Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Koncepcia človeka... aká?

31
reakcií
5205
prečítaní
Tému 17. novembra 2009, 13:20 založil Krištof.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Krištof
   17. 11. 2009, 13:20 avatar
Pred dvadsiatimi rokmi ľudia odprevádzali jeden systém do dejín a otvárali brány druhému. Väčšina to akceptuje, hoci je problém s tým, či a ako sa zlepšila ekonomická a sociálna situácia, či a ako sa podmienky poľudštili, aké sú kultúrne možnosti (pozri trebárs bratislavské PKO alebo tzv. Centrá voľného času a pod.), či to neprospelo hlavne tzv. finančným žralokom a pod.

Tí, ktorí odišli do tej minulosti, komunisti, mali, ako je známe, aj istú takpovediac koncepciu človeka, určité jeho ponímanie, teóriu... Podľa nej sa pôvodne ľudia vyvinuli zo zvierat, ale v podstate sú to už veľmi špecifické bytosti, majú svoje spoločensko-historické pozadie, istú psychológiu, filozofiu, kultúru, morálku... Otázka je, či a keď tak čím bola komunistická koncepcia človeka nahradená? Teda čo sa oficiálne akosi najviac prezentuje, presadzuje... Darvinizmus, prirodzený výber? Darvinizmus je učenie, ktoré vysvetľuje vznik a vývoj organizmov a druhov vrátane človeka prirodzeným výberom, víťazstvom silnejšieho jedinca v boji o život, podľa Ch. Darwina (1809 – 1882).

Nedávno sa ma kamarát pri pive (vlastne pri čaji s rumom, bola mi zima) pýtal, či som sledoval Lampu, že bola o evolučnej teórii, darvinizme, prirodzenom výbere, o rozdiely medzi Lamarkom a Darwinom a pod. V jednej chvíli chcel použiť „príklad s Hitlerom, nacistami“. Ja som ho zastavil s tým, že Hitler bol predsa psychicky vadný, zvrátený... Zvláštne ale vyzerá to tak, že mnohí ľudia si myslia niečo také, že nacisti vo svojich ohavnostiach boli vlastne v súlade s prírodou, s darvinizmom, ako akýsi vykonávatelia prirodzeného výberu... Už som sa s podobným názorom stretol aj predtým, niečo ako – no boli to svine, ale vlastne len realizovali to, čo je aj v prírode... Alebo že dr. Mengele bol síce sadista, no zistil mnoho cenného pre medicínu a vedu... A potom, s čím sa človek môže vcelku bežne stretnúť na stránkach aj slovenských novín a časopisov (česť výnimkám), v súvise s touto témou, darvinizmus a človek, ako sa ľudia vyvinuli zo zvierat, aké sú ľudia ešte vždy ľudoopy, že medzi zvieratami a ľuďmi sú vlastne iba minimálne rozdiely, aj tu platí prirodzený výber a pod. Ako to však vplýva na ľudí, na ich vedomie? Paradoxne tie isté médiá hovoria o ľudských osobných i spoločenských a kultúrnych, ba duchovných hodnotách, aké sú dôležité, o demokracii, slobode a ľudských právach; o etických otázkach, zločinoch, bezcharakterných osobách a naopak o poctivosti atď, atď. Z akého základu teda vychádzať?

Kdesi som čítal názor, že „Darwinova teória ovplyvnila Adolfa Hitlera a viedla k zverstvám, zločinom proti ľudskosti...“ a podobne. To, čo konali fašisti takpovediac v medicínskej a vedeckej oblasti je neslávne známe. Povedzme ich eugenické programy o. i. na vyhubenie „podľudí“, napr. Židov, Rómov, Slovanov. Na dosiahnutie toho sa používala aj medicína: niektorí nemeckí lekári (ako už spomínaný Mengele) vykonávali hrozné pokusy a podieľali sa na masovom vraždení zajatcov v koncentračných táboroch.

Podobne to bolo s myšlienkou biologického determinizmu, keď niektorí prírodovedci a antropológovia 19. storočia a prvej polovice 20. storočia sa usilovali využívať v analýze kultúr biologické prístupy, predovšetkým darvinizmus. Neprinieslo to však presvedčivé výsledky, keďže kultúrny vývoj je oveľa rýchlejší ako darvinistická evolúcia (pravda, ak to vôbec možno zodpovedajúco porovnávať). Výklad odlišnosti na základe biologickej odlišností sa neskôr zdiskreditoval, pretože viedol k rasizmu, ktorého extrémnym prejavom bola paveda „rasových vedcov“.

Neviem, či resp. nakoľko priamo ovplyvnil darvinizmus Hitlera a jeho vedcov. Pozitívne sa však vie, že darvinizmus mal silný vplyv na nemeckého radikálneho filozofa Friedricha Nietzscheho. On brojil proti normálnej i špeciálne kresťanskej etike, zdôrazňoval význam inštinktov, zatracoval všetko „vyššie“, vytvoril knižku s názvom Mimo dobra a zla, sníval o akomsi nadčloveku, o moci a pod. Aby sme sa presvedčili o jeho názoroch, uveďme si aspoň – inak krátku – 2. kapitolu z jeho Antikrista:
„Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje cit moci, vôľu k moci, moc samu.
Čo je zlé? - Všetko, čo pochádza zo slabosti.
Čo je šťastie? Cítiť, že moc vzrastá, že prekonávame prekážku.
Nie spokojnosť, ale viac moci; nie mier vôbec, ale vojnu; nie cnosť, ale zdatnosť.
Slabí a nepodarení majú zahynúť: prvá veta našej lásky k človeku. A má sa im pritom ešte pomáhať.
Čo je škodlivejšie než ktorákoľvek neresť? Účinná sústrasť so všetkými nepodarenými a slabými – kresťanstvo...“

Hm, a je známe, že tento „Antikrist“ bol vzorom nacistov. Dá sa ľahko predstaviť, ktoré jeho idey boli v súlade s ich ideológiou, hoci to neboli idey antisemitické resp. nacionálne socialistické (on nemal rád Nemcov, podľa neho totiž Nemci pomohli kresťanstvu, napr. M. Luther či I. Kant). Je tu teda prinajmenej nepriame spojenie medzi darvinizmom a Hitlerom – cez filter Nietzscheho.

Je rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi? Aký? Podľa názoru istého vzdelanca má šimpanz v zásade bližšie trebárs k plazom než k ľuďom... Dr. Ladislav Krajina vo svojej knihe hovorí o „vzťahu k realite“ - schopnosti človeka akosi samozrejme porozumieť vzťahom medzi sebou a okolím, rozoznávať medzi svojou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, schopnosť abstrakcie a používanie symbolov – „nevyskytuje sa u voľne žijúcich zvierat“.

Možno skonštatovať, že zvieratá sú regulované a motivované prevažne inštinktami a biologickými podnetmi, v skupinách sa adaptujú na základe tzv. komunikatívnych emócíi (dominancia, agresia, ochrana, trpiteľstvo, podriadenosť a pod.). V ich živote majú podstatnú úlohu biologické imperatívy (hierarchie dominancie, teritoriality, sexuality). Ich správanie je v zásade nevedemé, teda nevzťahuje sa k vedomému „ja“...
U ľudí sú však inštinkty slabšie a do popredia vystupuje viac psychologická stránka, vedomé ego, ktoré má vzťah jednak k „biológii“ (uspokojovanie potrieb), no týka sa aj sebavedomia, sebaobrazu, dostojnosti, čo má pre človeka veľký význam, zatiaľ čo pre zvierat asi žiadny. Ego je latinsky výraz pre „ja“, centrum vedomej identity a skúsenosti osoby. Existuje aj vyššie „ja“, ale tým sa teraz nezaoberajme. U človeka však treba spomenúť existenciu vnútorného života, človek je vraj jediný tvor, ktorý žije vnútri (za predpokladu, že je v poriadku).
Ďalej tu máme zvláštnu energiu či emóciu – hanbu (stud) (mám na mysli normálnu, nie chorobnú hanbu), ktorá človeka informuje o jeho limitoch, hraniciach, nedokonalosti...
Potom neslobodno opomenúť vyššie city (poznávacie, estetické, etické, sociálne, religiózne). Tie ešte neskôr iným spôsobom „rozmením na drobné“, lebo sa dajú uviesť aj inak. Ale ako sa raz pekne vyznal Albert Einstein: „Najkrajšie pocity vyplývajú zo záhad. Sú to pocity, ktoré stoja pri kolíske skutočného umenia a skutočnej vedy. Človek, ktorý tento pocit nepozná, ktorý sa už nedokáže čudovať a nedokáže žasnúť – je už mŕtvy a jeho oko je vyhasnuté.“
O vyšších citoch Miron Zelina:
"Dokázalo sa, že už v začiatkoch ľudstva boli tieto vyššie city súčasťou človeka. Vzťahovali sa najmä k najzávažnejším chvíľam ľudského prežívania, akými boli úmrtia, narodenia, svadby... U ostatných živočíchov nenájdeme potrebu vyšších citov - zviera nepotrebuje Boha, krásu, ani morálny recept na to, ako má žiť." (Život na poschodí bytia)
Alebo: „Nemožnosť realizovať sa cez vyššie intelektové, etické, náboženské a estetické city vedie k tomu, že sa presúva ľudská snaha o získanie príjemnosti (šťastia) do nižších poschodí psychiky. Kde sa už možno nedá hovoriť o šťastí, len pašťastí. (…) Niekedy je ťažko hovoriť o kultivácii ľudského citu cez masmédiá, najmä televíziu. Citovo vyprahlý človek hľadá záchranu v alkohole, drogách, prejedaní sa, zvieratách, kde môže investovať svoje city bez obáv, že bude zradený a zranený.“ (r. 1997)

Tiež tvorivosť a umenie. A čo mytológia, ktorá vraj stále pôsobí. Čo filozofia, ideové systémy, svetonázory? Veru, existujú aj moderné a ich autori o nich budú tvrdiť, že sú superiórne, že všetko vysvetľujú, hoci v skutočnosti sú to azda len jedni z mnohých učení.
Ďalej etika, rozlišovanie medzi dobrom a zlom; právo a prirodzený zákon (prirodzené právo). Čo to je? Všeobecne pojem z práva, prípadne z filozofie či etiky. Sústava všeobecne prijímaných morálnych zásad, ktoré sa odvodzujú od intuitívneho zmyslu pre to, čo je správne a čo je nesprávne, ktorý tvorí základ všetkých zákonov. Ideou prirodzeného práva sa zaoberali filozofi antického grécka, Sokrates a Aristoteles. V 17. storočí ju presadzoval John Locke a Hugo Grotius. Ten hovorí, že prirodzené právo je nemenné a platí všeobecne, má povahu racionálne nevyhnutnosti. Je to dôsledok toho, že jeho základom je stála a všeobecná ľudská prirodzenosť či podstata.

