobitie a strašný lejak dali by sme za pravdu tým, čo sa prikláňajú k vedou stanovenému veku sfingy.
Spor okolo veku sochy s telom leva a tvárou človeka by bol vyriešený.
K tomu by jednoznačne prispeli texty Starého zákona.
Ale skúsme sa ešte zamyslieť nad podrobnosťami.
Odkiaľ brali vodu? Na zavlažovacie účely asi kondenzáciou oblakov. Možno aj z rozsiahlej sladkovodnej plochy. Na účely bojové možno z mora. Tak ako hasičské hydroplány.
Pohyb nebies asi nebol problémom. Iba pri zrýchlení 2g mohli v kozme preletieť tisíc kilometrov za štvrť hodinu. To vôbec nepreháňam, taká rýchlosť sa dosahuje i dnes. Ba aj vyššia.
Koľko asi vody sa zmestilo do nebeských nádrží? Zatiaľ nemáme spoľahlivý údaj, aby sa ich objem mohol vyrátať. Môžem len približne a nezáväzne streliť „od boku“. Urobím tak len pre zaujímavosť.
Vyjdime z toho, že bojovníkov, proti ktorým Pán – Hospodin s Izraelitmi bojovali bolo v tomto prípade pol milióna. Vieme, že z nebies na nepriateľov padali ľadové kryhy. Vieme, že jedna vážila podľa Jn. 16/21, ktorý vraví, že: „...na ľudí padal z neba veľký ľadovec ako centy.“ Ide pochopiteľne o biblické centy.
Taký cent sa rovná 60 hrivnám alebo manám. Jedna mána je asi pol kilogramu. To značí, že biblický cent váži zhruba 30 kilogramov.
Ďakujem pekne, keď padne na človeka taký ľadový balvan z primeranej výšky. Keďže tieto studené strely boli neriadené rátajme ich 5 na jedného nepriateľa. Z celkového počtu ich nebesá pozabíjali nadpolovičnú väčšinu, dočítame sa v Písme, (Joz. 10/11). Dajme tomu, že 300000 z predpokladaného pol milióna. Keď to vynásobíme počtom balvanov na nepriateľa a váhou 30 kilogramov vyjde zhruba, že nádrže nebies mali objem asi 50 000 m?. Alebo sa do nich zmestilo také isté množstvo ton ľadu. Nádrže mohli mať potom rozmery napríklad 200x200x1,25 m.
Naozaj hodné božskej veľkosti.
Ináč o veľkosti samotných nebies si možno urobiť predstavu i z niektorých ezoterických spisov. Napríklad Tibetská kniha mŕtvych na str. 93 uvádza že najväčšie podoby Pána smrti budú veľké ako nebesia. Prostredné ako hora Méru. Hora Méru je podľa poznámky pod čiarou na predchádzajúcej strane stotožňovaná s horou Kailás v západnom Tibete a meria 6714 m n. m. Podľa toho sú nebesia väčšie ako šesť kilometrov.
Pouvažujme teraz ako asi posádka nebies načerpanú vodu zmrazovala. Mohlo ísť o celkom jednoduchú a lacnú technológiu. Nebesá s plnými nádržami vody jednoducho opustili atmosféru a kozmický mráz urobil svoje. Potom stačilo nadletieť kde bolo treba a cez drvičky a otvory na nebesiách vypúšťať ťažké ľadové kryhy na nepriateľov Izraela.
Jednoduché.
Avšak umelé zavlažovanie sa používalo pravdepodobne len pri akútnych potrebách úrody. Inak Pán – Hospodin asi vedel napomôcť aj prirodzenému dažďu. Viď Job 36/27: „Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia, potom oblaky ho vypúšťajú zo seba a tak na ľudí množstvo v kvapkách prší.“ Všimnite si pritom ako rafinovane použil slanú vodu na zavlažovanie.
S vodou je spojená tiež ďalšia bojová funkcia nebies. Používali sa proti nepriateľom vodné delá, ktoré ich doslova trhali na kusy. Tak ako sa trhá ťažená hornina v povrchových baniach. Dávid čosi také videl na vlastné oči a udalosť opisuje v Druhej knihe Samuelovej v kapitole piatej v dvadsiatom verši takto: „Roztrhal Pán – Hospodin mojich nepriateľov tak ako trhá voda.“
No nielen ľadové kamene mohli padať z nebies. Podľa piatej knihy Mojžišovej 28/24 „Pán – Hospodin zošle piesok miesto dažďa na zem a z neba bude padať popol...“
Že mohol metať blesky nie je ani zaujímavé. Veď čosi podobné navrhoval aj Nikola Tesla: Stiahnuť z ionosféry dva milióny voltov a zničiť stredne veľké mesto elektrickým výbojom.
Zaujímavejšia je však úvaha ako mohol mať „na sklade“ víchrice a búrky. V Jeremiášovi 10 vypúšťa vietor zo svojich skladíšť. Aj v Jóbovi 1 máme víchricu...Tu sa možno domnievať, že nebesá vystúpili nad atmosféru, otvorili sa uzávery prázdnych nádrží na vodu čím v nich po zatvorení vznikol vákuum. Po návrate k zemi a nasmerovaní otvorov na nebesiach žiadúcim smerom sa uzávery otvorili. Vzniknutý podtlak ako v aerodynamickom tuneli v krátkom čase nasal niekoľko tisíc kubíkov vzduch. Také čosi muselo spôsobiť prenáramnú víchricu. A bola vlastne doslova na sklade.
Takto bol asi vzatý do neba Eliáš, ktorý pri tom pravdepodobne prišiel o život.
V Jóbovi nájdeme zmienku aj o ohni z neba.
No máme z nebies ohníčky a ohne, plamienky a plamene. Je ich značné množstvo a sú známe aj v súčasnosti, takže im venujeme len všeobecnú pozornosť. O síre sa netreba zmieňovať. Žeravá soľ sa spomína v Piatej knihe Mojžišovej, kapitole 29. Žeravá soľ je pravdepodobne sanitra, zvaná tiež rýchlosoľ, ktorá zmiešaná s akoukoľvek horľavinou tvorí žeravé spečené hrudky. Palica, čo spálila na skale obetný dar bol zjavne lasser a ohnivý stĺp slávy žiariaci v noci bola plazma...(Sud. 6/21.)
Na spravodajskú funkciu nebies nás upriamuje Žalm tridsiaty druhý kde sa Pán – Hospodin díva na všetkých synov ľudských. Nečudo, že bol vševidiaci. Ale to už aj dnes jestvuje. Vojaci tvrdia, že vesmír je platforma, z ktorej je všetko vidieť. Nepriateľ môže ustupovať, ba i utekať, no nemôže sa skryť. Tak ako Pánov – Hospodinov ľud.
Nebesá boli tiež ozvučené, čo sa využívalo ako vojenská lesť: „Ale Pán – Hospodin zahrmel v ten deň mocným hrmotom proti Filištíncom, podesil ich, takže podľahli Izraelitom. (1.Sam. 7/10.) Alebo 4. Kr. 7/6 vraví o tom ešte jasnejšie: „Pán – Hospodin totiž spôsobil, že tábor Amorejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska. I hovorili si: ‚Kráľ izraelský podistým najal proti nám kráľov hetejských a kráľov egyptských a chce nás napadnúť.‘ Zobrali sa teda a ušli za prítmia.“ Z ďalších textov vyplýva, že šlo o zvukový záznam.
Ak neveríte, že sa Izraelský boh zaoberal bojovou činnosťou spomeňte si na Exodus 15/3, kde sa jasne vraví, že: „Pán - Hospodin je bojovníkom.“
Zhrňme si teraz, kým sa budeme zaoberať kozmickým cestovaním a zrážkou s asteroidom vlastnosti nebies. Ako asi vyzerali? Čo obsahovali...? Nebesia boli pravdepodobne značne veľkým kozmickým mestom. (Spomínam si, že som kedysi dávno čítal, že astronauti, či kozmonauti, už sa presne nepamätám, pri jednej zo svojich ciest uvideli v kozme zlaté mesto. Mohli to byť nebesia?) Bývalo v nich nebeské vojsko, anjeli, rôzne bytosti, mnohé sa nepodobajúce ľuďom... Boli vybavené účinnými zbraňovými systémami, spravodajským zariadením, zrkadlami... Na palube mali niekoľko menších kozmických plavidiel. Z biblických textov vieme, že sa na nich nachádzalo množstvo zlata i drahých kameňov. Museli byť poriadne ťažké. Takže čo to bolo za energiu, ktorá dokázala takú váhu dostať do kozmu a zabezpečiť podmienky pre existenciu takého množstva bytostí, aké sa na nebesiach podľa Biblie nachádzali? Energiu, čo vedela zabezpečiť všestranný pohyb tohoto objektu. Napokon sa venujme zrážke s asteroidom. V roku 1998 astronómovia objavili skalu v priemere dvoch kilometrov rútiacu sa vesmírom rýchlosťou dvadsaťpäť tisíc kilometrov za hodinu. Mohla by preťať dráhu zeme. K zrážke malo dôjsť v roku 2028. Našťastie korekčné výpočty dokázali, že tento asteroid, ktorý pomenovali XF 11, sa Zemi vyhne. No astronómovia tvrdia, že raz k zrážke určite dôjde. Je len otázkou kedy? Takže my tú energiu, ktorou disponovali bohovia nutne potrebujeme. Lebo takou energiou sa podľa Jóba 9/6 dá aj Zemou pohnúť z vlastného jej miesta. Čo by pre ňu znamenala skala o priemere dvoch kilometrov?
Napokon si položme otázku. Ak tu bohovia boli, prečo odišli? Vari si nahonobili dostatok zlata a ďalších kovov pre nich tak prepotrebných? Alebo z celkom prozaického dôvodu vysvetleného v Kazateľovi 9/3: To je to: zlo väzí na všetkom, čo sa deje pod slnkom.“ Nuž a na záver tejto úvahy môžeme teda konštatovať: Ak má Biblia predsa pravdu, má pravdu aj pán Däniken ? Co

