Komunistická utópia - peklo na zemi

V roku 1966 vstúpilo sociálne inžinierstvo v Číne do ďalšej fázy, Mao vyhlásil „kultúrnu revolúciu“ a následne sa začali formovať tzv. Červené gardy, ktoré tvorila mládež a študenti, ktorí si vytvorila z Maa nové božstvo.

Zbožštenie ilustruje dopis jedného mladíka z demonštrácie na Námestí nebeského pokoja 17.8.1966: „Dovoľte, aby som sa s vami podelil o slávnu novinu – o správu dôležitejšiu ako nebesá. Videl som nášho naj, naj, naj, najdrahšieho vodcu, predsedu Maa! Súdruhovia, videl som predsedu Maa! Dnes som zažil také šťastie, že mi skoro puklo srdce... Skákali sme radosťou! Spievali sme! Potom, čo som uvidel Červené srdce našich sŕdc, som ako šialený behal po uliciach Pekingu...Videl som ho tak jasne, vyzeral tak majestátne... Súdruhovia, ako vám len mám opísať to, čo som dnes zažil?... Ako dnes môžem spať? Rozhodol som sa, že dnešný deň budem sláviť ako deň svojich narodenín. Dnes, práve dnes začal môj nový život!“ (1:411-412)

Tento mladík si svoje šťastie dlho neužil, o tri týždne neskôr ho členovia Červených gárd surovo zmlátili a on následne spáchal samovraždu.

Behom pár dní po demonštrácii na Námestí nebeského pokoja sa Červené gardy zmenili na vraždiacu mašinériu, prvým cieľom sa stali učitelia. Jeden člen Červených gárd spomína:

„Učiteľovi Čchenovi bolo cez šesťdesiat rokov a trpel vysokým krvným tlakom...vyvliekli ho do druhého poschodia školskej budovy a.... mlátili ho násadami zmetákov a päsťami...niekoľkokrát omdlel, ale vždy ho priviedli k vedomiu tým, že mu naliali ľadovú vodu na hlavu. Len ťažko sa dokázal pohnúť, nohy mal rozrezané sklenenými črepmi...Kričal: „Prečo ma nezabijete! Zabite ma!“ Trvalo šesť hodín než prestal kontrolovať zvierače. Pokúšali sa mu vraziť tyč do konečníku. Naposledy omdlel. Znovu ho polievali studenou vodou. Neskoro...Začali utekať jeden po druhom. Vrahovia sa tiež trochu báli. Privolali školského doktora, ktorý nakoniec vystavil úmrtný list. Bolo v ňom: Smrť následkom náhleho zvýšenia krvného tlaku. Keď jeho žena pribehla na miesto tragédie, prinútili ju úmrtný list podpísať a až potom mohla zobrať manželovo telo...Celú noc ma prenasledovali príšerné nočné mory, ale ráno som v sebe dokázal nájsť dostatok odvahy, aby som išiel opäť do školy a pozeral sa na mučenie ďalších... Asi po desiatich dňoch som si zvykol, skrvavené telá a krik mučených už mi prestali vadiť







Pravidelne raz za niekoľko dní vyviedli niekoľko učiteľov na športový štadión a tam ich zastrelili, niektorých pochovali zaživa, niektorí si museli sadnúť na balík výbušnín a odpáliť sa. Dospievajúca mládež videla vo fyzickej likvidácii tých, ktorých ešte nedávno musela počúvať, najlepší symbol zvrhnutia starých symbolov.

Mottom Červených gárd bolo „Búriť sa je správne“. Ľudia boli vo veľkom mučení a zabíjaní, chrámy, mestské brány a hrobky po celej Číne boli ničené, bronzové sochy a iné artefakty tavené, mešity a kláštory znesväcované a zbúrané. Dokonca bol čiastočne zbúraný aj Veľký čínsky múr a z jeho kameňov sa stavali ošipárne. Starožitnosti, kaligrafie, obrazy, šperky, hudobné nástroje, porcelán a knihy boli kradnuté, alebo skončili zničené na smetisku.