Jednoduché právne systémy existovali od pradávna. Chammurapi, babylonský vládca Mezopotámie asi v rokoch 1792 – 1750 pred n. l. bol tvorcom jedného z prvých takýchto zákonníkov. Niečo analogické je Mojžišov Zákon. No ako píše sv. Pavol v Liste Rimanom 2, 14-15 o pohanoch bez Zákona: „Veď keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody konajú, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom. Dávajú najavo, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom súčasne vydáva svedectvo ich svedomie a ich myšlienky sa obviňujú alebo obraňujú.“

A ďalej spiritualita a náboženstvo. Abraham Maslow, „priekopník psychológie tretej sily“, napísal: „Duchovný život je súčasťou ľudskej podstaty. Je to vymedzujúca charakteristika povahy človeka... bez ktorej by ľudská podstata nebola plne ľudskou podstatou.“ (The Farther Reaches Of Human Nature) Čo k tomu dodať?

Ako je to teda s človekom? Podľa tzv. paleoontologickej definície je človek: „...dvojnohý, vzpriamene sa pohybujúci primát, ktorý má parabolický zubný oblúk s malými očnými zubami a jeho lebková dutina má obsah asi 800 cm kubických.“ Dobre, to je možno objekt. A čo subjekt?
Pozdáva sa mi, ako Doc. RNDr. Oľga Erdelská, Dr.Sc. uzatvára svoj článok o evolúcii: „Popri zdanlivo „slepých“ cestách možno v rámci biologickej evolúcie stále sledovať hlavný prúd, prebiehajúci ako ortogenéza (podľa terminológie Teilharda de Chardin). Pohľad kresťanského evolucionizmu si vyžaduje vidieť a rešpektovať v spontánnom priebehu evolúcie Stvoriteľom vloženú informáciu, ktorá dovoľuje ovládať iniciáciu a kontrolu mechanizmov a ciest celého Univerza.“
Je teda človek:
bio-psycho-socio-kultúrno-spirituálna bytosť?

Ešte netreba zabudnúť dodať, že za prepojenie darvinizmu a onej spomínanej pavedy a všetkých tých ohavností, nie je zodpovedný samotný Darwin, jemu predsa zrejme nešlo o nič také. Akurát zrejme nedokázal spojiť evolúciu so špecificky ľudským svetom. „Spískali“ to však až tí, ktorí sa výsledkami jeho bádania nechali ovplyvniť tak, ako sa nechali. Je otázne, či sa z toho poučili dnešní „fanúšikovia“ Darwina.

Samozrejme, človek má svoju slobodu... Veď veci majú aj osobné, filozofické a spoločensko-politické dôsledky... hmm.


2.
označiť príspevok

J.Tull
   17. 11. 2009, 14:49 avatar
Krištof; ... je to dlhé, ale najmä nadhodil si viacej tém. O Darwinovi a rasizme som písal v téme
Rasizmus = primitivizmus v 7.
... „Je otázne, či sa z toho poučili dnešní „fanúšikovia“ Darwina“ ... mno predovšetkým si treba uvedomiť, že Darwinova teória je stará 150 rokov a tak, ako všetko, aj naše poznanie má svoju „evolúciu“, čiže i evolučné teórie. ... „vývoj druhov“ nie je len „boj o existenciu“, o „prežití najsilnejšieho“ ... tak ako to prebrali „sociál darwinisti“; dnes už chápe evolucionizmus človeka ako bio-psycho-socio-kultúrno-spirituálnu bytosť.
... medzi zvieratami a ľuďmi sú vlastne obrovské rozdiely. Dnes. ... lenže boli také aj pred 1,5 miliónmi rokov? ...človek žil predsa dávno predtým, než vytvoril „civilizáciu“, než sa z neho stala nielen „bio-psycho“, ale i „socio“, a neskôr „kultúrno-spirituálna“ bytosť ...„vyššie“ živočíchy, možno povedať, v istom zmysle, tiež chápu na určitej úrovni, svoje „ego“; dokonca delfíni sa oslovujú „menami“
 


4.
označiť príspevok

Krištof
   19. 11. 2009, 15:18 avatar
J.Tull, no tak už som tu heh
„Dnes. ... lenže boli také aj pred 1,5 miliónmi rokov? ...človek žil predsa dávno predtým, než vytvoril „civilizáciu“, než sa z neho stala nielen „bio-psycho“, ale i „socio“, a neskôr „kultúrno-spirituálna“ bytosť.“

Pred 1,5 miliónmi rokov to iste nebol dnešný človek (Homo sapiens sapiens; človek kromaňonský), ten má možno 50 tisíc rokov. Predtým to boli skôr iné druhy homo (habilis, erectus), teda povedzme jeho predchodcovia s inými vlastnosťami a z duchovného hľadiska zrejme aj s inou dušou. Aj tie predošlé druhy museli nejako žiť, mali dajakú jednoduchú kultúru a napr. neskôr homo neanderthalensis (neandrtálci) mali vraj tiež dajaké jednoduché predstavy o duchovnom živote. Niektorí o neandrtálcoch dodnes „snívajú“, ale zdá sa, že koniec koncov vrcholom, ku ktorému všetko dospelo, bol aj v ich čase už žijúci spomenutý človek moderný.
Čítal som v známom časopise National Geographic z r. 2005 v čísle o Afrike, že evolúcia človeka prebiehala aj v akýchsi skokoch. Jeden z prvých takýchto významných skokov nastal pred cca 150 tisíc rokmi; druhý asi o 50 tisíc rokov neskôr. Posledný bol o ďalších asi 50 tisíc rokov. Čo bolo príčinou týchto skokov, ťažko povedať, možno niečo v zmene mozgových funkcií. V encyklopédii Človek v časti Moderní ľudia sa nadšene píše o „objavení sa kromaňonca“. Jeho názov je odvodený od jaskyne, v ktorej sa našli bohatšie nálezy. Stalo sa to pred cca 40 tisíc rokmi v Európe a prinieslo to so sebou kultúrnu revolúciu: "Kromaňonci boli absolútne moderní, pokiaľ ide o anatómiu, spoločnosť a správanie. Niektorí experti nazývajú toto štádium „veľký skok vpred“. Za niekoľko tisícročí nastal väčší pokrok ako za predchádzajúcich 6 miliónov rokov – vyvíjalo sa výtvarné umenie, hudba, mytológia, náboženstvo, obchod, odevy, domy a nástroje.“ V encyklopédii sa ďalej uvádza: „Existuje viac teórií o tom, čo bolo impulzom „veľkého skoku pred“, gejzíru kreativity, ktorý vytryskol pred cca 40 000 rokmi v Európe...“ Niektorí vedci vraj zastávajú názor, že podnetom bol vývoj sebauvedomenia, uvedomenia si seba samého, ktorého prejavom je vraj viera v dušu a posmrtný život.
Profesor Ruisel vo svojej knihe (2004) v súvise s vývojom myslenia uvádza: „Big-bang (veľký tresk) ľudskej kultúry: vznik umenia a náboženstva: Podľa archeológov v období pred šesťdesiat až tridsať tisíc rokmi nastala výrazná kultúrna explózia. Došlo k nej v čase, keď sa na scéne už definitívne usadil posledný článok človeka – Homo sapiens sapiens.“
Podľa mojej pracovnej hypotézy to ozaj mohlo byť obdobie, keď vznikla generácia, ktorá „dostala dušu“, teda takú dušu, akú nemali predchádzajúce druhy a akú má dnešný človek.

Doc. MUDr. a RNDr. Milan Černý, CSc. píše: „Dnes predpokladáme, že človek vznikol náhlou mutáciou predchádzajúceho druhu. Takisto strata srsti u druhu Homo sapiens pravdepodobne vznikla v dôsledku opakovaných recesívnych génových mutácií stratového typu.“

„vyššie“ živočíchy, možno povedať, v istom zmysle, tiež chápu na určitej úrovni, svoje „ego“; dokonca delfíni sa oslovujú „menami“.“
Nuž delfíny - „cicavce v mori“ - sú inteligentné stvorenia. Delfíny zaiste „vedia“; ale vedia, že vedia? To asi nie, nemajú zrejme sebareflexiu a ego porovnateľné s ľuďmi. Teilhard de Chardin píše: „Zo skúsenostného hľadiska, na ktorom tu stojíme, znamená reflexia, ako už slovo naznačuje, získanú schopnosť nejakého vedomia obracať sa k sebe samému ako k samostatnému predmetu, ktorý má svoju vlastnú hodnotu, nie len poznávať, ale poznávať seba, nie už len vedieť, ale vedieť, že viem.“ A na inom mieste: „Zviera určite vie. Ale iste nevie, že vie: inak by už dávno hromadilo vynálezy a vyvinulo sústavu vnútorných konštrukcií, ktoré by nemohli uniknúť nášmu pozorovaniu.“

Ide aj o to, že keby malo zviera „ja“ ako človek, vlastne by malo akýsi duchovný svet, ktorý by ho izoloval od vonkajšieho sveta, čo by ho viedlo k rozmýšľaniu nad zmyslom seba a života, čo sa však tak ani nejaví a ani zviera nemá existenčné podmienky na to, aby s tým čosi robilo (na rozdiel od ľudí). Zviera je zrejme proste pozemské stvorenie, ktoré je jedno s prírodou, bezprostredná súčasť prírody.