Pokračovanie príspevku.
No zrkadlá nebies vhodne nasmerované mohli mať aj opačnú funkciu. Mohli urobiť zatmenie trebárs na pravé poludnie. Dôkazom je Amos 8/9 „...slnku dám zapadnúť na poludnie a zatemním zem v jasný deň.“ Alebo podľa Jóba 9/57 vie boh prikázať slnku, aby nevychádzalo. (Pravda, ak vylúčime, že nešlo o prirodzené zatmenie.)
To je funkcia nebies osvetľujúca a zatemňujúca.
Fascinujúca je úvaha o nebesiach v súvislosti s otvormi na oblohe, cez ktoré padá dážď. (Viď Starý zákon, I. časť/2 vydaný SSV v Trnave v r. 1991 Poznámky pod čiarou str. 251.)
Pomiňme na moment otvory na oblohe, cez ktoré prší a dajme za pravdu pánu Dänikenovi. Predpokladajme, že poznámka pod čiarou je prekrúteným variantom otvorov na nebesiach. Na nebesiach ako kozmickej stanici.
Úžasné ako potom začne všetko do seba zapadať. V kapitole o otvoroch na oblohe sa hovorí o potravinovej pomoci, ktorá príde z neba, teda z nebies ako vzdušného objektu. Ale aj božiemu ľudu padala potrava z nebies. Viď Jdt. 5/15 „...a cez štyridsať rokov dostávali svoj pokrm z neba.“ Tak ako dostali potravu hladujúci, ktorú im sľúbil Pán – Hospodin dopraviť cez otvory na nebesiach.
Tu máme zasa spolu s plachtou spúšťajúcou sa z nebies a ďalšími príkladmi, nachádzajúcimi sa v textoch v oboch Božích zákonoch funkciu zásobovaciu.
Ako to ale bolo z dažďom z nebies? S dažďom na umelé zavlažovanie polí? Keď som už vyslovil hypotézu existencie nebies, časté prísľuby dažďa, či hrozby neposkytnutia dažďa, spolu s otvormi na nebesiach, cez ktoré padá dážď, museli bezpodmienečne evokovať zavlažovaciu funkciu nášho kozmického objektu. Hoci sú tie prísľuby a hrozby veľmi časté spomeniem iba nasledovné. Hovorí sám boh Izraelitov: Am. 4/7 „A aj ja som vám odoprel dážď, keď ešte boli tri mesiace do žatvy, i dal som pršať nad mestom jedným a nad mestom iným som pršať nedal; jeden ostredok zvlažil dážď a ostredok, na ktorý nepadal dážď vyschol.“
Alebo: Ez. 34/26-27 „...v príhodnom čase spustím dážď, bude to lejak požehnaný.“ A 2.Krn. 7/26 „Keď nebo bude uzavreté a nebude dažďa, pretože sa previnili proti tebe...“
Pristúpme teraz k pokusu objasniť zaujímavú ale kontroverznú teóriu o veku egyptskej sfingy. Súvisí pravdepodobne s umelým dažďom. Geológovia totiž objavili, že sfinga je poškodená prudkým lejakom a v dolnej časti sa našli naplaveniny akoby spôsobené tečúcou vodou. Tá zanechala na jej spodnej časti ílovité nánosy.
Vek egyptského človekoleva veda stanovila na štyritisíc päťsto rokov. V tom čase však v Egypte už len málo pršalo. A prší tam zriedka až dodnes. Pokiaľ by bola teória vodnej erózie správna, musela by byť sfinga oveľa, oveľa staršia. Niektorí autori idú až do stoviek tisíc rokov. To je zdá sa nemožné. Iní bádatelia zasa objavili, že erózne poškodenia sú skôr jednorázové a nie sú výsledkom dlhodobých lejakov. Krehké kamenné lupienky hrúbky asi centimetra a veľkosti servírovacej misy, elipsovitého tvaru na povrchu sochy akoby vznikli po nárazoch tisícok neviditeľných kladív tangenciálne mierenými údermi.
A tu môže byť riešenie! Taká jednorázová mocná vodná spŕška je opísaná v Biblii. Je známa ako siedma egyptská rana. Sledujte pozorne vybraný citát z Exodu kapitoly deväť od verša dvadsaťtri:
„A Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu. (rozumej nebesá). Tu Pán – Hospodin zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán – Hospodin dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. Počas ľadovca blýskalo sa hrozne a ľadovec bol taký nesmierny, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy ona bola ľuďmi obývaná.
Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, nebolo nijakého ľadovca.“ (Čo najpravdepodobnejšie značí, že celé krupobitie s hrmením a lejakom boli presne riadené.) Ale pokračujme.
Faraón to zhrozený vzdal a prosil o zľutovanie. Nato Mojžiš rozopäl svoje ruky k Pánovi – Hospodinovi: „Tu prestalo hrmenie a ľadovec, ani dážď sa nelial na zem.“
Táto ľadovo-mokrá udalosť sa v Egypte udiala pred 3300 rokmi. To už sfinga mala asi 1200 rokov. Ale podľa Biblie bol Egypt v tých časoch aj pravidelne zavlažovaný, čo zasa vysvetľuje ílovité nánosy v dolnej časti sfingy. V 1M. 13/10, 11 sa o tom hovorí: „Tu zdvihol Lot svoje oči a videl, že všetko okolie Jordána je vonkoncom zavlažované ako raj Pánov, ako egyptská zem, až po Segor.“
Keby teda vedecké prieskumy ukázali, že v tej dobe naozaj v Egypte bolo krupobitie a strašný lejak dali by sme za pravdu tým, čo sa prikláňajú k vedou stanovenému veku sfingy.
Spor okolo veku sochy s telom leva a tvárou človeka by bol vyriešený.
K tomu by jednoznačne prispeli texty Starého zákona.
Ale skúsme sa ešte zamyslieť nad podrobnosťami.
Odkiaľ brali vodu? Na zavlažovacie účely asi kondenzáciou oblakov. Možno aj z rozsiahlej sladkovodnej plochy. Na účely bojové možno z mora. Tak ako hasičské hydroplány.
Pohyb nebies asi nebol problémom. Iba pri zrýchlení 2g mohli v kozme preletieť tisíc kilometrov za štvrť hodinu. To vôbec nepreháňam, taká rýchlosť sa dosahuje i dnes. Ba aj vyššia.
Koľko asi vody sa zmestilo do nebeských nádrží? Zatiaľ nemáme spoľahlivý údaj, aby sa ich objem mohol vyrátať. Môžem len približne a nezáväzne streliť „od boku“. Urobím tak len pre zaujímavosť.
Vyjdime z toho, že bojovníkov, proti ktorým Pán – Hospodin s Izraelitmi bojovali bolo v tomto prípade pol milióna. Vieme, že z nebies na nepriateľov padali ľadové kryhy. Vieme, že jedna vážila podľa Jn. 16/21, ktorý vraví, že: „...na ľudí padal z neba veľký ľadovec ako centy.“ Ide pochopiteľne o biblické centy.
Taký cent sa rovná 60 hrivnám alebo manám. Jedna mána je asi pol kilogramu. To značí, že biblický cent váži zhruba 30 kilogramov.
Ďakujem pekne, keď padne na človeka taký ľadový balvan z primeranej výšky. Keďže tieto studené strely boli neriadené rátajme ich 5 na jedného nepriateľa. Z celkového počtu ich nebesá pozabíjali nadpolovičnú väčšinu, dočítame sa v Písme, (Joz. 10/11). Dajme tomu, že 300000 z predpokladaného pol milióna. Keď to vynásobíme počtom balvanov na nepriateľa a váhou 30 kilogramov vyjde zhruba, že nádrže nebies mali objem asi 50 000 m?. Alebo sa do nich zmestilo také isté množstvo ton ľadu. Nádrže mohli mať potom rozmery napríklad 200x200x1,25 m.