Za pozostatky feudalizmu Mao Ce-tung označil dokonca aj izbové kvetiny, vtákov v klietkach, psy a mačky. Čína sa mala stať „čistým listom papiera“, vákuum mali vyplniť nová ideológia, nová kultúra, nové obyčaje a zvyky. Čínske noviny sa hemžili správami o lekároch, ktorí vyzbrojený Červenou knižkou dokázali vyliečiť slepých a hluchých. Ochrnutí, ktorí sa spoľahli na Mao Ce-tungove idei, mohli zase chodiť a používať všetky končatiny a v jednom prípade dokonca brožúrka s citátmi Maa vzkriesila mŕtveho.

V niektorých oblastiach sa vyskytol politicky motivovaný kanibalizmus, zradcovia boli zabití a ich pečeň zjedená, ten kto sa odmietol kanibalskej hostiny zúčastniť bol označený za „falošného súdruha“ a hrozila mu smrť. Tieto ľudožrútské hostiny mali poskytnúť hmatateľný dôkaz úplnej oddanosti bez hraníc.

Kultúrna revolúcia zasiahla hlavne čínske mestá. Navonok Čína pôsobila ako more sivých budov v spoločnom vlastníctve, spoločných polí a modrých bavlnených uniforiem. Farebne sa vynímali jasne červené vlajky a červené oblečky malých detí. Akékoľvek ozdoby boli zakázané. Kultúra sa zúžila na osem revolučných opier. Zmizli tržnice, stánky aj malí obchodníci. Všetky bicykle boli čiernej farby. Mao tvrdil, že kultúrnu revolúciu bude treba opakovať každý sedem-osem rokov. Šťastím pre obyvateľov Číny bolo, že na druhé kolo už nemal v budúcnosti dostatok síl.

Počet obetí Mao Ce-tungovej éry sa pohybuje medzi dvoma až piatimi miliónmi ľudí, k tomu je možno prirátať ďalšie desiatky miliónov ľudí, ktorí zahynuli počas hladomorov (odhady sa pohybujú od 20 až po 72 miliónov).

👍: Osvietený

Odsudzovať je ľahké.

Pochopiť je ťažké.

Preto tí, čo chápať nechcú / nedokážu alebo nemôžu, sa uspokoja s jednoduchými vysvetleniami.

-era-, človeče ty trpíš na akú anamnézu? čo to trepeš , všetky tieto ekonomicko - sociálne katastrofy by ta mali skor nútit zamysliet či niečo je endogénne v myšlienkach komunizmu chybne, či?

Nie, láska moja. Na myšlienkach nie je nič chybné, ale chyba je v predstavách ľudí, ktorí tie myšlienky uchopujú a realizujú.

Môžeš mať najdokonalejší systém, ale či v realite prinesie dobro, alebo zlo, to záleží od ľudí, ktorí ho budú realizovať.

Ono totiž, vždy, v každom systéme niečo uprednostňujeme a iné potláčame.

8. nejde ani tak o myšlienky, komunistická doktrína je hlavne ekonomicky nezmysel. 😉 aj keby všetci ludia na zemeguli zmenili myslenie, zmenila by sa mentalita ludí. aj tak je to utópia .

👍: Osvietený

9/ " Na svete su 3 chudobne staty KLDR Venezuela a Kuba ostatne staty sveta maju blahobyt!!!" Eduard Zakovic 🙂))

9/ Skajka takze 2 a 2 je 100??? 🙂))

Nie šrofik nenapísal si to správne .

Tie tri krajiny som nespomenul s chudobou ale s komunistickým systemom . Ak poznáš nejaké iné v ktorých totalitne vladne komunisticka diktatura a vocca kľudne nejaku daj .

Preto je najlepší príklad Korea rozdelena plotom a vieme kde to ktorá časť dotiahla .

Taktiež to bolo evidentné pri NDR a NSR. jeden národ a jeden plot .

Podobne je na tom extremne bohata Venezuela z ktorej utekaju miliony ľudí pred hladom do susedných krajín .

A Kuba je gubernia sama o sebe

era to sa vždy hovorilo v komunizme že komunista je ten čo čítal marxleninizmus a antikomunista je ten čo ho pochopil.

Osvietený- vidím, že sa snažíš o vtipné číslo oslíka. Ešte by si mohol niečo na ten spôsob? Je v tom veľa ibteligencie -somárakej.

veľa ibteligencie -somárakej.