6.
označiť príspevok

Krištof
   20. 11. 2009, 10:53 avatar
Oprava. Pozrel som sa teraz do toho National Geographic z r. 2005 o Afrike a zistil som, že tam píšu čosi trochu iné... Medzitým som toho zrejme prečítal viac a tak som sa pomýlil.
Konkrétne Jared Diamond v článku Stav Afriky píše aj nasledovné (preklad z češtiny):
"Niekedy pred sto až päťdesiat tisíc rokmi prešli naši africkí predchodcovia ďalšou významnou zmenou. Či išlo o vývoj zložitejšej reči alebo niečo iného, napríklad zmenu v neurologických funkciách, s istotou nevieme. Nech už to bolo čokoľvek, premenilo to tieto rané Homo sapiens na tvory, o ktorých paleoantropológovia hovoria ako o Homo sapiens vykazujúcich známky "správania moderného človeka"."


3.
označiť príspevok

myrai žena
   17. 11. 2009, 16:07 avatar
hm clovek ma svoju slobodu,tak preco sa necitim slobodna ? nic mi nepomohlo,ani poznanie Darwinovej teorie a ani poznanie krestanskeho a ineho evolucionizmu.Koncepcia cloveka ako taka ostala pre mna v Getsemanskej zahrade..ked uz som na pode krestanskej a clovek ako najvyssia uvedomela bytost ma vzdy len zradila a zranila a tesim sa na dalsie,bo nic ine ani nemozem ocakavat..esteze tie delfiny su v mori happy  


5.
označiť príspevok

Krištof
   19. 11. 2009, 15:21 avatar
myrai, ej život není peříčko... Človek ťa vždy len zranil? Alebo občas aj potešil?  


7.
označiť príspevok

J.Tull
   24. 11. 2009, 17:04 avatar
Krištof; ...uvažoval som, že už ani do df nebudem písať, pretože potom mám problémy promptne reagovať, ale ako vidieť nedá mi to.
"...Pred 1,5 miliónmi rokov to iste nebol dnešný človek ..." súhlasím bol to tuším homo habilis, ale zaraďujeme ho už do rodu homo - človek, a jeho vývoj, i po "duševnej" stránke viedol až po ľudí dnešného typu. Žiaľ musím končiť, ale k téme doporučujem:
Začiatky náboženstiev 2.
... jasné, že evolúcia prebieha v určitých skokoch /keby prebiehala rovnomerne, bol by to zázrak/ a najväčším skokom, revolúciou, v oblasti rozvoja sociálnych vzťahov, náboženských predstáv, náboženstiev, vznikom civilizácií ... a všetkého toho, čo spomínaš, bol objav poľnohospodárstva
 


8.
označiť príspevok

Krištof
   25. 11. 2009, 15:23 avatar
J.Tull, nevadí, ani ja nereagujem ktovieako promptne a vlastne zväčša ani nie veľa príspevkami...

"súhlasím bol to tuším homo habilis, ale zaraďujeme ho už do rodu homo - človek, a jeho vývoj, i po "duševnej" stránke viedol až po ľudí dnešného typu."
Áno, vtedy už pravdepodobne končil Homo habilis a "začínal" erectus. Nuž bol to síce rod Homo, ale iný druh. V dnešnej dobe už neexistuje ani žiadny iný rod Homo, až nadčeľad Hominoidea - gibóny a ľudoopice: gorila, orangutan, šimpanz - všetko tvory, o ktorých si myslím, že môžu mať aj zvieraciu dušu, nielen telo. Podľa mojich poznatkov je veľký rozdiel medzi druhmi Homo habilis, erectus a neanderthalensis na jednej a Homo sapiens sapiens na druhej strane. Homo habilis vyrábal jednoduché nástroje, erectus používal ohneň, neandrtálci mali pravdepodobne určitú skôr jednoduchú formu predstáv o duchovnom živote. Až potom - s druhom Homo sapiens sapiens sa kultúrny vývoj začal urýchlovať. Samozrejme, nechcem nejako podceňovať tie ostatné druhy... napokon boli to druhy, ktoré predchádzali "poslednému článku človeka".

"jasné, že evolúcia prebieha v určitých skokoch"
Nie sú však skoky ako skoky, tie výrazné a zásadné sa spájajú hlavne s obdobím spred cca 50 tisíc rokov s druhom Homo sapiens sapiens... Vtedy sa ľudia rozšírili po celkom svete, najznámejší sú asi kromaňonci v Európe, i keď rovnaké vlastnosti zrejeme mali ľudia už takmer po celkom svete napr. v Austrálii. Kromaňonci vraj poznali aj kalendár.
tajomstva.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

"...bol objav poľnohospodárstva"
Podľa encyklopédie Človek keď sa na Zemi zlepšilo a ustálilo podnebie, ľudia sa začali usádzať a práve to bol základ pre vznik a rozvoj poľnohospodárstva. hovorí sa tomu poľnohospodárska revolúcia.


9.
označiť príspevok

Krištof
   25. 11. 2009, 17:41 avatar
Na doplnenie. Aj v odbornej spisbe sa Homo habilis (zručný) označuje niekedy ako pračlovek. A Homo erectus (vzpriamený) ako opočlovek.
K neadertálcom snáď ešte to, že hoci to zrejme neboli dajakí diví primitívi, žili aj v dobe Homo sapiens sapiens (vyhynuli z nie celkom známych príčin cca pred 30 tisíc rokmi), ale nie s nimi je spojená oná kultúrna explózia a pod., lež práve s kromaňoncami a pod., teda s Homo sapiens sapiens.

Na odľahčenie - neviem, možno ešte existuje nejaký druh Homo – čo napr. Yeti, snežný muž?  


10.
označiť príspevok

Krištof
   26. 11. 2009, 10:22 avatar
J.Tull, reagujem tu na tebou odporúčanú tému Začiatky náboženstiev 2., keďže tam sa reagovať už nedá. Inak je to pomerne zaujímavá téma.

„Nástenné rytiny a maľby, pomaľované okruhliaky a kostené či kamenné sošky máme k dispozícii od mladšieho paleolitu. V niektorých prípadoch – hroby, umelecké diela – máme istotu aspoň v tom, že v nich bol obsiahnutý „náboženský“ zámer. Väčšina „dokladov“, t.j. nástrojov pochádzajúcich spred aurigniacienu /30 000 rokov p.n.l./ však vydáva svedectvo výlučne len o svojej úžitkovej hodnote.“
Tu je to pekne uvedené. Až cca od aurigniacienu možno hovoriť jasnejšie o náboženskom zmysle kultúry, čo je v súlade s onou kultúrnou revolúciou spojenou s „posledným článkom človeka“. Inak predtým šlo skôr o úžitkové hodnoty predmetov.

„Od moustérienu /70 000 – 50 000 p.n.l./ možno s istotou hovoriť o pohreboch.“
Áno, to je to, čo som spomínal, že neandertálci mali pravdepodobne určité skôr jednoduché formy predstáv o duchovnom živote. V niektorých prípadoch mŕtvych pochovávali.

„Lebky a dolné čeľusti sa však našli na oveľa starších náleziskách, napr. v Čou-kchou-tiene /vo vrstve datovanej 400 000 – 300 000 p.n.l./ a ich nález vyvolal polemiku. Vieru v posmrtný život dokazuje od najstarších čias používanie červeného okra, rituálnej náhradky krvi, teda symbolu života.“
Pokiaľ viem, v období spred až 400 000 rokov nie sú zodpovedajúce doklady o nejakom duchovne a pod.


11.
označiť príspevok

J.Tull
   27. 11. 2009, 19:10 avatar
Krištof; ... napr.:
czech.cri.cn Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
... ešte sa vrátim 


12.
označiť príspevok

J.Tull
   28. 11. 2009, 12:31 avatar
Krištof;
veda.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
www.national-geographic.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

...pred 50 000 rokmi to až taký veľký evolučný skok nebol. Ani po anatomickej ani po duchovnej /netvrdím, že nedošlo k významným zmenám/. Pokúsim sa čo najstručnejšie. Človek vzpriamený bol pravdepodobne prvým skutočne migrujúcim druhom. Usadil sa temer po celom svete /modjokertensis, lantianensis, pekinensis, steinheimensis, soloensis, rhodesiensis, ... neanderthalensis/. Človek rozumný tak ako i homo erectus, sa vyvinul v Afrike a rozšíril sa podobne ako jeho predchodcovia. Medzi týmito druhmi, všeobecne, neboli veľké rozdiely. Je celkom dobre možné, že mohlo medzi nimi dochádzať aj k „intímnejším“ vzťahom.
Tak ako sa človek vyvíjal, vyvíjal, zdokonaloval, svoje nástroje, a celkovo „kultúru“. Od určitého obdobia je možné spozorovať isté ustrnutie, stagnáciu. A potom „zrazu“ oživenie, ktoré priniesli „kromaňonci“. Neandrtálci boli úspešnými lovcami. Poznali spôsob života zvierat. Prispôsobovali sa migrácii zvery. Všetko z nich dokázali využiť – kožu na odev, parohy na nástroje, šľachy a črevá na upevnenie nástrojov a zbraní k násade, zuby na šperky. ....
Kromaňonci mali však pred nimi veľkú výhodu. Umiestnenie hrtanu, na rozdiel od neadrtálcov, im umožňoval artikulovane komunikovať. A vývoj reči bolo to, čo spôsobilo ich oveľa väčšiu úspešnosť. Neandrtálci boli síce schopný abstraktného myslenia /svedčia o tom aj ich hroby/, ale vzhľadom na ich fyziologickú nevýhodu, bola ich komunikácia obtiažnejšia. Nedokázali svoje myšlienky vyjadrovať tak precízne ako Homo sapiens. Zdokonalovanie reči prinieslo i nebývalé rozšírenie poznatkov a oveľa väčšie možnosti poznávania.
„...hovorí sa tomu poľnohospodárska revolúcia“ ...ani zďaleka nejde len o poľnohospodársku revolúcia. Ak hovoriť o „skoku“, tak potom tento, čo sa týka kultúry všeobecne bol obrovský. Zmenil „lovca a zberača“ na roľníka, jeho kultúru „jaskyne, lesa“, zamenil za kultúru trvalých obydlí, mesta. Bol to zrod ľudskej civilizácie, zo všetkým čo k nej patrí ...
 