Naozaj hodné božskej veľkosti.
Ináč o veľkosti samotných nebies si možno urobiť predstavu i z niektorých ezoterických spisov. Napríklad Tibetská kniha mŕtvych na str. 93 uvádza že najväčšie podoby Pána smrti budú veľké ako nebesia. Prostredné ako hora Méru. Hora Méru je podľa poznámky pod čiarou na predchádzajúcej strane stotožňovaná s horou Kailás v západnom Tibete a meria 6714 m n. m. Podľa toho sú nebesia väčšie ako šesť kilometrov.
Pouvažujme teraz ako asi posádka nebies načerpanú vodu zmrazovala. Mohlo ísť o celkom jednoduchú a lacnú technológiu. Nebesá s plnými nádržami vody jednoducho opustili atmosféru a kozmický mráz urobil svoje. Potom stačilo nadletieť kde bolo treba a cez drvičky a otvory na nebesiách vypúšťať ťažké ľadové kryhy na nepriateľov Izraela.
Jednoduché.
Avšak umelé zavlažovanie sa používalo pravdepodobne len pri akútnych potrebách úrody. Inak Pán – Hospodin asi vedel napomôcť aj prirodzenému dažďu. Viď Job 36/27: „Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia, potom oblaky ho vypúšťajú zo seba a tak na ľudí množstvo v kvapkách prší.“ Všimnite si pritom ako rafinovane použil slanú vodu na zavlažovanie.
S vodou je spojená tiež ďalšia bojová funkcia nebies. Používali sa proti nepriateľom vodné delá, ktoré ich doslova trhali na kusy. Tak ako sa trhá ťažená hornina v povrchových baniach. Dávid čosi také videl na vlastné oči a udalosť opisuje v Druhej knihe Samuelovej v kapitole piatej v dvadsiatom verši takto: „Roztrhal Pán – Hospodin mojich nepriateľov tak ako trhá voda.“
No nielen ľadové kamene mohli padať z nebies. Podľa piatej knihy Mojžišovej 28/24 „Pán – Hospodin zošle piesok miesto dažďa na zem a z neba bude padať popol...“
Že mohol metať blesky nie je ani zaujímavé. Veď čosi podobné navrhoval aj Nikola Tesla: Stiahnuť z ionosféry dva milióny voltov a zničiť stredne veľké mesto elektrickým výbojom.
Zaujímavejšia je však úvaha ako mohol mať „na sklade“ víchrice a búrky. V Jeremiášovi 10 vypúšťa vietor zo svojich skladíšť. Aj v Jóbovi 1 máme víchricu...Tu sa možno domnievať, že nebesá vystúpili nad atmosféru, otvorili sa uzávery prázdnych nádrží na vodu čím v nich po zatvorení vznikol vákuum. Po návrate k zemi a nasmerovaní otvorov na nebesiach žiadúcim smerom sa uzávery otvorili. Vzniknutý podtlak ako v aerodynamickom tuneli v krátkom čase nasal niekoľko tisíc kubíkov vzduch. Také čosi muselo spôsobiť prenáramnú víchricu. A bola vlastne doslova na sklade.
Takto bol asi vzatý do neba Eliáš, ktorý pri tom pravdepodobne prišiel o život.
V Jóbovi nájdeme zmienku aj o ohni z neba.
No máme z nebies ohníčky a ohne, plamienky a plamene. Je ich značné množstvo a sú známe aj v súčasnosti, takže im venujeme len všeobecnú pozornosť. O síre sa netreba zmieňovať. Žeravá soľ sa spomína v Piatej knihe Mojžišovej, kapitole 29. Žeravá soľ je pravdepodobne sanitra, zvaná tiež rýchlosoľ, ktorá zmiešaná s akoukoľvek horľavinou tvorí žeravé spečené hrudky. Palica, čo spálila na skale obetný dar bol zjavne lasser a ohnivý stĺp slávy žiariaci v noci bola plazma...(Sud. 6/21.)
Na spravodajskú funkciu nebies nás upriamuje Žalm tridsiaty druhý kde sa Pán – Hospodin díva na všetkých synov ľudských. Nečudo, že bol vševidiaci. Ale to už aj dnes jestvuje. Vojaci tvrdia, že vesmír je platforma, z ktorej je všetko vidieť. Nepriateľ môže ustupovať, ba i utekať, no nemôže sa skryť. Tak ako Pánov – Hospodinov ľud.
Nebesá boli tiež ozvučené, čo sa využívalo ako vojenská lesť: „Ale Pán – Hospodin zahrmel v ten deň mocným hrmotom proti Filištíncom, podesil ich, takže podľahli Izraelitom. (1.Sam. 7/10.) Alebo 4. Kr. 7/6 vraví o tom ešte jasnejšie: „Pán – Hospodin totiž spôsobil, že tábor Amorejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska. I hovorili si: ‚Kráľ izraelský podistým najal proti nám kráľov hetejských a kráľov egyptských a chce nás napadnúť.‘ Zobrali sa teda a ušli za prítmia.“ Z ďalších textov vyplýva, že šlo o zvukový záznam.
Ak neveríte, že sa Izraelský boh zaoberal bojovou činnosťou spomeňte si na Exodus 15/3, kde sa jasne vraví, že: „Pán - Hospodin je bojovníkom.“
Zhrňme si teraz, kým sa budeme zaoberať kozmickým cestovaním a zrážkou s asteroidom vlastnosti nebies. Ako asi vyzerali? Čo obsahovali...? Nebesia boli pravdepodobne značne veľkým kozmickým mestom. (Spomínam si, že som kedysi dávno čítal, že astronauti, či kozmonauti, už sa presne nepamätám, pri jednej zo svojich ciest uvideli v kozme zlaté mesto. Mohli to byť nebesia?) Bývalo v nich nebeské vojsko, anjeli, rôzne bytosti, mnohé sa nepodobajúce ľuďom... Boli vybavené účinnými zbraňovými systémami, spravodajským zariadením, zrkadlami... Na palube mali niekoľko menších kozmických plavidiel. Z biblických textov vieme, že sa na nich nachádzalo množstvo zlata i drahých kameňov. Museli byť poriadne ťažké. Takže čo to bolo za energiu, ktorá dokázala takú váhu dostať do kozmu a zabezpečiť podmienky pre existenciu takého množstva bytostí, aké sa na nebesiach podľa Biblie nachádzali? Energiu, čo vedela zabezpečiť všestranný pohyb tohoto objektu. Napokon sa venujme zrážke s asteroidom. V roku 1998 astronómovia objavili skalu v priemere dvoch kilometrov rútiacu sa vesmírom rýchlosťou dvadsaťpäť tisíc kilometrov za hodinu. Mohla by preťať dráhu zeme. K zrážke malo dôjsť v roku 2028. Našťastie korekčné výpočty dokázali, že tento asteroid, ktorý pomenovali XF 11, sa Zemi vyhne. No astronómovia tvrdia, že raz k zrážke určite dôjde. Je len otázkou kedy? Takže my tú energiu, ktorou disponovali bohovia nutne potrebujeme. Lebo takou energiou sa podľa Jóba 9/6 dá aj Zemou pohnúť z vlastného jej miesta. Čo by pre ňu znamenala skala o priemere dvoch kilometrov?
Napokon si položme otázku. Ak tu bohovia boli, prečo odišli? Vari si nahonobili dostatok zlata a ďalších kovov pre nich tak prepotrebných? Alebo z celkom prozaického dôvodu vysvetleného v Kazateľovi 9/3: To je to: zlo väzí na všetkom, čo sa deje pod slnkom.“ Nuž a na záver tejto úvahy môžeme teda konštatovať: Ak má Biblia predsa pravdu, má pravdu aj pán Däniken ? Co

