Komunistický socializmus - poučili sme sa z neho?

Diktatúra proletariátu bola systémom, ktorý mal v programe dostať sa k moci násilím a udržať si ju násilím. Ideológia, ktorej obsahovým jadrom bol nezmieriteľný triedny boj až do úplného vyhladenia kapitalistického tábora - teda pernamentná vojna. Ideológia v ktorej sa programovo pestovala triedna nenávisť. Socialistický blok bol vlastne jeden veľký vojenský tábor, oplotený ostnatým drôtom, z ktorého nikto nesmel bez povolenia von ani dnu. Útek znamenal vlastizradu. Sovietski občania museli mať aj na cestovanie medzi okresmi pasy a kto opustil preň vyhradené miesto osídlenia, bol zbeh. Socialistický občan nesmel ani vlastniť skutočné peniaze, valuty, tvrdú menu, ale mal platiť len nevymeniteľnými poukážkami, ktoré za hranicami jeho krajiny nemali žiaden kurz. Socializmus zahrdúsil každý zárodok slobodného duchovného života, takže všetkých predstaviteľov kultúrneho života, vedy a umenia, pokiaľ neboli triedne angažované, postihla ak nie fyzická, tak aspoň profesionálna smrť. Dovolený bol len kultúrny život pristrihnutý do určitej formy politrukmi. Socialistický štát sa darilo udržať pomocou tajnej polície, armády udavačov a neustáleho vyhlasovania nezmieriteľného boja triednemu nepriateľovi - kulakom, buržujom, nepriateľom ľudu a pod. Komunistické režimy sa všade prejavili ako nepriateľské kultúre a prenasledovali inteligenciu i duchovenstvo. ako triedu. Stalin dal búrať pravoslávne chrámy, po skončení kultúrnej revolúcie číňanmi z 6 259 kultových miest tibetského buddhizmu fungovalo 13. Ruská inteligencia hynula v zabudnutí gulagu. V Číne v rámci kampane proti štyrom starinám dokatovali na smrť svojich profesorov, aby skoncovali so starým myslením aj s jeho nositeľmi. Historici dnes poukazujú, že pôvodná idea marxizmu-leninizmu o diktatúre proletariátu, ktorá mala byť vykonávaná proti buržoáznej triede v mene robotníckej a roľníckej triedy, nakoniec vôbec nezodpovedala realite. V skutočnosti tu stála jedna štátostrana proti celej spoločnosti, vrátane robotníkov a roľníkov. Tzv. socialistické rovnostárstvo bolo len karikatúrou všeľudského bratstva, ideológia tieňom skutočných ideálov. Komunizmus sa snažil presadiť násilím určité abstraktné schémy, znásilniť realitu. Strana predpisovala bádateľom v spoločenských, ba aj prírodných vedách výsledky, ku ktorým majú dospieť. Tak boli napr. zatknutí všetci pracovníci hlavného štatistického úradu za to, že výsledky štatistiky nezodpovedali nariadeniam vlády, všetci nemarxistickí lingvisti a stovky biológov, ktorí odmietli šarlatánstvo oficiálneho biológa Lysenka založené na popieraní genetiky. V Bielorusku zo 105 akademikov sa z 87 vykľuli poľskí špióni. Samotným historikom dnes pripadá sebazničujúci ošiaľ komunizmu iracionálny, nezmyselný, absurdný. Tu proletariát nestál proti buržoázii, veď členovia komunistických strán, aj tí najvyššie postavení sami patrili medzi obete. V komunistikej strane Sovietskeho zväzu tajná polícia zatkla 90 % straníckych kádrov, zo 100 členov Ústredného výboru komunistickej strany Ukrajiny prežili traja. Komunistická strana Poľska bola celkom zlikvidovaná a tak by sa dalo pokračovať. Stalin zorganizoval monsterprocesy s antimomunistami, trockistami. Tieto zinscenované verejné procesy sa potom reprodukovali aj do štátov východnej Európy. Komunistická strana bola Molochom, ktorý stál proti národu. Požierala všetkých, vrátane straníkov.

Na historiu by sa naozaj nemalo zabúdať a prípadne aj vyvodiť z nej patričné osobné závery a ponaučenie. J e až neskutočné čo dokázal človek a skupiny ľudí v prúde času postvárať. Tie dobré, vynálezy, umelecké diela, veľké myšlienky berieme nejako tak automaticky samozrejme. Na tie zle by sme niekedy najradšej zabudli, ale to naozaj nejde. Človek , ktorý ignoruje historiu nepostaví dobrú budúcnosť.
......Bolo zaujímave, ako vedeli veľký vodcovia poblázniť ohromnú masu ľudí. Niektorí boli zmanipulovaní do takej miery, že sa nerozpakovali slúžiť režimu aj vtedy, keď všetký tie proklamované hesla a sľuby boli hen-tam, a išlo už iba o udržanie moci vládnucej skupiny všetkými spôsobmi.
.... Režimy dokazali ľudi manipulovať naozaj skoro neuveriteľnými spôsobmi, ale hlavne ich držali pod kontrolou a v zajatí strachu o zdravie a život vojenskou, policajnou mocou.