13.
označiť príspevok

Krištof
   28. 11. 2009, 14:32 avatar
J.Tull,
"...pred 50 000 rokmi to až taký veľký evolučný skok nebol. Ani po anatomickej ani po duchovnej /netvrdím, že nedošlo k významným zmenám/."
Ja nevychádzam z toho, čo "myslím", ale z toho, čo možno zistiť z odborných materiálov (už som toho citoval viac). A podľa nich v období pred cca 50 000 rokmi došlo k zásadným zmenám v druhu Homo sapiens. Odvtedy približne vraj možno hovoriť o moderných ľuďoch, hoci to bol len začiatok...

"Človek vzpriamený bol pravdepodobne prvým skutočne migrujúcim druhom."
Človek vzpriamený (erectus), tiež opočlovek, mizne pred cca 200 000 rokmi. Inak vyrábal určité jednoduché nástroje (najmä na lov a pod.) a zrejme používal aj oheň.

"Medzi týmito druhmi, všeobecne, neboli veľké rozdiely. Je celkom dobre možné, že mohlo medzi nimi dochádzať aj k „intímnejším“ vzťahom."
V dobe Homo erectusa žil neskôr Homo neanderthalensis (neandertálci) a neskôr tiež Homo heidelberger. Neviem však či sa spolu nejako krížili, skôr veľmi nie. Homo sapiens sapiens vznikol až neskôr - totiž nejaká jeho "archaická" forma, zrejme v Afrike (asi 180 000 r.). Tzv. mitochondriálna Eva - teda akási biologická (nie duchovná) pramatka druhu Homo sapiens sapiens žila pred cca 150 000 rokmi (z hľadiska súčasnej evolučnej vedy). Adam len pred 90 000 alebo len 60 000 r.

Neadertálci boli relatívne vyspelejším druhom ako erectus, aj vzhľadom na kultúru, asi ako si uviedol. Ale podľa súčasných poznatkov neandertálci neboli našimi biologickými predchodcami. Zistilo sa, že DNA neandertálcov sa odlišuje od naše DNA do takej miery, že najbližší spoločný predok by musel žiť nie skôr ako pred 500 000 rokmi. Teda zrejme neboli našimi predkami, len nejakým príbuzným druhom, ktorý napokon vyhynul. Priamy predchodca Homo sapiens mal byť tzv. Homo heidelberger.

Vzhľadom na nový stav, ktorý možno pozorovať od cca 50 000 (snáď až 40 000) rokov najmä pokiaľ ide o kultúru - hlavne "vznik umenia a náboženstva" -, sa domnievam, že tento Homo sapiens sapiens bol duchovne iný ako ostatné druhy. Z tejto doby pochádzajú prakticky prvé umelecké výtvory človeka (a tým, že boli zrejme prvé, nemôžeme od nich čakať kvalitu tých o niečo neskorších). Pred cca 35 000 rokmi sa v Európe objavujú prvé jaskynné maľby. V južnom Nemecku títo pravekí umelci vytvorili z mamutoviny pomerne dokonalé plastiky zvierat i ľudských postáv (btw, pravekí neznamená praľudia).

"...ani zďaleka nejde len o poľnohospodársku revolúcia. Ak hovoriť o „skoku“, tak potom tento, čo sa týka kultúry všeobecne bol obrovský. Zmenil „lovca a zberača“ na roľníka, jeho kultúru „jaskyne, lesa“, zamenil za kultúru trvalých obydlí, mesta."
Už predtým existovali sídliská, jednoduchšie domy a pod. Ale po čase ich ľudia opúšťali a išli inde. Po tom, keď pominula doba ľadová a podnebie sa ustálilo, mohli sa na určitom mieste usádzať na dlhší čas...
Uvedomme si, že ešte aj v období stredoveku a novoveku žili pôvodní obyvatelia "nových kontinentov" (Amerika, Australia) ako paleolitickí ľudia, ako lovci a zberači. Čiastočne je to tak ešte aj dnes. Tých ľudí asi nebudeme označovať za "evolučne nedovyvinutých", majú len takú kultúru a taký spôsob života, aký väčšina ľudstva opustila už pred mnohými tisícročiami.


14.
označiť príspevok

J.Tull
   28. 11. 2009, 15:13 avatar
Krištof; ... mno asi si mi neporozumel. "...v období pred cca 50 000 rokmi došlo k zásadným zmenám v druhu Homo sapiens ..."
nešpecifikoval si ich. Predpokladám, že tak, ako som už písal, technológie, "vynálezy", kultúra síce dosiahla určitú úroveň, ale stagnovala a zrazu prišlo oživenie a rozmach. Príčinou bol vývoj ľudskej reči ...
"Človek vzpriamený (erectus), tiež opočlovek, mizne pred cca 200 000 rokmi"
cs.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
"Neadertálci boli relatívne vyspelejším druhom ako erectus, aj vzhľadom na kultúru, asi ako si uviedol. Ale podľa súčasných poznatkov neandertálci neboli našimi biologickými predchodcami. Zistilo sa, že DNA ..." ale veď netvrdím nič iné. Neadrtálci boli "potomkami" niektorého z podruhu Homo erectus /možno Homo heidelberger/, ktorí prišli do Európy dávno pred Homo sapiens
"Už predtým existovali sídliská, jednoduchšie domy ..." mno áno, aj keď to bolo raritou, ale hlavne, v podstate sa nimi začalo i pestovanie kultúr a domestikácia /je úplne samozrejmé, že "klíma" bola v tomto smere dôležitou podmienkou/
"Tých ľudí asi nebudeme označovať za "evolučne nedovyvinutých", majú len takú kultúru a taký spôsob života, aký väčšina ľudstva opustila už pred mnohými tisícročiami." ...mno teda ja určite nie. Ide o ten istý druh, teda človeka moderného, ako sme i my sami. Možno to neskôr rozviniem v inej téme a ak mi čas dovolí i o najdlhšej revolúcii 


15.
označiť príspevok

Krištof
   28. 11. 2009, 15:34 avatar
"nešpecifikoval si ich. Predpokladám, že tak, ako som už písal, technológie, "vynálezy", kultúra síce dosiahla určitú úroveň, ale stagnovala a zrazu prišlo oživenie a rozmach. Príčinou bol vývoj ľudskej reči ..."
Predpokladať to môžeš, ok, ale predtým bola kultúra zrejme relatívne na nízkej úrovni. Nevieme s istotou, čo zapríčinilo tú zmenu. Možno niečo v mozgu, možno zlepšenie reči a možno niečo vyššie, čo je typické pre obdobie od cca 50 000 rokov p.n.l.

"Človek vzpriamený (erectus), tiež opočlovek, mizne pred cca 200 000 rokmi."
Nuž napr. docent Milan Černý ale aj iné zdroje udávajú, že erectus všeobecne mizne pred cca 200 000 rokmi. Môže byť, že niekde sa tento "opočlovek" ešte zachoval a pretrval až do čias kromaňoncov, ok.

"mno áno, aj keď to bolo raritou,"
Neviem, že by to bolo raritou, skôr to mohlo byť pre nich dosť typické: "Kromaňonci boli absolútne moderní, pokiaľ ide o anatómiu, spoločnosť a správanie. Niektorí experti nazývajú toto štádium „veľký skok vpred“. Za niekoľko tisícročí nastal väčší pokrok ako za predchádzajúcich 6 miliónov rokov – vyvíjalo sa výtvarné umenie, hudba, mytológia, náboženstvo, obchod, odevy, DOMY a nástroje.“ (Encyklopédia Človek, 2004, u nás 2005)


16.
označiť príspevok

Krištof
   29. 11. 2009, 14:46 avatar
Ešte zopár zaujímavých myšlienok k téme. Využívam pritom aj uvedenú novú encyklopédiu (Človek) od tímu príslušných odborníkov.

"Počiatočné obdobie Homo sapiens je nejasné. Našlo sa len zopár fosílií raných moderných ľudí, a tak neexistuje záchytný bod, z ktorého by sa dalo vyvodiť, čo aktivovalo prudký nástup kultúry..." Samozrejme, neskoršie Homo sapiens (povedzme Homo sapiens sapiens) spred desaťtisícov rokov sa zachovali v lepšom stave.

"Podľa analýzy chromozónu Y prvá vlna migrantov (Homo sapiens) začala opúšťať Afriku pred 60 000 rokmi."

"Pred 55 000 rokmi príchod Homo sapiens do Austrálie... Niektoré dôkazy svedčia o tom, že skalné umenie vzniklo v Austrálii omnoho skôr ako v Európe.." Takže tu niekde je počiatok oných Austrálčanov - aborigénov, ktorí ešte v novoveku žili takmer ako mladopaleolitickí ľudia - ako "lovci a zberači" (a niektorí žijú podobne dodnes). To sa týka aj Pygmejov a niektorých amazónskych Indiánov v južnej Amerike. Samozrejme, je pravdepodobné, že sa odvtedy zdokonalili - začiatky bývajú vždy najťažšie...