Druhé pokračovanie príspevku.
Hora Méru je podľa poznámky pod čiarou na predchádzajúcej strane stotožňovaná s horou Kailás v západnom Tibete a meria 6714 m n. m. Podľa toho sú nebesia väčšie ako šesť kilometrov.
Pouvažujme teraz ako asi posádka nebies načerpanú vodu zmrazovala. Mohlo ísť o celkom jednoduchú a lacnú technológiu. Nebesá s plnými nádržami vody jednoducho opustili atmosféru a kozmický mráz urobil svoje. Potom stačilo nadletieť kde bolo treba a cez drvičky a otvory na nebesiách vypúšťať ťažké ľadové kryhy na nepriateľov Izraela.
Jednoduché.
Avšak umelé zavlažovanie sa používalo pravdepodobne len pri akútnych potrebách úrody. Inak Pán – Hospodin asi vedel napomôcť aj prirodzenému dažďu. Viď Job 36/27: „Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia, potom oblaky ho vypúšťajú zo seba a tak na ľudí množstvo v kvapkách prší.“ Všimnite si pritom ako rafinovane použil slanú vodu na zavlažovanie.
S vodou je spojená tiež ďalšia bojová funkcia nebies. Používali sa proti nepriateľom vodné delá, ktoré ich doslova trhali na kusy. Tak ako sa trhá ťažená hornina v povrchových baniach. Dávid čosi také videl na vlastné oči a udalosť opisuje v Druhej knihe Samuelovej v kapitole piatej v dvadsiatom verši takto: „Roztrhal Pán – Hospodin mojich nepriateľov tak ako trhá voda.“
No nielen ľadové kamene mohli padať z nebies. Podľa piatej knihy Mojžišovej 28/24 „Pán – Hospodin zošle piesok miesto dažďa na zem a z neba bude padať popol...“
Že mohol metať blesky nie je ani zaujímavé. Veď čosi podobné navrhoval aj Nikola Tesla: Stiahnuť z ionosféry dva milióny voltov a zničiť stredne veľké mesto elektrickým výbojom.
Zaujímavejšia je však úvaha ako mohol mať „na sklade“ víchrice a búrky. V Jeremiášovi 10 vypúšťa vietor zo svojich skladíšť. Aj v Jóbovi 1 máme víchricu...Tu sa možno domnievať, že nebesá vystúpili nad atmosféru, otvorili sa uzávery prázdnych nádrží na vodu čím v nich po zatvorení vznikol vákuum. Po návrate k zemi a nasmerovaní otvorov na nebesiach žiadúcim smerom sa uzávery otvorili. Vzniknutý podtlak ako v aerodynamickom tuneli v krátkom čase nasal niekoľko tisíc kubíkov vzduch. Také čosi muselo spôsobiť prenáramnú víchricu. A bola vlastne doslova na sklade.
Takto bol asi vzatý do neba Eliáš, ktorý pri tom pravdepodobne prišiel o život.
V Jóbovi nájdeme zmienku aj o ohni z neba.
No máme z nebies ohníčky a ohne, plamienky a plamene. Je ich značné množstvo a sú známe aj v súčasnosti, takže im venujeme len všeobecnú pozornosť. O síre sa netreba zmieňovať. Žeravá soľ sa spomína v Piatej knihe Mojžišovej, kapitole 29. Žeravá soľ je pravdepodobne sanitra, zvaná tiež rýchlosoľ, ktorá zmiešaná s akoukoľvek horľavinou tvorí žeravé spečené hrudky. Palica, čo spálila na skale obetný dar bol zjavne lasser a ohnivý stĺp slávy žiariaci v noci bola plazma...(Sud. 6/21.)
Na spravodajskú funkciu nebies nás upriamuje Žalm tridsiaty druhý kde sa Pán – Hospodin díva na všetkých synov ľudských. Nečudo, že bol vševidiaci. Ale to už aj dnes jestvuje. Vojaci tvrdia, že vesmír je platforma, z ktorej je všetko vidieť. Nepriateľ môže ustupovať, ba i utekať, no nemôže sa skryť. Tak ako Pánov – Hospodinov ľud.
Nebesá boli tiež ozvučené, čo sa využívalo ako vojenská lesť: „Ale Pán – Hospodin zahrmel v ten deň mocným hrmotom proti Filištíncom, podesil ich, takže podľahli Izraelitom. (1.Sam. 7/10.) Alebo 4. Kr. 7/6 vraví o tom ešte jasnejšie: „Pán – Hospodin totiž spôsobil, že tábor Amorejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska. I hovorili si: ‚Kráľ izraelský podistým najal proti nám kráľov hetejských a kráľov egyptských a chce nás napadnúť.‘ Zobrali sa teda a ušli za prítmia.“ Z ďalších textov vyplýva, že šlo o zvukový záznam.
Ak neveríte, že sa Izraelský boh zaoberal bojovou činnosťou spomeňte si na Exodus 15/3, kde sa jasne vraví, že: „Pán - Hospodin je bojovníkom.“
Zhrňme si teraz, kým sa budeme zaoberať kozmickým cestovaním a zrážkou s asteroidom vlastnosti nebies. Ako asi vyzerali? Čo obsahovali...? Nebesia boli pravdepodobne značne veľkým kozmickým mestom. (Spomínam si, že som kedysi dávno čítal, že astronauti, či kozmonauti, už sa presne nepamätám, pri jednej zo svojich ciest uvideli v kozme zlaté mesto. Mohli to byť nebesia?) Bývalo v nich nebeské vojsko, anjeli, rôzne bytosti, mnohé sa nepodobajúce ľuďom... Boli vybavené účinnými zbraňovými systémami, spravodajským zariadením, zrkadlami... Na palube mali niekoľko menších kozmických plavidiel. Z biblických textov vieme, že sa na nich nachádzalo množstvo zlata i drahých kameňov. Museli byť poriadne ťažké. Takže čo to bolo za energiu, ktorá dokázala takú váhu dostať do kozmu a zabezpečiť podmienky pre existenciu takého množstva bytostí, aké sa na nebesiach podľa Biblie nachádzali? Energiu, čo vedela zabezpečiť všestranný pohyb tohoto objektu. Napokon sa venujme zrážke s asteroidom. V roku 1998 astronómovia objavili skalu v priemere dvoch kilometrov rútiacu sa vesmírom rýchlosťou dvadsaťpäť tisíc kilometrov za hodinu. Mohla by preťať dráhu zeme. K zrážke malo dôjsť v roku 2028. Našťastie korekčné výpočty dokázali, že tento asteroid, ktorý pomenovali XF 11, sa Zemi vyhne. No astronómovia tvrdia, že raz k zrážke určite dôjde. Je len otázkou kedy? Takže my tú energiu, ktorou disponovali bohovia nutne potrebujeme. Lebo takou energiou sa podľa Jóba 9/6 dá aj Zemou pohnúť z vlastného jej miesta. Čo by pre ňu znamenala skala o priemere dvoch kilometrov?
Napokon si položme otázku. Ak tu bohovia boli, prečo odišli? Vari si nahonobili dostatok zlata a ďalších kovov pre nich tak prepotrebných? Alebo z celkom prozaického dôvodu vysvetleného v Kazateľovi 9/3: To je to: zlo väzí na všetkom, čo sa deje pod slnkom.“ Nuž a na záver tejto úvahy môžeme teda konštatovať: Ak má Biblia predsa pravdu, má pravdu aj pán Däniken ? Co