Ale nič viac z teba nedostaneme

Skajka milujes kapitalizmus a nenavidis komunizmus a nerozumies ani komunizmu ani kapitalizmu...🙂))

👍: havran

další mental issues 🙂

👍: Osvietený

Bijjou - nehraj sa tu na mudrlandku ty chytrá o****a, tie tvoje označovania odporcov sú tiež jasným dôkazom tvojej úbohosti. A už si si umyla, lebo to tu akosi páchne, keď niečo tu dáš. Ale ty nič, tak zalez neviniatko zmagorené.

18. teba ani nekomentujem, dedek čo si sem chodí ventilovat mindráky .
ty si pod moju úroven 🙂

👍: Osvietený

citim tu gulag

Grofik šrobik ty si kapitalizmu nikdy ani len nevidel nie to aby si ho zažil .

6/ Neviem co to znamena ale uraza ma to!!!!🙂)))

To sa ti stava dosť často .

1/ Aj Cernak hovoril ze je nevinny!!!🙂))

Všetko krásne tu už bolo!!!! Takto rázne zatočil so sovietskymi slniečkármi súdruh Stalin!!!!!!!!

7. februára 1952 sa v Moskve uskutočnil uzavretý súdny proces so školákmi a študentmi alternatívneho literárneho krúžku, ktorý distribuoval letáky o nedemokratickej povahe sovietskeho volebného systému. Boli obvinení zo „zrady“ a „prípravy na vraždu“ súdruha Malenkova.
Zuzana Pečurová bola tiež obvinená, že „údajne bola prepojená medzi mládežníckou a židovskou sionistickou organizáciou“.

Zo 16 „mladých extrémistov“ za „neúctu k moci“:
- trest smrti - traja vedúci organizátori
- 10 rokov táborov dostali ďalší traja členovia
- 25 rokov v lágri 10 ďalších študentov

Boli to iba školáci. Verili vo svetlú budúcnosť, veľa čítali, radovali sa pri otvorení detskej knižnice.

Vedúcim krúžku bol Boris Sluckij.
Boris mal doma obrovskú, absolútne úžasnú knižnicu. Diela klasikov ruskej literatúry tu pokojne koexistovali s množstvom diel Vladimíra Iljiča Lenina.

Zvedaví mladí ľudia začali študovať diela Vladimíra Iľjiča a potom ich porovnávať s myšlienkami súdruha Stalina. Zrazu sa ukázalo, že mnoho myšlienok, ktoré vyjadril Vladimir Uljanov, bolo dlho skreslených a stratilo svoj pôvodný význam.

Mladí dospievajúci ľudia si vzali príklad od revolucionárov: vymysleli si pre seba pseudonymy, získali hektograf, na ktorom začali tlačiť letáky, ktoré potom distribuovali mladým ľuďom. Organizácia sa rozšírila o nových členov.

V posledných mesiacoch existencie organizácie boli monitorovaní všetci jej členovia. Avšak „pozorovatelia“ sa ani nesnažili skrývať.

V januári 1951 sa začalo zatýkanie mladých ľudí a tínedžerov. V noci k nim prišli, hľadali zakázanú literatúru a zhabali knihy. Mladí ľudia boli okamžite uväznení. Vyšetrovanie prípadu trvalo celý rok. Nikto si nedokázal predstaviť, že rozsudok bude taký krutý. Ale „najspravodlivejší“ sovietsky súd zvážil tento prípad so všetkou vážnosťou. Študenti a školáci boli obvinení z vytvorenia teroristickej organizácie, ktorej cieľom bolo zvrhnúť a dokonca odstrániť vedenie ZSSR. Do prípadu sa zapojilo celkom 16 ľudí. Obvinili ich z vlastizrady proti vlasti a prípravy na vraždu Malenkova. Tresty boli vzhľadom na mladý vek obvinených i na sovietske pomery mimoriadne kruté.

Po smrti Stalina
V roku 1956 bol prípad prehodnotený, odsúdení, ktorí prežili, boli prepustení na amnestiu. V roku 1986 boli všetci rehabilitovaní.

odkaz

👍: Bijjou