"Skalné umenie vytrysklo po celom svete... Abstraktné obrazy sú plné symbolických významov a naznačujú existenciu mytológie... Niektoré maľby majú nádych mýtickej či duchovnej viery alebo zobrazujú zjavenia videné v stave zmeneného vnímania..."

"Náš príchod do Európy (asi 50 tisíc rokov p. n. l.) bol sprevádzaný prejavmi symbolického myslenia, umenia, výrobou nových dômyselnejších nástrojov z kostí a parožia, ako aj zhotovovaním účinnejších odevov na ochranu pred chladom. Priniesli sme so sebou zložitú kultúru a formovali sme sieť kontaktov so susednými spoločenstvami prostredníctvom obchodu a výmeny informácií. Toto všetko poukazuje na definitívny vývin mysle moderného človeka..."

Na základe takýchto poznatkov sa možno domnievať, že dnešný človek "vznikol" pred asi 60 000 rokmi. To, čo je pre neho typické, sú aj takpovediac vyššie city. Zmysel pre estetiku, náboženstvo a podobne. Niečo také predtým a mimo náš druh v podstate neexistovalo alebo len vo veľmi obmedzenej podobe u "príbuzného druhu" Homo neanderthalensis (neandertálci), ktorý pred asi 30 000 rokmi vyhynul.
Otázka je, čím je zapríčinený ten rozdiel medzi modernými ľuďmi a ostatnými pravekými druhmi rodu Homo? Zdokonalenie mozgu a/alebo reči? To možno tiež, ale ide predsa aj o čosi "duševné/citové/duchovné". Nešlo predsa len o nejakú mozgovú funkciu... Samozrejme, človek síce nie je len, ale aj chlebom živý, nechcem tu tvrdiť, že ide len o "idey". Na chlebe nie je nič zlé (ak sa človek neprejedá).
Domnievam sa, že rozdiel je v duchu - v tej dobe možno ľudia dostali dušu, inú než mali ostatné druhy. Začali hľadať svojho Stvoriteľa a prejavovať jeho vznešenosť. Iste - aby som si prihrial svoju kresťanskú polievočku -, do doby, keď Boh povolal Abraháma, prešlo ešte veľa času, ale "začiatok" už azda bol, hmm


17.
označiť príspevok

J.Tull
   29. 11. 2009, 17:09 avatar
Krištof; ... temer s väčšinou, čo si uviedol súhlasím. Skúsim dokladovať, že až taký skok, ktorý by sa dal vysvetliť, len nejakým nadprirodzeným zásahom to nebol.
Uvediem postupnosť „výtvorov“, ktoré s témou súvisia, pretože asi najlepšie vypovedajú o „duchovnom raste“ predchodcov človeka. Pravdepodobne najstarším nálezom, súvisiacim s evolúciou človeka, je čelusť keňapitéka nájdená spolu s dvoma prírodnými odštepmi okruhliakov so stopami používania staré 20 miliónov rokov. Stolička nájdená v Barinžskej panve má 10 miliónov rokov. V muzeu Saint-Germain sú dve sekery z jednoduchého kameňa staré 800 000 rokov, oveľa dokonalejšie, prepracovanejšie sú z obdobia pred 150 000 rokmi. Samozrejme čím sú nálezy staršie, tým je ich menej /mimo iného aj „živočíchov“, ktorí ich používali, bolo menej/. ...postupne však začala systematická výroba nástrojov a ich zdokonalovanie. Objavujú sa „diela“, ktoré nesúvisia priamo s lovom a zberom. V Európe, okolo 50 000 p.n.l, hrajú prím neadrtálci. Nimi vyrobené škrabadlá z pazúrika, opracované hroty tenkých oštepov udivujú svojím, aj „umeleckým“, prevedením. Prvý podnet k umeleckému zobrazeniu človeka dali tiež, pravdepodobne oni. V ligurskej jaskyni Toirano sú stopy nôh, znaky zhotevené prstami a mnoho rýh, ktorými chcel napodobniť stopy medvedích pazúrov. „Zoomorfná“ skala sa stala tajomným obrazom zvieraťa a neandrtálci do nej hádzali hlinené gulôčky. O 20 000 rokov neskôr /30 000 p.n.l./ Vznikali ďalšie podobné v jaskyni La Clotilde, v Gargase. Sú to kresby prstom v mäkkom íle, ktoré našťastie zvápenateli. Vyjadrovali strach, úzkosť pravekého lovca. Ktovie koľko podobných sa zničilo. Svojich zosnulých pochovávali do jamy ako napr. v La Chapele-aux-Saints. Chránili ich stokilovou vápencovou platňou /La Ferrassie/, alebo mohylou navŕšenou z kamienkov pod jaskyňou /Regourdou/. Nablízku objavili pod 800 kg skalou pozostatky medveďa. Tieto objavy sa datujú 50 000 až 40 000 p.n.l.. Samozrejme príchod kromaňoncov, znamenal i príchod novej, v mnohom vyspelejšej kultúry, ktorá vznikala v Afrike.Začiatok ich „slávnych“ jaskynných malieb, sošiek, umeleckých diel spadá do obdobia cca 17 000 rokov p.n.l..
Ale - „veľký skok vpred“. Za niekoľko tisícročí nastal väčší pokrok ako za predchádzajúcich 6 miliónov rokov – vyvíjalo sa výtvarné umenie, hudba, mytológia, náboženstvo, obchod, odevy, DOMY a nástroje.“- počal „až“pred cca 8 000 rokov p.n.l.
... celkove, aby som to zhrnul. „Duchovný vývoj“ človeka sa rozbiehal úžasne pomaly, ťažkopádne, ale časom začal naberať stále väčšie a väčšie obrátky. Nejde však nikdy o nejaký „nadprirodzený“ skok. Evidentná je postupnosť vývoja. Akoby, ak je vtom „Boh“, vdychoval dušu postupne.


18.
označiť príspevok

Krištof
   1. 12. 2009, 16:23 avatar
J.Tull,
keď porovnáme to, čo uvádzaš ty a tie poznatky z encyklopédie Človek, ukazujú sa evidentné rozdiely...

Všeobecne možno skonštatovať, že okrem moderného Homo sapiens sapiens spred asi 60 000 rokov ostatné druhy rodu Homo majú kultúru na veľmi nízkej úrovni. Týka sa hlavne praktických nástrojov ako sú zbrane, kožušiny a pod., ide viac-menej o predmety, ktoré „vydávajú svedectvo výlučne o svojej úžitkovej hodnote“. Teda nič umelecké, spirituálne a pod. – nič „biologicky bezcenné“.
Iba u neadertálcov možno hovoriť o dajakých náznakoch čohosi vyššieho: Niektorých mŕtvych pochovávali. Čítal som, že si možno „maľovali telo“, pretože sa „v ich sídliskách našli zvyšky farbiva“. Alebo sa našli „rôzne rozmiestnené ryhy na kostiach a kloch, čo možno bol pokus o zdobenie“. Ale - „ťažko môžeme ich výtvory nazvať umením“. Je to aj vec interpretácie, ako tieto náznaky hodnotíme...

„V Európe, okolo 50 000 p.n.l, hrajú prím neadrtálci.“
Čítal som, že: „Za príznaky kultúry považujeme ozdoby tela, symboly, zložené kamenné nástroje, lepšie zbrane, zárodky diaľkového obchodu, maľby, sošky a prvé hudobné nástroje. V Európe a Západnej Ázii sa objavili s príchodom Homo sapiens na územie neandertálcov pred 90- až 40-tisíc rokmi.“ (Z. Urban) Teda je tu isté rozpätie 90 – 40 tisíc rokov, no iné zdroje hovoria menej – 60 tisíc resp. 50 tisíc alebo iba tých 40 tisíc r.

Ostatné veci neadertálcov sa vidia byť neisté, pokiaľ ide o ich možnú umeleckú alebo inú „vyššiu“ hodnotu: „Nimi vyrobené škrabadlá z pazúrika, opracované hroty tenkých oštepov udivujú svojím, aj „umeleckým“, prevedením.“ a podobne. Ak máš ešte iné poznatky o vyššej kultúre neadertálcov, môžeš dať na ne zdroj al. link, prečítam si.

Nuž podľa tvojho názoru sa duchovný vývoj človeka rozbiehal úžasne pomaly, hm. Načo teda znova hovoriť o „nejasných príčinách prudkého nástupu kultúry“, „veľkom skoku vpred“, či „náhlych výtryskok, gejzíroch kreativity“ a pod. Schválne ešte raz z knihy profesora Ruisela (r. 2004) v súvise s vývojom myslenia, kde je to snáď výstižne uvedené: „Big bang (veľký tresk) ľudskej kultúry: vznik umenia a náboženstva. Podľa archeológov v období pred šesťdesiat až tridsať tisíc rokmi nastala výrazná kultúrna explózia. Došlo k nej v čase, keď sa na scéne už definitívne usadil posledný článok človeka – Homo sapiens sapiens.“

Podľa mňa to ozaj môže súvisieť so „zásahom zhora“. Nielen s inou dušou „nových“ Homo sapiens sapiens, ale aj prípadne s nejakými ďalšími prejavmi z duchovného sveta...