uz ste dokopirovali cele stranky na internete,a teraz ked mate vy nieco napisat,tak vlastny rozum nemate,lebo neviete sami nic napisat...iba skoiprovat,co si ani sami predtym neprecitate

to hovorí tá pravá

Zákony vzniku, večnosti a zániku


Čo bolo skôr? Hmota alebo vedomie? Materialisti tvrdia, že hmota, z ktorej sa vyvinulo vedomie. Idealisti zasa vravia, že na počiatku bolo slovo, myšlienka, čiže idea, vedomie, resp. duch.
Marxisti nás učili, že prvotná bola hmota. Spor okolo týchto priorít je známa základná filozofická otázka. Podľa materialistických filozofov sú od odpovede na túto otázku viazané všetky ďalšie otázky filozofie. Odpoveď na základnú filozofickú otázku je zároveň rozhodujúcim faktorom pre určenie svetonázoru.
Presvedčivá odpoveď na základnú filozofickú otázku sa dodnes nenašla. No nazdávam sa, že formulovaním Zákonov vzniku, večnosti a zániku sa podarilo do tohoto sporu priniesť aspoň iskričku svetla.
Ako?
Vo svojich dvoch knihách som sformuloval takzvané Základné zákony stvorenia. Neskôr som ich doplnil a premenoval na Zákony vzniku, večnosti a zániku. Ich aplikáciou na niektoré, nielen filozofické javy, sa zrazu vynorili nečakané a myslím si, že aj zaujímavé poznatky. No skôr ako sa o nich zmienim dovolím si tieto zákony prezentovať.
K Základným zákonom vzniku, večnosti a zániku patria:
1. Čo má začiatok má aj koniec. Alebo: Čo vzniklo, aj zanikne.
2. Čo nevzniklo a je, nezaniká. Alebo: Čo nemá začiatok a jestvuje, nemôže zaniknúť.
Odvodené Zákony sú tieto:
3. Zákon prísnej logiky.
4. Zákon matematickej presnosti.
5. Zákon maximálnej účelnosti.
Prvý Základný zákon je odvodený zo skúseností. Druhý sa opiera o texty niektorých náboženských kníh. Napríklad Tibetská kniha mŕtvych spomína svetlo, ktoré nemá vzniku ani zániku. (Vydal Odeon Praha v r. 1991, str. 43.) V Biblii, v Novom zákone, v Liste Hebrejom - Židom sa v kapitole 7 vo verši 1. a nasl. píše o kráľovi Salema Melchizedechovi: „Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku ani jeho život nemá konca.“ Zaujímavé na tomto je, že je to v Biblii jediná skutočná zmienka o nesmrteľnosti. Keď si pozorne prečítame Knihu kníh s prekvapením zistíme, že nesmrteľná nie je ani ľudská duša.
Rovnakého názoru je aj Démokritos, podľa ktorého sa duša živočíchov skladá s malých, rýchlych a guľatých atómov a tiež nie je nesmrteľná. A podľa Písma svätého ani bohovia nie sú nesmrteľní. Nesmrteľný je však napríklad duch, resp. duchovná substancia.
Ďalšie tri Zákony sú odvodené z procesu a výsledku stvorenia. Najmä živej hmoty, no nielen tej. Logiku badať v celej prírode. Pomocou matematiky možno formulovať prírodné produkty. Ak bola Zem stvorená za účelom oživenia hrubej hmoty, potom je jej poloha vo vesmíre dôkazom existencie Zákona matematickej presnosti. Keby bola od slnka ďalej, všetka voda by zamrzla. Keby bola bližšie, voda by sa vplyvom vysokých teplôt vyparila. Je presne tam, kde je to pre život najvýhodnejšie.
A napokon existenciu Zákona maximálnej účelnosti podporuje už klasická argumentácia konštrukcie včelieho plástu, kde sa pri minimálnej spotrebe stavebného materiálu dosahuje maximálny úložný priestor. Konštrukcia doteraz človekom neprekonaná. Aj pevnosť pavúčej siete, ktorá vydrží náraz čmeliaka letiaceho rýchlosťou štyridsať kilometrov za hodinu svedčí o pozoruhodnej účelnosti konštrukcie. Po materiáloch s takými vlastnosťami priam bažia výrobcovia nepriestrelných odevov. No doteraz sa nepodarilo nič také človekom vyrobiť.
Pozrime sa teraz čo sa stane ak sa na základnú filozofickú otázku pozrieme cez Zákony vzniku, večnosti a zániku. Pozrime sa teda na vznik hmoty z hľadiska u nás najrozšírenejšieho náboženstva - kresťanstva. Tvrdí, že Boh stvoril svet, teda hmotu z ničoho. No zákony zachovania substancií hmotnej povahy, o ktorých dnes veda nepochybuje, tvrdia, že hmota je nezničiteľná. Môžu sa meniť jej formy, no nemôže sa z nej stratiť ani jedna jediná čiastočka.
To však znamená, že hmota nemá koniec. A keďže hmota nemá koniec, nemôže mať podľa Druhého základného zákona ani začiatok.
Platí aj opačné tvrdenie. Keby bola hmota stvorená, mala by začiatok. Podľa Prvého základného zákona by musela mať aj koniec. Ale podľa zákonov zachovania hmota koniec nemá. Takže nemohla byť stvorená.
Inými slovami povedané: hmota nikdy nevznikla a teda ani nezanikne. Hovoríme teraz o hmote ako o substancii, nie ako jednej z jej foriem napríklad o vesmíre. Treba ešte poznamenať, že táto úvaha sa opiera tiež o logický dôkaz, že všemohúcnosť nejestvuje.
Možno teda konštatovať, že hmota bola prvotná? Záleží na zornom uhle, z ktorého sa na základnú filozofickú otázku pozeráme. Prečo? Lebo to isté čo o hmote platí i o duchu, duši, myšlienke, vedomí... Rozhodujúce je ako vedomie definujeme.
V každom prípade sa však na problematiku základnej filozofickej otázky otvára iný pohľad. Nedovolím si týmto tvrdiť, že definované Zákony základnú filozofickú otázku vyriešili. Nato sa mi zdá príliš zložitá.
Že načo sú nám odvodené Zákony? Napríklad na posúdenie pravdivosti cirkevných dogiem. Pokiaľ odporujú niektorému z odvodených Zákonov, nemôžu pochádzať od stvoriteľa. Aj napriek tvrdeniam cirkví. Alebo inými slovami: Nijaký súbor nezrovnalostí, nepresností, či zjavných nezmyslov nemôže pochádzať od stvoriteľa.
No Zákony vzniku, večnosti a zániku možno aplikovať aj v iných vedných odboroch. K prekvapujúcemu výsledku sa dopracujeme, keď si na základe týchto zákonov položíme otázku, či je vesmír nekonečný a večný?
Dnes vieme, že vesmír ako určitá forma má začiatok. Veda vie povedať aj kedy vznikol. No pretože má vesmír začiatok, má podľa prvého Základného zákona aj koniec. Preto nemôže byť nekonečný ani večný. Neznačí to však, že s ním zanikne aj hmota, z ktorej je skonštruovaný. To, pravda, ani nepopiera existenciu nekonečna. V lineárnej podobe si nekonečno ľahko možno predstaviť ako matematický rad kladných a záporných čísiel ku ktorým vždy možno pridať ďalšie číslo. Až do nekonečna.
Zákony nevylučujú ani možnosť stvorenia vesmíru. A to ani napriek tomu, že už veda pripúšťa možnosť vzniku vesmíru bez takzvaného prvého hýbateľa.
Zákonmi vzniku, večnosti a zániku možno spochybniť aj niektoré náboženské predstavy. Napríklad sľuby Jehovových svedkov, že po nimi definovanej katastrofickej udalosti, ktorá raz na zemi určite nastane, budú tí dobrí, čo prežijú žiť v pôvodnom ľudskom tele večne.
Ale hlavne pomocou nich možno vysvetliť aj ďalšie sporné otázky. Preto by mohli byť užitočné. A to aj napriek tomu, že spochybňujú niektoré dobre zabehnuté vedecké názory a náboženské dogmy.

"Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh." Ján 1:1

Antidogmatik, čírou náhodou som otvoril túto polemiku o kotroverznosti kresťanstva, ktorá sa napokon vyvinula do základných otázok filozofie o človekovi a jeho schopnosti poznávať realitu a pravdu. To je už trochu viac zaujímavé, ako pôvodná kritika sv. Písma, čo je v ňom pravda a čo lož.
V poslednom príspevku si nadhodil otázku, čo bolo skôr, či hmota, alebo idea a uzatváraš, že sa na túto otázku nepodarilo nájsť odpoveď dodnes. Ja som presvedčený o opaku. Odpoveď na túto otázku je nám schopný dať náš „sedliacky rozum“, teda logické uvažovanie. Treba sa poučiť z našej ľudskej činnosti. Ak chce človek niečo vytvoriť, ako bude postupovať? Už veľký čínsky mysliteľ Lao-ć (600 r. pred Kr.) povedal, že na počiatku každého diela je idea (nápad), potom nasleduje predstava, po nej nasleduje nákres, alebo skica, po nej nasleduje plán celého diela, potom nasleduje materiálne zabezpečenie diela (peniaze) a napokon stavba a všetko ostatné. Je tu teda jasné, že každé dielo vzniká z duchovnej úrovne a tá prechádza do materiálnej realizácie. Je nezmyslom chcieť postupovať opačne, alebo sa domnievať, že duchovno vychádza z matérie. Preto prvotnou príčinou všetkého je duch a následkom je matéria. V čínskej filozofii je takou prvotnou príčinou čchi, ktorá tvorí dva protipóly JIN a JANG, ktoré opäť tvoria všetko viditeľné. Aj veda pozná dve základné polarity z ktorých je utvorená všetka hmota.
Ak ja osobne niečo neviem, neznamená to, že to nevie nikto a že tá neznalosť je akoby zákonom.

Nakoľko Kasafran svoj príspevok adresoval Antidogmatikovi a nie mne, pokúsim sa aj tan naň reagovať, lebo diskúsia je verejná, nie? V príspevku sa dvakrát k problematike prierstoročasu vyjadril, že je amatér. Pýtam sa, kto je potom v tejte veci "profesionál"? Astrofyzici? Aj oni však majú iba svoje teórie a delia sa na stúpencov, alebo oponentov oboch týchto kosmologických teórií. Žiadne dokázané vedecké poznatky o vzniku sveta doposiaľ nejestvujú.
Preto aj o konečnosti, alebo nekonečnosti vesmíru možno polemizovať iba v rovine špekulácií a tak medzi ne možno kľudne radiť aj teóriu stvoriteľského aktu Boha. Prečo nie, ak vieme, že matéria nie je niečo pevného a nemenného, je to iba zhluk určitých síl (energií), ktoré sú dosť nestabilné. Laici sa obávajú pripustiť existenciu niečoho nemateriálneho, aby ich niekto neobvinil z "nevedeckého postoja" a nevysmial sa im. Ale samotní vedci takéto škrupule nemajú a kľudne pripúšťajú možnosť iných dimenzií a tým aj niečoho, čo možno nazvať ako "duchovný svet", alebo, ako prvotnú inteligentnú príčinu všetkého - Boha.
Antidogmatik tu popísal niektoré svoje zákony, ktoré považuje za isté. Súhlasím, ale už nie s jeho interpretáciou hmoty, ako nemennej substancie, ktoré nemôže mať počiatok a tým ani koniec. Zabudol na základný zákon E=mc2. A z tohoto vzťahu je možno o matérii odvodiť niečo iné, ako tvrdí on. Hmota nie je niečo pevné, ale je to iba "kvantum energie".
Antidogmatik tiež argumentuje pojmom "zákony vzniku, večnosti a zániku". Zákony "vzniku a zániku" uznávam, lebo to sú nám dobre známe zákony prírody, prípadne Božie, ale zákony večnosti? To je čo? Aké zákony platia pre "večnosť"? To, že na ňu neplatia zákony hmoty? Teda zákon vzniku a zániku? Večnosť je atribúť, ktorý priraďujeme Bohu. Podlieha Boh nejakým zákonom? Ak je Boh prvotnou príčinou všetkého, teda aj zákonov, tak kto je potom prvotnou príčinou tých zákonov, ktoré sa vzťahujú na Boha? To je tiež logika, nie?

Kasafran,
z Tvojich príspevkoch som vypozoroval, že sa usiluješ o maximálnu mieru tolerancie, vedeckého prístupu a logiky. Ale si viackrát zdôraznil, že si aj ateista. Chcem sa Ťa preto spýtať na jednu vec. Naša minulosť bola poznačená komunistickou diktatúrou, ktorá ešte prežíva v niektorých krajinách sveta. Myslíš si, že teizmus je až naťoľko v rozpore s komunistickou ideológiou, že každý komunista musí byť aj ateista? Veď komunizmus vyrástol na filozofii Hegela a ten, ako vieme, nebol ateista? Až židia Marx a Engels svojím štvavým a nenávistným postojom voči teizmu zmenili orientáciu komunizmu na antikresťanskú a ateistickú. Ale táto ich snaha mala skôr politické pozadie, ako filozofické. Dnešný komunizmus vo svete už takéto ambície nemôže mať, lebo onen "triedny boj" je už dobojovaný, tak prečo súčasní komunisti ešte zotrvávajú v tom ateistickom postoji? Zo zvyku? Je správne a dobré, ak sa komunisti stále radia medzi sociálne orientované strany a snažia o sociálnu politiku. Ale je nutné, aby stále zastávali vyhranený ateistický postoj? Myslím, že aj Kubánsky Kastro si uvedomil, že vyhranený ateistický postoj je nezmyslom a spoločne s latinskoamerickými štátmi presadzuje skôr "teológiu aslobodenia". Som zvedavý na Tvoj názor.

Kasafran,
ďakujem Ti za celkove veľmi úprimnú a otvorenú odpoveď. Pokúsim sa Ti odpovedať rovnako úprimne.
Diktatúry: Máš pravdu! Vo svete vždy boli, sú a budú diktatúry. To vyplýva z ľudskej povahy, že sa vždy nájde dosť takých, ktorí chcú vládnuť nad inými a dosť takých, ktorí sa nechajú ovládať a zotročovať. Pre tých zotročených je jedno, či sa im vládne v mene boha, alebo v mene rôznych pochybných ideálov. Mnoho ľudí je ochotných podieľať sa na otroctve iných aj keď si túto sociálnu nespravodlivosť jasne uvedomujú. Veď, tak to vždy bolo a tak to bude naveky, pravda! Tak prečo by som sa nedal do služieb tých mocných, keď na tom nemožno nič zmeniť a pritom si zaistím sám dobrú kariéru a spokojný život? Súčasní zotročovatelia ponúkajú omnoho viac, ako ponúkali komunisti. Majú viac peňazí a disponujú väčšou mocou. Tak sa nečudujme, že sa nájde aj mnoho takých, ktorí sú im ochotní slúžiť.
Komunizmus sľuboval, že zoberú všetko bohatým a dajú chudobným a že si táto väčšina chudobných bude vládnuť spravodlivo sama. To je utópia dobrá iba na ohlúpnutie a zvedenie más. Dnes je to už možno dokázať aj historicky, lebo sa to vyskúšalo v praxi. Nemôže dôjsť k sociálnej spravodlivosti, keď nedôjde k obrode a zmene vo vnútri človeka! To zlo nie je vonku, ale v človekovi!
Demokracia je práve taký podvod na ľuďoch, ako bol aj komunizmus. Vidíme to denne v správach, ako sa nechajú ľudia skorumpovať a zapredať a sú ochotní slúžiť aj diablovi. A tí potom rozhodujú v mene väčšiny! O čo je to horšie, ako za komunizmu? Je to rovnaké! Vtedy vládla (v mene ľudu) jedna strana, teraz je tých (skorumpovaných) strán viac. Žiadny rozdiel!
Pýtal som sa Ťa, ako komunistu a úprimného človeka, prečo si ateista? Vysvetľuješ, že si sa stal ateistom a možno aj komunistom v 19 roku svojho života, hoci pochádzaš z veriacej rodiny. To ma neprekvapuje, lebo v tom veku dochádza ku konfrontácii tej detskej a naučenej viery s realitou a vedeckým poznaním a výsledkom je strate onej viery. Tak to bolo aj so mnou, ale som neprestal hľadať pravdu ako ty, ale som v hľadaní pokračoval. Ty si však išiel na vysokú a následne si dal prednosť kariére, čo sa nedá bez toho, aby človek nezačal slúžiť moci, podľa hesla: „koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!“ Zrejme nasledovalo členstvo v KSS a VUML a tak už nebol záujem hľadať pravdu, lebo bolo treba šíriť ideológiu strany. Poznám to, lebo som od Teba starší. Ale, ja som sa nezapredal, ale si zachoval vnútornú a vonkajšiu slobodu. Nebolo to ľahké, ale získal som viac, ako som stratil. Ale, to je už vec morálky (hodnôt). A práve tá sloboda mi umožnila poznať to, čo otrok nikdy poznať nemôže. Ako povedal Ježiš: „Pravda vás oslobodí!“. Ale platí to aj naopak, že iba slobodný človek môže objaviť pravdu. Žiadne otroctvo nie je zlučiteľné s pravdou, ale ani s Bohom.
Komunisti sú ochotní spolupracovať s kresťanmi, keď sa im to hodí. Keď sa dostanú k moci, kresťanov s ich „teológiou oslobodenia“ zavrhnú. Cirkevná vrchnosť sa vždy nechávala zatiahnuť do spolupráce so svetskou mocou a doplácali na to vždy chudobní a samotná povesť cirkvi. Dnešná moc už cirkev nepotrebuje a tak stráca na význame. Je to pre cirkev vhodná doba na to, aby sa viac zahľadela do seba a uvedomila si svoje skutočné poslanie, ale bohužiaľ, aj tam sú len ľudia, ktorí túžia po moci a peniazoch.
Čo sa týka toho spomínaného vraždenia, každá moc (či už svetská, alebo duchovná) sa držala vždy za cenu veľkých obetí na ľudských životoch. Diabol rád prevlieka svoje šaty a rád sa oblieka ho rúcha baránka, ale vo vnútri stále ostáva diablom. Je to jeho taktika.