19.
označiť príspevok

J.Tull
   1. 12. 2009, 19:55 avatar
Krištof; ... nemám veľa času tak zatiaľ len stručne /len aby si mal čas popremýšľať /. Najprv: neuvádzam zakaždým svoj zdroj. Ono totiž nie je iba jeden a často ich kombinujem s vlastným názorom, ktorý samozrejme ..., ale to už odbočujem. Najčastejšie, v tomto prípade, čerpám z Pijoan Dejiny umenia; Eliade Dejiny náboženských predstáv a ideí, Kronika ľudstava ...
"Uvedomme si, že ešte aj v období stredoveku a novoveku žili pôvodní obyvatelia "nových kontinentov" (Amerika, Australia) ako paleolitickí ľudia, ako lovci a zberači. Čiastočne je to tak ešte aj dnes. Tých ľudí asi nebudeme označovať za "evolučne nedovyvinutých", majú len takú kultúru a taký spôsob života, aký väčšina ľudstva opustila už pred mnohými tisícročiami."
... moja otázka na zamyslenie: ide o rovna ký druh Homo, ako sme sami? Ja si myslím, že určite. A ak máme dušu, tak oni ju majú takú istú. Tak prečo potom " majú len takú kultúru a taký spôsob života, aký väčšina ľudstva opustila už pred mnohými tisícročiami"? 
... už som písal, až mi čas dovolí napíšem trochu obšírnejšie 


20.
označiť príspevok

Krištof
   4. 12. 2009, 14:09 avatar
J.Tull, som rád, že uvádzaš, že zdroje, z ktorých vychádzaš, kombinuješ aj so svojím názorom...
Nuž aj podľa mňa ide o rovnaký druh ako sme my, a prikláňam sa skôr k monofyletizmu ako polyfyletizmu. Tí „dnešní mladopaleolitickí ľudia“ asi len majú potenciál byť ako takpovediac civilizovanejší ľudia, ale zatiaľ ho „nevyužili“, zostali akosi viac prepojení s jednoduchším základom. Pokiaľ nie sú agresívni alebo akosi neporušujú ľudské práva, ako ich chápe civilizovaný svet, ťažko im možno niečo vytýkať. Keďže je u nich mnoho tisícročná tradícia taká, aká je, asi by pri nej aj chceli zostať... Keď sa niektorí z nich rozhodnú pre niečo iné, napr. pre inú vieru, je to v poriadku, no inak... sú aspoň určitým spestrením...


21.
označiť príspevok

Krištof
   4. 12. 2009, 14:14 avatar
Uvažujem ešte tak kvázi filozoficky nad našimi predkami a nad neadertálcami. Je zrejmé, že neaderálci nepatrili do našej (bezprostrednej) vývojovej línie, boli zrejme vedľajšou slepou vetvou, hoci to len v konečnom dôsledku. Azda by sa kultúrna úroveň neadertálcov dala prirovnať k úrovni raných Homo sapiens. No potom došlo k významnej zmene raných Homo sapiens na – povedzme – Homo sapiens sapiens (pred zhruba 60 tisíc rokmi). Je otázne, ako to bolo s pochovávaním u neanderálcov. Verili naozaj v nejakú duchovnosť? Z toho, že mŕtvoly pochovávali, sa to ešte s istotou dokázať nedá. Mali by k tomu asi existovať aj iné indície, náznaky – aspoň jednoduchá mytológia či náboženstvo, príslušné symboly... Hroby kromaňoncov sa podobali už na staroveké hroby, ale ako to bolo u neadertálcov? Nebolo toto pochovávanie hlavne prejavom ich sociálneho cítenia v rámci druhu? Alebo len akousi citlivejšou rozlúčkou so zomretým jedincom? Alebo napríklad len zvykom zomretých svojej skupiny ukladať do zeme? Iste, pôsobí to „dôstojne“, ale je to prejavom viery v nesmrteľnú dušu? Nie som o tom vôbec presvedčený.

Evolúciu človeka možno vnímať teleologicky tak, že mala poslúžiť na biologický vývoj tela či organizmu pre „posledný článok človeka“, teda človeka, s ktorým má už Boh príslušné plány. A medzitým si na tejto planéte svoje požili a odžili aj neadertálci. Božie cesty sú nevyspytateľné...


22.
označiť príspevok

J.Tull
   4. 12. 2009, 17:46 avatar
Krištof; Počiatok, ak to tak možno povedať, Homo sapiens spadá do obdobia z pred cca 130 000 rokmi. Teda uplynulo min. 110 000 rokov, kým začal zdobiť jaskyne maľbami.
...teraz budem trocha fantazírovať. Predstav si, že o 130 000 rokov vyhynieme a na Zem pristanú mimozemšťania, vyznávajúci „Boha vedy a techniky“. Začnú z vykopávkami. Objavia staroveké civilizácie, gotiku, renesanciu, baroko ... až po prvé parné stroje, autá ...lietadlá, rakety. Predtým v oblasti vedy a techniky, za tísícročia, temer nič a v priebehu necelých 150 rokov sa človek dostal na mesiac. Samozrejme, že "Boh" im musel vdýchnuť ducha vedy a techniky ... 
Človek, tak ako i jeho predchodcovia, rozvíja svoje znalosti, schopnosti, kultúru podľa prostredia, v ktorom žije, podľa svojich potrieb, možností, pričom vždy nadväzuje na predošlé. Tak to robil Homo sapiens, aj Homo neandrtális. Žili v odlišných prostrediach, ktorým sa oba druhy dokázali prispôsobiť. Neandrtálec neporovnateľne drsnejšiemu. Žil v sociálne menších skupinkách a vzhľadom na prostredie dosť oddelene. Jeho anatómia mu neumožňovala rozvinúť natoľko kultivovanú reč ako u Homo sapiens. Čím viac máme slov, tým lepšie dokážeme vysvetliť myšlienku, čo má veľký vplyv na našu úspešnosť, nielen pri organizovaní napr. lovu, ale i na vynaliezavosť, odovzdávanie skúseností, rozvoj duchovna ... Homo sapiens nebol úspešnejším preto, lebo by mal inú dušu ako Neadrtálec, ale preto, že prostredie, reč .. mu poskytovalo viac výhod. A tak, keď sa stretli, Neandrtálec bol nútený ustúpiť, do vyššie položených oblastí a jeho život sa stal bojom o prežitie. Mal smolu. Keby jeho pôrodnosť bola vraj o 0,2 % vyššia bol by prežil.
„Z toho, že mŕtvoly pochovávali, sa to ešte s istotou dokázať nedá.“ ...“sakrálno“ určité náboženské predstavy mali naši predkovia dávno pred neandertálcami, aj keď svojich mŕtvych nepochovávali. Čo sa týka neadrtálcov, nejde o obyčajné pochovávanie, ale o pohreby, rituály. Je pravda, že o ich priebehu môžme mať len hmlisté predstavy, ale že išlo o skutočné pohreby, vo vieru v posmrtný život, je na základe nálezov isté. Spomínal som: Tešik Taš v Uzbekistane – dieťa obložené rohmi kozorožca, v La Chapele-aux-Saints – v jame kde odpočívalo telo bolo niekoľko nástrojov z pazúrika a kúsky krveľa, vo Ferrassie – viacero hrobových návrší, v ktorých tiež boli uložené nástroje ...
 


23.
označiť príspevok

Krištof
   5. 12. 2009, 15:20 avatar
J.Tull, svoj názor si povedať môžeš, aj fatazírovať môžeš, to je tvoja vec, hoci ak si ateista resp. materialista, tvoj subjektívny príspevok je v istom zmysle reprezentáciou aj ostatných materialistov...

„Veda a technika“ sa rozvíjala od pradávna, ako ešte ukážem, ľudia sa zdokonaľovali tak, že nadväzovali na predošlé poznatky a skúsenosti, ako aj tým, že sa objavili nejakí mimoriadne nadaní jednotlivci v danej oblasti a dosiahli veľký pokrok. No ľudia ako takí – hlavne psychicky a kultúrne - boli „kompletní“ zrejme už pred tými cirka 60 tisíc rokmi. Ale ani v napr. v 20. storočí sa ľudia často nejavili ako moderní alebo osvietení vedou a technikou – správali sa horšie ako v stredoveku...

V podstate duchovno porovnateľné s tým, ktoré prišlo pred tými cirka 60 tisíc rokmi s „novými“ Homo sapiens, predtým neexistovalo. Jedine u neadertálcov sa dá o čomsi takom hovoriť, lebo jedincov svojho druhu pochovávali. No to nevyhnutne vonkoncom nesvedčí o tom, že mali vieru v posmrtný život. Takáto viera sa medzi odborníkmi (napr. encyklopédia Človek) spája až s „novými“ Homo sapiens (kromaňoncami).
P.S. Jaskynné maľby začali v Európe pred asi 35 tisíc rokmi – podľa istého časopisu o histórii. Neskôr sa zdokonaľovali. Podľa encyklopédie Človek začali takéto maľby nových Homo sapiens v Austrálii pravdepodobne ešte „omnoho skôr“.


25.
označiť príspevok

Krištof
   5. 12. 2009, 15:28 avatar
Ďalší zdroj, na základe ktorého by som chcel rozoberať onú koncepciu nových Homo sapiens, je Veľký atlas svetových dejín (1999, u nás 2002). V prvej časti tohoto diela sa rozoberá fyzický pôvod človeka. Uplatňujú sa tu skôr prírodné vedy a archeológia než história. Text je vecný, bez akýchkoľvek filozofických náznakov (okrem prípadného materializmu), nehovorí sa tu explicitne dokonca o žiadnych skokoch, tuším akurát raz o „rapídnom (prudkom) rozvoji“ – práve v dobe spred zhruba 50 tisíc rokmi... Ničmenej zdá sa mi, že celkovo aj na tomto texte sa dá nájsť potvrdenie onej koncepcie o novom Homo sapiensovi spred tých asi 60 tisíc rokov. Hoci raný anatomický (biologický) Homo sapiens existoval možno už pred 200 tisíc rokmi, psychicky a kultúrne „prišiel na svet“ až podstatne neskôr. A tam by aj mohol byť začiatok človeka, ako ho poznáme dnes.