Prečo existuje zlo?

A nielen zlo ale aj utrpenie, choroby, hlad, vojny… Pre jedných je za všetko zlé zodpovedný Pán Boh. Pýtajú sa: „Prečo všemohúci dopúšťa všetky tie zlé veci?“ Tí druhí sa delia v podstate na dve skupiny. Prvá tvrdí, že Boh v tých nepríjemnostiach nemá vôbec prsty. Vraj si nikdy neprial, aby jeho dietky trpeli, alebo mali nejaké ťažkosti.
Tí z druhej skupiny, ktorým je napriek ich pevnej viere čudné, ako je možne, že sa na Zemi deje niečo, čo si všemohúci neželá, vymýšľajú nezmysly o tom, ako nám Pán robí zle preto, že nás má napríklad rád, alebo má na to iné, podľa nich veľmi ušľachtilé dôvody a jeho zámery sú pre nás vždy prospešné. A to aj vtedy keď dopustí napríklad holokaust, ba dokonca aj potopu sveta.
Osobne si myslím, že Pán v tom naozaj nemá prsty.
Nad problematikou som sa zamyslel keď som náhodou zachytil na STV 2 reláciu Pod lampou, kde témou bolo „aký zmysel má utrpenie“. Väčšina vysvetlení tkvela, pravdaže, v snahe ospravedlniť Boha za jestvujúce utrpenie.
„Podľa môjho názoru utrpenie nemá žiadny zmysel,“ povedal som manželke, ktorá je kresťanka a reláciu pozerala so mnou. „Utrpenie je nezmysel,“ dodal som. Samozrejme so mnou nesúhlasila.
Takže vysvetlím na príklade, ako som dospel k takému záveru.
No predtým aspoň stručne poviem aký mám sám vzťah k Bohu. Neverím, že Pán stvoril vesmír. Neverím ani, že stvoril ľudstvo. Ľudia na Zemi boli niekoľko miliónov rokov pred Adamom. Značí to, že pripúšťam stvorenie Adama? Pripúšťam, že bohovia vedeli stvoriť život v laboratóriu. Vraví o tom aj duchovná bytosť, odpovede ktorej zapísal Alan Kardec vo svojej Knihe duchov (vydavateľstvo Natajoga, 1992) na strane 60. Otázka 56: Ľudský rod začal jediným človekom? Odpoveď: „Nie, ten, ktorého nazývame Adamom, nebol prvým ani jediným, ktorý zaľudnil Zem.“ Otázka 57 na nasledovnej strane: Môžeme vedieť, v ktorej epoche žil Adam? Odpoveď: „Približne v tej, ktorú mu prisudzujete: asi 4000 rokov pred Kristom.“ (Čo je na tomto obzvlášť zaujímavé? Duch nepopiera existenciu Adama, ani Krista. Ale nesúhlasí zo stvoriteľskou činnosťou Pána.)
Potvrdenie tohoto nájdeme aj priamo v Biblii v kapitole 1. M - Genezis 4/17 - 24, kde sa opisuje ako Kain poznal svoju ženu, ako sa mu narodil syn a je tam opísané aj ďalšie Kainovo potomstvo. Z opisov jasne vyplýva, že v tej dobe existovali aj iný ľudia, ktorí podľa výkladov cirkvi na Zemi v tom čase byť nemali.
Aj napriek týmto mojim názorom nie o som ateista. Som presvedčený o tom, že bohovia sa v určitom období, ktoré sa dá pomerne presne stanoviť z biblických textov, na zemi zdržiavali. Čo z tohoto vyplýva? Že si ani nemyslím, že život na Zemi vznikol podľa Marxa, resp podľa ďalších materialistov.
Nazdávam sa, že jestvuje nejaká tvorivá inteligentná sila. Sila, ktorá nikdy nevznikla a nikdy nezanikne. A je súčasťou toho, čo existovalo ešte pred vznikom vesmíru, teda pred veľkým treskom. Doteraz to ešte nik nenazval, nazvime to teda Espirit. Neviem, či je to osoba, substancia, nejaký astrálny kolektív alebo čosi podobné. Neviem, či je súčasťou Espiritu, jeho „mozgom“ alebo je sám Espirit. Má mnohé vlastnosti prisudzované Pánovi, no nie všetky. Napríklad nie je všemohúci. Z hľadiska stvorenia živej hmoty ho nazývam stvoriteľom.
Teraz si položme otázku. Je zo strany stvoriteľa všetko to, čo by sme nechceli, aby jestvovalo jeho zlomyseľnosťou? Stvoril aj zlo, utrpenie, choroby... Myslím si, že nie. Prišiel som na to keď ma napadlo preskúmať stvorenie ako produkt - „výrobok“ stvoriteľa. Vybral som si konkrétne človeka, ktorý je hlavným strojcom všetkého zlého na Zemi a porovnal som ho s výrobkom ľudským.
Z ľudských výrobkov som vybral auto. Osobné. Medzi oboma „výrobkami“ je z hľadiska ich funkcií až zarážajúca podobnosť. Obecne každý výrobok má aspoň jednu hlavnú funkciu a spravidla niekoľko funkcií vedľajších. Hlavnou funkciou osobného auta je pohodlná a rýchla preprava cestujúcich. No možno ním prevážať aj batožinu, vytiahnuť klzák- rogalo do vzduch, keď to preženiem i orať a t. ď.
No auto má aj takzvané škodlivé funkcie ako je znečisťovanie životného prostredia kysličníkom uholnatým, mazivami a pod. Občas niektorých ľudí zmrzačí alebo i pripraví o život.
Pýtam sa: je to schválne. Isteže nie, ale bez týchto škodlivých funkcií by to nešlo.
Nechcem polemizovať o tom, čo je hlavnou funkciou človeka. Analogicky však môžeme uvažovať, že bez škodlivých funkcií, ktoré nesporne človek má, by ľudstvo nemohlo jestvovať tak ako by nemohli byť autá bez vylučovania kysličníka uholnatého do prostredia.
Je tu však aj ďalšia zaujímavá analógia. Človek robí všetko preto, aby autá škodlivých funkcií zbavil. Raz sa to podarí. Autá budú potom čisté.
Mimochodom oba spomenuté výrobky majú aj takzvanú estetickú funkciu, alebo hodnotu. Sú tvorené ako krásne. Tá autá lepšie predáva a človeku umožňuje lepšie seba uplatnenie.
Autor Dianetiky Ron Hubbard zasa tvrdí, že človek nebol stvorený ako zlý. Zlý je preto, lebo je aberovaný (narušený), pokiaľ sa zbaví aberácií stane sa takzvaným Clearom (klírom) t.j. bude čistým.
Takže pôvod zla je celkom prozaický. Ak má niekto záujem dozvedieť sa ako vznikajú aberácie, ktoré sú vlastne príčinou zla, vysvetlenie nájde v príslušnej literatúre. Stvoriteľ s tým má spoločné asi toľko, koľko má vynálezca automobilu spoločné so znečisťovaním životného prostredia výfukovými plynmi.

Hm...žeby zase scientológ?

Bože, daj, aby ma Pán Boh nemal rád.