„Moderní ľudia
Pred 100 000 rokmi nastalo druhé veľké sťahovanie, keď sa zo subsaharskej Afriky vysťahoval anatomicky moderný ľud Homo sapiens. V dobe pred 50 000 rokmi dorazili títo ľudia na člnoch do Austrálie, pred 33 000 rokmi kolonizovali západné tichomorské ostrovy. Pred 15 000 rokmi dorazili ľudia na americký kontinent.“

„Rozšírenie moderného človeka
Výskum DNA ukázal, že prví anatomicky moderní ľudia – druh Homo sapiens – sa objavili v Afrike pred 200 000 rokmi. Hoci je ešte mnoho nejasností týkajúcich sa ich pôvodu a rozšírenia, približne pred 15 000 rokmi bol Homo sapiens nielen jediným ľudským druhom, ale aj prvým skutočne globálne rozšíreným. Najstaršie nájdené moderne vyzerajúce lebky sú staré asi 130 000 rokov...
Archeologické a genetické dôkazy poukazujú na ďalší rapídny rozvoj ľudských skupín a sídel v dobe približne pred 50 000 rokmi. Najmä archeologické dôkazy svedčia o rastúcej zručnosti a zvládnutí širokej škály schopností. V niektorých oblastiach sa našli ľahké zbrane pozostávajúce z viacerých častí vrátane malých oštepov vyrobených zo zručne opracovaných kamenných hrotov pripevnených na drevené násady. Doložené je i používanie textílií a košíkov, nájdené boli i zvyšky premyslene stavaných táborísk vybavených prístreškami pred chladným počasím a podzemnými skladiskami potravín. Podľa všetkého sa zväčšila hustota obchodných sietí...“

„Neandertálci
Pred 50 000 rokmi však nebol Homo sapiens jediným ľudským druhom na Zemi. Z ďalších sú najznámejší neadertálci, ktorí sa od moderných ľudí odlišovali... Neandertálci mali mozog rovnako veľký a v mnohých ohľadoch boli veľmi úspešní. Dobre sa prispôsoboli rôznym typom prostredí a podnebí od suchého Stredného východu až po chladnú strednú Európu. Vedeli zručne používať nástroje a boli výbornými lovcami zvery – bizónov, koní, sobov. Aj ich spôsob pochovávania mŕtvych nesie znaky moderného človeka. Takmer s istotou môžeme predpokladať, že mali aj vlastnú reč. Zdá sa však, že neadertálcom chýbal vyšší stupeň spoločenskej prispôsobivosti a kultúrnej tradície, ktorý je charakteristický pre druh Homo sapiens sapiens. To vysvetľuje, prečo sme sa nakoniec stali jediným druhom hominidov na Zemi. Táto spoločenská a intelektuálna výlučnosť sa prejavovala rôznymi spôsobmi... Najmarkantnejšie dôkazy o tom poskytuje celá škála nájdených predmetov: kamene s rytinami, ozdobné predmety, sošky, exotické mušle, jantár či slonovina. Najznámejším nálezom sú však jaskynné maľby, často na miestach neprístupných bez rebríka a vyžadujúcich si umelé osvetlenie. Ponúka sa celý rad pohnútok, ktoré mohli motivovať ich tvorcov. Nech je už vysvetlenie akékoľvek, tieto prastaré umelecké diela sú pôsobivým pomníkom dávnych lovcov... Je príznačné, že neadertálci nemali takmer nijaké podobné kultúrne tradície...“

Za zmienku stojí i schéma, ktorá je tu zobrazená –„Vývoj techník“ - s časovou postupnosťou. Začína sa v dobe pred asi 250 tisíc rokmi pložkou jednoducho „jazyk“. (Mali títo raní Homo sapiens jazyk? Ak áno, tak zrejme len jednoduchý.) Potom tam nie je dlho dlho nič a asi v dobe pred 80 tisíc rokmi – „pohrebisko“. (Tu sa asi „Homo sapiens“ podobali psychickou a kultúrnou úrovňou neadertálcom. „Títo raní Homo sapiens pravdepodobne väčšinou viedli podobný spôsob života ako neandertálci a používali rovnako obmedzenú škálu kamenných nástrojov.“ Encyklop. Človek.) Potom opäť nič, až tu zrazu pred asi 50 tisíc rokmi: „keramika, textílie, skladovanie, umenie, táborisko, zdobenie tela, vymenný obchod na veľké vzdialenosti, člny“. (Zaujímavé, nie?) Napokon pred asi 10 000 rokmi: „poľnohospodárstvo“.
Súhlasí J.Tull


28.
označiť príspevok

J.Tull
   5. 12. 2009, 15:58 avatar
Krištof; ... nič mimoriadne výnimočné v tom však nie je. Čiastočne je odpoveďou i 24. ...
"Potom tam nie je dlho dlho nič a asi v dobe pred 80 tisíc rokmi – „pohrebisko“." ... mno nie je to celkom tak, našli sa na rôznych miestach v blízkosti "ľudských /Homo/ obydlí" kosti, uložené s istým úmyslom, z ktorého je možné vyvodiť "náboženský zmysel". 


24.
označiť príspevok

J.Tull
   5. 12. 2009, 15:24 avatar
Krištof; ... moja odpoveď na otázku „prečo potom " majú len takú kultúru a taký spôsob života, aký väčšina ľudstva opustila už pred mnohými tisícročiami"?“ je: obilie, ryža, domáce zvieratá a geografia, klimatické pásma.
Ľudia síce pestovali , vegetatívne rozmnožovali rôzne hľuzy, korene, pakorene, dokonca hrach, bôb ... /vegekultúra/ už pred 9000 rokmi a aj obydlia, dokonca osady, sú oveľa staršie ako roľníctvo. Napriek tomu je vynájdenie poľnohospodárstva najväčšou revolúciou v dejinách. Tým, že sa človek stal „výrobcom“ svojej potravy, musel zmeniť svoje správanie zdedené po predkoch. Mal nové potreby. Musel zdokonaliť techniku merania času. Roľník bol nútený vypracovávať svoje plány niekoľko mesiacov pred tým, ako ich uskutočnil, musel v presnom slede vykonávať celý rad zložitých činností smerujúcich k dosiahnutiu vzdialeného, a najmä spočiatku neistého výsledku, t.j. úrody. Pestovanie rastlín si vynútilo i zmeny v deľbe práce, postavenie ženy. Udomácnenie rastlín znamenalo prelom v životnej situácii človeka a v konečnom dôsledku viedlo k tvorbe nových a zároveň k rozvratu starých hodnôt. Víťazstvo obilninárstva bolo i náboženskou revolúciou ... /nechcem to ďalej rozvíjať veľmi by som odbočil/
To, že mali domáce zvieratá, obilie, potraviny „pri dome“, spôsobilo vzrastajúcu pôrodnosť, populáciu , vytvárali sa väčšie spoločenstvá, mohli viac vynaliezať, špecializovať sa ... Popri roľníctve sa ujali aj ďalšie objavy: luk, zhotovovanie povrazov, sietí, háčikov, plavidiel vhodných na pomerne dlhé cesty. A samozrejme k roľníctvu neodmysliteľne patrí hrnčiarstvo.
Rozkvet civilizácií umožnila i dĺžka mierneho pásma Euroázie. Spoločenstvá mohli putovať z východu na západ, alebo opačne, bez toho, aby boli zmenené podmienky pre chov a pestovanie obilia. Pri strete nedochádzalo len k bojom, ale i k preberaniu skúseností, v konečnom dôsledku k rozvoju. Podobne, aj keď sú tu značné odlišnosti, to bolo i v „pásme ryže“ a v Egypte. Inde na Zemi takéto podmienky neboli. Severná, Južná Amerika, Afrika sú orientované Severojužne. Neboli tam také rozsiahle priestranstvá, výhodné podmienky, na pestovanie obilia, ryže, ktoré boli, z hľadiska výživy, bez konkurencie. Neboli tu ani vhodné zvieratá na prácu. Kým v Euroázii, Egypte, množstvo práce vykonávali domáce zvieratá, inde si plodiny, museli pestovať krvopotne ľudia sami a žili vďaka prírodným podmienkam oddelenejšie. Preto u nich poľnohospodárstvo „nezvíťazilo“ nad lovom a spoločnosť, civilizácie napredovali pomalšie. Boli to však takí istí ľudia ako tí, ktorým prírodné podmienky dopomohli k rýchlejšiemu rozvoju.
... mno a obdobne to platí aj o Neandrtálcoch a Kromaňoncoch. Ich štartovacia čiara zďaleka nebola rovnaká.
 


26.
označiť príspevok

J.Tull
   5. 12. 2009, 15:45 avatar
Krištof; "„Veda a technika“ sa rozvíjala od pradávna, tak ako sakrálno, náboženské predstavy. Každé prirovnanie kríva. To je pravda. Ja som nepísal o rozvoji duchovna, ale o vedecko technickej revolúcii.
... okrem toho ani "s „novými“ Homo sapiens" nepadli z neba, ale vyvíjali sa a to po všetkých stránkach, duchovných, schopnostných, z "Oma" /možno 190 000 rokov/.
... ak hovoríme o období 60 000 rokov, s kým chceš porovnávať? Okrem Neandertálcov tu už iné druhy Homo neboli.
"Jaskynné maľby začali v Európe pred asi 35 tisíc rokmi" - prvú "maľbu" pred cca 50 000 rokmi vytvorili Neandrtálci
 


27.
označiť príspevok

Krištof
   5. 12. 2009, 15:51 avatar
J.Tull, nechce sa mi reagovať na každú tvoju duchaplnosť.
Niečo som uviedol k danej téme a kto chce, niečo si z toho - ako sa hovorí - vezme; kto nechce, nech nechá tak.
Idem sa venovať aj iným veciam, čau


29.
označiť príspevok

J.Tull
   5. 12. 2009, 16:07 avatar
Krištof; 26 je odpoveďou na 23 a odoslal som ju skôr ako som stihol zaregistrovať 25
"Niečo som uviedol k danej téme a kto chce, niečo si ..." "nápodobne" 