Že prečo? Pretože podľa Listu Hebrejom 12/6 \"...koho Pán miluje, toho tresce a šľahá každého, koho príjíma za syna.\"
Aj v Zjavení apoštola Jána sa dočítame že: \" Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem.\"
No a keďže nás všemohúci Pán miluje bez rozdielu všetkých, je na svete toľko bezdomovcov, umierajúcich hladom, trpiacich nevyliečiteľnými chorobami...
Podľa Písma sa vraj \"...každá výchova (tamtiež ako v Hebrejoch ale v 11) v prítomnosti nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosi tým, ktorých ona vycvičila.\"
Čo myslíte, je to normálne? Čo že je normálne? No predsa, že sa v takej múdrej knihe akou je Písmo sväté nachádza taká hlúposť.
S výchovou podľa vyššie uvedeného návodu mám aj vlastnú skúsenosť. Manželkina priateľka bola otcom bitá hlava nehlava. K vnučke sa správal podobne. Dnes sa malej nesmie ani dotknúť. Keď Priateľka oslavovala okrúhle jubileum, boli sme jej gratulovať. Bol tam aj dedo. Malá sa mi vyškriabala do lona a začala sa so mnou hrať.
Zadosťučinením mi bol jasne viditeľný výraz úžasu a závisti na dedovej tvári.
Tak ti treba svätuškár, pomyslel som si, nemal si dcéru s vnučkou vychovávať podľa Písma. Mohli ťa mať teraz obe radi.
Dedo miesto ovocia lásky zberá teraz blen nenávisti. Nepomáhajú ani pravidelné modlitby a návštevy kostola. Ale zato po smrti príde možno do neba. A možno aj nie. Veď cesty božie sú nevyspytateľné.



__________

Dedusko,ty cerpas svoju silu z Posolstva Grálu??

a co sa tyka vyroku "Blahoslavení duchom chudobní, lebo tí sa dostanú do kráľovstva nebeského". nemalo by tam byt duchom bohati?? ved predsa duchom chudobni su teda viac rozumovo zalozeni ludia,ktory, je kralovstvo Bozie vzdialene na mile.

pomooc som zabludila v casopriestore

Ahoj, wiwuska. Myslíš si, že rozumovo založení ľudia sú vlastne chudobní duchom, a preto im je kráľovstvo nebeské vzdialené? Prečítaj si teda Ev. Sv. Matúša kapitolu 22 a verše 2 - 13. Možno pochopíš, prečo sa rozumní do čohosi takého nehrnú, (napr., aby sa nedostali tam kde bude tma, plač a škrípanie zubami), a aby sa vyhli čomusi takému, kde dobrovoľne podľa Ježiša nik nechcel ísť. Odporúčam aj ďalšie Kristove podobenstvá, ktoré mi, možno preto, že som chdobní duchom, pripadajú celkom sloboduché. Nečudo, že sú veľmi podobné aj niektorým Leninovým výrokom. Napríklad tomuto: "Súdruh Lenin na mítingu pracujúcich v jednom záporožskom závode povedal: ,kto kráča, ten ide‘". Porovnaj s ježišovým podobenstvom o dobrom a zlom strome.

mmm,v ziadnom pripade nechcem znevazovat bibliu,ale pri jej citani si clovek musi uvedomit,ze evanjelia boli napisane po smrti jezisa a ucenici spisali uz len to,ci si pamatali.a velmi dobre vieme,ze mnohe veci,ktore sa iba nam prihodili trebars vcera,interpretujeme castokrat inak.nehovoriac o tom,ako sa prekrutia veci,ked ich opisuje za nas niekto iny.
Aj Jezis sa stazoval,ze ucenici ho casto nechapu,co im chce povedat.Takze lahko mohlo dojst k omylu,aj ked ucenici spisovali vsetko v najlepsej viere.
A preto podla mna,ty nie su chodobny duchom,ty si prave bohaty.tak ako ten,ktory nema sikovny rozum,nedostane na vysoku skolu,musi studovat v osobitnej skole( tu uz uvadzam rozumove extremy 🙂 aby bolo jasne😉),tak prave taka paralelaplati aj v tejto duchovnej sfere.len duchom bohaty predsa moze sa priblizit k BOhu,ked sam jezis hovori vzdy o nasom duchu,cite,ale nie o rozume.

hmm, takže učeníci písali len to, čo si pamätali? A preto si z Biblie môžeme vybrať len to, čo sa nám hodí? Ostané jednoducho ignorujeme?
Lenže podľa cirkvi to tak nie je, že v Biblii sú omyly alebo dokonca klamstvá. Ciujem zo Starého zákona 1, vydaného Spolkom Sv. Vojtecha v Trnave v r. 1994: A preto v Biblii, ktorá je slovom Božím niet omylu aleboklamu. Učenie o neomylnosti písma sv. patrí k základným pravidlám katolíckeho učenia. Cirkev by nemohla Boha uznávať za hlavnmého pôvodcu Písma sv. a toto by zas nemohla pokladať za jeden hlavnýprameň svojho NEOMYLNÉHO učenia... Takže, kde je teraz pravda? Učeníci so slabou pamäťou, na ktorých ani vnuknutia všemohúceho neplatili, alebo konštatovanie cirkvi? Str. 10, kap. 5. Inak v knihe Posledné prikázanie sa môžeš presvedčíť, že Boh je nielen klamár, lúpežník a masový vrah, ale má aj mnohé iné negatívne vlastnosti, ato aj napriek tomu, že podľa cirkvi sa nemôže mýliť ani klamať. (Tamtiež.)

cirkev si nemoze podkopavat svoje vlastne ucenie,na ktorych zakladoch si vybudovala svoje postavenie.Musi povedat,ze vsetko je v nej prave a neomylne.Inak by to neslo.Si predstav,ze by odrazu povedala,obcas to nase ucenie sice nedava logiku,ale verte nam,ono je to tak,ako my vravime.
cooo? Boh ma negativne vlastnosti?tak to snad nemyslis vazne!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Nuž ak klamanie, lúpenie a vraždenie nie sú negatívne vlastnosti, potom kresťanský Boh naozaj nemá žiadne. Ak sa chceš o kresťanských božtvách čosi dozvedieť, čo cirkev o nich tají, prečítaj si knihu Posledné prikázanie. Nájdeš ju v niektorej internetovej predajni.

ja nie som cirkevnik,mam dost vyhrad voci tomu, ale klamanie,lupenie a vrazdenie robili ludia.vraveli sice v mene BOhu,ale predsa uz samotne Bozie prikazania toto vsetko zakazuju.

Hm...a čo egyptské rany alebo potopa? podľa biblie také veci páchal boh, nie ľudia

Ano. Lebo egypťania týrali hebrejov. Boh sa o nich postaral. Tak hovorí aj niektoré evanjelium: Nestarajte sa o to, čo budete jesť, piť, číms a ošatíte. Či nepredávajú vrabcov za 5 mincí? A Boh každého z nich živí. Vy sa nebojte, ste viac ako mnoho vrabcov

Že vraj Boh nezabíjal? A kto spôsobil potopu sveta? No veď ani Hitler osobne nezabíjal. Je tada nevinný? A že božie prikázania zakazujú zabíjať? A čo toto:
Veď Pán – Hospodin predsa prikázal: Nezabiješ!
Áno prikázal.
Ale Levitom rozkázal prostredníctvom Mojžiša: „Takto hovorí Boh Izraelov: ,Pripášte každý svoj meč na svoje bedrá, prejdite ta i naspäť, od brány k bráne v tábore a zabite každý svojho brata a každý svojho priateľa a každý svojho blížneho.‘“
S paradoxami akoby sa v Biblii vrece roztrhlo. Tu je ďalší: Miluj svojho blížneho – zabi svojho blížneho. Prikazuje ten istý Boh. Leviti samozrejme poslúchli ako vidieť z nasledovného: A Pánova – Hospodinova milícia – Leviti šli a zabili v ten deň asi tritisíc mužov. Potom Mojžiš povedal: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – Hospodinovi – veď každý bol proti svojmu bratovi – a preto dnes ste požehnaní.“ (2. M – Exodus 32/27 – 29).
A že Hospodin nebol lúpežník? A čo toto: Aj napriek zrejmým faktom obsiahnutým v Písme cirkev svätá rozsiahlu lúpežnú Pánovu – Hospodinovu iniciatívu ospravedlňuje. Pozrime si 2. M – Exodus 12/36 kde sa dozvieme, že Pán – Hospodin naklonil priazeň Egypťanov pri odchode Izraelitov zo zeme a tí Egypťanov vydrancovali. Vzali si zlaté, strieborné predmety i šatstvo. Avšak v poznámkach pod čiarou k veršu 36 v SSV 1. diel na str. 218 a 219 sa vysvetľuje, že vraj šlo o vyžiadané dary, ktoré boli pre Izraelitov korisťou, odmenou za prácu. Keďže cirkev tvrdí, že Hospodin je všemohúci, nemohli si predsa Egypťania pomôct, keď si on želal, aby odovzdali svoje cennosti odchádzajúcim Izraelitom. (Citaty sú z knihy Posledné prikázanie)