30.
označiť príspevok

Krištof
   11. 12. 2009, 19:22 avatar
Hádam posledný zdroj, ktorý sa tu chystám použiť, nie je celkom dôveryhodný - pochádza ešte zo Sovietskeho zväzu z roku 1981. Už len z časového hľadiska sú niektoré (vedecké, filozofické) názory zmenené, hoci iste nie všetky. Kniha sa volá Evolučná teória a je od A. V. Jablokova a A. G. Jusufova. Dnes podvečer som ju vybral zo starej knižnice a pri čítaní v kapitole Antropogenéza som našiel niečo, čo ma dosť zaujalo. Ide o otázku moderných ľudí a neadertálcov. Najviac mi teraz sedí tá predstava, že neandertálci v skutočnosti nemali vieru v nesmrteľnú dušu, hoci niektoré mŕtvoly svojho druhu "ukladali do jamy". Aby som zacitoval zo zdroja, ktorý som použil minule a ktorý bol neadertálcom akoby naklonený: "Aj ich spôsob pochovávania mŕtvych nesie znaky moderného človeka." Napriek tomu si myslím, že to nemusí dokazovať ich vieru v posmrtný život. V onej sovietskej Evolučnej teórii sa hovorí o tom, že primitívnejšiu neadertálsku kultúru ovplyvnila rozvinutá industria Homo sapiens. Neznamená to náhodou aj to, že neadertálci až pod vplyvom Homo sapiens začali mŕtvoly "ukladať do jamy"? Podľa danej knihy žili neadertálci aj v Afrike, kde - ešte raní Homo sapiens zrejme začali pochovávať pred cca 80 tisíc rokmi. Predpokladám, že už títo Homo sapiens boli na o málo vyššej úrovni ako neadertálci. Možno ich pochovávanie na začiatku ešte nemalo onen vyšší zmysel, ale už existovalo. Neskôr, keď u nich došlo k "významnej zmene", začali pochovávať aj z vyšších dôvodov.
Tu je text z danej knihy.

"Neandertálci (paleoantropi)
Viac ako na 400 miestach Európy, Afriky, Ázie i v Indonézii boli objavené stopy bytostí, ktoré žili pred 250 až 40 tisíc (možno až 30 tisíc) rokmi... Často sa pre tieto bytosti používa spoločný názov neandertálci, podľa miesta ich prvého náleziska. (...) Spôsob života... Zvyčajne poľovali na veľké cicavce. Nástroje neadertálcov, kamene s ostrím hrotom, škrabadlá, sekery, boli dokonalejšie ako primitívne opracované okruhliaky. (...)
Homo sapiens (neoantrop)
...Potom sa začalo rozsiahle a aktívne osídľovanie neoantropov na planéte. Osídľovaním sa ľudia dnešného typu miešali s paleoantropmi (neadertálcami). Tento proces viedol k zámene primitívnej neandertálskej kultúry už oveľa vyspelejšou kultúrou neoantropov (kromaňoncov).
Pravdepodobne to nebolo jednoduché vytlačenie (alebo dokonaca vyhubenie), ale rozličné formy splývania, pri ktorom... z hľadiska vývoja kultúry sa úplne presadila nová progresívna kultúra kromaňoncov. Výskumy v budúcnosti ukážu, nakoľko je táto hypotéza pravdivá."


31.
označiť príspevok

Krištof
   11. 12. 2009, 19:30 avatar
Keďže som doteraz takto preberal evolučnú teóriu, na vyváženie stránka z dielne kresťanských kreacionistov:
www.tlg.estranky.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Akýmsi kompromisom môže byť práca kresťanskej evolucionistky:
www.uski.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


32.
označiť príspevok

Krištof
   3. 1. 2010, 19:34 avatar
Písal som tu aj o „biologickom imperatíve sexuality“, k čomu ma inšpirovali pojmy vedca Jay D. Glassa (1998), ktorý hovorí o troch bio-behaviorálnych imperatívoch: hierarchie dominancie, teritoriality, sexuality. Tie vraj majú podstatnú úlohu v živote a správaní zvierat i ľudí. Hoci je v jeho knihe viacero nezmyslov, treba mu uznať, že ukázal a naformuloval tri súvisiace oblasti, ktoré – ako sa zdá – naozaj majú u zvierat významnú úlohu.
Problém je podľa mňa v tom, že ako materialistický vedec si „požičal“ pojem sexualita namiesto „biologicky“ priliehavejšieho pojmu – reprodukcia (rozmnožovanie), keďže podľa jeho názoru ide v podstate o reprodukciu.
Pojem sexualita zaváňa niečím špecificky ľudským. Sú to prejavy pohlavného života ľudí. Podobný pojem je sexus: pohlavný život; ľúbostné pocity, zážitky. Sexualita súvisí aj s romantikou (s tou jej stránkou, ktorá sa týka sexuality či sexusu) a erotikou – a proste s onými ľubostnými pocitmi a zážitkami... Ešte aj táto oblasť života je u ludí iná ako u zvierat, u ktorých zrejme ozaj ide hlavne o reprodukciu (vraj isté šimpanzy „to“ robia na zbavenie sa stresu...). Nie je neznámy aspoň pojem klasického indického diela kámasútra (v sanskrite „kniha o láske“), hoci toto dielo sa neobmedzuje len na tému sexualitu...

Napadá mi v tejto súvislosti myšlienka M. Zelinu: „Sexualita neexistuje len pre radosť a plodenie (emócie, pudy, inštinkty), ale je to aj inštrument vôle napr. pre produkciu „krásnych citov“.“ Iste sa to týka hlavne psychicky zrelších ľudí... A závisí už na tom, ako je človek založený, či je alebo nie je „zmyselný“, aké má hodnoty, čím prechádza, ako sa bude tejto oblasti venovať. Problémom sa môže stať vtedy, keď sa jej jedinec venuje príliš a zanedbáva iné veci, pretože to podporuje egoizmus. Je to predsa „jeho sexualita“...

Celkovo ku Glassovým „imperatívom“ aj to, že jeho ich takmer automatické prenášanie na ľudí je pomýlené. Zatiaľ čo inštinkty prirodzene „platia“ u zvierat, u ľudí sú inštinkty slabšie a ľudia majú ego, ktoré má význam aj práve pre „biológiu“. Človek však dokonca ani nemusí žiť v súlade so svojou „biológiou“ (napr. rozmnožovanie), ako je to trebárs u mníchov, ale tak či onak pre človeka je dôležitá (seba)úcta, česť, dôstojnosť, niekedy aj pýcha (prehnané umelé sebavedomie)... Napríklad niekdajší rímski cisári, cézari – čo ich motivovalo? Imperatívy hierarchie dominancie v biologickom zmysle ako vlkov? To je iba zdanie, v skutočnosti mnohých z nich motivovala veľká ctižiadosť, ctibažnosť, pýcha, túžba po vlastnej sláve... Samozrejme, aspoň niektorých mohli motivovať aj ušľachtilé ciele („šírenie vyššej kultúry“)... Lev - „kráľ zvierat“ -, ktorý sa stal vodcom svorky, iste preto neprežíva pocit „ja ideálu“, ako rímsky cézar, ktorému dali titul augustus („vznešený“), predtým vyhradený iba bohom... Hoci isté pocity uspokojenia tento lev prežívať určite môže; nie je tu však ego...

Jay D. Glass si myslel, že aj on sa snaží čím skôr zverejniť tento svoj výtvor preto, aby naplnil oné biologické imperatívy a aby dosiahol čo najlepšie postavenie v hierarchii dominancie (povedzme ako vlk) a pod. V skutočnosti bol proste ľudsky ctižiadostivý a slávybažný... Ak by toto bola pravda a otvorene mu ju dáte na vedomie, jeho sebaúcta by tým utrpela a prežíval by hanbu... Mýliť sa je síce ľudské... Istá ctižiadostivosť je v poriadku aj podľa psychológov, no podľa mňa táto nemá „biologické“ základy, hmm
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 18:06,  dobre si to pochopil.....
dnes, 18:04,  Ani proti zločinu sa už nemusí bojovať. Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate...
dnes, 18:03,  Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate stejna, ak nie nižšia a migrácia s tým nemá...
dnes, 18:01,  Jas mám krásny záber , síce hodne škaredý......motorkarske motto
dnes, 17:59,  myliš sa vtaku jarabaku. Liberali nemaju proti komu bojovať, su totižto tolerantní.....to...
dnes, 17:58,  liberalkovia *13*13*13 slniečkar a pravdolaskar *39*39*39*39*39*39*39
dnes, 17:55,  (30) Boris, ja som si s kamarátom pripil naopak - s čajom v rume. Skús to tiež, viac Ťa to...
dnes, 17:55,  A ceeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeečka *13*13*13
dnes, 17:54,  Tak papier bola cennosť v bolševizme sme zbierali všetko aj šupky z pomarančov , bazu ,...
dnes, 17:53,  Ale na tvoje nadávanie nemá nik a to sa pasuješ za veriaceho človeka !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!...
dnes, 17:52,  spravaniu myslíš?.....ved to prave ty, nadavaš tu ako pomätený v poslednej dobe.....
dnes, 17:51,  havran premýšlam čo Briti pochopili , ale nejako mi vychádza že až po tom ako sa...
dnes, 17:51,  Edo, nesúhlasím, odpadové hospodárstvo je tu, čo si pamätám. Ako chlapci sme zbierali...
dnes, 17:50,  Ty sa nauč správaniu slušnému ty lopatovec znovuzvovädený !!!!! *10*10*10
dnes, 17:49,  Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate stejna, ak nie nižšia a migrácia s tým nemá...
dnes, 17:48,  nauč sa fotiť, alebo ber rady, ktore maš zadarmo kamzíku
dnes, 17:48,  Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate stejna, ak nie nižšia a migrácia s tým nemá...
dnes, 17:48,  Opakujem, kriminalita je vo Švédsku v podstate stejna, ak nie nižšia a migrácia s tým nemá...
dnes, 17:44,  Jas mám krásny záber , síce hodne škaredý......motorkarske motto
dnes, 17:44,  veru tak, a cim viac to budeš opakovat tym skor aj mufka osvieti......
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Nehovor hop, ani keď preskočíš. Najprv sa pozri, do čoho si skočil.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(160 045 bytes in 0,577 seconds)